Kpohọ eme nọ e riẹ eva

Kpohọ oria eware nọ e riẹe eva

Elo Ọghẹnẹ O Re Le Ebi No!

Elo Ọghẹnẹ O Re Le Ebi No!

Elo Ọghẹnẹ O Re Le Ebi No!

“Ọghẹnẹ mẹ o re ru ebi mẹ vevẹ.”—2 SAMUẸLE 22:29.

1. Didi obọ elo o wo kugbe uzuazọ?

 “ỌGHẸNẸ ọ tẹ ta nọ, ‘Jọ evevẹ ọ ze,’ evevẹ ọ tẹ via.” (Emuhọ 1:3) Okerefihotọ emama ọrọ Emuhọ na ọ rehọ eme igbunu eyena dhesẹ Jihova wọhọ ehri elo, onọ ababọ riẹ uzuazọ o rẹ sae jọ otọakpọ họ. Jihova ọ tẹ jẹ rọ ehri elo abọ-ẹzi, onọ o r’oja kẹ ọkpọvio mai evaọ edhere uzuazọ. (Olezi 43:3) Devidi Ovie na o dhesẹ epanọ elo abọ-ẹzi gbe uzuazọ e kpekpe te nọ o kere nọ: “Keme who wo eyeri azọ; evaọ elo ra ma jẹ ruẹ elo.”—Olezi 36:9.

2. Wọhọ epanọ Pọl o dhesẹ, oware vẹ elo o w’obọ kugbe?

2 Oware wọhọ ikpe 1,000 rono oke Devidi, Pọl ukọ na ọ ta kpahe okerefihotọ emama na. Nọ o je kere se ukoko Ileleikristi evaọ Kọrint, ọ ta nọ: “Keme Ọghẹnẹ họ ọnọ ọ ta nọ, ‘Elo o lo no eva ebi via.’ ” Kẹsena Pọl o te dhesẹ nọ elo abọ-ẹzi o w’obọ kugbe eriariẹ nọ i n’obọ Jihova ze nọ o fibae nọ: “O ru re elo riẹ [o] lo eva eva mai, re ọ kẹ elo ẹriẹ oruaro Ọghẹnẹ eva aro Jesu Kristi.” (2 Ahwo Kọrint 4:6) Ẹvẹ elo nana o bi ro t’omai oma?

Ebaibol na —Oware nọ O rẹ Wha Elo Ze

3. Ẹkwoma Ebaibol na, didi elo Jihova ọ be kẹ?

3 Ugogo edhere nọ Jihova ọ rẹ rọ kẹ elo họ ẹkwoma Ẹme riẹ nọ ọ kẹ ẹgba, Ebaibol na. Fikiere nọ ma bi wuhrẹ Ebaibol je wo eriariẹ Ọghẹnẹ na, ma be kẹ elo riẹ uvẹ re o lo mu omai. Ẹkwoma Ebaibol na, Jihova o bi fi elo họ ẹjiroro riẹ jẹ ta k’omai epanọ ma sai ro ru oreva riẹ. Onana o rẹ lẹliẹ izuazọ mai wo ẹjiroro je fiobọhọ k’omai ru ẹgwọlọ abọ-ẹzi mai gba. (Ọtausiwoma Na 12:1; Matiu 5:3) Jesu o fiẹgba họ nnọ ma re ru ẹgwọlọ abọ-ẹzi mai gba evaọ okenọ, ọ jẹ wariẹ Uzi Mosis na, ọ rọ ta nọ: “A kere nọ, ‘Fiki ebrẹdi ọvo ohwo ọ rẹ rọ zọ họ, rekọ fiki kẹme kẹme nọ ọ via no unu Ọghẹnẹ ze.’ ”—Matiu 4:4; Iziewariẹ 8:3.

