Kpohọ eme nọ e riẹ eva

Kpohọ oria eware nọ e riẹe eva

IKUIGBE UZUAZỌ

Ma Siọ Uwou nọ Jihova O Vi Omai Ẹdẹvo Ho

Ma Siọ Uwou nọ Jihova O Vi Omai Ẹdẹvo Ho

NỌ OFOU ọgaga jọ o fou no, ethẹ nọ ma gwọlọ fa vrẹ na o te je su gaga avọ ọloho je bi ghelie itho. Ofou na ọ raha akwa nọ ma hae te rọ fa ruọ abọ obei no. Mẹ avọ ọzae mẹ Harvey, gbe oniọvo nọ ọ te fa eme nọ ma te ta fihọ ẹvẹrẹ Amis ma gbẹ riẹ onọ ma re ru hu. Ma jọ awawa. Ma tẹ dhẹ omoto mai fihọ emu omoto ologbo ọfa. Ma rehọ oware ovo gba omoto mai yawo omoto ologbo na ha. Ma te muhọ ẹfavrẹ ẹmẹrera, yọ ozọ u bi mu inievo nọ e rrọ abọ obei kẹ omai. Ma jẹ ruawa inọ, ‘Dẹvẹ ma rẹ fa ruọ abọ obei?’ Evaọ oke nana kpobi yọ ma be lẹ se Jihova inọ o fiobọhọ kẹ omai. Ma te ti te abọ obei omakọkọ. Oware nana o via evaọ 1971 nọ ma jọ ofẹ ovatha-ọre Taiwan, nọ o rehọ emaele buobu thabọ no orẹwho mai. Jọ me gbiku uzuazọ mai kẹ owhẹ.

EPANỌ MA RO KURẸRIẸ JE YOU JIHOVA

Harvey họ ọmọ ọkpako evaọ usu emezae ene nọ ọsẹgboni rai a yẹ. Uviuwou na soso u kurẹriẹ evaọ ẹwho nọ a re se Midland Junction, obọ Western Australia, evaọ ikpe nọ e vrẹ udhone nọ i kpemu nọ ọbẹwẹ ọ jọ orẹwho na. Harvey o you Jihova no emaha ze, yọ ọ họ-ame evaọ oke nọ ọ jọ ikpe ikpegbene. U kri hi ọ tẹ te ruẹ nọ u fo re ohwo ọ se he nọ a tẹ kẹe iruo evaọ ukoko na. Oke nọ ọ jọ ọmaha, u wo ẹdẹ jọ nọ a ta kẹe nọ o se Uwou-Eroro evaọ obọ ewuhrẹ, ọ tẹ se keme o roro nọ ọ te sae riẹ se ziezi hi. Rekọ oniọvo nọ ọ jẹ kẹe iruo na ọ tẹ ta kẹe nọ: “Nọ a tẹ kẹ owhẹ oware jọ nọ who ru evaọ ukoko Jihova, u dhesẹ nọ a rri owhẹ nọ whọ rẹ sai ru oware na.”​—2 Kọr. 3:5.

Obọ England mẹ jọ nọ me kurẹriẹ ziọ ukoko na. Yọ ere oni mẹ re, te oniọvo-ọmọtẹ mẹ ọrọ ọkpako. Oke ọsosuọ, ukoko Isẹri Jihova o were ọsẹ mẹ vievie he. Rekọ uwhremu na o te ti kurẹriẹ. Mẹ gba ikpe ikpe re mẹ tẹ te họ-ame he, dede nọ onana o were ọsẹ mẹ evaọ oke yena ha. Nọ mẹ họ-ame no, mẹ tẹ gbaemu nọ me re ru ọkobaro oke-kpobi. Kẹsena, me ve je kpohọ iruo imishọnare. Rekọ ọsẹ mẹ ọ vuẹ omẹ nọ me ru ọkobaro vievie he bẹsenọ mẹ rẹ gba ikpe udhegbọvo. O were omẹ nọ mẹ rẹ hẹrẹ te oke yena ha. Nọ mẹ jọ ikpe ikpegbezeza, ọ kẹ omẹ uvẹ inọ mẹ kwa bru oniọvo-ọmọtẹ mẹ ọrọ ọkpako nọ ọ jẹ rria obọ Australia. Kẹsena nọ mẹ nwane gba ikpe ikpegberee no, me te mu ọkobaro họ.

