Kpohọ eme nọ e riẹ eva

Kpohọ oria eware nọ e riẹe eva

Uzou Avọ 8

Jihova Ọ Gwọlọ nọ Idibo Riẹ A rẹ Jọ Fuafo

Jihova Ọ Gwọlọ nọ Idibo Riẹ A rẹ Jọ Fuafo

“Whọ rẹ rọ eva efuafo lele ohwo nọ o wo eva efuafo yeri.”​—OLEZI 18:26.

1-3. (a) Fikieme oni ọ jẹ gwọlọ nọ ọmọ riẹ ọ rẹ jọ fuafo ẹsikpobi? (b) Fikieme Jihova ọ rọ gwọlọ nọ idibo riẹ a rẹ jọ fuafo?

ONI jọ ọ be ruẹrẹ ọmọ riẹ kpahe re o ti kpohọ isukulu. Ọ nabe họ ọmọ na no, o te ku iwu nọ e rrọ fuafo kpatiẹ fihọ iẹe. Onana u ru nọ ọmọ na ọ rọ rrọ sasasa yọ ahwo nọ a ruẹ e riẹ a rẹ riẹ nọ ọsẹgboni riẹ a be rẹrotei ziezi.

2 Jihova Ọsẹ obọ odhiwu mai ọ gwọlọ nọ ma rẹ jọ fuafo ẹsikpobi. (Olezi 18:26) Ọ riẹ nọ ma tẹ rrọ fuafo, o rrọ rọkẹ ewoma mai. Yọ onana o rẹ wha orro se odẹ riẹ.​—Izikiẹl 36:22; se 1 Pita 2:12.

3 Eme u dhesẹ re a jọ fuafo? Kọ ẹvẹ o rọ rrọ rọkẹ ewoma mai nọ ma tẹ rrọ fuafo? Nọ ma be te ta kpahe enọ nana, ẹsejọhọ ma te ruẹ inwene jọ nọ o gwọlọ nọ ma re ru.

FIKIEME O RỌ GWỌLỌ NỌ MA JỌ FUAFO?

4, 5. (a) Fikieme o rọ gwọlọ nọ ma jọ fuafo? (b) Eme eware nọ Jihova ọ ma i ru omai riẹ kpahe oghẹrẹ nọ o rri ẹfuọ?

4 Jihova o fi oriruo ẹfuọ hotọ kẹ omai. (Iruo-Izerẹ 11:44, 45) Fikiere, ẹjiroro nọ ọ mai wuzou nọ ma rẹ rọ jọ fuafo họ, ma gwọlọ “rọ aro kele Ọghẹnẹ.”​—Ahwo Ẹfisọs 5:1.

5 Eware nọ Jihova ọ ma i ru omai riẹ oghẹrẹ nọ o rri ẹfuọ. Jihova ọ ma otọakpọ na re o jọ fuafo kẹ ahwo-akpọ. Wọhọ oriruo, oso ọ tẹ rrọ no, nọ uvo o jẹ va ze, u ve ru ame na fo je ku erri kpobọ ehru nọ o no ze. Kẹsena ame na o ve zihe ruọ ẹgho jẹ wariẹ rrọ ze, yọ ere ere o re ru. Jihova ọ tẹ jẹ ma emerae esese nọ a re se microbes nọ ubiẹro gheghe o rẹ sae ruẹ hẹ. Emerae nana i re si enua no eware sa-sa evaọ otọakpọ na. Onana u gbunu kẹhẹ!​—Jerimaya 10:12 Ahwo Rom 1:20.

6, 7. Ẹvẹ Uzi Mosis na u ro dhesẹ nọ ahwo nọ a be gọ Jihova a rẹ jọ fuafo?

6 Ma rẹ jẹ jọ uzi nọ Jihova o jie kẹ ahwo Izrẹl ruẹ epanọ ẹfuọ o wuzou te. Wọhọ oriruo, o gwọlọ nọ ahwo na a rẹ jọ fuafo evaọ ugboma taure Jihova ọ tẹ jẹ egagọ rai rehọ. Evaọ Ẹdẹ Omavoro, isiava ozerẹ okpehru na ọ rẹ họ. (Iruo-Izerẹ 16:4, 23, 24) Yọ taure izerẹ na a te ti dhe idhe, a rẹ wozẹ abọ gbe awọ rai. (Ọnyano 30:17-21; 2 Iruẹru-Ivie 4:6) Evaọ ẹsejọ, o rẹ tubẹ wha uwhu ze nọ ohwo o gbe koko uzi Ọghẹnẹ kpahe ẹfuọ họ.​—Iruo-Izerẹ 15:31; Ikelakele 19:17-20.

