Kpohọ eme nọ e riẹ eva

Kpohọ oria eware nọ e riẹe eva

UZOẸME UWUHRẸ 11

Epanọ Whọ Sai ro Te Ohwo nọ Ọ rẹ Họ-Ame

Epanọ Whọ Sai ro Te Ohwo nọ Ọ rẹ Họ-Ame

Eme ọ rẹ whaha omẹ ame-ọhọ?”—IRUẸRU 8:36.

OLE AVỌ 50 Olẹ Omauromudhe

EWARE NỌ MA TI WUHRẸ a

Te emaha te ekpako evaọ akpọ na soso a be daoma re a te ame-ọhọ (Rri edhe-ẹme avọ 1-2)

1-2. Otẹrọnọ u gbe wo eware jọ nọ who re ru re whọ tẹ te họ-ame, fikieme o gbẹ kẹ owhẹ uye gahrọ họ? (Rri uwoho nọ o rrọ uke emagazini na.)

 WHỌ tẹ ta nọ whọ gwọlọ họ-ame, yọ emamọ oware whọ gwọlọ ru na. Kọ who ru eware nọ o gwọlọ kpobi no re whọ sae họ-ame, ekpako na a tẹ jẹ ruẹ nọ who te no? O tẹ rrọ ere, kiyọ whọ rẹ họ-ame evaọ okokohọ ọfa nọ wha te nya. Jihova ọ te ghale owhẹ, who te ru ere.

2 Ẹsejọ ekpako ukoko na a sae vuẹ owhẹ nọ u wo eware jọ nọ who re gbe ru re whọ tẹ te họ-ame. Hayo o sae jọ nọ whẹ ọvo dede who muẹrohọ iẹe ere. O tẹ rrọ ere, jọ o kẹ owhẹ uye gahrọ họ. Eware nọ ohwo o re ru re ọ sae họ-ame na, whẹ omara whọ sai ru ai re, te owhẹ uzoge, hayo whọ kpako no.

“EME Ọ RẸ WHAHA OMẸ AME-ỌHỌ?”

3. Eme ọzae obọ Ẹtiopia jọ ọ nọ Filip, kọ onọ vẹ ma sae nọ kpahe ọzae na? (Iruẹru Ikọ 8:36, 38)

3 Se Iruẹru Ikọ 8:36, 38. Ọzae obọ Ẹtiopia jọ ọ nọ Filip ọtausiuwoma na nọ: “Eme ọ rẹ whaha omẹ ame-ọhọ?” Ọzae na ọ gwọlọ nọ ọ rẹ họ-ame. Rekọ onọ na họ, kọ eware nọ ohwo o re ru re ọ tẹ te họ-ame na, ọzae na o ru rai no?

Ọzae obọ Ẹtiopia na ọ jẹ daoma re o gbe wuhrẹ kpahe Jihova (Rri edhe-ẹme avọ 4)

4. Eme ọzae obọ Ẹtiopia na o ru nọ u dhesẹ nọ ọ gwọlọ gbe wuhrẹ kpahe Ọghẹnẹ?

4 Ọzae obọ Ẹtiopia na “o kpohọ Jerusalẹm nyae gọ” Ọghẹnẹ. (Iruẹru 8:27) Onana u dhesẹ nọ ọzae na o kurẹriẹ ruọ egagọ ahwo Ju no dede nọ ohwo orẹwho ọfa ọ jọ. Fikiere ọ te riẹ Ikereakere Hibru na, yọ ọ te jarae wuhrẹ eware jọ kpahe Jihova no. Ghele na, ọ gbẹ gwọlọ wuhrẹ. Oke nọ Filip ọ rọ ruẹ ọzae na, yọ o bi se eruẹaruẹ Aizaya jọ. (Iruẹru 8:28) Orọnikọ emeware elọlọhọ jọ nọ e rrọ Ikerakere na o je se na ha. Onana u dhesẹ nọ ọzae na ọ gwọlọ gbẹ riẹ eware efa kpahe Ọghẹnẹ, orọnọ umutho nọ ọ riẹ no na ọvo ho.