4. Evaọ edhere vẹ Jesu ọ rọ rrọ “elo akpọ na”?

4 A rehọ Jesu dhesẹ elo abọ-ẹzi kpekpekpe. Evaọ uzẹme, ọ ta kpahe oma riẹ wọhọ “elo akpọ na” jẹ ta nọ: “Ọnọ o lele omẹ ọ rẹ nya evaọ ebi hi, rekọ o re wo elo uzuazọ.” (Jọn 8:12) Ẹme nana o fiobọhọ k’omai wo otoriẹ ọkwa nọ Jesu o wo evaọ ekpeze uzẹme Jihova kẹ ahwo-akpọ. Otẹrọnọ ma rẹ whaha ebi jẹ nya evaọ elo Ọghẹnẹ, ma rẹ gaviezọ hrọ kẹ eme kpobi nọ Jesu ọ ta je lele oriruo gbe iwuhrẹ riẹ nọ a kere fihọ Ebaibol na kpekpekpe.

5. Didi owha-iruo ilele Jesu a wo nọ o whu no?

5 Umutho edẹ jọ taure o te ti whu, Jesu, nọ ọ jẹ wariẹ ta kpahe omariẹ wọhọ elo, ọ ta kẹ ilele riẹ nọ: “Ukiọkọ omojọ re whai avọ elo na a gbẹ te jọ. Nya eva oke nana nọ elo na ọ gbẹ riẹ na, re ebi ọ siọ owhai ba emuo. Ọ nọ ọ be nya eva ebi ọ rẹ riẹ obonọ ọ rẹ nya ha. Nọ owha wo elo na, wha rọwo elo na, re wha te jọ emọ elo.” (Jọn 12:35, 36) Enọ i zihe ruọ emọ elo na a re wuhrẹ “eme oma ojaja” Ebaibol na. (2 Timoti 1:13, 14) A vẹ rọ eme oma ojaja nana ro si ahwo udu-oruọzewọ no ebi na ziọ elo Ọghẹnẹ.

6. Didi ehri uzẹme kpahe elo gbe ebi ma rẹ ruẹ eva 1 Jọn 1:5?

6 Jọn ukọ na o kere nọ: “Ọghẹnẹ họ elo, ebi ọ rọ eva riẹ vievie he.” (1 Jọn 1:5) Jọ etenẹ muẹrohọ ohẹriẹ nọ o rrọ udevie elo gbe ebi. Elo abọ-ẹzi o re no obọ Jihova ze, a sai dhesẹ ebi abọ-ẹzi kpahe iẹe he. O tẹ rrọ ere, kọ ono họ ehri ebi na?

Ebi Abọ-Ẹzi—Ehri Riẹ

7. Ono ọ rrọ emu ebi abọ-ẹzi akpọ na, kọ ẹgba vẹ o wo?

7 Pọl ukọ na ọ ta kpahe “ọghẹnẹ akpọ nana.” Setan Ẹdhọ họ ọnọ ọ rehọ eme eyena dhesẹ. Ọ tẹ nyaharo ta nọ ọnana “o wuhu iroro enọ e rọwo ho di no, re a siọ elo oruaro usiuwoma Kristi ba ẹruẹ, ọnọ avọ Ọghẹnẹ a rọ ẹruọvo.” (2 Ahwo Kọrint 4:4) Ahwo buobu a rẹ ta nọ a rọwo Ọghẹnẹ; ghele na, ibuobu rai a rọwo nnọ Ẹdhọ ọ rrọ họ. Fikieme? U no rae eva ze he re a rọwo nnọ ogaga ulogbo umuomu jọ o sae jariẹ onọ u re kpomahọ edhere iroro rai. Ghele na, wọhọ epanọ Pọl o dhesẹ, Ẹdhọ ọ rrọ yọ o bi ru ahwo re a siọ elo uzẹme na ba ẹruẹ. A rẹ sae ruẹ ogaga Setan nọ o bi ro kpomahọ iroro ahwo evaọ edhere eruẹaruẹ nọ a ro dhesẹ iẹe wọhọ “ọnọ ọ rẹ viẹ akpọ kpobi họ na.” (Eviavia 12:9) Fiki iruẹru Setan, uyero nọ Aizaya ọruẹaro na ọ ta kpahe na u kie kpahe ahwo-akpọ kpobi nẹnẹ ajokpa enọ e be gọ Jihova: “Ri, ebi o reti ruru akpọ na, ebi ọlala o re ti ruru ahwo na.”—Aizaya 60:2.

