Kpohọ eme nọ e riẹ eva

Kpohọ oria eware nọ e riẹe eva

Hae “Ta Eme Iwowou” jẹ Jọ Wowou

Hae “Ta Eme Iwowou” jẹ Jọ Wowou

ỌMỌTẸ jọ nọ a re se Lisa ọ ta nọ: “Oghẹrẹ nọ inievo na a je ro tete omẹ oye họ oware nọ o mai fiobọhọ kẹ omẹ nọ me ro kurẹriẹ ziọ ukoko na.” * Oware utioye na o via kẹ Anne re. Ọ ta nọ: “Evaọ oke nọ me je ro kurẹriẹ ziọ ukoko na, oware nọ o mae lẹliẹ ukoko na were omẹ họ uyoyou nọ inievo na a dhesẹ kẹ omẹ, orọnọ fiki eware nọ a je wuhrẹ omẹ dede he.” Enẹna aimava a be romatotọ se Ebaibol na je roro didi kpahe eware nọ e rrọ eva riẹ. Rekọ uyoyou nọ a dhesẹ kẹ ae u fiobọhọ kẹ ae gaga.

Eme ma re ru re ahwo a ruẹ nọ ma rrọ wowou? Joma ta kpahe eware ivẹ jọ. Eye họ ẹmeunu mai gbe uruemu mai. Ma te jẹ ta kpahe oghẹrẹ ahwo nọ u fo nọ ma re ru eware iwoma kẹ.

HAE “TA EME IWOWOU”

Emamọ aye nọ a ta kpahe evaọ obe Itẹ izou 31 na ọ rẹ “rọ ẹrọo riẹ ta eme iwowou.” (Itẹ 31:26) Fikinọ ọ rrọ wowou, ẹme riẹ ọ rẹ jọ wowolẹ, yọ o re mu ẹme ta ha. U fo nọ ọsẹ uwou o re ru epọvo na re, orọnọ oni ọvo ho. Esẹgbini buobu a riẹ nọ a tẹ be hai doku emọ rai jẹ ta eme edada kẹ ae, u ti fi obọ ọvo họ kẹ emọ na ha. Nọ esẹgbini a tẹ be rọ ere ta ẹme kẹ emọ rai, o sai ru nọ emọ na a gbe ro yoẹme kẹ ae he. Rekọ nọ a tẹ be hae rọ edhere owowolẹ ta ẹme kẹ emọ na jẹ whaha eme edada, ẹsiẹe emọ na a te mai ro yoẹme kẹ ae.

Te who yẹ emọ no hayo who ri yẹ hẹ, eme who re ru re ẹme ra ọ hae jọ wowolẹ? Obe Itẹ 31:26 o ta ẹme jọ nọ u re fiobọhọ kẹ omai. O ta nọ: “O re rovie unu riẹ avọ areghẹ.” Koyehọ taure ma tẹ te ta ẹme, ma re roro kpahe ẹme na gbe oghẹrẹ nọ ma te rọ tae. U fo re ma hae nọ omamai nọ, ‘Kọ ẹme nọ mẹ be te ta kẹ ohwo na o te lẹliẹ eva dhae, binikọ o te lẹliẹ udu riẹ kpotọ?’ (Itẹ 15:1) Ẹme na họ, u fo re ma hae ma ẹme mai te.

Oria ofa jọ evaọ obe Itẹ o ta nọ: “Eme nọ a roro te re a tẹ ta ha, e wọhọ ọgbọdọ nọ a ro duwu ohwo.” (Itẹ 12:18) Ma tẹ be hae kareghẹhọ nọ ẹme nọ ma gwọlọ ta o sae kẹ ohwo nọ ma be tae kẹ uye, ma te hae ma ẹme mai te. Ma tẹ ginẹ rrọ wowou wọhọ epanọ Ebaibol ọ ta na, ma re zueme họ kẹ ahwo hayo kpahe ẹme ọgaga kẹ ahwo ho. (Ẹf. 4:31, 32) Ere ọvo ho, ma ti si ekpehre iroro no udu re ẹme mai ọ jọ wolẹ, jẹ sasa ahwo oma. U fo nọ ma rẹ rọ aro kele Jihova keme ẹme riẹ o rẹ lẹliẹ udu te ohwo otọ. Ọ ta ẹme nọ o lẹliẹ udu te Elaejah otọ oke nọ ozọ u je ro mu ei. Ukọ-odhiwu nọ Jihova ọ rọ ta ẹme kẹe, ọ rọ “urru ukpokpotọ . . . nọ o rrọ wowolẹ” ta ẹme kẹe. (1 Iv. 19:12) A tẹ ta nọ ohwo ọ rrọ wowou, orọnikọ ẹmeunu riẹ o rẹ jọ wowolẹ ọvo ho. Ọ rẹ jẹ daoma ru eware iwoma kẹ ahwo re. Joma kẹ iriruo jọ.

