Kpohọ eme nọ e riẹ eva

Kpohọ oria eware nọ e riẹe eva

UZOU AVỌ UDHEGBỌVO

O Fi Avro gbe Ozodhẹ Kparobọ

O Fi Avro gbe Ozodhẹ Kparobọ

1-3. Eme Pita ọ rọ ẹro ruẹ evaọ ẹdẹjọ, kọ ẹvẹ aso ẹdẹ yena ọ jọ kẹe?

PITA ọ be rọ ẹgba riẹ kpobi bi okọ na, bi rri kiọkiọkiọ evaọ ebi na. Kọ emelo nọ ọ be kparo ruẹ evaọ ofẹ ovatha-ọre na yọ oka oke nọ u muhọ erie no? Uke gbe ikoko riẹ e be dae fiki okọ nọ o bi okioke na. Ofou ọgaga nọ ọ be whọhọ eto riẹ ku na o zighi Abade Galili ku no re. Ẹkporo na ọ be tehe aro okọ na, yọ oma Pita kpobi o vo no fiki ame odhedhẹ nọ ọ be frẹ ku ei. O bi bi okọ na vrẹ ọvo.

2 Pita avọ ahwo nọ a gbẹ rrọ usu a nya siọ Jesu ba okpa taure onana o tẹ te via. Ẹdẹ yena, a jọ kugbe Jesu nọ ọ rehọ umutho ebrẹdi gbe iyei kuọ idu ahwo buobu nọ ohọo u je kpe. Ahwo na a tẹ jẹ gwọlọ rehọ Jesu mu ovie rekọ ọ rọwo nọ o re duomahọ esuo ahwo-akpọ họ. Yọ ọ gwọlọ nọ o re wuhrẹ ilele riẹ re a ru epọvo na re. Re a ruẹse nyasiọ ogbotu na ba, Jesu ọ tẹ vuẹ ilele riẹ nọ a ruọ okọ re a bi kpohọ abọdekọ abade na, ọyomariẹ o te kpobọ ugbehru nyae lẹ.—Mak 6:35-45; se Jọn 6:14-17.

3 Okenọ ilele na a mu okọ na họ ebi yọ ọvẹre nọ ọ joma ghelie no na ọ rrọ ehru; whaọ obọnana o muhọ ekiediwi no keme oke o joma rie no. Ghele na, ilele na a ri bi te oria ovo ho. A be gbẹ sae ta ẹme kẹ ohwohwo ho keme udugaga a bi ro bi okọ na fiki ofou gbe ẹkporo ọgaga na. Ẹsejọhọ nọ a rrọ okọ na, yọ Pita o bi roro kpahe eware buobu.

Pita o wuhrẹ eware buobu mi Jesu no anwọ ikpe ivẹ nọ ọ rọ riẹe na, rekọ eware e gbẹ vọ nọ o ti wuhrẹ

4. Fikieme u ro fo re ma rọ aro kele Pita?

4 Eware nọ e jọ Pita iroro e jọ buobu. O vrẹ ikpe ivẹ no nọ ọ rọ riẹ Jesu, ohwo Nazarẹt na. O wuhrẹ eware buobu no, rekọ eware e gbẹ vọ nọ o ti wuhrẹ. Oma nọ ọ dawo re ọ sai fi ozodhẹ kparobọ u ru nọ o ro fo ohwo nọ ma rẹ rọ aro kele. Joma ruẹ oware nọ o rọ rrọ ere.

“Ma Ruẹ Mesaya Na”

5, 6. Oghẹrẹ uzuazọ vẹ Pita o je yeri?

5 Ẹdẹ nọ Pita o ro tu ruẹ Jesu ọ rẹ thọrọ iẹe ẹro ho. Andru oniọvo riẹ ọ kake nyaze te vuẹe nọ: “Ma ruẹ Mesaya na.” Ẹme yena ọ lẹliẹ uzuazọ Pita nwene. Uzuazọ riẹ o gbẹ jọ epọvo na ofa ha.—Jọn 1:41.

