Kpohọ eme nọ e riẹ eva

Kpohọ oria eware nọ e riẹe eva

Whọ Jọ Abọ Ọvo Ho Evaọ Akpọ Omohẹriẹ Nana

Whọ Jọ Abọ Ọvo Ho Evaọ Akpọ Omohẹriẹ Nana

“Wha hwa . . . eware Ọghẹnẹ kẹ Ọghẹnẹ.”—MATIU 22:21.

ILE: 33, 137

1. Ẹvẹ ma sai ro yoẹme kẹ Ọghẹnẹ gbe egọmeti ahwo-akpọ?

EBAIBOL na ọ vuẹ omai nọ ma yoẹme kẹ isu egọmeti, rekọ ọ vuẹ omai re inọ ma re yoẹme kẹ Ọghẹnẹ ẹsikpobi hrọ. (Iruẹru Ikọ 5:29; Taitọs 3:1) Ẹvẹ onana o sae rọ lọhọ? Jesu o ru ehri-uzi jọ vẹ nọ u re fiobọhọ kẹ omai riẹ ohwo nọ ma re yoẹme kẹ. Ọ ta nọ ma hwa eware “Siza zihe kẹ Siza, rekọ eware Ọghẹnẹ kẹ Ọghẹnẹ.” [1] (Rri ẹme-oruvẹ.) (Matiu 22:21) Ma rẹ hwa “eware Siza zihe kẹ Siza” nọ ma te bi koko izi egọmeti, rọ adhẹẹ kẹ enọ i wo udu-esuo, jẹ hwa osa-uzou. (Ahwo Rom 13:7) Rekọ nọ isu egọmeti a tẹ vuẹ omai nọ ma ru oware jọ nọ Ọghẹnẹ ọ gwọlọ nọ ma ru hu, ma rẹ se, dede na ma re ru onana avọ adhẹẹ ẹsikpobi.

2. Ẹvẹ ma re ro dhesẹ nọ ma bi dhomahọ abọ jọ esuo-ohrowo akpọ na?

2 Edhere jọ nọ ma rẹ rọ hwa “eware Ọghẹnẹ kẹ Ọghẹnẹ” họ, oma nọ ma re sino isuẹsu akpọ nana. Ma rẹ jọ abọ ọvuọvo ho evaọ ẹme nana. (Aizaya 2:4) Nọ orọnọ Jihova ọ kuvẹ re egọmeti ahwo-akpọ a su na, ma rẹ wọso ai hi. Yọ ma re wobọ evaọ iruẹru evuevo ho nọ a rẹ jọ họre kẹ orẹwho ohwo. (Ahwo Rom 13:1, 2) Ma rẹ daoma nwene isu egọmeti hayo ru ai ru ẹgwọlọ mai hi, yọ ma re votu hayo dhogbo esuo-ohrowo ho.

3. Fikieme o rọ gba omai họ nọ ma re dhomahọ iruẹru akpọ na ha?

3 U wo ẹjiroro buobu nọ Ọghẹnẹ ọ rọ vuẹ omai nọ ma dhomahọ iruẹru akpọ na ha. Ẹjiroro jọ họ, ma be rọ aro kele Jesu, ọnọ o “wo obọ kugbe akpọ na ha.” Ọ whomahọ abọ ọvuọvo ho evaọ esuo-ohrowo hayo ẹmo-ofio. (Jọn 6:15; 17:16) Ẹjiroro ọfa họ, ma rrọ abọ Uvie Ọghẹnẹ. Fikinọ ma bi wobọ kugbe esuo-ohrowo akpọ na ha, udu u re brukpe omai vievie he nọ ma tẹ be ta usiuwoma kẹ ahwo inọ Uvie Ọghẹnẹ ọvo u ti ku ebẹbẹ ahwo-akpọ họ. Egagọ erue i bi dhomahọ isuẹsu akpọ, yọ onana o be wha omohẹriẹ ze. Rekọ fikinọ ma bi dhomahọ isuẹsu akpọ na ha, te omai te inievo mai wariẹ akpọ na soso họ ma rrọ okugbe ọvo.—1 Pita 2:17.

4. (a) Ẹvẹ ma rọ riẹ nọ o te mae jọ bẹbẹ evaọ obaro re ma siọ oma ba edhehọ iruẹru akpọ na? (b) Fikieme ma jẹ gbaemu enẹna nọ ma rẹ jọ abọ ọvo ho?