Ẹdẹ ehaa orọo mai evaọ 1951

Obọ Australia mẹ avọ Harvey ma jọ riẹ oma. Ọyomariẹ ọ gwọlọ jọ imishọnare re. Ukpe 1951, mai imava ma tẹ ruọ orọo. Nọ ma ru iruo ọkobaro te ikpe ivẹ no, a te vi omai kpohọ iruo ọsẹro okogho. Ofẹ jọ Western Australia ma jọ je ru iruo ọsẹro okogho na, yọ ẹkwotọ mai ọ jọ ruaro gaga. Kẹse kẹse ma jẹ hae dhẹ no ikoko ruọ ikoko evaọ oria nọ o rrọ ragha ragha, yọ ẹkwotọ na kpobi ọ ya fia.

OWARE NỌ MA GWỌLỌ U TE OMAI OBỌ

Evaọ 1954 a zizie omai kpohọ eklase avọ udhegbisoi ọrọ Isukulu Giliad. Iruo imishọnare nọ ma gwọlọ na i bi ti te omai obọ. Ere ma rọ ruọ okọ Oyibo kpobọ New York. Kẹsena ma te mu isukulu Giliad họ nọ a rẹ jọ hẹhẹ Ebaibol na. A jẹ jọ isukulu na wuhrẹ ẹvẹrẹ Spanish re, yọ o jọ bẹbẹ kẹ Harvey re o wuhrẹ ẹvẹrẹ na keme ọ jẹ sai se “r” epanọ u fo nọ a re sei evaọ ẹvẹrẹ na ha.

Oke nọ ma nwrotọ no isukulu Giliad evaọ Yankee Stadium 1955

Inievo nọ i je wuhrẹ omai na a ta nọ ohwo kpobi nọ ọ gwọlọ kpobọ Japan nyai ru iruo Uvie na o fi odẹ hotọ re a wuhrẹ iẹe ẹvẹrẹ Japanese. Ma du fi odẹ hotọ họ keme o jọ omai oma nọ obonọ ukoko Jihova u vi omai kpohọ kpobi ma rẹ nya. U kri hi, Albert Schroeder nọ ọ jọ omọvo enọ i je wuhrẹ omai evaọ isukulu Giliad na ọ tẹ ruẹ nọ ma fi odẹ mai hotọ họ. Kẹsena ọ tẹ vuẹ omai nọ: “Wha gbe roro kpahe iẹe.” Nọ Brọda Schroeder ọ ruẹ nọ o ruọ omai oma ghele he, ọ tẹ ta nọ: “Mẹ avọ inievo nọ i kiọkọ nọ i bi wuhrẹ na ma fi odẹ rai hotọ no. Wha daoma mu ẹvẹrẹ Japanese họ ewuhrẹ.” Ẹvẹrẹ nana ọ bẹ ọzae mẹ ewuhrẹ tere he.

Nọ ma nwrotọ no, ma te kpobọ Japan evaọ 1955. Iwhowho-uvie egba isoi (500) ọvo e jọ orẹwho na soso. Oke yena ọzae mẹ Harvey ọ jọ ikpe udhegbezeza, mẹ kọ udhegbene. Ẹwho nọ a re se Kobe nọ ọ kẹle abade a dhe omai kpohọ, ma jọ obei ru iruo Uvie na ikpe ene. Kẹsena a tẹ wariẹ dhe omai kpohọ iruo ọsẹro okogho yọ eva e were omai gaga. Ẹwho nọ a re se Nagoya a dhe omai kpohọ. Oware kpobi evaọ ẹkwotọ na o jẹ were omai oma. Te inievo na, emu ahwo obei, te eria iwowoma nọ whọ rẹ ruẹ evaọ ofẹ yena. U kri hi, Jihova o te je vi omai uwou ofa nọ ma rẹ sae se he.