6 Pita ọ jẹ rria Kapaniọm, ẹwho nọ ọ rrọ unueri Abade Galili. Ọyomariẹ avọ Andru gbe emezae ivẹ Zẹbẹdi nọ a re se Jemis avọ Jọn a jọ ikwori nọ e jẹ kọ okọ kugbe. Aye Pita, oni-aye riẹ, gbe oniọvo riẹ nọ a re se Andru, a jẹ rria kugbei. Ababọ avro, re Pita ọ sae rọ okọ iyei-ikpe na rẹrote uviuwou riẹ, o gwọlọ nọ o re ru iruo gaga, o ve je wo onaa iyei-ikpe ziezi. A rẹ sai kele unuẹse nọ ezae yena a ru iruo aso hẹrioke he, nọ a re gbolo iriri rai fihọ ame a vẹ rọ ekọ ivẹ rai si iriri na avọ iyei kpobi nọ e rrọ eva rai ruọ okpa. Dai roro kpahe uye nọ o rẹ bẹ ae nọ oke o tẹ ke no, a rẹ ha iyei nọ a kpe na, a vẹ zẹ ae, kẹsena a vẹ ruẹrẹ iriri rai jẹ wozẹ ae.

7. Eme Pita o yo kpahe Jesu, kọ fikieme usi nọ o yo na o rọ were iẹe gaga?

7 Ebaibol na ọ ta nọ Andru ọ jọ olele Jọn Ọhọahwo-Ame na. Avro ọ riẹ hẹ inọ Pita ọ jẹ romatotọ gaviezọ kẹ oniọvo riẹ nọ ọ tẹ be ta kẹe kpahe usiuwoma Jọn. Ẹdẹjọ, Andru ọ ruẹ Jọn nọ ọ riẹ obọ họ Jesu ohwo Nazarẹt na jẹ ta nọ: “Ri Omogodẹ Ọghẹnẹ!” Andru ọ tẹ nwani zihe ruọ olele Jesu jẹ rọ ọwhọ dhẹ nyae vuẹ Pita nọ: Mesaya na ọ ze no. (Jọn 1:35-40) Nọ ahwo-akpọ a wọso Ọghẹnẹ evaọ ọgbọ Idẹn no oware wọhọ ikpe idu ene (4,000) nọ i kpemu, Ọghẹnẹ ọ ya eyaa nọ obọdẹ ohwo jọ ọ te nyaze nọ o ti siwi ahwo-akpọ. (Emu. 3:15) Osiwi nana ọye Andru ọ ruẹ na, Mesaya na. Pita ọ tẹ dhẹ nya vẹrẹ vẹrẹ re ọ ruẹ Jesu re.

8. Eme họ otọ odẹ nọ Jesu ọ kẹ Pita na, kọ fikieme ahwo jọ a rọ ta nọ odẹ yena u fo rie he?

8 Odẹ nọ a riẹ Pita vẹre họ Saimọn, hayo Simiọn. Rekọ Jesu o rri rie, ọ tẹ ta nọ: “‘Whẹ họ Saimọn ọmọ Jọn: a re ti se owhẹ Kifas’ (ọnọ a rẹriẹ eriẹ, Pita).” (Jọn 1:42) Otofa “Kifas” họ “utho.” U muẹro nọ oware nọ o te jọ obaro via Jesu ọ ta kpahe na. Ọ ruẹaro nọ Pita ọ te jọ wọhọ utho, koyehọ ọ te jọ olele riẹ nọ o ti dikihẹ ga kothi ababọ enuhu evaọ ukoko Ileleikristi na. Kọ ere Pita o rri omariẹ? O wọhọ nọ o rri omariẹ ere he. Makọ ahwo jọ nẹnẹ nọ a bi se iku nọ e rrọ ebe Usiuwoma na a rri Pita fihọ olele nọ ọ ga wọhọ utho ho. Ahwo jọ a ta nọ iku Pita nọ e rrọ Ebaibol na i dhesẹ Pita fihọ ohwo iroro-ivẹ, ọnọ a rẹ sai fievahọ họ.

9. Eme Jihova avọ Ọmọ riẹ a be tẹrovi evaọ omamai, kọ fikieme who je roro nọ u fo re ma rri omamai wọhọ epanọ a rri omai?

9 Uzẹme, Pita o wo ẹkẹ ethobọ riẹ, yọ Jesu ọ riẹ ere. Rekọ abọ owoma ohwo Jesu ọ rẹ tẹrovi wọhọ epanọ Jihova ọsẹ riẹ o re ru na. Jesu ọ ruẹ nọ Pita o wo emamọ iruemu buobu, yọ ọ gwọlọ fi obọ họ kẹe dhesẹ iruemu yena ziezi. Abọ owoma mai Jihova Ọghẹnẹ avọ Ọmọ riẹ a be tẹrovi re. Ẹsejọ ma rẹ sai roro nọ ma wo abọ owoma ọvuọvo ho. Dede na, u fo re ma rri omamai wọhọ epanọ Jihova avọ Jesu a rri omai, ma vẹ jẹ kuvẹ re a wuhrẹ omai wọhọ epanọ Pita o ru.—Se 1 Jọn 3:19, 20.

