A Dhesẹ Eruẹaruẹ Kpahe Obaro kẹ Ọruẹaro nọ Ọ Rrọ Igbo
Abọ 15
A Dhesẹ Eruẹaruẹ Kpahe Obaro kẹ Ọruẹaro nọ Ọ Rrọ Igbo
Daniẹl ọ ruẹaro kpahe Uvie Ọghẹnẹ gbe omarọvia Mesaya na. A fi Babilọn kparobọ
TAURE a tẹ te raha Jerusalẹm, a mu Daniẹl, ọmoha nọ o kru egagọ Ọghẹnẹ ga kpohọ igbo evaọ Babilọn. Ahwo nọ a mu Daniẹl gbe ibe ahwo Ju efa okenọ a fi uvie Juda kparobọ na a kẹ rai umutho ufuoma jọ. Evaọ ikpe buobu nọ Daniẹl ọ rria Babilọn na, o wo aruoriwo Ọghẹnẹ, Ọghẹnẹ ọ thọ riẹ no uwhu evaọ ọgọdọ ikpohrokpo jẹ kẹe eruẹaruẹ nọ i fi obọ họ kẹe kparo ruẹ obaro. Eruẹaruẹ Daniẹl nọ e mai wuzou i kiekpahe Mesaya na gbe esuo Riẹ.
A vuẹ Daniẹl okenọ Mesaya na ọ te rọ romavia. A vuẹ Daniẹl okenọ idibo Ọghẹnẹ a re ro rẹro ẹtha “Ọnọ A Wholo Na”—nọ ekpoka udhosa gbe izii nọ i dikihẹ kẹ ikpe e tẹ ruọ emu no, rono okenọ a tẹ kẹ ujaje inọ a wariẹ bọ igbẹhẹ Jerusalẹm no. Edẹ ihrẹ e rrọ ẹkpoka ọvo; fikiere ikpe ihrẹ eye i re ru ẹkpoka ọvo nọ o dikihẹ kẹ ikpe. A kẹ ujaje yena evaọ 455 B.C.E, oke krẹkri nọ Daniẹl o whu no. “Ekpoka” udhosa gbe izii na i bu te ikpe egba ene, udhone gbe esa (483), yọ i muhọ evaọ 455 B.C.E je kuhọ evaọ ukpe ọ 29 C.E. Ma te ruẹ oware nọ o via ukpe yena evaọ abọ nọ ọ rrọ aro na. Daniẹl ọ tẹ jẹ ruẹaro inọ a ti “si” hayo kpe Ọnọ a wholo na no fiki omauvoro uzioraha.—Daniẹl 9:24-26.
Mesaya na ọ te jọ Ovie evaọ obọ odhiwu. Evaọ eruẹaruẹ jọ nọ a jọ dhesẹ odhiwu kẹe, Daniẹl ọ ruẹ Mesaya na, ọnọ a se “ọmọ ohwo,” nọ o bi kpohọ aro agbara-uvie Jihova. Jihova ọ kẹ Mesaya na “isuẹsu gbe oruaro gbe uvie.” Uvie yena o rẹ te jọ bẹdẹ bẹdẹ. A dhesẹ oware isiuru ofa kẹ Daniẹl kpahe Uvie Mesaya na—amọfa a ti lele Ovie na su, utu ahwo nọ a se “erezi Ọnọ Ọ mai kpehru na.”—Daniẹl 7:13, 14, 27.
Uvie na o te raha egọmeti akpọ nana. Ọghẹnẹ ọ kẹ Daniẹl ẹgba nọ ọ sae rọ fotọ ewezẹ jọ nọ e kẹ Nebukadneza, ovie Babilọn, idhọvẹ gaga. Ovie na ọ jọ ewezẹ ruẹ ẹmema ologbo jọ, nọ uzou riẹ o rrọ igoru, igbama gbe abọ riẹ isiliva, eva jegbe ikpokpo-awọ riẹ ẹroo, igbawọ riẹ kọ egbokọ, awọ riẹ kọ egbokọ avọ ọviẹẹ nọ a gua kugbe. Utho u te bru no ugbehru jọ ze tehe awọ ẹmema na nọ ọ ga ha na, jẹ whọlọ ẹmema na ehehẹhẹ. Daniẹl ọ fotọ ewezẹ na inọ abọ sa-sa ẹmema na i dikihẹ kẹ egaga-esuo akpọ unọjọ utọjọ, muhọ no Babilọn ze, onọ uzou igoru orọ ẹmema na u dikihẹ kẹ. Daniẹl ọ ruẹaro inọ Uvie Ọghẹnẹ o te j’owọ evaọ etoke esuo egaga-akpọ urere erọ akpọ omuomu nana. O te whọlọ egọmeti akpọ nana kpobi muotọ. Kẹsena u ve ti su bẹdẹ bẹdẹ.—Daniẹl, uzou avọ 2.
Daniẹl ọ rria tọ, ọ rọ ẹro riẹ ruẹ okenọ a fi Babilọn kparobọ. Sairọs Ovie na họ ọnọ o fi okpẹwho na kparobọ wọhọ epanọ a ruẹaro riẹ. Nọ omoke jọ o ruọ emu no, a te siobọno ahwo Ju no igbo—o nwane jọ ẹruoke, nọ ikpe udhosa gbe ikpe nọ a ruẹaro riẹ inọ orẹwho rai o te jọ ofofe na e nwane gba no. Avọ uketha emamọ isu, izerẹ, gbe eruẹaro Ọghẹnẹ, ahwo Ju a sae wariẹ bọ Jerusalẹm gbe etẹmpol Jihova. Kọ eme ọ te via nọ ikpe egba ene, udhone gbe esa (483) nọ a ruẹaro rai na e tẹ gba no?
—Wọhọ epanọ o rrọ obe Daniẹl.
◼ Eme a dhesẹ kẹ Daniẹl kpahe Mesaya na gbe Uvie Ọghẹnẹ?
◼ Eme Uvie Ọghẹnẹ u ti ru kpahe egọmeti akpọ nana?
[Omaa-iruo nọ e rrọ ẹwẹ-obe avọ 18]
Emuhọ
Ọnyano
Iruo-Izerẹ
Ikelakele
Iziewariẹ
Joshua
Ibruoziẹ
Rut
1 Samuẹle
2 Samuẹle
1 Ivie
2 Ivie
1 Iruẹru-Ivie
2 Iruẹru-Ivie
● Ẹzra
● Nehemaya
Ẹsta
Job
Ilezi
Itẹ
Ọtausiuwoma Na
Ole nọ O Vi Ile
Aizaya
Jerimaya
Enuobro
Izikiẹl
● Daniẹl
Hosia
Joẹl
Emọs
Obedaya
Jona
Maeka
Nahum
Habakuk
Zefanaya
Hagai
Zekaraya
Malakae
Matiu
Mak
Luk
Jọn
Iruẹru Ikọ Na
Ahwo Rom
1 Ahwo Kọrint
2 Ahwo Kọrint
Ahwo Galesha
Ahwo Ẹfẹsọs
Ahwo Filipai
Ahwo Kọlọsi
1 Ahwo Tẹsalonika
2 Ahwo Tẹsalonika
1 Timoti
2 Timoti
Taitọs
Filimọn
Ahwo Hibru
Jemis
1 Pita
2 Pita
1 Jọn
2 Jọn
3 Jọn
Jud
Eviavia