4 O sae jọnọ o gba ohwo kpobi họ nọ o re votu hu evaọ ẹkwotọ mai. Rekọ nọ ekuhọ akpọ Setan ọ be kẹle gaga no na, o te mae jọ bẹbẹ re ohwo ọ siọ oma ba edhehọ iruẹru akpọ na. Ahwo a wo “ọtamuo ho” yọ a bi “veghe uzou” nẹnẹ, yọ nọ oke o be nyaharo na a ti tube wo omohẹriẹ vi enẹ. (2 Timoti 3:3, 4) Inwene egọmeti nọ e romavia idudhe evaọ erẹwho jọ nọ inievo mai a rrọ, i kpomahọ inievo nana jọ no. Onana o soriẹ nọ o rọ gwọlọ nọ ma rẹ ruẹrẹ oma kpahe re ma siọ abọ ọvuọvo ba ẹjọ, makọ evaọ otọ uyero obẹbẹ. Joma ta kpahe eware ene jọ nọ ma rẹ sai ru rọ ruẹrẹ oma kpahe.

RRI EGỌMETI AHWO-AKPỌ EPANỌ JIHOVA O RRI RAI

5. Ẹvẹ Jihova o rri egọmeti ahwo-akpọ?

5 Edhere jọ nọ ma rẹ rọ ruẹrẹ oma kpahe re ma sai kru edikihẹ mai na họ, egọmeti ahwo-akpọ nọ ma re rri wọhọ epanọ Jihova o rri rai. Nọ Jihova ọ ma ahwo-akpọ, ọ kẹ rai udu nọ a re ro su amọfa ha. (Jerimaya 10:23) Jihova ọ rehọ ahwo-akpọ kpobi wọhọ uviuwou ovo. Rekọ egọmeti ahwo-akpọ a be hẹriẹ ahwo, be hae ta nọ orẹwho rai o mai woma. Nọ egọmeti ahwo-akpọ a tẹ be make riẹ ru, a sai ku ebẹbẹ kpobi họ họ. U te no ere no, a be wọso Egọmeti Ọghẹnẹ, onọ u muhọ esuo evaọ ukpe 1914. Kẹle na Egọmeti nana, koyehọ Uvie Ọghẹnẹ u ti si egọmeti ahwo-akpọ kpobi notọ.—Se Olezi 2:2, 7-9.

Ruẹrẹ oma kpahe enẹna epanọ whọ sai ro kru edikihẹ ra makọ evaọ oke obẹbẹ

6. Ẹvẹ u fo nọ ma re yerikugbe enọ i wo ọkwa evaọ egọmeti?

6 Ọghẹnẹ ọ kẹ egọmeti ahwo-akpọ uvẹ keme a sae dina lẹliẹ udhedhẹ jọ oria, je ru ahwo koko izi jọ. Onana u bi fiobọhọ kẹ omai ta usiuwoma kpahe Uvie Ọghẹnẹ. (Ahwo Rom 13:3, 4) Ọghẹnẹ ọ tubẹ vuẹ omai nọ ma hae lẹ roro ahwo nọ a rrọ ekwa ikpehru re ma sae gọe avọ udhedhẹ. (1 Timoti 2:1, 2) A te bi kienyẹ omai, ma rẹ sae yare obufihọ mi enọ i wo ọkwa evaọ egọmeti. Pọl o ru oware utioye. (Iruẹru Ikọ 25:11) Dede nọ Ebaibol ọ ta nọ Setan ọ be kpọ egọmeti ahwo-akpọ, ọ ta ha inọ Setan ọ be kpọ omomọvo otu nọ ọ rrọ ọkwa egọmeti. (Luk 4:5, 6) Fikiere ajọ u no unu mai ze kẹ ohwo ọvo họ inọ Ẹdhọ ọ be kpọ ohwo jọ nọ ọ rrọ ọkwa egọmeti. Ebaibol na ọ ta nọ ma ta ẹme oyoma kpahe amọfa ha.—Taitọs 3:1, 2.