Ozọ U Mu Owhẹ Hẹ

10. Eme o sae jọnọ Pita ọ rọ ẹro ruẹ, rekọ eme o zihe kpohọ?

10 O wọhọ nọ Pita o lele Jesu kpohọ usiuwoma ota omoke jọ. Fikiere, o sae jọnọ ọ ruẹ iruo igbunu ọsosuọ nọ Jesu o ru, onọ o ro zihe ame ruọ udi evaọ ehaa orọo obọ Kena. Maero na, o yo ovuẹ ẹruore nọ Jesu o je whowho kpahe Uvie Ọghẹnẹ. Ghele na, ọ nya siọ Jesu ba, o te zihe kpohọ okọ iyei-ikpe riẹ. Rekọ nọ emerae jọ e vrẹ no, Pita ọ tẹ wariẹ nyaku Jesu, kẹsena Jesu o te zizie Pita re ọ jọ olele riẹ.

11, 12. (a) Ẹvẹ aso ẹdẹjọ ọ jọ kẹ Pita? (b) Eme o sae jọnọ Pita o je roro kpahe nọ ọ jẹ gaviezọ kẹ Jesu?

11 Aso ẹdẹjọ Pita ọ ruẹ uye okioke. Unuẹse buobu tei te ikwori efa a gbolo iriri rai fihọ ame, rekọ a yẹ rae ze ofofe. Pita ọ dawo onaa kpobi nọ o wo, o te je gbolo iriri na fihọ eria sa-sa evaọ abade na. Wọhọ epanọ ikwori buobu a re roro, ẹsejọhọ Pita o je roro nọ dodokọ ọ sae ruẹ obotọ abade na re ọ riẹ oria nọ iyei na e rrọ hayo rọ oghẹrẹ jọ se ai ruọ ẹriri riẹ. Rekọ idhọvẹ ọvo iroro itieye na e rẹ wha sei, keme ọ riẹ nọ oware utioye o sae via ha. Orọnikọ Pita o bi kpe iyei na ro le oke haro gheghe he, oye họ okọ nọ ọ be rọ kuọ uviuwou riẹ. Nọ ọ daoma bẹ no, ọ tẹ ruọ okpa ababọ. Dede nọ a kpe iyei hi, a rẹ wozẹ iriri na ghele. Okenọ a jẹ wozẹ iriri na Jesu ọ tẹ nya bru ai ze.

Nọ Jesu ọ be ta ẹme kpahe Uvie Ọghẹnẹ nọ o jọ uzoẹme usiuwoma ota riẹ na, yọ ẹme na ọ be da ruọ Pita oma ọvo

12 Ogbotu ahwo a wariẹ Jesu họ be romatotọ gaviezọ kẹe. Fikinọ ahwo na a jọ buobu yọ a be nwẹe, Jesu ọ tẹ ruọ okọ Pita, ọ tẹ ta kẹe nọ o bi okọ na no unueri na omojọ. Jesu o te mu ogbotu ahwo na họ ewuhrẹ avọ urru riẹ nọ o be rua ziezi. Pita ọ romatotọ gaviezọ wọhọ epanọ ogbotu ahwo nọ a rrọ unueri na a je ru. Nọ Jesu ọ be ta ẹme kpahe Uvie Ọghẹnẹ nọ o jọ uzoẹme usiuwoma ota riẹ na, yọ ẹme na ọ be da ruọ Pita oma ọvo. Ẹsejọhọ nọ ọ be gaviezọ na ọ jẹ jọ udu riẹ roro nọ u ti woma gaga re o kuomagbe Jesu whowho ovuẹ ẹruore nana evaọ eria sa-sa. Kọ ọ te sai ru ei? Ẹvẹ ọ te sae rọ kuọ uviuwou riẹ? Ẹsejọhọ Pita ọ kareghẹhọ uye nọ ọ ruẹ kufiẹ evaọ aso nọ o vrẹ na.—Luk 5:1-3.