7 Kọ ẹvẹ o rrọ nẹnẹ? U wo eware buobu nọ ma wuhrẹ no kpahe Jihova evaọ Uzi Mosis na. (Malakae 3:6) A jọ Uzi na dhesẹ vevẹ nọ idibo Jihova a rẹ jọ fuafo. Oghẹrẹ nọ Jihova o rri ẹfuọ u ri nwene he. O gbe rẹro nọ idibo riẹ a rẹ jọ fuafo nẹnẹ.​—Jemis 1:27.

EME U DHESẸ RE MA JỌ FUAFO?

8. Idhere vẹ o gwọlọ nọ ma rẹ rọ jọ fuafo?

8 Evaọ eriwo Jihova, orọnikọ ugboma mai, iwu mai, hayo uwou mai o tẹ rrọ fuafo no ọvo u re dhesẹ nọ ma rrọ fuafo ho. O gwọlọ nọ ma rẹ jọ fuafo evaọ oware kpobi. Te egagọ, uruemu, gbe iroro mai. Re Jihova ọ sai rri omai fuafo, o gbahọ nọ ma rẹ jọ fuafo evaọ kabọ kabọ uzuazọ mai.

9, 10. Eme u dhesẹ re egagọ mai e jọ fuafo?

9 Egagọ efuafo. Ma rẹ rọ edhere ọvuọvo wobọ evaọ egagọ erue vievie he. Nọ ahwo Izrẹl a jọ igbo evaọ Babilọn, ahwo nọ a jẹ gọ edhọ a wariẹ e rai họ. Aizaya ọ ruẹaro nọ ahwo Izrẹl a ti zihe kpohọ ẹkwotọ rai jẹ wariẹ mu egagọ uzẹme họ. Jihova ọ vuẹ rai nọ: “Wha no etẹe no, wha dhobọte oware ugbegbe ovo ho! Wha no udevie riẹ no, wha ru omarai fo.” A sae gwa egagọ uzẹme kugbe iwuhrẹ, iruemu, hayo iruẹru egagọ erue Babilọn ho.​—Aizaya 52:11.

10 Ileleikristi uzẹme a rẹ whaha egagọ erue nẹnẹ re. (Se 1 Ahwo Kọrint 10:21.) Evaọ akpọ na soso, iruẹru gbe orọwọ ahwo buobu i no iwuhrẹ egagọ erue ze. Wọhọ oriruo, evaọ eria buobu, ahwo a rọwo nọ ohwo o te whu no oware jọ u re no omariẹ kpohọ obọfa nyae rria, yọ iruemu ewho buobu e riẹ nọ a re ru fiki orọwọ nana. (Ọtausiuwoma Na 9:5, 6, 10) Ileleikristi a rẹ whaha iruemu itiena. Ahwo uviuwou mai a rẹ sae ta nọ ma lele ai ru eware itienana jọ. Rekọ ma tẹ gwọlọ jọ fuafo evaọ aro Jihova, ma re wobọ evaọ eware nana vievie he.​—Iruẹru Ikọ 5:29.

11. Eme u dhesẹ re uruemu mai o jọ fuafo?

11 Ẹfuọ uruemu. Re Jihova ọ sai rri omai nọ ma rrọ fuafo, ma rẹ whaha oghẹrẹ ọfariẹ-ogbe kpobi. (Se Ahwo Ẹfisọs 5:5.) Jihova ọ jọ Ebaibol na vẹvẹ omai unu nọ ma “dhẹ siọ ọfariẹ-ogbe ba.” Ọ ta vevẹ nọ ahwo nọ a bi gbe-ọfariẹ nọ a rọwo kurẹriẹ hẹ, “a te reuku Uvie Ọghẹnẹ hẹ.”​—1 Ahwo Kọrint 6:9, 10, 18; rri Ẹme-Oruvẹ 22.

12, 13. Fikieme o rọ gwọlọ nọ iroro mai e jọ fuafo?

