Oghẹrẹ nọ Ebaibol na O ro Te Omai Obọ
Oghẹrẹ nọ Ebaibol na O ro Te Omai Obọ
Oware igbunu o rrọ nọ Ebaibol na o ro te oke mai na, yọ eme riẹ e gbẹ rrọ gbagba. Anwọ ikpe odu ọvo gbe egba izii (1,900) nọ i kpemu a ro kere iei re. Eware nọ e rẹ raha a kere i rie fihọ, eye họ ebe nọ a rọ papirọs ru gbe eviẹ-arao; yọ evẹrẹ ọsosuọ nọ a ro kere iei yọ enọ umutho ahwo a be ta nẹnẹ. U te no ere no, isu erẹwho sa-sa gbe isu egagọ a jẹ gwọlọ epanọ a rẹ rọ raha Ebaibol na no.
ẸVẸ Ebaibol na ọ sai ro te inẹnẹ ghelọ epanọ a daoma te re a raha iẹe no, ọ tẹ jẹ rrọ obe nọ ahwo a mae riẹ nẹnẹ? Ma ta kpahe eware ivẹ jọ nọ i ru rie lọhọ.
Ebe Sa-Sa nọ A Kere Eme na Fihọ U Ru nọ Ọ Gbẹ rọ Riẹ
Ahwo Izrẹl, enọ e jọ ahwo nọ a jẹ sẹro eme Ebaibol ọsosuọ na, a nabe sẹro iko-ebe ọsosuọ na ziezi je kere ai fihọ ebe efa buobu. Wọhọ oriruo, a ta kẹ ivie Izrẹl nọ a re kere Uzi na fihọ obe kẹ omarai, a “re kere iei no onọ o rrọ obọ izerẹ nọ e rrọ ahwo Livae na ze.”—Iziewariẹ 17:18.
O jẹ hae were ahwo Izrẹl buobu re a se Ikereakere na keme a vuhumu nọ Ẹme Ọghẹnẹ ọ rrọ. Fikiere ikere-obe nọ a wuhrẹ ziezi họ enọ e jẹ hae kere iei no obe jọ fihọ ọfa, yọ a jẹ hai muẹrohotọ gaga. A jọ Ebaibol na se okere-obe jọ nọ o wo ozodhẹ Ọghẹnẹ nọ a re se Ẹzra “okere-obe nọ ọ riẹ Uzi Mosis na ziezi, onọ Jihova Ọghẹnẹ Izrẹl ọ kẹ na.” (Ẹzra 7:6) Utu ahwo nọ a je se Masorete, nọ a je kere Ikereakere Hibru na hayo “Ọvo Anwae” na fihọ ebe efa evaọ oware ikpe udhusoi avọ ezeza rite ọrọ avọ ikpe (500-900 C.E.), a tube kele ibieme na re a ruẹ nọ ẹme ọvo o vo rai hi. Oghẹrẹ nọ a jẹ rọ romatotọ kere eme na u fiobọhọ nọ eme Ebaibol na e gbẹ rọ rrọ gbagba, ọ tẹ jẹ gbẹ riẹ rite inẹnẹ ghelọ epanọ ewegrẹ a daoma te kpobi kẹhẹ re a raha iẹe no.
Wọhọ oriruo, evaọ ukpe 168 B.C.E., osu ahwo Syria nọ a re se Antiochus IV ọ daoma re ọ raha ebe Ikereakere Hibru na kpobi nọ ọ ruẹ evaọ Palestine no. A jọ iku ahwo Ju jọ ta nọ: “A tẹ ruẹ uko-obe uzi na jọ kpobi, a rẹ bẹre iẹe jẹ mahe iẹe no.” Obe na The Jewish Encyclopedia o ta nọ: “Iporisi nọ a ta kẹ nọ a ru onana a jẹ rọ ọwhọ ru ei re a ruẹ nọ ọvuọvo o kiọkọ họ . . . Nọ ohwo o te wo obe Ebaibol na jọ . . . a re kpei no.” O make jọ ere na, ahwo Ju nọ a be rria Palestine gbe ekwotọ efa a gbe wo Ikereakere na.
Nọ ahwo nọ a kere Ikereakere Griki Ileleikristi, hayo “Ọvọ Ọkpokpọ” na a kere ebe rai re no, ebe nọ a kere na, koyehọ, ileta, eruẹaruẹ, gbe ikuigbe nọ ẹzi Ọghẹnẹ ọ wọ rai kere na i te muhọ evihọ. Wọhọ oriruo, Jọn o kere obe Usi Uwoma riẹ evaọ Ẹfisọs hayo oria jọ nọ o kẹle riẹ. Rekọ a jọ ugbobọ Ijipti ruẹ amabọjọ Usi Uwoma yena, onọ egba-eriariẹ a ta nọ a rọ obọ kere enwenọ ikpe udhuvẹ-gbikpe nọ Jọn o kere iei no. Onana u dhesẹ nọ Ileleikristi nọ e jẹ rria ekwotọ nọ i thabọ a wo Ikereakere na nọ a kere uwhremu na.