13, 14. Oware igbunu vẹ Jesu o ru kẹ Pita, kọ ẹvẹ o jọ Pita oma?

13 Nọ Jesu o ku ẹme riẹ họ no, ọ tẹ ta kẹ Pita nọ: “Gohọ edidi, wha fi iriri rai họ re wha si.” Pita ọ vro onana. Ọ ta kẹ Jesu nọ: “Baba, ma ruẹ uye okioke, ma tọlọ oware ovo ho! Rekọ epa ẹme ra, me re fi iriri na họ.” Whaọ, Pita ọ wozẹ iriri na no obọ. Ọ gwọlọ gbe fi iriri na họ ame he, maero kọ oke utiona nọ iyei e rẹ nya tere he. Ghele na, o ru lele ẹme Jesu, ẹsejọhọ o te se ikwori nọ e rrọ okọ avivẹ re a kuomagbe ai.—Luk 5:4, 5.

14 Nọ Pita o je si ẹriri na no ame ze, o te muẹrohọ nọ ọ gbẹdẹ thesiwa. Oghẹrẹ nọ ẹriri na ọ gbẹdẹ te u bi gbei unu ọvo, ọ tẹ be rọ ẹgba riẹ kpobi si ei, ẹsiẹvo na ọ tẹ ruẹ iyei buobu nọ e rrọ ẹriri na vare. Koyehọ o bo se ikwori nọ e rrọ okọ avivẹ na re a ti fi obọ họ kẹe. Nọ a nyaze, a tẹ ruẹ nọ iyei na e te vọ okọ ovo kiọkọ. A te ku iyei na họ ekọ ivẹ na, rekọ e gbẹdẹ te epanọ ekọ na e jẹ rọ gwọlọ zue. Akpọ o gbe Pita unu. Jesu ọ jọ iraro riẹ ru eware igbunu jọ no vẹre, rekọ ọyomariẹ dẹẹ Jesu o ru onana kẹ na. Ọzae nana ọ sai tube ru iyei na ruọ eva ẹriri na dede. Ozọ u te mu Pita gaga. O te kigwẹ jẹ ta kẹ Jesu nọ: “Vrẹ no omẹ, Olori, keme mẹ ọrahaizi.” O rri omariẹ nọ o te ohwo nọ ọ rẹ jọ kugbe Jesu hu, ọnọ Ọghẹnẹ ọ kẹ ẹgba nọ o re ro ru iruo igbunu itiena.—Se Luk 5:6-9.

“Olori mẹ ọrahaizi”

15. Ẹvẹ Jesu o ro wuhrẹ Pita nọ u fo nọ ọ dhozọ hayo wo avro ho?

15 Jesu ọ tẹ ta kẹe nọ: “Whọ gbẹ dhozọ họ. No enẹna vrẹ whọ te hai mu ahwo ọkpokpọ.” (Luk 5:10, 11, NW) Oke nana o gbẹ rrọ oke nọ a rẹ rọ dhozọ hayo wo avro ho. Enẹna o gwọlọ nọ Pita ọ rẹ tẹrovi iruo usiuwoma ota na ukpenọ o re wo avro sọ ọ te sae rẹrote uviuwou riẹ, hayo ruawa sọ o te ohwo nọ o re ru iruo nana. Jesu o wo iruo ilogbo nọ e rrọ otọ kẹe, iruo usiuwoma ota nọ e te kẹ ahwo-akpọ erere evaọ obaro. Ọ be gọ Ọghẹnẹ nọ ‘ọ rẹ rọ vrẹ’ ahwo. (Aiz. 55:7) Pita o re du wo avro ho keme Jihova o ti fi obọ họ kẹe ru iruo na jẹ rẹrote uviuwou riẹ.—Mat. 6:33.

16. Eme Pita, Jemis, gbe Jọn a ru kpahe uzizie Jesu, kọ fikieme ma sae rọ ta nọ emamọ iroro a jẹ na?

16 Pita, Jemis gbe Jọn a tẹ nwani ru epanọ Jesu ọ vuẹ rai na. Ebaibol na ọ ta nọ: “Nọ a rehọ ekọ rai ze okpa no, a tẹ se ai kpobi ba, a te lele iei.” (Luk 5:11) Pita ọ tẹ rọ enẹ dhesẹ nọ o fi ẹrọwọ họ Jesu gbe Ọnọ o vi rie ze. Iroro nọ e mai woma kpaobọ Pita ọ jẹ na. Ileleikristi nẹnẹ nọ i fi ozodhẹ gbe avro kparobọ re a gọ Ọghẹnẹ a bi dhesẹ nọ a wo ẹrọwọ re. Jihova ọ rẹ ghale ohwo kpobi nọ o fievahọ iẹe.—Ol. 22:4, 5.