5. Eme u dhesẹ nọ ọzae obọ Ẹtiopia na o je ru eware nọ o je wuhrẹ na?

5 Ọzae obọ Ẹtiopia na ọ jọ ohwo ologbo nọ o je ru iruo kẹ Kandase ovie-aye ahwo Ẹtiopia. Ọzae na “ọye ọ jẹ rẹrote efe riẹ kpobi.” (Iruẹru 8:27) Onana u dhesẹ nọ ọzae na o ti wo iruo buobu nọ ọ jẹ hai ru. Ghele na, o se egagọ Ọghẹnẹ gboja gaga. Ọ jẹ hai wuhrẹ kpahe Ọghẹnẹ. Rekọ ere ọvo ho, ọ jẹ hai ru eware nọ o wuhrẹ re. Oyejabọ nọ ọ jẹ hai ro no ugbo obọ Ẹtiopia kpobọ Jerusalẹm nyae gọ Ọghẹnẹ evaọ obọ etẹmpol na. Re ọzae na ọ sai te obei, o te rehọ oke, yọ ọ te raha ugho re. Rekọ fikinọ ọ rọ egagọ Ọghẹnẹ zaro ho, ọ jẹ hae nya ghele.

6-7. Eme o lẹliẹ ọzae obọ Ẹtiopia na you Jihova vi epaọ ọsosuọ?

6 Filip o wuhrẹ ọzae obọ Ẹtiopia na eware jọ nọ ọ riẹ vẹre he. Ọjọ rai họ, o wuhrẹ i rie nọ Jesu họ Mesaya na. (Iruẹru 8:34, 35) Nọ ọzae na o ti wuhrẹ kpahe oware nọ Jesu o ru kẹe, u duobọtei udu gaga. Kọ eme o ru? Kọ ọ ta nọ egagọ ahwo Ju nọ ọ rrọ na ọ rẹ gbẹ jọ? Ijo. Eware nọ o wuhrẹ na e lẹliẹ e riẹ you Jihova avọ Jesu te epanọ ọ rọ gwọlọ nọ ọ rẹ họ-ame re ọ jọ olele Jesu. Filip ọ ruẹ nọ ọzae na o gine te epanọ ọ rẹ rọ họ-ame no, fikiere ọ tẹ họe ame.

7 Whẹ omara who te ru eware nọ ọzae obọ Ẹtiopia na o ru na, who ti te ohwo nọ ọ rẹ họ-ame re. Whọ vẹ te nọ omara onọ nọ ọzae na ọ nọ na inọ, “Eme ọ rẹ whaha omẹ ame-ọhọ?” Obọnana joma dhunu te eware jọ nọ i fiobọhọ kẹ ọzae na. Orọ ọsosuọ, ọ ruabọhọ je wuhrẹ kpahe Jihova. Orọ avọ ivẹ, o je ru eware nọ o wuhrẹ. Orọ avọ esa, o you Jihova vi epaọ ọsosuọ fiki eware nọ o je wuhrẹ na.

HAI GBE WUHRẸ KPAHE JIHOVA

8. Eme u fo nọ ẹme obe Jọn 17:3 na o rẹ lẹliẹ owhẹ ru?

8 Se Jọn 17:3. Ẹme nọ Jesu ọ jọ oria Ebaibol yena ta oye o soriẹ ze nọ mai ahwo buobu ma ro mu Ebaibol họ ewuhrẹ. Kọ ere owhẹ re? Kọ ẹme riẹ na o gbe dhesẹ nọ u fo re ma gbẹ hai wuhrẹ kpahe Jihova? Ere o rrọ. Ma rẹ sae riẹ “Ọghẹnẹ uzẹme na” re he. (Ọtausi. 3:11) Ma ti gbe wuhrẹ kpahe Jihova no ebẹdẹ rite ebẹdẹ. Epanọ ma wuhrẹ kpahe iẹe te, ere ma te kẹle iẹe te.—Ol. 73:28.

9. Eme ma rẹ gbẹ daoma ru nọ ma tẹ make riẹ eware jọ kpahe Jihova no?

9 Nọ ohwo o te bi wuhrẹ kpahe Jihova, u wo eware jọ nọ ọ rẹ kake riẹ. Pọl o se eware itieye na “eware esese” nọ e rrọ ẹme Ọghẹnẹ evaọ ileta nọ o kere se ahwo Hibru. Rekọ orọnọ ọ be ta nọ eware yena i wuzou ho ho. O se rai “iwuhrẹ ọsosuọ” kpahe Kristi, yọ ọ ta nọ e wọhọ evie nọ ọmaha o re vie. (Hib. 5:12; 6:1) Rekọ ọ ta nọ Ileleikristi kpobi a rẹ daoma hai gbe wuhrẹ kpahe eware ididi nọ e rrọ Ẹme Ọghẹnẹ, orọnọ enọ a kaki wuhrẹ na ọvo ho. Kọ whọ gwọlọ riẹ eware ididi na? Kọ whọ gwọlọ gbe wuhrẹ kpahe Jihova re whọ riẹ oreva riẹ?