Ebaibol na nọ a wha kpohọ eria sa-sa na u fiobọhọ re nọ Ebaibol na ọ gbẹ rọ riẹ rite oke mai na. Wọhọ oriruo, a ta nọ evaọ ohiohiẹ Ava 23 ọrọ ukpe 303 C.E., Osu Ologbo Rom nọ a re se Diocletian o je rri isoja riẹ nọ e jẹ bẹre ethẹ ichọche jọ fihotọ, a tẹ mahe ebe Ikereakere na nọ a ruẹ no. Diocletian o je roro nọ ọ te sai si egagọ Ileleikristi notọ nọ ọ tẹ raha ebe nọ a be rọ gọ no. Evaọ okiokiọ riẹ, o te juzi nọ a jọ ẹkwotọ esuo Rom soso mahe Ebaibol kpobi nọ a ruẹ no evaọ ẹgbede. O make jọ ere na, Ebaibol jọ e gbẹ jariẹ ghele, kọ eyena a wariẹ kere fihọ ebe efa. Yọ ma be ta ẹme na, ebe buobu erọ Ebaibol Griki ivẹ nọ o sae jọnọ a kere nọ ukpokpoma Diocletian na o nwane vrẹ no e gbẹ riẹ rite oke nana. Ọjọ ọ rrọ obọ Rom, ọnọ o kiọkọ ọ rrọ British Library evaọ London nọ ọ rrọ England.
Dede nọ a re te ruẹ ikulu-ebe Ebaibol ọsosuọ nọ a kaki kere na ha, oma Ebaibol na soso hayo abọ riẹ jọ nọ a rọ obọ kere fihọ ebe efa nọ i te idu buobu e gbẹ riẹ rite oke mai na. Ejọ rai i kri gaga no. Kọ ovuẹ nọ o jọ Ebaibol ọsosuọ nọ a kaki kere na u nwene nọ a jẹ wariẹ kere iei fihọ ebe efa na? Ọgba-uwuhrẹ nọ a re se W. H. Green ọ ta kpahe Ikereakere Hibru na nọ: “Ma rẹ sae ta gbiae inọ, obe anwae ọvuọvo nọ a romatotọ wariẹ kere eme riẹ gba te enẹ o rrọ họ.” Ọgba-uwuhrẹ Ebaibol jọ nọ a riẹ gaga nọ a re se Sir Frederic Kenyon ọ ta kpahe Ikereakere Griki Ileleikristi na nọ: “Oke nọ a ro kere Ikereakere ọsosuọ na avọ oke nọ a ruẹ nọ a rọ wariẹ kere ai fihọ ebe efa nọ e gbẹ riẹ rite enẹna, e kẹle ohwohwo gaga, a rẹ sai gbolaro kẹ onana vievie he. Yọ ohwo ọvo ọ sae gbẹ vro ho inọ ovuẹ nọ o jọ Ikereakere ọsosuọ na oye a romatotọ kere fihọ Ikereakere nọ ma wo nẹnẹ na. Ma ruẹ vuhumu no inọ eware nọ a kere fihọ ebe Ọvọ Ọkpokpọ na e rrọ gbagba.” Ọ tẹ jẹ ta nọ: “Ma rẹ sae ta ududu nọ eme nọ a kere fihọ Ebaibol ọsosuọ kpobi na ma gbe wo nẹnẹ na. . . . A sae ta ere kpahe obe anwae ọfa ọvuọvo nọ ma jọ akpọ na wo ho.”
Efafa Ebaibol
Ugogo oware avivẹ nọ u fiobọhọ nọ Ebaibol na ọ rọ rrọ obe nọ ahwo a mae riẹ nẹnẹ họ, ọ rrọ evẹrẹ buobu. Onana o rrọ ere keme Ọghẹnẹ ọ gwọlọ nọ ahwo erẹwho gbe ẹrọunu kpobi a riẹe jẹ rọ “ẹzi gbe uzẹme” gọe.—Jọn 4:23, 24; Maeka 4:2.