‘Fikieme U gbe ro Mu Owhẹ Ẹro Ho?’

17. Eware vẹ e via no anwọ ikpe ivẹ nọ Pita ọ rọ rrọ olele Jesu na?

17 Nọ ọ jọ olele Jesu te ikpe ivẹ no, aso ẹdẹjọ Pita o te je bi okọ evaọ Abade Galili avọ ofou gbe ẹkporo ọgaga nọ o je fi, wọhọ epanọ ma jọ obọ emuhọ uzoẹme nana ta na. Uzẹme, ma riẹ oware nọ o jọ iroro Pita oke yena ha. Eware buobu e riẹ nọ o sae jọnọ o je roro kpahe. Jesu o siwi ẹyao oni-aye Pita. Ọ kẹ Ovuẹ obọ Ugbehru na. Jesu ọ rọ iwuhrẹ riẹ gbe eware igbunu nọ o je ru ro dhesẹ unuẹse buobu no inọ ọye họ Mesaya na, Ọnọ Jihova ọ salọ. Nọ oke o be nyaharo na, ozodhẹ gbe avro e gbẹ jọ Pita udu te epaọ ọsosuọ họ. Jesu ọ tubẹ salọ iẹe re ọ jọ omọvo ikọ ikpegbivẹ riẹ dede. Ghele na, Pita o ri fi ozodhẹ gbe avro kparobọ no riẹriẹriẹ hẹ. Ọ be te ruẹ onana kẹle na.

18, 19. (a) Dhesẹ oware nọ Pita ọ jọ Abade Galili ruẹ. (b) Eme Jesu ọ ta okenọ Pita ọ vuẹe nọ ọ gwọlọ nya bru ei?

18 Oware wọhọ ighọjọ esa hayo ene evaọ aso, Pita ọ tẹ siọ okọ na ba ebi idudhe jẹ keria kpomavi. Ọ ruẹ oware jọ nọ o be nya evaọ ẹkporo na. Kọ uwoho ọvẹre nọ o bi lo mu ẹkporo na ọ be ruẹ na? Ijo, oware na u dikihẹ kpomavi. Ohwo ọ be ruẹ na. Ẹhẹ, ohwo ọ be jọ ehru abade nya na. Nọ ọ be nya kẹle ae na, o tẹ wọhọ nọ ohwo na ọ gwọlọ nya vrẹ rai. Idudu e tẹ ruọ ae oma, a te je roro nọ idhivẹri. Ohwo na ọ tẹ ta kẹ ae nọ: “Mẹ, ozọ umu owhai hi.” Kpakọ Jesu ọ be nya vrẹ na.—Mat. 14:25-28.

19 Pita o te yo kẹe nọ: “Olori, o tẹ rọ owhẹ, whọ ta kẹ omẹ re mẹ nya ehru ame bru owhẹ ze.” Ẹme nana nọ ọ kaki noi unu ze na u dhesẹ nọ o wo udu. Avọ evawere fiki oware igbunu nana nọ ọ ruẹ na, Pita ọ tẹ gwọlọ nọ ọ rẹ nya ehru ame na re, re ẹrọwọ riẹ ọ ruẹse ga vi epaọ ọsosuọ. Jesu ọ tẹ ta kẹ Pita nọ ọ nya bru ei ze. Pita ọ tẹ nwane gadiẹ no okọ na ruọ ehru abade na nọ o bi fi kpotọ kpehru na. Dai roro epanọ o jọ Pita oma nọ ọ ruẹ nọ o dikihẹ ehru ame na wọhọ ẹsenọ o rrọ otọ gheghe. Ababọ avro, akpọ o gbe rie unu nọ ọ be nya ehru ame na bru Jesu na. Rekọ u ri kri hi na, oware ofa jọ o tẹ via.—Se Matiu 14:29.

“Nọ ọ ruẹ ofou na ozọ u te mu ei”

20. (a) Ẹvẹ iroro Pita i ro kpohọ oware ofa? (b)  Kọ eme Jesu ọ rọ onana wuhrẹ Pita?