10. Fikieme ahwo jọ a gbẹ rọ gwọlọ wuhrẹ eware efa ha?

10 Obe-use hayo obe-uwuhrẹ o rẹ were ahwo jọ tere he. Kọ ere o rrọ kẹ owhẹ? Ẹsejọhọ oke nọ who je kpohọ isukulu, obe-use gbe eware nọ who re wuhrẹ kẹ omara e jẹ hae were owhẹ. Hayo o sae jọ nọ isase i re fou owhẹ eho. O tẹ rrọ ere, riẹ nọ whẹ ọvo o rrọ ere kẹ hẹ. Jihova o ti fiobọhọ kẹ owhẹ. Jihova ọ rrọ gbagba, yọ ọye ọ rẹ mae riẹ ohwo wuhrẹ.

11. Eme u dhesẹ nọ Jihova họ “Owuhrẹ Ologbo Oride” na?

11 Jihova ọ ta nọ ọye họ “Owuhrẹ Ologbo Oride ra.” (Aiz. 30:20, 21) Jihova o te bi wuhrẹ ohwo, ọ rẹ romatotọ wuhrẹ iẹe, o re thihakọ kẹe, yọ ọ riẹ umutho eware nọ ohwo na ọ rẹ sae riẹ. O re muẹrohọ epanọ ohwo na ọ be daoma te. (Ol. 130:3) Oware nọ ọ riẹ nọ ma rẹ sai ru hu, ọ rẹ ta nọ ma ru ei hi. Ọye ọ ma ẹvori ra. Fikiere ọ riẹ epanọ ẹvori ra o wo ẹgba te. (Ol. 139:14) Mai ahwo-akpọ ma rẹ gwọlọ riẹ eware nọ ma riẹ vẹre he. Jihova ọ gwọlọ nọ ma hai gbe wuhrẹ eware buobu no enẹna rite ebẹdẹ bẹdẹ, yọ eva e be were omai. Fikiere o roja enẹna re who “wo isiuru kẹ ame-ivie ẹme na,” koyehọ ẹme Ọghẹnẹ. (1 Pita 2:2) Daoma hai se kpahe eware jọ. Fi oke họ nọ who re ro wuhrẹ Ebaibol jẹ hai wuhrẹ iẹe nọ oke na o te te. (Jos. 1:8) Who te ru ere, Jihova o ti fiobọhọ kẹ owhẹ. Isase e vẹ te daruọ owhẹ oma. Whọ vẹ te gwọlọ nọ who re gbe wuhrẹ efa kpahe Jhova.

12. Fikieme o rọ roja re ma wuhrẹ kpahe Jesu?

12 Hae romatotọ wuhrẹ kpahe Jesu gbe eware nọ o ru oke nọ ọ jọ otọakpọ. Ma tẹ gwọlọ nọ ma rẹ gọ Jihova ziezi evaọ akpọ oyoma nana, ma rẹ daoma gaga re ma rọ aro kele Jesu. (1 Pita 2:21) Jesu ọ ta kẹ ilele riẹ vevẹ nọ ebẹbẹ i ti te ae. (Luk 14:27, 28) Rekọ ọ riẹ nọ ahwo nọ a ginẹ gwọlọ jọ ilele riẹ, a te sae gọ Jihova ghele wọhọ epanọ ọyomariẹ o ru na. (Jọn 16:33) Fikiere hae romatotọ wuhrẹ kpahe Jesu, re whọ hae jẹ daoma rọ aro kele iei evaọ oware kpobi nọ who bi ru.

13. Eme u fo nọ whọ rẹ hae lẹ se Jihova inọ o fiobọhọ kẹ owhẹ wo, kọ fikieme?

13 Whọ tẹ riẹ eware buobu kpahe Jihova no, o jọ etẹe kuhọ họ. U fo nọ eware nọ whọ riẹ na e rẹ lẹliẹ owhẹ kẹle Jihova ziezi. E vẹ jẹ lẹliẹ owhẹ you rie gaga, je fi ẹrọwọ họ iẹe. Who ve ti je wo emamọ uruemu. (1 Kọr. 8:1-3) Nọ who bi wuhrẹ kpahe Jihova na, hae lẹ sei inọ jọ o fiobọhọ kẹ owhẹ re ẹrọwọ ra ọ ga. (Luk 17:5) Jihova o ti yo olẹ ra. Fikinọ whọ riẹ Jihova ziezi na, o te lẹliẹ ẹrọwọ ra ga, who ve ti ru oware nọ u fo.—Jem. 2:26.

