Kpohọ eme nọ e riẹ eva

Kpohọ oria eware nọ e riẹe eva

A Dhesẹ Eruẹaruẹ Kpahe Obaro kẹ Ọruẹaro nọ Ọ Rrọ Igbo

A Dhesẹ Eruẹaruẹ Kpahe Obaro kẹ Ọruẹaro nọ Ọ Rrọ Igbo

Abọ 15

A Dhesẹ Eruẹaruẹ Kpahe Obaro kẹ Ọruẹaro nọ Ọ Rrọ Igbo

Daniẹl ọ ruẹaro kpahe Uvie Ọghẹnẹ gbe omarọvia Mesaya na. A fi Babilọn kparobọ

TAURE a tẹ te raha Jerusalẹm, a mu Daniẹl, ọmoha nọ o kru egagọ Ọghẹnẹ ga kpohọ igbo evaọ Babilọn. Ahwo nọ a mu Daniẹl gbe ibe ahwo Ju efa okenọ a fi uvie Juda kparobọ na a kẹ rai umutho ufuoma jọ. Evaọ ikpe buobu nọ Daniẹl ọ rria Babilọn na, o wo aruoriwo Ọghẹnẹ, Ọghẹnẹ ọ thọ riẹ no uwhu evaọ ọgọdọ ikpohrokpo jẹ kẹe eruẹaruẹ nọ i fi obọ họ kẹe kparo ruẹ obaro. Eruẹaruẹ Daniẹl nọ e mai wuzou i kiekpahe Mesaya na gbe esuo Riẹ.

A vuẹ Daniẹl okenọ Mesaya na ọ te rọ romavia. A vuẹ Daniẹl okenọ idibo Ọghẹnẹ a re ro rẹro ẹtha “Ọnọ A Wholo Na”—nọ ekpoka udhosa gbe izii nọ i dikihẹ kẹ ikpe e tẹ ruọ emu no, rono okenọ a tẹ kẹ ujaje inọ a wariẹ bọ igbẹhẹ Jerusalẹm no. Edẹ ihrẹ e rrọ ẹkpoka ọvo; fikiere ikpe ihrẹ eye i re ru ẹkpoka ọvo nọ o dikihẹ kẹ ikpe. A kẹ ujaje yena evaọ 455 B.C.E, oke krẹkri nọ Daniẹl o whu no. “Ekpoka” udhosa gbe izii na i bu te ikpe egba ene, udhone gbe esa (483), yọ i muhọ evaọ 455 B.C.E je kuhọ evaọ ukpe ọ 29 C.E. Ma te ruẹ oware nọ o via ukpe yena evaọ abọ nọ ọ rrọ aro na. Daniẹl ọ tẹ jẹ ruẹaro inọ a ti “si” hayo kpe Ọnọ a wholo na no fiki omauvoro uzioraha.—Daniẹl 9:24-26.

Mesaya na ọ te jọ Ovie evaọ obọ odhiwu. Evaọ eruẹaruẹ jọ nọ a jọ dhesẹ odhiwu kẹe, Daniẹl ọ ruẹ Mesaya na, ọnọ a se “ọmọ ohwo,” nọ o bi kpohọ aro agbara-uvie Jihova. Jihova ọ kẹ Mesaya na “isuẹsu gbe oruaro gbe uvie.” Uvie yena o rẹ te jọ bẹdẹ bẹdẹ. A dhesẹ oware isiuru ofa kẹ Daniẹl kpahe Uvie Mesaya na—amọfa a ti lele Ovie na su, utu ahwo nọ a se “erezi Ọnọ Ọ mai kpehru na.”—Daniẹl 7:13, 14, 27.

Uvie na o te raha egọmeti akpọ nana. Ọghẹnẹ ọ kẹ Daniẹl ẹgba nọ ọ sae rọ fotọ ewezẹ jọ nọ e kẹ Nebukadneza, ovie Babilọn, idhọvẹ gaga. Ovie na ọ jọ ewezẹ ruẹ ẹmema ologbo jọ, nọ uzou riẹ o rrọ igoru, igbama gbe abọ riẹ isiliva, eva jegbe ikpokpo-awọ riẹ ẹroo, igbawọ riẹ kọ egbokọ, awọ riẹ kọ egbokọ avọ ọviẹẹ nọ a gua kugbe. Utho u te bru no ugbehru jọ ze tehe awọ ẹmema na nọ ọ ga ha na, jẹ whọlọ ẹmema na ehehẹhẹ. Daniẹl ọ fotọ ewezẹ na inọ abọ sa-sa ẹmema na i dikihẹ kẹ egaga-esuo akpọ unọjọ utọjọ, muhọ no Babilọn ze, onọ uzou igoru orọ ẹmema na u dikihẹ kẹ. Daniẹl ọ ruẹaro inọ Uvie Ọghẹnẹ o te j’owọ evaọ etoke esuo egaga-akpọ urere erọ akpọ omuomu nana. O te whọlọ egọmeti akpọ nana kpobi muotọ. Kẹsena u ve ti su bẹdẹ bẹdẹ.—Daniẹl, uzou avọ 2.

Daniẹl ọ rria tọ, ọ rọ ẹro riẹ ruẹ okenọ a fi Babilọn kparobọ. Sairọs Ovie na họ ọnọ o fi okpẹwho na kparobọ wọhọ epanọ a ruẹaro riẹ. Nọ omoke jọ o ruọ emu no, a te siobọno ahwo Ju no igbo—o nwane jọ ẹruoke, nọ ikpe udhosa gbe ikpe nọ a ruẹaro riẹ inọ orẹwho rai o te jọ ofofe na e nwane gba no. Avọ uketha emamọ isu, izerẹ, gbe eruẹaro Ọghẹnẹ, ahwo Ju a sae wariẹ bọ Jerusalẹm gbe etẹmpol Jihova. Kọ eme ọ te via nọ ikpe egba ene, udhone gbe esa (483) nọ a ruẹaro rai na e tẹ gba no?

Wọhọ epanọ o rrọ obe Daniẹl.

◼ Eme a dhesẹ kẹ Daniẹl kpahe Mesaya na gbe Uvie Ọghẹnẹ?

◼ Eme Uvie Ọghẹnẹ u ti ru kpahe egọmeti akpọ nana?

[Omaa-iruo nọ e rrọ ẹwẹ-obe avọ 18]

Emuhọ

Ọnyano

Iruo-Izerẹ

Ikelakele

Iziewariẹ

Joshua

Ibruoziẹ

Rut

1 Samuẹle

2 Samuẹle

1 Ivie

2 Ivie

1 Iruẹru-Ivie

2 Iruẹru-Ivie

● Ẹzra

● Nehemaya

Ẹsta

Job

Ilezi

Itẹ

Ọtausiuwoma Na

Ole nọ O Vi Ile

Aizaya

Jerimaya

Enuobro

Izikiẹl

Daniẹl

Hosia

Joẹl

Emọs

Obedaya

Jona

Maeka

Nahum

Habakuk

Zefanaya

Hagai

Zekaraya

Malakae

Matiu

Mak

Luk

Jọn

Iruẹru Ikọ Na

Ahwo Rom

1 Ahwo Kọrint

2 Ahwo Kọrint

Ahwo Galesha

Ahwo Ẹfẹsọs

Ahwo Filipai

Ahwo Kọlọsi

1 Ahwo Tẹsalonika

2 Ahwo Tẹsalonika

1 Timoti

2 Timoti

Taitọs

Filimọn

Ahwo Hibru

Jemis

1 Pita

2 Pita

1 Jọn

2 Jọn

3 Jọn

Jud

Eviavia