20 O gwọlọ nọ Pita ọ rẹ tẹrovi Jesu. Whaọ, Jesu họ ọnọ ọ be rọ ogaga Jihova fi obọ họ kẹ Pita re ọ sae nya ehru ame nọ ẹkporo ọ be jọ fi na. Yọ Jesu o ru oyena keme Pita o fi ẹrọwọ họ iẹe. Rekọ iroro Pita i te kpohọ oware ofa. Ebaibol na ọ ta nọ: “Nọ ọ ruẹ ofou na ozọ u te mu ei.” Nọ Pita ọ tẹrovi ẹkporo ọgaga nọ ọ be fa okọ na, bi fi ame na kpehru avọ ẹvohẹ ologbo, udu u te noi awọ. Ẹsejọhọ Pita o je roro nọ o ti kiediwi, ọ vẹ da ame whu. Nọ ozọ o be ruọ Pita ẹro na, yọ ẹrọwọ riẹ o bi kie kpotọ. Ọzae nọ a se utho fikinọ ọ rẹ kaki nuhu hu na, o te muhọ ekiediwo wọhọ ubiutho keme ẹrọwọ riẹ o whrehe no. Pita ọ riẹ ame ẹya ziezi, rekọ ọ rẹroso oyena obọnana ha. O bo via nọ: “Olori, siwi omẹ.” Jesu ọ tẹ j’obọ kru rie jẹ kpare iẹe. Kẹsena, nọ a gbẹ rrọ ehru ame na, Jesu o te wuhrẹ Pita oware jọ nọ u wuzou gaga nọ ọ ta kẹe nọ: “O whẹ ọnọ o wo ẹrọwọ ọkakao, fiki eme ugbe mu owhẹ ẹro ho?”—Mat. 14:30, 31.

21. Ẹvẹ avro nọ ọ rẹ jọ ohwo udu u yoma te, kọ ẹvẹ ma sae rọ whaha iẹe?

21 Onọ yena nọ Jesu ọ nọ riẹ na u kiehọ gaga inọ ‘fikieme u gbe mu owhẹ ẹro ho?’ Avro ọ rẹ raha eware ku ohwo. Ma tẹ kẹ avro uvẹ, o rẹ sai whrehe ẹrọwọ mai jẹ raha usu mai kugbe Ọghẹnẹ. O gwọlọ nọ ma rẹ daoma whaha onana. Evaọ oghẹrẹ vẹ? O gwọlọ nọ ma rẹ tẹrovi oware nọ u fo. Ma tẹ be tẹrovi eware nọ i re ru ozọ mu omai, enọ i re whrehe ẹrọwọ mai, gbe enọ i re si iroro mai no Jihova avọ Jesu, onana u re ru omai wo avro. Rekọ nọ ma tẹ tẹrovi eware nọ Jihova avọ Jesu a ru no, enọ a bi ru enẹna gbe enọ a ti ru evaọ obaro rọkẹ ahwo nọ a you rai, u ti ru omai whaha avro nọ o re whrehe ẹrọwọ mai.

22. Fikieme Pita o ro fo ohwo nọ ma rẹ rọ aro kele?

22 Nọ Jesu avọ Pita a be nyae ruọ okọ na, ẹvohẹ nọ ọ jọ abade na o te bi kpotọ. Abade Galili na ọ tẹ fọ rirẹ. Pita avọ ilele Jesu nọ i kiọkọ a te bo nọ: “Ghinọ uzẹme whẹ Ọmọ Ọghẹnẹ.” (Mat. 14:33) Nọ oke u bi rie ai evaọ abade na, u muẹro nọ eva e jẹ were Pita. O vuhumu no nọ ọ rẹ kuvẹ kẹ ozodhẹ hayo avro vievie he. Uzẹme, u wo inwene buobu nọ Pita o ti ru taure o te ti zihe ruọ Oleleikristi nọ ọ wọhọ utho nọ Jesu ọ ta kpahe na. Rekọ Pita o bi sobọhọ họ, ọ gba riẹ mu nọ ọ rẹ gbẹ daoma ru ẹnyaharo. Kọ ere whọ gba riẹ mu nọ who re ru re? O tẹ rọ ere, whọ te ruẹ nọ Pita o gine fo ohwo nọ ma rẹ rọ aro kele.