12 Ẹfuọ iroro. Ẹsibuobu, oware nọ ma bi roro kpahe oye ma re ru. (Matiu 5:28; 15:18, 19) Iroro mai e tẹ rrọ fuafo, u re ru nọ uruemu mai o rẹ rọ jọ fuafo re. Dede na, fikinọ ma gba ha, ekpehre iroro e rẹ sae ruọ omai udu noke toke. O tẹ via ere, joma daoma si iroro itieye no udu ẹsiẹsiẹe. Ma gbe ru ere he, nọ oke o be nyaharo na iroro itieye na i ve ti gbe udu mai ku no. Ma vẹ te gwọlọ ru eware nọ ma bi roro kpahe na. Ukpoye, joma hai roro kpahe eware nọ e rrọ fuafo. (Se Ahwo Filipai 4:8.) Fikiere ma rẹ whaha ifimu, ile, gbe ebe nọ a be jọ dhesẹ ọfariẹ-ogbe hayo ozighi. Ma rẹ jẹ yọroma kpahe oghẹrẹ eme nọ ma rẹ ta.​—Olezi 19:8, 9.

13 Re Ọghẹnẹ o you omai ẹsikpobi, ma rẹ jọ fuafo evaọ egagọ, iroro, gbe uruemu mai. Rekọ Jihova ọ gwọlọ nọ ma rẹ jọ fuafo evaọ ugboma re.

ẸVẸ MA SAE RỌ JỌ FUAFO EVAỌ UGBOMA?

14. Fikieme u ro wuzou re ma jọ fuafo evaọ ugboma?

14 Nọ okegbe gbe ugboma mai o tẹ rrọ fuafo, o rẹ wha erere se omai gbe ahwo nọ ma gbẹ rrọ oria. Oma mai o te jọ sasasa, yọ ahwo a te hae gwọlọ jọ kugbe omai. Rekọ u wo ẹjiroro nọ o mae rọ gwọlọ nọ ma jọ fuafo evaọ ugboma. O rẹ wha orro se Jihova nọ ma tẹ rrọ fuafo. Roro kpahe onana: Whọ tẹ be hae ruẹ ọmọ jọ nọ ọ rrọ gbegbe ẹsikpobi, whọ te rọ emamọ ubiẹro rri ọsẹgboni riẹ hẹ. Epọvo na re, ma gbẹ be rẹrote omamai ziezi hi, ahwo a te rọ emamọ ubiẹro rri Jihova ha. Pọl ọ ta nọ: “Ma bi ru oware ovo nọ o rẹ wha ezoruẹ ze he, re a gbẹ jọ odibọgba mai ruẹ oware afuẹwẹ hẹ; rekọ evaọ edhere kpobi, ma bi dhesẹ nọ mai yọ egbodibo Ọghẹnẹ.”​—2 Ahwo Kọrint 6:3, 4.

Mai idibo Jihova, ma re ru uwou gbe okegbe mai fuafo

15, 16. Eme ma rẹ sai ru re ma jọ fuafo?

15 Oma gbe iwu mai. O gwọlọ nọ ma re ru omamai fo kẹdẹ kẹdẹ. Ma rẹ họ kẹdẹ kẹdẹ, tubẹ vrẹ ẹsiẹvo nọ o tẹ lọhọ. Ma rẹ rọ ame gbe odha wozẹ abọ mai taure ma te ti there emu hayo re emu. Yọ u wuzou gaga nọ ma rẹ wozẹ abọ nọ ma tẹ vẹ hayo ne no, gbe oke kpobi nọ ma dhobọ te oware ugbegbe. Ma sai roro nọ abọ ọwozẹ yọ oware ovo ho, rekọ onana o rẹ whaha emerae-ẹyao gbe oghẹrẹ eyao sa-sa nọ i re vo. O rẹ sai tube siwi uzuazọ ohwo. Otẹrọnọ ma wo etọlẹte hayo elatrini hi, ma sae gbẹ gwọlọ oghẹrẹ ofa nọ ma re ro ku isọ mai kufiẹ. Ahwo Izrẹl a wo elatrini hi, fikiere a jẹ hae tọ isọ rai fihọ otọ evaọ oria nọ u thabọ no iwou gbe oria ame rai.​—Iziewariẹ 23:12, 13.

16 O nwane rọnọ iwu mai e rẹ jọ ghaghae, wo erru gaga, hayo jọ enọ i kieze obọ họ. Rekọ u fo nọ e rẹ jọ fuafo kpatiẹ. (Se 1 Timoti 2:9, 10.) Ma gwọlọ nọ osẹ mai o rẹ wha orro se Jihova ẹsikpobi.​—Taitọs 2:10.