A KẸ OMAI IRUO EFA NỌ E LỌHỌ TERE HE

Mẹ avọ Harvey gbe imishọnare efa evaọ Kobe, obọ Japan, 1957

Nọ ma jọ iruo ọsẹro okogho na te ikpe esa no, uwou ogha obọ Japan o tẹ nọ omai sọ o te were omai re ma kpobọ Taiwan nyai fiobọhọ kẹ ahwo ẹvẹrẹ Amis. Ibuobu inievo nana a be wọso ukoko na. Fikiere a gwọlọ oniọvo nọ ọ riẹ ẹvẹrẹ Japanese ziezi re o kpobọ Taiwan nyai fiobọhọ kẹ ae. * Iruo nọ ma je ru evaọ Japan na e were omai gaga. Fikiere o jọ bẹbẹ re ma kwa kpohọ obonọ a bi vi omai nya na. Rekọ ọzae mẹ ọ riẹ vevẹ nọ oria kpobi nọ Jihova o vi owhẹ nya whọ rẹ se vievie he. Fikiere ma tẹ rọwo nọ ma rẹ nya.

Amara Akpegbọvo ukpe 1962 ma ro te obọ Taiwan. Nọ ma te obei, iwhowho-uvie nọ i bu te idu ivẹ, egba ivẹ gbe udhosa gbe ikpegbọvo (2,271) eye e jọ Taiwan. Yọ ibuobu rai a jọ ahwo Amis. Kẹsena ma te mu Chinese họ ewuhrẹ. Obe ọvuọvo ma wo nọ ma je ro wuhrẹ ẹvẹrẹ na, gbe ohwo jọ nọ o je wuhrẹ omai. Yọ ohwo na ọ riẹ ẹvẹrẹ oyibo ho. Rekọ ma wuhrẹ ẹvẹrẹ Chinese na ghele.

Nọ ma nwani te obọ Taiwan, a tẹ rehọ ọzae mẹ mu ọsẹro uwou ogha. Fikinọ uwou ogha na o rro tere he, ọzae mẹ ọ jẹ hae rehọ oka ọvo ru iruo riẹ evaọ uwou ogha na. Kẹsena ọ vẹ rehọ enwenọ eka esa tuduhọ inievo nọ e be jẹ ẹvẹrẹ Amis na awọ. Ọ jẹ hai ru iruo ọsẹro ubrotọ no oke te oke, yọ ọ jẹ hae kẹ evuẹ evaọ ikokohọ. Ọzae mẹ ọ hae sae rehọ ẹvẹrẹ Japanese kẹ evuẹ na, yọ inievo nọ e be jẹ ẹvẹrẹ Amis a hai wo otoriẹ riẹ. Rekọ egọmeti o fi uzi họ nọ ẹvẹrẹ Chinese ọvo a rẹ rọ kẹ ovuẹ evaọ oria egagọ. Fikiere, dede nọ ọzae mẹ ọ gbẹ be bẹriẹ ẹvẹrẹ Chinese na, ọye ọ jẹ hae rọ kẹ evuẹ na. Kẹsena oniọvo jọ ọ vẹ fae fihọ ẹvẹrẹ Amis.

Isoja i je su evaọ Taiwan oke yena. Fikiere inievo na a rẹ rehọ obe-udu evaọ obọ egọmeti taure a te ti ru okokohọ. Re egọmeti ọ kẹ ae obe-udu, o lọhọ tere he. Ẹsibuobu, inievo na a rẹ hẹrẹ bẹ re u te ti te ai obọ. Nọ ma tẹ ruọ oka okokohọ na no yọ egọmeti ọ re kẹ omai obe-udu nọ ma re ro ru okokohọ họ, ọzae mẹ o ve kpohọ ogba iporisi na nyae siọ oma fihọ otọ kẹ ae. Nọ ohwo orẹwho ofa ọ tẹ siọ oma fihọ otọ kẹ iporisi oke yena, oma o jẹ hae vo ae. Fikiere a jẹ hae kẹe obe-udu na ababọ oke oraha.