HAI RU EWARE NỌ WHO BI WUHRẸ

Taure owhe ologbo na o te ti ku, Noa avọ ahwo uwou riẹ a ruẹrẹ oma kpahe re a sae zọ (Rri edhe-ẹme avọ 14)

14. Eme Pita ukọ na ọ ta, nọ u dhesẹ nọ o roja gaga re ma ru oware nọ ma bi wuhrẹ? (Rri uwoho na re.)

14 Pita ukọ na ọ ta ẹme jọ ro dhesẹ nọ o roja gaga re ilele Jesu a hai ru oware nọ a bi wuhrẹ. Ọ ta ẹme kpahe Noa nọ a gbiku riẹ evaọ Ebaibol na. Jihova ọ ta kẹ Noa nọ ọ te rọ owhe raha ahwo omuomu na kpobi no evaọ oke yena. Kinọ Noa avọ uviuwou riẹ a riẹ nọ owhe o ti ku ze no na, a roro nọ ẹriẹ nọ a riẹ na ọvo o ti siwi ai? Ijo. Pita ọ jọ ẹme riẹ na ta kpahe “okenọ a je ro ku okọ na,” taure owhe na o te ti ku ze. (1 Pita 3:20) Noa avọ uviuwou riẹ a ru oware nọ Jihova ọ vuẹ rai. A ku okọ ulogbo. (Hib. 11:7) Pita ọ ta nọ okọ nọ Noa o ku na o wọhọ ame-ọhọ. Ọ ta nọ: “Oware nọ o wọhọ onana, koyehọ ame-ọhọ, u bi siwi owhai enẹna.” (1 Pita 3:21) Fikiere eware nọ who re ru re whọ sai te epanọ whọ rẹ rọ họ-ame na, e wọhọ okọ nọ Noa avọ uviuwou riẹ a rọ ikpe buobu ku na. Onọ na họ, eware jọ vẹ u fo nọ who re ru re whọ sai te epanọ whọ rẹ rọ họ-ame?

15. Eme ohwo o re ru ro dhesẹ nọ o gine kurẹriẹ no?

15 Oware jọ nọ ma rẹ kaki ru họ, ma re kurẹriẹ no izieraha mai. (Iruẹru 2:37, 38) Nọ ohwo o te kurẹriẹ no, o re siobọno eware iyoma nọ o je ru. Kọ whọ daoma siobọno eware nọ e rẹ dha Jihova eva no? Eware wọhọ ọfariẹ-ogbe, utaba, ivovavovo, eme etọtọ gbe ekela. (1 Kọr. 6:9, 10; 2 Kọr. 7:1; Ẹf. 4:29) Otẹrọnọ who ri ru ere he, hae gbẹ daoma fihọ iẹe. Ta kẹ ohwo nọ o bi wuhrẹ owhẹ Ebaibol gbe ekpako ukoko na re a vuẹ owhẹ oware nọ who re ru. Otẹrọnọ whẹ yọ uzoge nọ ọ gbẹ be rria kugbe ọsẹgboni riẹ, ta kẹ ae re a fiobọhọ kẹ owhẹ riẹ epanọ whọ sai ro siobọno oware jọ nọ u woma ha, re whọ sae họ-ame.