Orọ ọsosuọ nọ a rọ fa Ikereakere Hibru na fihọ ẹvẹrẹ ọfa họ okenọ a fae fihọ Griki, onọ a se Septuagint. A fa riẹ fiki ahwo Ju nọ a rẹ ta Griki nọ e jẹ rria ẹkwotọ Palestine hi, yọ a fa riẹ re oware wọhọ ikpe egba ivẹ (200) taure Jesu o te ti mu iruo usi uwoma ota riẹ họ evaọ otọakpọ. Evaọ umutho ikpe udhusoi jọ ọvo nọ a ro kere oma Ebaibol na soso re no, a fa riẹ fihọ evẹrẹ buobu. Rekọ uwhremu na, ivie gbe izerẹ nọ u fo nọ a re ru re Ebaibol na ọ sai te ahwo obọ, ae a jẹ ko ẹe dhere. Izerẹ na a jẹ kẹ ahwo uvẹ re a fa Ebaibol na fihọ evẹrẹ nọ ahwo buobu a be ta ha, a jẹ daoma ru ahwo nọ a rrọ egagọ rai re a siọ uzẹme Ẹme Ọghẹnẹ ba ẹruẹ.
Ezae nọ e gudu a daezọ ọwọsuọ nọ u je no obọ isu egagọ gbe egọmeti ze he, a mu Ebaibol na họ ẹfa dede nọ a riẹ nọ onana o rẹ sae wha uwhu se ai. Wọhọ oriruo, evaọ ukpe 1530, ọzae jọ nọ a re se William Tyndale nọ ọ rrọ ohwo England nọ o kpohọ isukulu evaọ Oxford, ọ tẹ fa ebe isoi ọsosuọ Ikereakere Hibru na. Ghelọ epanọ a wọso iẹe ga te, ọye họ ohwo ọsosuọ nọ ọ fa Ebaibol na no Hibru ovavo fihọ Oyibo. Tyndale ọ tẹ jẹ rrọ ọfefafa Oyibo ọsosuọ nọ o fi odẹ na Jihova họ efafa riẹ. Yọ evaọ okenọ ọgba-uwuhrẹ Ebaibol jọ nọ a re se Casiodoro de Reina ọ jẹ fa Ebaibol na fihọ Spanish, ahwo ichọche Kathọlik nọ a jẹ wọso iẹe a jẹ dawo idhere kpobi nọ a re ro kpei no. Fikiere, re ọ sai ru iruo efafa riẹ na re, o je no oria ruọ oria. O kpohọ England, Germany, France, Holland, gbe Switzerland. *
Rite enẹna, a gbẹ be fa Ebaibol na fihọ evẹrẹ buobu, yọ a gbe bi printi ima buobu. Oghẹrẹ nọ Ebaibol na o ro te inẹnẹ jẹ rọ obe nọ ahwo-akpọ a mae riẹ, u dhesẹ epanọ eme Pita nọ ẹzi Ọghẹnẹ ọ wọ riẹ ta e rrọ uzẹme te inọ: “Ẹbe na o te whu no, ododo na ọ vẹ kpare kie, rekọ ẹme Jihova ọ rẹ jọ bẹdẹ bẹdẹ.”—1 Pita 1:24, 25.
[Ẹme-Obotọ]
^ edhe-ẹme 14 A siobọno Ebaibol Reina na evaọ 1569, kẹsena evaọ ukpe 1602 Cipriano de Valera ọ tẹ wariẹ fae.
[Ẹkpẹti hayo Uwoho nọ o rrọ ẹwẹ-obe avọ 14]
EFAFA EBAIBOL VẸ U FO NỌ ME RE SE?
Evẹrẹ buobu a wo efafa Ebaibol sa-sa. Eme nọ e rrọ gaga nọ i kiekpo no a rọ fa ejọ. Efa jọ yọ enọ efefafa na a fa epanọ u je rai re o lọhọ ese viukpenọ a rẹ fae gbagba. Yọ efa jọ e riẹ nọ a fa eme na unọjọ utọjọ epanọ a ro kere ai.
Ebaibol Oyibo Efafa Akpọ Ọkpokpọ ọrọ Ikereakere Efuafo Na nọ Isẹri Jihova a fa na, a fa riẹ no evẹrẹ ọsosuọ nọ a ro kere Ebaibol na ze, yọ a fodẹ edẹ ahwo nọ a jọ ogbẹgwae efafa na ha. Kẹsena a te rri ọrọ Oyibo na rọ fa fihọ evẹrẹ efa nọ i bu vi udhosa. O make rrọ ere na, efefafa nọ e jẹ fa Ebaibol na fihọ evẹrẹ yena a jẹ rọ Ebaibol evẹrẹ ọsosuọ na rọ wawo ọrọ Oyibo nọ a be fa no ze na gaga. A jọ Efafa Akpọ Ọkpokpọ na fa eria jọ epanọ e rrọ dẹẹ evaọ ẹvẹrẹ ọsosuọ na nọ u gbe nwene otofa ẹme na ha. Efefafa na a daoma fa Ebaibol na evaọ oghẹrẹ nọ ahwo a sai ro wo otoriẹ riẹ nẹnẹ wọhọ epanọ o jọ kẹ ahwo evaọ okenọ a ro kere iei obọ.
