Kpohọ eme nọ e riẹ eva

Kpohọ oria eware nọ e riẹe eva

Ukiekpotọ Ela

Iku Devidi Avọ Goliat Na​—Kọ Ginọ Uzẹme?

Iku Devidi Avọ Goliat Na​—Kọ Ginọ Uzẹme?

Ahwo jọ a rọwo nọ iku Devidi avọ Goliat na yọ oware nọ o ginẹ via ha, inọ iku esia gheghe. Kọ whọ jẹ dina wo avro nọ who je se uzoẹme nọ o vrẹ na? O tẹ rrọ ere, iviena roro kpahe enọ esa nọ e rrọ obotọ na.

1 | Kọ ohwo ọ sai gine theri te irula izii gbe ubro?

Ebaibol na ọ ta nọ Goliat o “theri te esabọ esa gbe ubro.” (1 Samuẹle 17:4) Esabọ esa gbe ubro nọ a fodẹ na họ, irula izii gbe ubro, koyehọ imita 2.9. Ahwo jọ a rẹ vro nọ Goliat o theri tere he, rekọ roro kpahe onana: Evaọ oke mai nana, ọzae nọ ọ mai theri, o theri te irula izii, koyehọ imita 2.7. Kọ u gbunu nọ Goliat ọ rehọ ubro irula theri vi ọzae na? Orua Rifeim o no ze, yọ a riẹ ahwo nana fihọ ahwo nọ a rẹ rro gaga. Obe ikuigbe ahwo Ijipti jọ nọ a kere evaọ ikpe udhusoi avọ ikpegbesa, o ta kpahe egbaẹmo ahwo Kenan jọ nọ i theri vi irula eree, koyehọ imita 2.4. Fikiere, dede nọ Goliat ọ jọ thethei, ohwo ọ rẹ sai gine theri te ere.

2 | Kọ Devidi ginọ ohwo dẹẹ?

Evaọ oke jọ, egba-eriariẹ a je roro nọ Devidi yọ ohwo dẹẹ hẹ, inọ yọ ohwo nọ a fodẹ evaọ iku esia gheghe, rekọ enẹna o rrọ bẹbẹ kẹ ai re a vro iku na. Ahwo nọ a rẹ kiotọ eware anwae a kiẹ ku utho jọ nọ a kere fihọ nọ, “uwou Devidi.” Ofariẹ, Jesu Kristi ọ ta ẹme kpahe Devidi. (Matiu 12:3; 22:​43-45) Imava nọ i gbiku kpahe uyẹ nọ Jesu o no ze na, a dhesẹ nọ uyẹ Devidi ovie na Jesu o no ze. (Matiu 1:​6-16; Luk 3:​23-31) O rrọ vevẹ inọ Devidi ginọ ohwo dẹẹ.

3 | Kọ a sae ginẹ ruẹ oria nọ eware nọ a gbiku rai na e jọ via?

Ebaibol na ọ ta nọ Ukiekpotọ Ela egbaẹmo ahwo Izrẹl gbe erọ Filistia a jọ fi ẹmo na. Rekọ Ebaibol na ọ tubẹ fodẹ uzedhe oria nọ egbaẹmo ivẹ na a fa evuẹ fihọ, inọ erọ Filistia a fa evuẹ fihọ ofẹ ugbehru nọ o rrọ udevie ẹwho Sokọ avọ ẹwho Azeka. Yọ egbaẹmo Izrẹl a fa evuẹ fihọ abọdekọ ukiekpotọ na. Kọ ma sae ruẹ eria nana nẹnẹ?

Ọzae jọ nọ o kpohọ ugheriwo evaọ eria yena kẹle ọ ta nọ: “Dede nọ ohwo nọ ọ jẹ rọ omai nya wariẹ họ na ọ rrọ egagọ evuọvo ho, ọ rehọ omai kpohọ Ukiekpotọ Ela. Ma tẹ gadiẹ kpohọ oria jọ nọ u kpehru gaga evaọ ugbehru jọ. Epanọ ma bi ro rri ukiekpotọ na, ọ tẹ ta nọ ma se obe 1 Samuẹle 17:​1-3. Kẹsena ọ tẹ riẹ obọ họ ukiekpotọ na, jẹ ta nọ: ‘Ofẹ ẹkpẹlobọ na Sokọ ọ jọ.’ O te kuoma rẹriẹ jẹ ta nọ, ‘Ofẹ obọze nana Azeka ọ jọ. Udevie ewho ivẹ nana ahwo Filistia a fa evuẹ fihọ evaọ ofẹ ugbehru nọ wha rẹriẹ ovao ku na. O sae jọnọ oria nọ ahwo Izrẹl a fa evuẹ fihọ ma dikihẹ na.’ O jọ omẹ oma wọhọ ẹsenọ me dikihẹ oria nọ Sọl avọ Devidi a dikihẹ. Kẹsena nọ ma gadiẹ ziọ otọ no, ma tẹ fa oria jọ nọ ame ọ rrọ evaọ ukiekpotọ na vrẹ, yọ ibitho e vọ riẹ. Me te je roro kpahe epanọ Devidi o ro ruwẹ evaọ ukiekpotọ na, be tọlọ ibitho isoi nọ e rrọ riẹriẹriẹ, yọ ojọ u kpe Goliat.” Wọhọ epanọ o rrọ amọfa buobu oma, u gine mu ohwo ọyena nọ o kpohọ ugheriwo na ẹro inọ ikuigbe Ebaibol na e ginẹ rrọ gbagba.

Oware ovo o riẹ nọ o rẹ lẹliẹ omai vro iku nana nọ Ebaibol ọ romatotọ gbe na ha. Iku na e ta kpahe ahwo nọ a ginẹ rria gbe eria nọ ma rẹ sae ruẹ nẹnẹ. Maero na, a kere i rai fihọ Ẹme Ọghẹnẹ, fikiere obọ Ọghẹnẹ uzẹme na, Ọnọ ọ rẹ “ta ọrue he na,” i no ze.​—Taitọs 1:2; 2 Timoti 3:16.