ẸDẸ ỌSOSUỌ NỌ MẸ RỌ GADIẸ UGBEHRU

Oke nọ ma jẹ fa ethẹ nọ o diwi tere he vrẹ evaọ Taiwan nyae ta usi uwoma

Evaọ oke nọ ma rẹ rọ jọ kugbe inievo na, ẹsibuobu ma rẹ nya onya auwa ọvo hayo tubẹ vrẹ ere. Ma rẹ gadiẹ igbehru jẹ rọ owọ fa ethẹ vrẹ. Mẹ kareghẹhọ ẹdẹ ọsosuọ nọ mẹ rọ gadiẹ ugbehru. Irioke frifri ma rọ kpama ẹdẹ yena. Nọ ma re emu ohiohiẹ no, ighọjọ isoi gbe abọ, ma tẹ ruọ omoto kpohọ iwhre jọ nọ o thabọ gaga. Ma tẹ rọ owọ fa ethẹ jọ nọ ọ rrọ kẹkẹe gaga vrẹ, ma te mu ugbehru họ ẹgadiẹ. Ugbehru na u kuwhrẹrẹ gaga. Oria nọ oniọvo nọ ọ rrọ aro mẹ o dikihẹ o joma kpehru te uzou mẹ.

Irioke ẹdẹ yena, ọzae mẹ o lele inievo jọ kpohọ usi uwoma. Kẹsena mẹ ọvo me te kpohọ usi uwoma evaọ imiwhre jọ nọ ahwo nọ a rẹ jẹ Japanese a be rria. Nọ mẹ ta usi uwoma te oware wọhọ ughọjọ ọvo, ibiaro i te bi bi omẹ keme u te euwa buobu no nọ mẹ re re emu hu. Nọ mẹ avọ ọzae mẹ ma ruẹ ẹro uwhremu na, yọ inievo edekọ na kpobi a kpo no. Ọzae mẹ ọ rehọ emagazini nwene ike-arifẹ ekpokpọ esa mi ahwo jọ. O dhesẹ epanọ a re ro se eke da kẹ omẹ. Ọ zayẹ eghogho fihọ eke jọ, o te sei da. Mẹ tẹ dawo ọjọ, dede nọ o nwane were omẹ unu tere he. Kọ ono ọ te da ọrọ avọ esa na? Ọzae mẹ ọ rehọ e riẹ kẹ omẹ nọ mẹ da keme o rri nọ ọ te sae wọ omẹ họ uke gadiẹ kpo ho nọ ibiaro i te bi omẹ fiki ohọo.

MẸ HỌ EVAỌ ORIA NỌ U KIEHỌ OMẸ OMA HA

Ẹdẹ jọ nọ ma jẹ ruẹrẹ oma kpahe kẹ okokohọ okogho, mẹ rẹriẹ ovao dhe ẹbẹbẹ jọ. Uwou oniọvo jọ nọ ọ be rria kẹle Ọgwa Uvie ma wohọ. Ahwo Amis a rẹ rọ ẹhọ zaharo ho, fikiere aye ọsẹro okogho na o te fi ame họ oria kẹ omai nọ ma rọ họ. Iruo e jọ ọzae mẹ abọ fikiere ọ tẹ ta kẹ omẹ nọ mẹ kake nyae họ. Eware esa nọ o fihọ oria na kẹ omai họ, ibokiti ame odhedhẹ gbe ibokiti ame ọrrorro gbe odhe ofofe. Nọ me te etẹe, u gbe omẹ unu gaga, keme oria na o nwane rẹriẹ ovao ku Ọgwa Uvie na. Yọ inievo jọ a be ruẹrẹ Ọgwa Uvie na kpahe kẹ okokohọ. Inievo nọ e rrọ Ọgwa Uvie na a rẹ sae ruẹ omẹ lelele evaọ oria nọ a wọ ame na fihọ na. Mẹ tẹ ta kẹ aye ọsẹro okogho na nọ ọ kẹ omẹ oware jọ nọ mẹ sai ro ruru oria na. Oware nọ o ji je ro se omẹ kọ enaelọno nọ a rẹ sae ruẹ lafi! Mẹ tẹ ta nọ mẹ rẹ wọ ame na kpohọ oria ofa evaọ obemu uwou na. Rekọ nọ me te obei, mẹ tẹ jẹ ruẹ edọgumọ nọ e rrọ abọ obei ogba na nọ e rẹ sai vi uzou ze te soro ohwo kpobi nọ ọ nya kẹle etẹe. Mẹ tẹ jọ eva mẹ ta nọ: ‘O wọhọ nọ inievo nọ e rrọ Ọgwa Uvie na a ti muẹrohọ omẹ hẹ fiki iruo nọ e rrọ ae obọ na. Yọ mẹ gbẹ họ họ, o te dha ahwo na eva. Fikiere, mẹ rẹ tubẹ jọ etẹe họ ghele.’ Kọ ere me ru.