8. Idhere vẹ enọ e rrọ ebi abọ-ẹzi a bi ro dhesẹ nọ a reghe no?

8 Evaọ ebi ọlala, a rẹ sae ruẹ uvumọ oware he. O rẹ jọ lọlọhọ re ohwo o vru je reghe. Epọvo na re, enọ e rrọ ebi abọ-ẹzi a kare ovuhumuo, yọ u re kri re a te reghe evaọ abọ-ẹzi hi. A sae kare ẹgba nọ a rẹ rọ hẹriẹ uzẹme no ọrue, uwoma no uyoma. Aizaya ọruẹaro na ọ ta kpahe enọ e rrọ ebi otiọye na evaọ okenọ o kere nọ: “Uye u re te enọ i re se eyoma ewoma, gbe ewoma eyoma, enọ e rẹ rẹriẹ ebi họ elo gbe elo họ ebi, nọ e rẹ rẹriẹ oyayare họ omemere gbe omemere họ oyayare!” (Aizaya 5:20) Ọghẹnẹ ebi na, Setan Ẹdhọ, ọ be kpọ enọ e be rria evaọ ebi abọ-ẹzi na, a tẹ rọ enẹ siomano ehri elo gbe uzuazọ na.—Ahwo Ẹfẹsọs 4:17-19.

Eno Ebi Kpohọ Elo—Use-Abọ Na

9. Dhesẹ epanọ ebi gheghe gbe ọrọ abọ-ẹzi o re si irumuomu urru te.

9 Job ohwo ẹrọwọ na o dhesẹ epanọ ebi gheghe o re si irumuomu urru te nọ ọ ta nọ: “[Ẹro] obruẹnwae ọ rẹ hẹrẹ oke owọwọ, ọ vẹ ta nọ, ‘Ubiẹro ohwo ọvo o sae ruẹ omẹ hẹ’ Ọ vẹ rẹriẹ [ovao] riẹ.” (Job 24:15) Irumuomu a rrọ ebi abọ-ẹzi re, yọ ebi ọyena o wo ẹgba gaga. Pọl ukọ na ọ ta nọ ọfariẹ-ogbe, ujitho, uvou-uthei, idieda, ẹpoviẹ, gbe ofruriọ e rrọ odode evaọ udevie enọ i kiẹta ebi ọyena. Rekọ ọnọ ọ ziọ elo Ẹme Ọghẹnẹ kpobi ọ rẹ sai nwene. Pọl ọ jọ evaọ ileta riẹ se ahwo Kọrint dhesẹ vevẹ inọ enwene otiọye na ọ lọhọ. Ileleikristi Kọrint buobu a je ru iruo ebi, ghele na Pọl ọ ta kẹ ae nọ: “Rekọ a họ owhai, je ru owhai fo, wha te je wo unuzou eva odẹ Ọnowo Jesu Kristi jegbe eva Ẹzi Ọghẹnẹ mai.”—1 Ahwo Kọrint 6:9-11.

10, 11. Ẹvẹ Jesu o ro dhesẹ ororokẹ rọkẹ ọzae jọ nọ o rovie aro riẹ? (b) Fikieme ibuobu e gbẹ be salọ elo na ha?