17. Fikieme uwou gbe okegbe mai o rẹ rọ jọ fuafo?

17 Uwou gbe okegbe mai. Ghelọ oria nọ ma be rria kpobi kẹhẹ, o gwọlọ nọ uwou mai o rẹ jọ fuafo. Ma rẹ jẹ ruẹ nọ omoto, imotosaikoro, hayo ẹdhighere mai ọ rrọ fuafo re, maero nọ ma tẹ be dhẹ kpohọ ewuhrẹ hayo usi uwoma ota. Ere o rẹ jọ keme ma be hae ta usi uwoma kẹ amọfa kpahe akpọ ọkpokpọ na, oke nọ oria kpobi evaọ otọakpọ o te rọ jọ fuafo. (Luk 23:43; Eviavia 11:18) Oghẹrẹ nọ uwou gbe okegbe mai ọ rrọ o rẹ sai dhesẹ nọ ma be ruẹrẹ oma kpahe kẹ akpọ ọkpokpọ yena nọ ọ te jọ fuafo na.

18. Fikieme ma rọ gwọlọ nọ oria egagọ mai o rẹ jọ fuafo?

18 Oria egagọ mai. Ma te bi ru oria egagọ mai fo, te obọ Ọgwa Uvie hayo Ọgwa Okokohọ, yọ ma bi dhesẹ nọ ma se ẹfuọ gboja gaga. Ẹsibuobu nọ ahwo a tẹ ziọ Ọgwa Uvie mai evaọ orọ ọsosuọ, a re muẹrohọ nọ ọ rrọ fuafo. Onana o rẹ wha orro se Jihova. Mai kpobi ma rẹ sai fiobọhọ ririe jẹ rẹrote Ọgwa Uvie nọ ukoko mai o be jọ ru ewuhrẹ.​—2 Iruẹru-Ivie 34:10.

SIOBỌNO EKPEHRE URUEMU

19. Eme o gwọlọ nọ ma rẹ whaha?

19 Dede nọ Ebaibol na ọ fodẹ ekpehre uruemu kpobi nọ ma rẹ whaha ha, ma rẹ jariẹ ruẹ ehri-izi nọ i re fiobọhọ kẹ omai ruẹ oghẹrẹ nọ Jihova o rri iruemu itieye. Ọ gwọlọ nọ ma vovo isigareti hi, da idi vrẹ oma ha, hayo rehọ imu egaga ha. Ma tẹ rrọ egbẹnyusu Ọghẹnẹ, ma rẹ whaha eware nana. Fikieme? Keme ma rri uzuazọ ghaghae gaga. Iruemu itieye na e rẹ sae kẹ omai ẹyao, ru uzuazọ mai kpẹre, jẹ wha enwoma se ahwo nọ a wariẹ omai họ. Ahwo buobu a rẹ daoma siobọno eware nana fiki ẹyao nọ e rẹ wha ze. Rekọ mai egbẹnyusu Jihova, ẹjiroro nọ ma rẹ rọ siọ eware nana ba o vi oyena. Oyehọ uyoyou nọ ma wo kẹ Ọghẹnẹ. Uvovo-aye jọ ọ ta nọ: “Jihova o fiobọhọ kẹ omẹ nọ mẹ sae rọ whaha iruemu buobu nọ me je ro gbe omamẹ ku, te enọ e reria omẹ obọ no vẹre. . . . Me roro nọ mẹ hae te sae rọ ẹgba obọmẹ ọvo ru inwene nana ha.” Joma ta kpahe ehri-izi Ebaibol isoi nọ i re fiobọhọ kẹ ohwo siobọno ekpehre iruemu.

20, 21. Oghẹrẹ iruemu vẹ Jihova ọ gwọlọ nọ ma siobọno?

20 “Iyoyou, nọ orọnọ a ya eyaa nana kẹ omai na, wha joma ru omamai fo no eware kpobi nọ i re zue oma gbe ẹzi, re ma jọ ọrẹri ziezi nọ ma be dhozọ Ọghẹnẹ na.” (2 Ahwo Kọrint 7:1) Jihova ọ gwọlọ nọ ma siobọno ekpehre iruemu nọ e rẹ sai gbe iroro gbe oma mai ku.

21 A jọ 2 Ahwo Kọrint 6:17, 18 fodẹ ẹjiroro nọ o wuzou gaga nọ ma re ro “ru omamai fo no eware kpobi nọ i re zue oma.” Jihova ọ vuẹ omai nọ: “Wha gbẹ rọ obọ te oware ugbegbe na ha.” Kẹsena ọ tẹ ya eyaa nọ: “Me ve ti dede owhai rehọ. Mẹ vẹ te jọ ọsẹ rai, wha vẹ te jọ emezae gbe emetẹ mẹ.” Avro ọ riẹ hẹ, Jihova o ti you omai wọhọ epanọ ọsẹ o re you emọ riẹ nọ ma tẹ whaha oware kpobi nọ u re ru omai jọ gbegbe evaọ aro riẹ.