7. Oghẹrẹ iroro vẹ u fo nọ ma rẹ whaha?

7 Ma re dhomahọ esuo-ohrowo hayo whoma họ abọ utu jọ họ nọ o tẹ make rọnọ eware nọ a bi ru hayo ta e sai fiobọhọ kẹ omai. Ma gbẹ whomahọ abọ ọvo ho, u re dhesẹ nọ ma bi yoẹme kẹ Ọghẹnẹ. Ẹsejọ, onana o rẹ nwane lọhọ tere he. Wọhọ oriruo, dae rehọ iẹe nọ ahwo a be wọso egọmeti ubrotọ rai fikinọ a wha uye se ahwo gaga no, yọ uye nana u tube te Isẹri Jihova dede. O rrọ vevẹ inọ who ti kuomagbe ahwo na ha, dede na kọ who ti roro nọ oware nọ ahwo na a bi ru na u kiehọ, je rẹro nọ a te kparobọ? (Ahwo Ẹfisọs 2:2) Ma gbẹ ginẹ gwọlọ jọ uvumọ abọ họ, ma re roro ho inọ ofẹ jọ o be mae riẹ ru vi ofẹ odekọ. Ẹme nọ ma ta gbe oware nọ ma ru evaọ oke utiona u ti dhesẹ onana via.

WO “AREGHẸ,” GHELE NA JỌ “WOWOLẸ”

8. Nọ o tẹ rrọ bẹbẹ re ma siọ oma ba edhehọ abọ jọ iruẹru akpọ na, ẹvẹ ma sai ro wo “areghẹ,” rekọ jọ “wowolẹ”?

8 Edhere avivẹ nọ ma gbẹ rọ jọ abọ ọvuọvo ho evaọ iruẹru akpọ na họ, ma re “wo areghẹ wọhọ eraomuomu, ghele na [ma rẹ] jọ wowolẹ wọhọ irueruẹ.” (Se Matiu 10:16, 17.) U re dhesẹ nọ ma wo “areghẹ” nọ ma te bi roro kpahe ebẹbẹ nọ e rẹ sai te omai evaọ obaro. Yọ u re dhesẹ nọ ma rọ “wowolẹ” nọ ma gbe dhomahọ abọ ọvo ho evaọ otọ ebẹbẹ itieye na. Joma ta kpahe iyero itieye jọ gbe oware nọ ma rẹ sai ru ro dhesẹ nọ ma rrọ abọ ọvo ho.

9. Eme o gwọlọ nọ ma rẹ yọroma kẹ nọ ma te bi lele amọfa ta ẹme?

9 Ẹmeọta. O gwọlọ nọ ma rẹ yọroma gaga nọ ahwo a tẹ be ta ẹme kpahe esuo-ohrowo. Wọhọ oriruo, ma tẹ be vuẹ ohwo jọ kpahe Uvie Ọghẹnẹ, ma re du ta ha inọ osu hayo utu esuo-ohrowo jọ o be riẹ ru hayo o be riẹ ru hu. Ukpenọ ma rẹ ta kpahe oware nọ ahwo-akpọ a gwọlọ ru ro ku ebẹbẹ jọ họ, ma re dhesẹ kẹe no Ebaibol ze epanọ Uvie Ọghẹnẹ u ti ro ku ebẹbẹ kpobi họ. Ahwo a tẹ be vravro kpahe uzoẹme jọ, wọhọ uruemu ezae hayo eyae nọ e rẹ rehọ omoma rai, hayo eva-ekparọ, vuẹ ae oware nọ Ẹme Ọghẹnẹ ọ ta gbe epanọ whọ be rọ daoma fi ei họ iruo evaọ uzuazọ ra. Nọ ohwo jọ ọ tẹ ta nọ u fo re a si uzi egọmeti jọ no hayo nwene iei, ma rẹ kpahe fihọ iẹe he, yọ ma rẹ gba ohwo na họ nwene iroro gbe he.