Mẹ avọ ọzae mẹ nọ ma gọ ẹgọ ahwo Amis

A FA EBE UKOKO NA FIHỌ ẸVẸRẸ AMIS

Ọzae mẹ o muẹrohọ nọ inievo nọ e be jẹ ẹvẹrẹ Amis a be nyaharo tere he evaọ ukoko na, keme ibuobu e riẹ obe ese he. Yọ a wo obe ovo ho evaọ ẹvẹrẹ rai. Imikpe jọ nọ i kpemu a rọ ibieme ABCD mu ẹvẹrẹ Amis họ ekere, fikiere u ti woma re a wuhrẹ inievo na epanọ a re se ẹvẹrẹ rai. O jọ okolo iruo ho. Rekọ nọ oke o be nyaharo na a tẹ jẹ rọ ẹvẹrẹ obọrai wuhrẹ kpahe Jihova. Oware wọhọ ukpe 1966 a te mu ebe họ ekere evaọ ẹvẹrẹ Amis, kẹsena evaọ 1968 a te mu Uwou-Eroro Na họ ẹfa fihọ ẹvẹrẹ Amis.

Rekọ egọmeti ọ jẹ gwọlọ nọ a rọ ẹvẹrẹ ọfa kere obe he u te no ẹvẹrẹ Chinese no. Fikiere, re ma siọ ẹbẹbẹ ba ewo kugbe egọmeti, ma te je nwene oghẹrẹ nọ ma re ru Uwou-Eroro Amis na kẹse kẹse. Wọhọ oriruo, u wo oke jọ nọ who te rovie Uwou-Eroro Na, evẹrẹ ivẹ whọ rẹ jọ eva riẹ ruẹ, eye họ Chinese gbe Amis. Ohwo kpobi nọ o rovie i rie o re roro nọ ma be rehọ iẹe wuhrẹ Chinese. No umuo oke yena ze, ukoko Jihova o fa ebe buobu fihọ ẹvẹrẹ Amis no re a sai fiobọhọ kẹ ahwo ẹvẹrẹ nana riẹ oware nọ Ebaibol na ọ ta.​—Iruẹru 10:34, 35.

ỌGHẸNẸ O RU UKOKO RIẸ FO

Enwenọ ikpe udhe soso, inievo buobu nọ e rrọ ahwo Amis a je koko izi Ọghẹnẹ hẹ. Fikinọ a nwani wo otoriẹ izi Ebaibol tere he, ejọ i je gbe-ọfariẹ, a jẹ da idi vrẹ oma, vovo isigareti jẹ re oghẹrẹ ubi-ure jọ nọ u re mu nọ a re se betel nut. Harvey ọzae mẹ ọ jẹ hai kpohọ ikoko buobu re o fiobọhọ kẹ inievo na riẹ oghẹrẹ nọ Jihova o rri iruemu nana. Ukoko utioye na jọ ma kpohọ nọ oware nọ mẹ ta kpahe evaọ emuhọ iku nana o rọ via.

U no inievo nọ i wo omaurokpotọ eva ze inọ a re nwene. Rekọ o kẹ omai uye gaga nọ ibuobu e rọwo nwene he. Fiki onana, iwhowho-uvie nọ e jọ Taiwan i te ti kpotọ gaga. A bu vi idu ivẹ, egba ene gbe udhuvẹ-gbikpe (2,450) vẹre. Rekọ evaọ etoke ikpe udhe na, i te kpotọ te egba izii (900). Onana o da omai gaga! Rekọ ma riẹ nọ Jihova ọ rẹ ghale ukoko na ha nọ a te bi duabọ họ eware nọ i fo ho. (2 Kọr. 7:1) Nọ u te oria jọ, a tẹ te siọ iruemu itieye na ba. Jihova ọ tẹ ghale iruo Uvie na. Ma be ta ẹme na, iwhowho-uvie nọ e rrọ Taiwan i bu vi idu ikpegbọvo (11,000).