16. Eware jọ vẹ whọ rẹ hai ru nọ i re si owhẹ kẹle Jihova?

16 Oware ofa jọ nọ o roja gaga họ, whọ rẹ hai ru eware nọ i re si owhẹ kẹle Jihova. Whọ rẹ hai kpohọ ewuhrẹ jẹ kẹ uyo. (Hib. 10:24, 25) Yọ ekpako na a tẹ ta nọ u te epanọ whọ sai ro kpohọ usi uwoma no, hae daoma kpohọ usi uwoma ẹsikpobi re. Whọ tẹ be hai kpohọ usi uwoma, yọ iruo nọ i re siwi uzuazọ ahwo who bi ru na, yọ eva e te were owhẹ. (2 Tim. 4:5) Otẹrọnọ whẹ yọ uzoge nọ ọ gbẹ be rria kugbe ọsẹgboni riẹ, nọ omara nọ, ‘Kọ ọsẹgboni mẹ a be hae vuẹ omẹ tao re me te ti kpohọ ewuhrẹ je kpohọ usi uwoma? Kabinọ mẹ ọvo mẹ be hae rehọ eva obọ mẹ nya?’ A gbẹ be hae vuẹ owhẹ re who te ti kpohọ ewuhrẹ hayo usi uwoma ha, yọ who bi dhesẹ nọ who fi ẹrọwọ họ Jihova, who you rie, eware nọ o ru kẹ owhẹ e tẹ jẹ da owhẹ ẹro. Ebaibol o se eware yena nọ who re ru na “iruẹru omarọkẹ Ọghẹnẹ,” e tẹ jẹ rrọ okẹ nọ whọ be kẹ Jihova. (2 Pita 3:11; Hib. 13:15) Who te bi ru eware yena, yọ whọ be kẹ Jihova okẹ nọ u no eva ze, yọ oware nọ o rẹ were iẹe oye. (Je rri 2 Ahwo Kọrint 9:7) Oware nọ o rẹ lẹliẹ omai ru eware nọ ma ta ẹme te no na họ, ma gwọlọ ru onọ ma rẹ sai ru kpobi kẹ Jihova.

JỌ UYOYOU NỌ WHO YOU JIHOVA O GBE DHE ẸGẸGA

17-18. Oware jọ vẹ o te lẹliẹ owhẹ te ohwo nọ ọ rẹ họ-ame, kọ fikieme u ro wuzou? (Itẹ 3:3-6)

17 Nọ whọ be daoma re who te ohwo nọ ọ rẹ họ-ame na, ebẹbẹ jọ i ti te owhẹ. Ẹsejọhọ ahwo a ti se owhẹ ẹkoko fiki egagọ nọ whọ rrọ enẹna, yọ ejọ a ti kpokpo owhẹ. (2 Tim. 3:12) O sae jẹ jọ nọ oghẹrẹ uruemu jọ nọ whọ be daoma siobọno, ẹsejọ whọ vẹ wariẹ kie ruọ ẹe. Ẹsejọhọ, o vẹ te lẹliẹ owhẹ roro nọ, ‘Kọ mẹ gbẹ tubẹ siọ Ọghẹnẹ ba ẹgọ re me yeri uzuazọ mẹ vrẹ epanọ me bi yeri iei anwẹdẹ?’ Rekọ who du roro ere he. Oware jọ o riẹ nọ o ti fiobọhọ kẹ owhẹ. Oye họ uyoyou nọ who you Jihova.

18 Who te you Jihova, a rẹ ruẹ oware nọ u woma tei hi. (Se Itẹ 3:3-6.) Who te you Jihova no eva ra kpobi ze, who re tilẹmu ei nọ ebẹbẹ e tẹ maki te owhẹ. Ẹsibuobu, ma rẹ jọ Ebaibol se inọ uyoyou nọ Jihova o wo kẹ idibo riẹ o rẹ hiẹ hẹ. Idibo riẹ a tẹ maki ru oware uyoma jọ, ọ rẹ nwane siọ ae he keme o you rai. (Ol. 100:5) Whọ sai wo uyoyou otiọye na re keme uwoho Ọghẹnẹ a rọ ma owhẹ. (Emu. 1:26) Kọ ẹvẹ whọ sai ro dhesẹ nọ who wo uyoyou otiọye na?

Hai yere Jihova kẹdẹ kẹdẹ kẹ emamọ eware nọ o bi ru kẹ owhẹ (Rri edhe-ẹme avọ 19) b

19. Eme who re ru ro dhesẹ nọ eware nọ Jihova o ru kẹ owhẹ e da owhẹ ẹro fia? (Ahwo Galesha 2:20)

19 Hai dhesẹ nọ eware nọ Jihova o ru kẹ owhẹ e da owhẹ ẹro. (1 Tẹs. 5:18) Kẹdẹ kẹdẹ, hae nọ omara nọ, ‘Eme Jihova o ru ro dhesẹ nọ o you omẹ?’ Nọ whọ jẹ be lẹ sei, who ve yere iei jẹ tubẹ fodẹ eware nọ o ru kẹ owhẹ na. Jihova o ru eware buobu kẹ omai no. Rehọ iẹe nọ whẹ omara o ru eware nana kẹ. Nwanọ ere Pọl ukọ na o rri eware nọ Jihova o ru kẹ omai. (Se Ahwo Galesha 2:20.) Ere ọvo ho, nọ omara nọ, ‘Kọ me gbe ru oware jọ nọ u re dhesẹ nọ me you Ọghẹnẹ re?’ Who te you Jihova, whọ te gba oma ra re whọ siọ oware uyoma ba eru. Who ti thihakọ re nọ ebẹbẹ i te te owhẹ. Ere who ti ro dhesẹ kẹ Jihova Ọsẹ ra nọ who you rie evaọ oware kpobi nọ who bi ru.