Rọ ẹme nọ who yo wawọ “emamọ eme” nọ e rrọ Ebaibol na

10. Nọ ma te bi rri, se hayo gaviezọ kẹ iyẹrẹ jọ, eme ma rẹ yọrọ oma kẹ re ma siọ oma ba edhehọ abọ jọ iruẹru akpọ na?

10 Usi nọ a whowho. Ẹsejọ a re whowho usi evaọ oghẹrẹ nọ u re dhesẹ nọ ahwo nọ a bi whowho usi na a rrọ abọ jọ no evaọ ẹme nọ ọ rrọ otọ na. O rẹ mae jọ enẹ evaọ erẹwho nọ egọmeti ọ be jọ kpọ utu iyẹrẹ-enẹ. Otẹrọnọ egbẹgwae usi uwhowho hayo enọ e rẹ nẹ iyẹrẹ a whomahọ abọ jọ, ma rẹ yọroma re ma siọ ọkpọ iroro rai ba ewo. Wọhọ oriruo, nọ omara nọ, ‘Kọ o be hae were omẹ re mẹ gaviezọ kẹ ọniyẹrẹ jọ fikinọ mẹ rọwo kugbe ẹme nọ ọ be hae ta kpahe isuẹsu?’ Re whọ siọ abọ jọ ba ẹjọ, who du se ebe hayo gaviezọ kẹ iyẹrẹ nọ e whomahọ abọ jọ esuo-ohrowo ho. Ukpoye, daoma gwọlọ iyẹrẹ nọ e whomahọ abọ ọvuọvo ho. Yọ oke kpobi nọ who te yo ẹme jọ, daoma rehọ iẹe wawọ “emamọ eme” nọ e rrọ Ebaibol na.—2 Timoti 1:13.

11. Eware nọ ma wo e tẹ rrọ ghaghae kẹ omai gaga, ẹvẹ o sae rọ jọ bẹbẹ kẹ omai re ma siọ abọ jọ ba ẹjọ evaọ iruẹru akpọ na?

11 Ekwakwa-efe. Nọ ma te rri igho gbe ekwakwa-efe nọ ma wo ghaghae gaga, o rẹ sae jọ lọlọhọ kẹ omai re ma whomahọ abọ jọ. Nọ ukpe 1970 o vrẹ no, Isẹri Jihova buobu evaọ obọ Malawi a nyasiọ eware rai kpobi ba fikinọ a rọwo kuomagbe utu esuo-ohrowo jọ họ. Rekọ u yoma gaga inọ ejọ i ru ere he. Oniọvo-ọmọtẹ jọ nọ a re se Ruth ọ ta nọ, “Ejọ i lele omai dhẹ no ẹwho, rekọ uwhremu na a te zihe kpo je kuomagbe utu esuo-ohrowo na keme a gwọlọ yeri uzuazọ obẹbẹ nọ a je yeri evaọ oria nọ ma dhẹ kpohọ na ha.” Rekọ idibo Ọghẹnẹ buobu a rrọ ere he. A rẹ jọ abọ ọvuọvo họ dede nọ onana o sai ru nọ a gbe ro wo ugho tere he, hayo nọ eware kpobi nọ a wo e tẹ maki vru ku ae.—Ahwo Hibru 10:34.

12, 13. (a) Ẹvẹ Jihova o rri ahwo-akpọ? (b) Ẹvẹ ma sae rọ riẹ sọ oria nọ ma no ze u bi ru omai wo omorro nọ u fo ho?

12 Omorro. Ohwo kpobi ọ rẹ gwọlọ rọ uyẹ riẹ, uruemu ẹwho riẹ, hayo orẹwho nọ o no ze ya-oma. Rekọ Jihova o rri ohwo jọ hayo utu ahwo jọ woma vi utu ofa ha. Ohwo kpobi ẹrẹrẹe evaọ aro riẹ. Uzẹme inọ Jihova ọ ma omai wo ohẹriẹ no ohwohwo, yọ o be were omai inọ ma wo ọvuọ uruemu gbe ovioma riẹ. Jihova ọ gwọlọ nọ ma kpairoro vrẹ iruemu ẹwho mai sa-sa ha, nọ e wọso izi riẹ hẹ. Dede na, ọ gwọlọ nọ ma roro ho inọ ma woma vi amọfa.—Ahwo Rom 10:12.

13 Ajọ ma du rehọ orẹwho mai ya-oma te epanọ ma re ro roro nọ u woma vi orẹwho ofa ha. Ma tẹ be hai ru ere, o sai ru omai fi oma họ abọ jọ lọlọhọ. Oware utiona o via ikpe-udhusoi ọsosuọ. Inievo-emezae Hibru jọ a je rri eyae-uku Griki vo. (Iruẹru Ikọ 6:1) Ẹvẹ ma sae rọ riẹ sọ ma mu oghẹrẹ omorro utioye họ ewo no? Otẹrọnọ oniọvo jọ nọ o no obọfa ze ọ jiroro jọ kẹ owhẹ, kọ who ti roro nọ, ‘Ma rẹ jọ obonẹ ru eware woma viere,’ kẹsena whọ vẹ kpairoro vrẹ oware nọ ọ ta kẹ owhẹ na? O tẹ rrọ ere, kareghẹhọ ohrẹ nana nọ u wuzou gaga na: “Avọ omaurokpotọ wha rri amọfa inọ a rro vi owhai.”—Ahwo Filipai 2:3.

