Kpohọ eme nọ e riẹ eva

Kpohọ oria eware nọ e riẹe eva

Kọ Whọ Riẹ?

Kọ Whọ Riẹ?

Osa-uzou vẹ ahwo a jẹ hae hwa evaọ oke Jesu?

NOTỌ avọ otọ ze, ahwo Izrẹl a jẹ hae hwosa igho nọ a re ro ru iruo Ọghẹnẹ. Rekọ nọ u ti te oke Jesu, ahwo Ju a tẹ jẹ hae hwa osa-uzou fihọ eware buobu, yọ o jẹ lẹliẹ eva dha ae gaga.

Ohwo Ju kpobi nọ o te ohwo no ọ jẹ hae hwa ubro shẹkẹl, koyehọ edrakma ivẹ, yọ a jẹ hae rọ igho nana rẹrote etẹmpol na. Evaọ oke Jesu, igho nọ i no osa-uzou nana ze a jẹ hae ruẹ ro dheidhe jẹ rẹrote etẹmpol nọ Herọd ọ bọ. Ahwo Ju jọ a tubẹ nọ Pita sọ Jesu ọ be hwa osa-uzou. Ẹme nọ Jesu ọ ta kẹ Pita u dhesẹ nọ o thọ họ re a hwa osa-uzou. Ọ tubẹ vuẹ Pita epanọ ọ rẹ rọ ruẹ ubiugho nọ ọ rẹ rọ hwa osa-uzou na.​—Mat. 17:24-27.

U te no ere no, idibo Ọghẹnẹ evaọ oke anwae a jẹ hae hwa abọvo-abakpe ọrọ ekakọ rai hayo ugho rai. (Izerẹ 27:30-32; Ik. 18:26-28) Isu-egagọ na a jẹ hae ta nọ ohwo kpobi ọ gbẹ rọ abọvo-abakpe riẹ ze he, uzou o rẹ nya ha. Fikiere a jẹ hae rehọ abọvo-abakpe ọrọ okakọ kpobi, makọ orọ “mint gbe dil gbe kumin.” Jesu ọ ta nọ o thọ họ re a hwa abọvo-abakpe. Rekọ ọ ta nọ oghẹrẹ nọ ahwo Farisi a rehọ ẹme abọvo-abakpe na o thọ, inọ eviẹwẹ a rrọ.​—Mat. 23:23.

Ahwo Rom omarai nọ a je su oke yena a jẹ hai mi osa-uzou fihọ eware buobu. U wo osa-uzou nọ a jẹ hai mi ahwo nọ a wo etọ. Yọ ohwo ọ sae rọ ugho hayo ekakọ hwa osa-uzou nana. Enwenọ abọvo abane eware nọ ohwo ọ jọ otọ riẹ wo hayo abọvo abasoi rai ọ rẹ rọ hwa osa-uzou nana. U te je wo osa-uzou nọ ohwo Ju kpobi ọ rẹ hwa. Yọ osa-uzou nana ahwo Farisi a nọ Jesu kpahe na. Jesu ọ ta nọ: “Wha hwa eware Siza zihe kẹ Siza, rekọ eware Ọghẹnẹ kẹ Ọghẹnẹ.” Yọ enẹ u fo nọ ma re rri osa-uzou re.​—Mat. 22:15-22.

U te je wo osa-uzou nọ a rẹ hwa fihọ eware nọ a be zẹ nọ a fa ziọ ẹkwotọ na hayo enọ a be fa no ẹkwotọ na kpohọ oria ofa. Eria nọ a jẹ hae jọ mi osa-uzou nana họ unueri, ughe-ẹwho hayo eria nọ a rẹ rọ ruọ eki.

Osa-uzou nọ ahwo nọ a jọ otọ esuo Rom a jẹ hae hwa i bu hrọ. O jọ owha ogbẹgbẹdẹ kẹ ae. Ogbiku ahwo Rom jọ nọ a re se Tacitus ọ ta nọ evaọ oke nọ osu nọ a re se Taibiriọs ọ jọ esuo, nọ Jesu ọ jọ otọakpọ, “osa-uzou nọ ahwo Siria gbe ahwo Judia a jẹ hae hwa o bẹ rai te epanọ a jẹ rọ lẹ nọ jọ a si no osa-uzou na.”

A jẹ hae rọ ugho dẹ ọkwa nọ a re ro mi osa-uzou na, yọ ohwo nọ ugho riẹ o mai bu a rẹ rehọ iẹe kẹ. Ohwo nọ ọ dẹ ọkwa na o ve koko ahwo họ nọ a rẹ nyai mi ahwo osa-uzou na. Aikpobi na a rẹroso osa-uzou na inọ etẹe erere rai o ti no ze. Onana u ru nọ ugho osa-uzou na o jẹ hai ro bu vi epanọ u fo. O wọhọ nọ Zakiọs nọ ọ jẹ hai mi osa-uzou na o wo ahwo otiọye nọ a je ru iruo na kẹe. (Luk 19:1, 2) Agbẹta nọ osa-uzou o jẹ hae rọ dha ahwo eva gaga na! Onana u ru nọ a jẹ hai ro mukpahe uzedhe ahwo nọ a rẹ nyai mi osa-uzou na.