MA TE BI RU EWARE IWOMA KẸ AHWO, U RE DUOBỌTE AI

Oghẹrẹ jọ nọ ma rẹ rọ rehọ aro kele Jihova họ, nọ ma tẹ be ta eme iwowolẹ kẹ amọfa je fiobọhọ kẹ ae. (Ẹf. 4:32; 5:1, 2) Lisa nọ ma ta kpahe ẹsiẹ na ọ ta nọ Isẹri Jihova a fiobọhọ kẹe. Ọ ta nọ: “Evaọ oke jọ nọ ma jẹ gwọlọ rọ kwa no uwou mai kpata kpata fiki oware jọ nọ o via, inievo-emezae ivẹ jọ avọ eyae rai a siọ iruo rai ba, a tẹ nyaze ti fiobọhọ kẹ omai kwa eware mai. Evaọ oke yena, a ri mu omẹ Ebaibol họ ewuhrẹ dede he!” Obọ nọ inievo na a fihọ kẹ Lisa na o wha riẹ ze nọ o ro mu Ebaibol họ ewuhrẹ.

Anne nọ ma fodẹ ẹsiẹ na ọ ta kpahe obọ nọ Isẹri Jihova a fihọ kẹe. Ọ ta nọ: “Fiki epanọ akpọ o yoma te no, mẹ rẹ kaki fievahọ ohwo ho. Oke nọ Isẹri Jihova a nyaze te ta usi uwoma kẹ omẹ, me je rri rai inọ a be faki ru wọhọ emamọ ahwo. O tẹ whae ze nọ mẹ jẹ rọ yọroma gaga dede nọ a jẹ gwọlọ wuhrẹ omẹ Ebaibol. Mẹ jẹ nọ omamẹ nọ, ‘Fikieme ahwo nana a be rọ nwani tete omẹ enẹ?’ Rekọ emamọ uruemu oniọvo nọ o je wuhrẹ omẹ na o soriẹ ze nọ me ro fievahọ iẹe.” Eme ọfa o no rie ze? Anne ọ ta nọ: “Ewuhrẹ na o te mu omẹ oma họ ẹdaro.”

Uwowou nọ inievo na a dhesẹ kẹ Lisa avọ Anne u fiobọhọ kẹ ae nọ a rọ romatotọ wuhrẹ Ebaibol na. U te je ru nọ a ro fievahọ Jihova gbe idibo riẹ.

RỌ ARO KELE ỌGHẸNẸ DHESẸ UWOWOU KẸ AMỌFA

O rrọ lọlọhọ kẹ ahwo jọ re a ta ẹme wolẹ jẹ hai yerikugbe ahwo sasasa keme ere a re ru evaọ eria nọ a jọ yọrọ ae. Otẹrọnọ ma re ru ere fikinọ ẹkoma mai ọye hayo ere a re ru evaọ oria nọ a jọ yọrọ omai, ọ rrọ ziezi. Rekọ uwowou nọ Ọghẹnẹ ọ gwọlọ nọ ma wo na, orọnikọ fikinọ ẹkoma mai hayo fiki uruemu ẹwho mai ọvo ma re ro dhesẹ iẹe he.—Je rri Iruẹru 28:2.

Uwowou nọ Ọghẹnẹ ọ gwọlọ nọ ma dhesẹ na yọ onọ ẹzi ọfuafo o re fiobọhọ kẹ omai wo. (Gal. 5:22, 23) Fikiere ma rẹ lẹ re Ọghẹnẹ ọ kẹ omai ẹzi riẹ, ma vẹ jẹ hae daoma ru oware nọ ma be lẹ kpahe na. Ma te ru ere, u dhesẹ nọ ma gwọlọ rọ aro kele Jihova avọ Jesu. Rekọ fikinọ ma gwọlọ rọ aro kele Jihova avọ Jesu ọvo ma re ro ru emamọ eware kẹ amọfa ha, rekọ ma you amọfa no eva ze, yọ onana o rẹ were Ọghẹnẹ gaga.