JIHOVA O TI FIOBỌHỌ KẸ OWHẸ

14. Ẹvẹ olẹ o sai ro fiobọhọ kẹ omai, kọ oriruo Ebaibol vẹ o kẹ imuẹro onana?

14 Oware avesa nọ u re fiobọhọ nọ ma gbẹ rọ jọ abọ ọvuọvo evaọ iruẹru akpọ na ha họ, Jihova nọ ma rẹ rẹroso. Lẹ kẹ ẹzi ọfuafo Ọghẹnẹ nọ o rẹ sai fiobọhọ kẹ owhẹ thihakọ je wo oma-oriẹsuo. Iruemu nana i ti fiobọhọ kẹ owhẹ nọ egọmeti ọ tẹ maki ru oware jọ nọ u fo vievie he. Lẹ se Jihova re o fiobọhọ kẹ owhẹ riẹ uyero nọ o rẹ sai ru owhẹ fiomahọ abọ jọ evaọ iruẹru akpọ na. (Jemis 1:5) A rẹ sai fi owhẹ họ uwou-odi hayo kẹ owhẹ oghẹrẹ uye ofa jọ fikinọ whọ dadamu abọ Jihova. O tẹ via ere, lẹ se Jihova re ọ kẹ owhẹ udu nọ whọ rẹ rọ vuẹ amọfa vevẹ kpahe oware nọ who ro kru edikihẹ ra na. Jọ u mu owhẹ ẹro nọ Jihova o ti fiobọhọ kẹ owhẹ thihakọ.—Se Iruẹru Ikọ 4:27-31.

15. Ẹvẹ Ebaibol na ọ sai ro fiobọhọ nọ ma gbe ro dhomahọ abọ jọ iruẹru akpọ na ha? (Rri ẹkpẹti na re, “ Ẹme Ọghẹnẹ O Ru Imuẹro Rai Ga.”)

15 Jihova ọ kẹ omai Ebaibol na re o hae bọ omai ga. Roro didi kpahe eria Ebaibol nọ e rẹ sai fiobọhọ kẹ owhẹ kru edikihẹ ra. Wuhrẹ eria ikere nana jẹ daoma kareghẹhọ ae, keme i ti fiobọhọ kẹ owhẹ evaọ okenọ Ebaibol ọ rrọ owhẹ obọ họ. Ebaibol na ọ rẹ bọ ẹrọwọ ra ga kpahe eyaa Ọghẹnẹ nọ i ti rugba evaọ obaro. Ẹruore nana o re fiobọhọ kẹ omai thihakọ ọwọsuọ. (Ahwo Rom 8:25) Salọ eria ikere nọ e ta kpahe oware nọ o te mae were owhẹ evaọ akpọ ọkpokpọ na, jẹ daoma jọ iroro ruẹ oma ra evaọ akpọ ọkpokpọ na.

Wuhrẹ eria Ebaibol nọ e rẹ sai fiobọhọ kẹ owhẹ kru edikihẹ ra gbe eria ikere nọ i dhesẹ epanọ akpọ ọkpokpọ na ọ te jọ

WUHRẸ MI IDIBO JIHOVA NỌ I WO ẸRỌWỌ

16, 17. Eme ma rẹ sai wuhrẹ mi idibo Ọghẹnẹ nọ a dhoma họ uvumọ abọ evaọ iruẹru akpọ na ha? (Rri uwoho nọ o rrọ emuhọ uzoẹme na.)