22-25. Ehri-izi Ebaibol vẹ e rẹ sai fiobọhọ kẹ omai whaha ekpehre iruemu?

22 “Whọ rẹ rehọ udu ra kpobi gbe uzuazọ ra kpobi gbe iroro ra kpobi ro you Jihova Ọghẹnẹ ra hrọ.” (Matiu 22:37) Ujaje nana o mai wuzou kpobi. (Matiu 22:38) Jihova o te Ọnọ ma rẹ rọ eva mai kpobi you. Kọ ẹvẹ ma sae rọ rehọ eva mai kpobi you Jihova nọ ma te bi ru eware nọ e rẹ sae raha ẹvori mai je bru uzuazọ mai kpẹre? Ajọ ma daoma kpobi dhesẹ kẹ Jihova nọ ma rri uzuazọ nọ ọ kẹ omai na ghaghae.

23 “[Jihova] ọ be kẹ ahwo kpobi uzuazọ gbe ẹwẹ gbe eware kpobi.” (Iruẹru Ikọ 17:24, 25) Ogbẹnyusu ra ọ tẹ kẹ owhẹ okẹ oghaghae jọ, kọ whọ te raha iẹe no hayo gbolo iei kufiẹ? Uzuazọ yọ obọdẹ okẹ nọ Jihova ọ kẹ omai. Ma rri okẹ nana ghaghae gaga. Fikiere ma gwọlọ yeri uzuazọ mai evaọ oghẹrẹ nọ o rẹ rọ wha ujiro sei.​—Olezi 36:9.

24 “Who re you ọrivẹ ra wọhọ omobọ ra hrọ.” (Matiu 22:39) Orọnikọ mai ọvo o rẹ nwoma ha nọ ma te wo ekpehre uruemu. O rẹ sae wha enwoma se ahwo nọ a wariẹ omai họ re, yọ ẹsibuobu a rẹ jọ ahwo nọ ma you gaga. Wọhọ oriruo, omọfa o te bi lele ohwo nọ o re vovo isigareti rria uwou, ọ rẹ sai wo ẹyao fiki iwiri isigareti na nọ o bi se rehọ. Rekọ ma tẹ daoma siọ ekpehre uruemu ba, u re dhesẹ nọ ma you ahwo nọ a wariẹ omai họ.​—1 Jọn 4:20, 21.

25 “Hae kareghẹhọ ae inọ a romakpotọ je yoẹme kẹ egọmeti gbe enọ i wo udu-esuo.” (Taitọs 3:1) Evaọ ekwotọ buobu, ohwo o te wo hayo rehọ oghẹrẹ imu jọ, yọ ọ thuzi egọmeti. Nọ orọnọ Jihova ọ ta nọ ma romakpotọ kẹ egọmeti na, ma re koko izi itieye.​—Ahwo Rom 13:1.

Ma tẹ rrọ fuafo evao oware kpobi, yọ ma be wha orro se Jihova

26. (a) Ma tẹ gwọlọ nọ Jihova ọ jẹ egagọ mai rehọ, eme ma re ru? (b) Fikieme o mai ro woma re ma jọ fuafo evaọ aro Ọghẹnẹ?

26 Ma tẹ gwọlọ ginẹ jọ egbẹnyusu Jihova, ma rẹ sae ruẹ nọ u wo inwene jọ nọ o gwọlọ nọ ma re ru. O tẹ rrọ ere, joma mu inwene na họ eruo obọnana. O rẹ lọhọ tere he re ohwo o siobọno ekpehre uruemu nọ o reria obọ no, rekọ ma rẹ sai ru ei. Jihova ọ ya eyaa nọ o ti fiobọhọ kẹ omai. Ọ ta nọ: “Mẹ Jihova, mẹ họ Ọghẹnẹ ra, Ọnọ o bi wuhrẹ owhẹ re who wo erere kẹ omara, Ọnọ o bi su owhẹ evaọ edhere nọ u fo nọ whọ rẹ nya.” (Aizaya 48:17) Ma tẹ dao ẹgba mai kpobi jọ fuafo, ma te wha orro se Ọghẹnẹ mai.