Kpohọ eme nọ e riẹ eva

Kpohọ oria eware nọ e riẹe eva

Epanọ Uruemu Ababọ-Oruọzewọ U re ro Kpomahọ Owhẹ

Epanọ Uruemu Ababọ-Oruọzewọ U re ro Kpomahọ Owhẹ

“Whọ rẹ sae rọ ọmọrue ọkakao vabọ no ebẹbẹ ilogbo jọ.” —Samantha, evaọ obọ South Africa.

Kọ ẹme yena ginọ uzẹme? Wọhọ Samantha, mai kpobi ma rẹriẹ ovao dhe ẹbẹbẹ ọgaga jọ no evaọ uzuazọ. Oware nọ ma re ru nọ ma tẹ rẹriẹ ovao dhe odawọ, u re dhesẹ oghẹrẹ nọ ma rri uruemu oruọzewọ. Wọhọ oriruo, otẹrọnọ re a siọ omovuọ ba ekpehọ omai oma họ oware nọ o mai wuzou kẹ omai, ma ve ti rri ọrue-ọta wọhọ edhere nọ ma sai ro gu vabọ ẹsikpobi. Rekọ nọ uzẹme na o tẹ bẹre via no, ẹsiẹe o rẹ mai yoma. Roro kpahe eware nana.

ỌRUE-ỌTA Ọ RẸ RAHA EVAIFIHỌ

Evaifihọ i re ru usu imava jọ kpekpekpe. Nọ egbẹnyusu ivẹ a te fievahọ ohwohwo, ozọ u re mu ai nọ ọjọ ọ te viẹ ọdekọ họ họ. Rekọ, orọnikọ asohẹrioke egbẹnyusu ivẹ a re ro fievahọ ohwohwo ho. Taure imava a te ti fievahọ ohwohwo, a rẹ raha oke kugbe, ta ẹme kugbe ohwohwo ababọ eviẹhọ, jẹ whaha uruemu oriobọ. Rekọ uruemu ababọ-oruọzewọ ẹsiẹvo nọ ohwo o dhesẹ, o rẹ raha evaifihọ kpobi nọ a wo kẹe muotọ. Nọ evaifihọ imava e tẹ raha no, o rẹ jọ bẹbẹ re a wariẹ fievahọ ohwohwo.

Kọ ogbẹnyusu ẹzi ra jọ nọ who fievahọ ọ viẹ owhẹ họ no ẹdẹjọ? O tẹ rrọ ere, ẹvẹ o jọ owhẹ oma? Ẹsejọhọ o kẹ owhẹ uye gaga. O rẹ ginẹ da. Avro ọ riẹ hẹ inọ uruemu ababọ-oruọzewọ o rẹ raha emamọ usu muotọ.

URUEMU ABABỌ-ORUỌZEWỌ JỌ OYE U RE SU KPOHỌ OFA

Ọkiẹriwo jọ nọ Profẹsọ Robert Innes o ru u dhesẹ nọ “ohwo ọ rẹ sae wha uruemu ababọ oruọzewọ fihọ omọfa.” Fikiere a sae rehọ uruemu ababọ-oruọzewọ dhesẹ ẹyao nọ o re vo—whọ tẹ be nyusu kugbe ohwo nọ ọ rẹ viẹ ahwo họ, ekpehre uruemu yena o rẹ sae daruọ owhẹ oma lọlọhọ, wọhọ epanọ ẹyao o re “vo ruọ ohwo oma” na.

Ẹvẹ whọ sae rọ whaha ekpehre uruemu nana? Ebaibol na ọ rẹ sai fiobọhọ kẹ owhẹ. Iviena se kpahe ehrẹ jọ nọ Ebaibol na ọ kẹ.