20. Eme ohwo o re ru ọ tẹ gwọlọ nọ Jihova ọvo ọ rẹ gọ, kọ fikieme oware yena u ro wuzou?

20 Nọ uyoyou nọ who you Jihova o bi dhe ẹgẹga na, whẹ ọvo whọ vẹ te lẹ obọdẹ olẹ jọ sei nọ whọ te jọ vuẹe nọ ọye ọvo whọ gwọlọ gọ. Kareghẹhọ nọ whọ tẹ vuẹe ere no, uvẹ nọ whọ rẹ rọ gọ Jihova bẹdẹ bẹdẹ o rovie kẹ owhẹ no. Fikinọ whọ ya eyaa nọ whọ te gọ Jihova no, ebẹbẹ e tẹ maki te owhẹ, whọ rẹ gbẹ gọe ghele. Yọ u du gwọlọ nọ whọ rẹ wariẹ eyaa na ha. Ginọ uzẹme inọ re ohwo ọ ta nọ Jihova ọ rẹ gọ bẹdẹ bẹdẹ oware aroza ha. Kareghẹhọ inọ dede nọ eware buobu e riẹ nọ whọ te gwọlọ ru ẹdẹfa, Jihova nọ whọ ta nọ whọ rẹ gọ na họ iroro nọ e mai woma nọ whọ rẹ jẹ. (Ol. 50:14) Setan ọ te gwọlọ ru re who gbe you Jihova tere he, re whọ siọ Jihova ba ẹgọ. Rekọ whọ kẹ Setan uvẹ hẹ. (Job 27:5) Who te gine you Jihova, whọ te sai ru eyaa nọ whọ ya kẹe inọ ọye ọvo whọ te gọ na gba. Whọ vẹ te jẹ kẹle iẹe ziezi vi epaọ ọsosuọ.

21. Fikieme o jẹ rọnọ ohwo ọ tẹ họ-ame no, yọ u re no ho?

21 Whọ tẹ lẹ se Jihova inọ ọye ọvo whọ gwọlọ gọ no, nyabru ekpako ukoko rai re whọ vuẹ ae inọ whọ gwọlọ họ-ame. Rekọ riẹ nọ whọ tẹ họ-ame no, yọ u re no ho. Ame-ọhọ yọ emuhọ gheghe. Nọ ohwo ọ tẹ họ-ame no, yọ uvẹ u rovie kẹe no nọ ọ rẹ rọ gọ Jihova bẹdẹ bẹdẹ. Fikiere, hai ru eware nọ e te lẹliẹ owhẹ you Jihova vi epaọ ọsosuọ. Who te bi ru ere, who ti te ohwo nọ ọ rẹ họ-ame. Ma riẹ nọ eva e te were owhẹ gaga evaọ ẹdẹ nọ whọ te rọ họ-ame. Yọ whọ tẹ họ-ame no, gbẹ hai ru eware nọ e rẹ lẹliẹ owhẹ you Jihova avọ Ọmọ riẹ bẹdẹ bẹdẹ.

OLE AVỌ 135 Jihova Ọ be Lẹ nọ: “Wo Areghẹ, Ọmọzae Mẹ”

a U fo nọ emamọ ẹjiroro ohwo ọ rẹ rọ họ-ame. Yọ u wo eware nọ u fo nọ o re ru re ọ tẹ te họ-ame. Ma te ta kpahe ọzae obọ Ẹtiopia jọ nọ o je ru iruo egọmeti. Onana u ti fiobọhọ kẹ omai riẹ oware nọ ohwo nọ a bi wuhrẹ Ebaibol o re ru re ọ sai te epanọ ọ rẹ rọ họ-ame.

b UWOHO NA: Oniọvo-ọmọtẹ na o bi yere Jihova kẹ eware nọ o ru kẹe no.