16 Oware avene nọ u ti fiobọhọ kẹ omai thihakọ họ, idibo Jihova nọ i wo ẹrọwọ nọ ma re roro kpahe. Idibo Jihova buobu nọ a gbiku rai fihọ Ebaibol na a wo udu, yọ a jẹ emamọ iroro nọ i fiobọhọ kẹ ae nọ a gbẹ rọ whomahọ abọ jọ iruẹru akpọ na ha. Roro kpahe Shedrak, Mishak, gbe Abẹdnigo. Emoha nana a rọwo gọ ẹmema nọ o dikihẹ kẹ egọmeti Babilọn ho. (Se Daniẹl 3:16-18.) Ikuigbe Ebaibol nana i bi fiobọhọ kẹ Isẹri Jihova buobu wo udu nẹnẹ, yọ i bi je fiobọhọ kẹ ae nọ a gbe bi ro yere obiala orẹwho rai hi. Jesu o dhomahọ esuo-ohrowo hayo iruẹru efa nọ e rẹ hẹriẹ ahwo ho. Ọ riẹ nọ emamọ oriruo riẹ u ti fiobọhọ kẹ ilele riẹ. Ọ ta nọ: “Wha kru udu ga! Me fi akpọ na kparobọ no.”—Jọn 16:33.

17 U wo isẹri Jihova buobu evaọ oke mai na nọ a rọwo whomahọ abọ jọ evaọ iruẹru akpọ na ha. A gboja kẹ ejọ rai, fi ejọ họ uwou-odi, je tube kpe ejọ no dede fikinọ a salọ nọ abọ Jihova a rẹ jọ. Oriruo rai ọ sai fiobọhọ kẹ omai wo udu. Oniọvo jọ evaọ obọ Turkey ọ ta nọ: “Franz Reiter yọ oniọvo-ọmọzae jọ nọ a kpe fikinọ ọ rọwo kuomagbe isoja Hitler ha. Ileta nọ o kere se oni riẹ taure o te ti whu i dhesẹ epanọ ẹrọwọ gbe eva nọ o fihọ Jihova e ga te, yọ mẹ gwọlọ lele oriruo riẹ nọ mẹ tẹ rẹriẹ ovao dhe odawọ utioye.” [2]—Rri ẹme-oruvẹ.

18, 19. (a) Ẹvẹ inievo ukoko ra a sai ro fiobọhọ kẹ owhẹ nọ who gbe ro dhomahọ abọ jọ iruẹru akpọ na ha? (b) Eme whọ gba riẹ mu nọ who re ru?

18 Inievo ukoko ra a sai fiobọhọ nọ who gbe ro fiomahọ uvumọ abọ họ evaọ iruẹru akpọ na. Whọ tẹ rrọ uyero obẹbẹ jọ, ta kẹ ekpako na. A rẹ sae kẹ owhẹ emamọ ohrẹ nọ u no Ebaibol ze. U te no ere no, otẹrọnọ inievo ukoko ra a muẹrohọ nọ who bi wo ebẹbẹ, a rẹ sai tuduhọ owhẹ awọ re. Vuẹ ae nọ a hae lẹ roro owhẹ. Rekọ u fo nọ mai omamai ma rẹ lẹ roro inievo mai jẹ tha ae uke re. (Matiu 7:12) Re whọ sae ruẹ odẹ inievo nọ e rrọ uwou-odi evaọ jw.org, rri otọ uzoẹme na, “Jehovah’s Witnesses Imprisoned for Their Faith—By Location,” nọ whọ rẹ sae ruẹ evaọ otọ NEWSROOM > LEGAL DEVELOPMENTS. Salọ edẹ jọ re whọ yare Jihova nọ o fiobọhọ kẹ inievo nana wo udu je kru ẹgbakiete rai.—Ahwo Ẹfisọs 6:19, 20.

19 Nọ ma be kẹle ekuhọ akpọ omuomu nana, ma sai rẹro nọ egọmeti ọ te gwọlọ nọ ohwo kpobi ọ rẹ jọ abọ jọ hrọ evaọ iruẹru akpọ na. Oye o rọ gwọlọ nọ oke nana ma re ro kru edikihẹ mai, whaha uruemu nọ u re dhesẹ nọ ma rrọ abọ jọ evaọ akpọ nana nọ omohẹriẹ o dafia na.

^ [1] (edhe-ẹme 1) Nọ Jesu ọ fodẹ Siza, egọmeti na ọ jẹ ta kpahe. Evaọ oke yena, Siza o je su, yọ udu-esuo riẹ o jọ udu-esuo ohwo-akpọ nọ o mai kpehru.

^ [2] (edhe-ẹme avọ 17) Rri uzoẹme na, “O Whu Rọkẹ Oruaro Ọghẹnẹ” evaọ ẹwẹ-obe avọ 150 ọrọ obe na, Uvie Ọghẹnẹ U Muhọ Esuo No!