AMONO MA RE DHESẸ UWOWOU KẸ?

Ahwo nọ ma rẹ mae gwọlọ dhesẹ uwowou kẹ họ, ahwo nọ a you omai hayo ahwo nọ ma riẹ. (2 Sam. 2:6) Edhere jọ nọ ma be hai ro ru onana họ, ma re yere ai nọ a te ru oware jọ kẹ omai. (Kọl. 3:15) Kọ eme ma re ru nọ ma te rri ohwo jọ inọ o fo ohwo nọ ma re ru emamọ oware kẹ hẹ?

U fo re ma kareghẹhọ nọ Jihova o re dhesẹ uwowou ulogbo kẹ ahwo kpobi, yọ a ta ẹme kpahe oghẹrẹ uwowou nana gaga evaọ Ebaibol na. Ma rẹ jọ abọ Ikereakere Griki Ileleikristi na ruẹ ẹme na “uwowou ulogbo” unuẹse buobu. Ẹvẹ Ọghẹnẹ o bi ro dhesẹ iẹe?

O bi dhesẹ uwowou ulogbo kẹ ima ahwo buobu. Edhere jọ nọ o bi ro dhesẹ iẹe họ, o bi ru ọre va ze, je ru oso rrọ kẹ omai. Ọ be jẹ kẹ omai eware efa nọ e rẹ lẹliẹ omai jọ uzuazọ. (Mat. 5:45) Re ahwo a te ti kurẹriẹ mu Ọghẹnẹ họ ẹgọ dede, yọ a re erere uwowou ulogbo riẹ bẹ no. (Ẹf. 2:4, 5, 8) Uwowou ulogbo riẹ o lẹliẹ e riẹ vi Ọmọ ọghaghae ọvo riẹ na ze ti whu kẹ ahwo kpobi. Pọl ukọ na o kere nọ: “Fiki uwowou ulogbo riẹ,” Jihova ọ hwa osa ẹtanigbo ro si omai no igbo. (Ẹf. 1:7) Oye ọvo ho, dede nọ ma bi ru Jihova thọ, o gbe bi wuhrẹ omai. Ehrẹ gbe eme riẹ e wọhọ “oso nọ o bi yoyo” ze. (Izie. 32:2) U wo oghẹrẹ ọvo nọ ma sae rọ ginẹ hwosa ewoma nọ o ru kẹ omai no ho. U te no ere no, fiki uwowou ulogbo Jihova jabọ nọ ma ro wo ẹruore.—Je rri 1 Pita 1:13.

Oghẹrẹ nọ Jihova o bi ro dhesẹ uwowou o soriẹ ze nọ ma ro you rie, ma tẹ jẹ gwọlọ rọ aro kele iei. Fikiere joma ta nọ ahwo jọ ọvo ma re dhesẹ uwowou kẹ hẹ, rekọ joma hai ru eware nọ i dhesẹ nọ ma you ahwo kpobi kẹdẹ kẹdẹ. (1 Tẹs. 5:15) Nọ ma tẹ rrọ wowou, ma rẹ wọhọ erae nọ a kokohọ evaọ oke ekpahe. Ma re ru oma sasa ahwo uviuwou mai, inievo ukoko na, ahwo nọ ma gbe bi ru iruo, emọ isukulu mai, gbe ahwo nọ a be rria kẹle omai.

Who te rri ziezi, whọ te ruẹ nọ ahwo jọ a rrọ uviuwou ra hayo ukoko ra nọ eva e te were gaga nọ whọ tẹ tuduhọ ae awọ hayo ru emamọ oware jọ kẹ ae. O sae jọ nọ ohwo jọ ọ rrọ ukoko rai nọ whọ sai fiobọhọ kẹ evaọ obọ uwou riẹ hayo rẹrote ighẹ riẹ, hayo dẹ oware no obọ eki se. U te no ere no, nọ whọ tẹ jọ usi uwoma nyaku ohwo nọ u fo nọ who re fiobọhọ kẹ, daoma fiobọhọ kẹe.

Gbẹ hae rọ aro kele Jihova, hae “ta eme iwowou,” jẹ hai ru eware nọ i re dhesẹ nọ whọ rrọ wowou.

^ Ma nwene edẹ na.