Ahwo jọ nọ a wuhrẹ kpahe evẹrẹ sa-sa a kiẹ efafa Ebaibol oke mai na sa-sa riwi no re a ruẹ eria nọ e jọ gba ha, nọ e jọ wo ohẹriẹ no erọ ẹvẹrẹ ọsosuọ na. A kiẹ Efafa Akpọ Ọkpokpọ na riwi re. Omọvo ahwo na jọ họ Jason David BeDuhn, ọnọ ọ rrọ profẹsọ iwuhrẹ egagọ evaọ Northern Arizona University evaọ United States. Evaọ ukpe 2003 o kere obe jọ nọ u wo ewẹ-ebe egba ivẹ (200), nọ ọ jọ kere kpahe ‘Ebaibol izii nọ ahwo nọ a rẹ ta je se Oyibo evaọ akpọ na a mai wo.’ * Ọ kiẹ eria Ikereakere sa-sa nọ ahwo a wo eriwo sa-sa kpahe riwi, keme evaọ eria yena, eriwo nọ ohwo o wo o sae kpomahọ oghẹrẹ nọ a rẹ fae. Ọ rehọ eme Ebaibol Griki na rọ wawo oghẹrẹ nọ a fa eria yena evaọ Ebaibol ẹvẹrẹ Oyibo na ọvuọvo, je rri sọ ọ rẹ ruẹ oria nọ a jọ daoma nwene otofa riẹ fiki eriwo sa-sa. Kọ eme ọ kiẹ via?
BeDuhn ọ ta nọ, ahwo buobu gbe egba-uwuhrẹ eme Ebaibol buobu a roro nọ ahwo nọ a fa Ebaibol Efafa Akpọ Ọkpokpọ na a fa eware jọ wo ohẹriẹ fiki eware nọ a rọwo evaọ egagọ rai. Rekọ o te fibae nọ: “Eware buobu nọ i wo ohẹriẹ na e rrọ ere fikinọ Efafa Akpọ Ọkpokpọ na ọ rrọ gbagba vi Ebaibol efa, keme a fa eme na epanọ e rrọ.” Dede nọ u wo eria jọ evaọ Efafa Akpọ Ọkpokpọ na nọ BeDuhn ọ rọwokugbe he, ọ ta nọ efafa nana họ “onọ o mae gba evaọ usu efafa kpobi nọ mẹ wawo na.” O se rie efafa nọ “o woma gaga.”
Ogba-uwuhrẹ ẹvẹrẹ Hibru jọ evaọ Israel nọ a re se Dr. Benjamin Kedar, ọ ta oghẹrẹ ẹme ọvona kpahe Efafa Akpọ Ọkpokpọ na. Evaọ ukpe 1989 ọ ta nọ: “Ahwo nọ a fa riẹ a daoma gaga re a fa Ebaibol na vevẹ gbagba te epanọ o rẹ sae lọhọ te. . . . Mẹ re jọ Efafa Akpọ Ọkpokpọ na ruẹ oria ovo nọ a jọ rehọ iroro obọrai fi eme nọ e rrọ eva riẹ hẹ bae he.”
Nọ omara nọ: ‘Eme ọ be lẹliẹ omẹ se Ebaibol na? Kọ Ebaibol nọ ọ rrọ lọlọhọ ọvo mẹ gwọlọ se, te ọgba te ọgba ha? Manikọ Ebaibol nọ u wo ovuẹ Ikereakere ọsosuọ na mẹ gwọlọ se?’ (2 Pita 1:20, 21) Ẹjiroro nọ o be lẹliẹ owhẹ sei u ti dhesẹ onọ whọ te salọ.
[Ẹme-Obotọ]
^ edhe-ẹme 22 U te no Efafa Akpọ Ọkpokpọ na no, Ebaibol efa nọ ọ kiẹriwi họ, The Amplified New Testament, The Living Bible, The New American Bible With Revised New Testament, New American Standard Bible, The Holy Bible—New International Version, The New Revised Standard Version, The Bible in Today’s English Version, gbe King James Version.
[Uwoho]
Ebaibol “Efafa Akpọ Ọkpokpọ ọrọ Ikereakere Efuafo Na” ọ riẹ evaọ evẹrẹ buobu
[Uwoho nọ o rrọ ẹwẹ-obe avọ 12, 13]
Ikulu-ebe utu Masorete
[Uwoho nọ o rrọ ẹwẹ-obe avọ 13]
Emewẹ obe nọ eme Luk 12:7 e rrọ, “. . . ozọ u mu owhai hi; wha ghare vi imuedi buobu”
[Enọ i wo iwoho nọ o rrọ ẹwẹ-obe avọ 13]
Ẹwẹ-obe ọsosuọ: National Library of Russia, St. Petersburg; ọrọ avivẹ gbe ọrọ avesa: Bibelmuseum, Münster; onọ o rrọ emu riẹ: © The Trustees of the Chester Beatty Library, Dublin