No umuo 1980 vrẹ ma ruẹ nọ inievo Amis a kru egagọ Jihova ga ziezi. Fikiere ọzae mẹ ọ tẹ jẹ hae raha oke kugbe inievo nọ e be jẹ ẹvẹrẹ Chinese. O fiobọhọ kẹ ezae inievo-emetẹ buobu kurẹriẹ ziọ ukoko na. Ọ ta oke jọ nọ eva e were riẹ gaga nọ ọ ruẹ ọzae jọ evaọ usu enana nọ ọ lẹ se Jihova. Ọzae nana ọ re lẹ se Jihova ẹdẹvo ho. Eva e were omẹ re inọ me fiobọhọ kẹ ahwo buobu si kẹle Jihova. Ohwo jọ dede nọ me wuhrẹ Ebaibol kugbe, a zizie emọ ivẹ riẹ ziọ uwou ogha Taiwan nọ ma gbe je ru iruo.

ỌZAE MẸ O WHU

Enẹna me gbe wo ọrivẹ hẹ. Ọzae oyoyou mẹ na o whu evaọ Ọvo 1, 2010. Enwenọ ikpe udhuvẹ gbe ikpegbizii ma jọ orọo. Ẹyao ọta ọ lahiẹ e riẹ taure o te ti whu. Enwenọ ikpe udhosa ọ jọ iruo odibọgba oke-kpobi na! Ọzae mẹ na ọ da omẹ gaga. Ọ gbẹ be da omẹ rite inẹnẹ. Rekọ eva e were omẹ gaga nọ mẹ tha riẹ uke evaọ erẹwho ivẹ nọ ọ jọ ru iruo na. Oke yena, iruo Uvie na i muhọ obọ evaọ erẹwho yena. Mai imava ma wuhrẹ epanọ a rẹ ta evẹrẹ ahwo Asia ivẹ nọ e rẹ bẹ ẹta gaga. Ọzae mẹ o te je wuhrẹ epanọ a re kere ai.

Nọ imikpe jọ e vrẹ no, Utu Ẹruorote na o tẹ ta nọ u ti woma re me zihe ziọ obọ Australia fikinọ mẹ kpako gaga no. Rekọ re a ta uzẹme, mẹ gwọlọ no Taiwan vẹre he. Rekọ me wuhrẹ mi ọzae mẹ inọ mẹ rẹ se he nọ ukoko Jihova o tẹ gwọlọ nọ me ru oware. Yọ mẹ te siọ onana ha. Nọ oke o be nyaharo na, mẹ tẹ ruẹ nọ obọ Australia nọ me zihe ze na o ginẹ mai woma.

Eva e be were omẹ gaga inọ mẹ be hae rọ ẹvẹrẹ Japanese gbe Chinese rehọ ahwo kpohọ ugheriwo evaọ Ebẹtẹle

Enẹna mẹ be hae jọ uwou ogha Australasia ru iruo no Ẹdọvo-Oka rite Edisoi-Oka. Kẹsena evaọ Ẹdẹ-Ọmaha avọ Ẹdoka me ve kpohọ ewuhrẹ gbe usi uwoma evaọ ukoko nọ a fi omẹ họ. Eva e be were omẹ gaga inọ mẹ be hae rọ ẹvẹrẹ Japanese gbe Chinese rehọ ahwo kpohọ ugheriwo evaọ Ebẹtẹle. O make rrọ ere na, me bi rẹro oke ẹkparomatha na gaga, keme mẹ riẹ nọ Jihova ọ te kareghẹhọ Harvey ọzae mẹ nọ ọ rẹ siọ uwou kẹe he na.​—Jọn 5:28, 29.

^ edhe-ẹme 14 Nọ ma te obei, Chinese họ ẹvẹrẹ nọ egọmeti ọ ta nọ ohwo kpobi ọ rẹ jẹ. Rekọ fikinọ Japanese họ ẹvẹrẹ nọ a jẹ notọ ze, ahwo buobu evaọ Taiwan a jẹ hae jẹ Japanese.