10 Okenọ ohwo o te no ebi ọlala ziọ elo, o rẹ gwọlọ omoke re ibiaro riẹ e reria elo na. Eva Bẹtsaida, Jesu o siwi ọzae jọ nọ o tuaro, rekọ ọ rọ ẹwo ru ere ẹmẹrera. “O te kru otuaro na obọ, ọ tẹ rehọ iẹe no iwhre no, nọ o [nwoeya] ku aro riẹ no, gbe nọ ọ rọ obọ te i, ọ tẹ nọ e nọ, ‘Whọ ruẹ oware jọ?’ O ri ehru no, ọ tẹ ta nọ, ‘Mẹ ruẹ ahwo; rekọ mẹ ruẹ erai wọhọ ire, nọ e be nya.’ Ọ tẹ jẹ rehọ abọ te aro riẹ; o te ri gaga, a tẹ [wariẹe] ru, ọ tẹ ruẹ eware kpobi vevẹ.” (Mak 8:23-25) O rrọ vevẹ inọ, Jesu o rovie aro ọzae na ẹmẹrera re elo ọre ọnwranwranwra na ọ rọ ẹmẹrera reria ọzae na oma. Ma sai roro oghọghọ ọzae na nọ ọ ruẹ ude.

11 Ghele na, oghọghọ nọ ọzae na ọ ruẹ u tulo ho ma tẹ rehọ iẹe wawo oghọghọ enọ a fiobọhọ kẹ re a nya, ẹmẹrera, no ebi abọ-ẹzi ruọ elo uzẹme na. Ma tẹ ruẹ oghọghọ rai, u re gb’omai unu oware nọ elo na o gbe bi ro si ibuobu urru hu. Jesu ọ ta oware nọ o soriẹ ze: “Onana họ oziẹ na, elo ọ ze akpọ na, ahwo a te you ebi vi elo, fiki uruemu uyoma rai. Keme kohwo kohwo nọ o re ru umuemu o re mukpahe elo, o re bikẹle elo ho, re a siọ iruo riẹ ba erimuo.” (Jọn 3:19, 20) Ẹhẹ, o rẹ were ibuobu re a ru “uruemu uyoma”—wọhọ ọfariẹ-ogbe, otunyẹ, ọrueta, ofruriọ, gbe ujitho—yọ ebi abọ-ẹzi Setan yọ oria nọ o fo kẹ ai ziezi nọ a re jo ru onọ u je rai.

Eruo Ẹnyaharo Evaọ Elo Na

12. Didi irere ma wo no fiki ẹnyaze elo na?

12 Anwẹnọ ma ro wo eriariẹ elo na, didi inwene ma jọ oma mai ruẹ no? U re woma ẹsejọ re ma rri emu re ma ruẹ ẹnyaharo abọ-ẹzi nọ ma ru no. Didi iruemu iyoma ma siobọno? Didi ebẹbẹ evaọ izuazọ mai ma sae kpọvi no? Ẹvẹ ẹjiroro mai kẹ obaro na i ro nwene no? Evaọ ẹgba Jihova gbe obufihọ ẹzi ọfuafo riẹ, ma rẹ sai gbe ru inwene evaọ uruemu gbe iroro mai nọ i re dhesẹ nọ ma be j’owọ kẹ elo na. (Ahwo Ẹfẹsọs 4:23, 24) Enẹ Pọl o fi rie họ: “Keme okejọ wha jọ ebi, rekọ enẹna wha rọ elo eva Ọnowo na; nya wọhọ emọ elo. (Keme ubi elo na eva ewoma te onọ ukiete gbe uzẹme a jẹ rue riẹ).” (Ahwo Ẹfẹsọs 5:8, 9) Ma tẹ kuvẹ re elo Jihova ọ kpọ omai o rẹ k’omai ẹruore gbe ẹjiroro je ru izuazọ ahwo nọ a rrọ kugbe omai woma viere. Yọ dai roro oghọghọ nọ inwene itieye nọ ma re ru o rẹ wha se udu Jihova!—Itẹ 27:11.

13. Ẹvẹ ma sai ro dhesẹ uyere mai kẹ elo Jihova, kọ eme owojẹ utioye na o gwọlọ?

13 Ma re dhesẹ ovuhumuo mai kẹ uzuazọ evawere nọ ma be reawere riẹ ẹkwoma elo Jihova odhesẹvia—ẹghale eware nọ ma wuhrẹ no Ebaibol ze kugbe ahwo uviuwou mai, egbẹnyusu, gbe erivẹ. (Matiu 5:12-16; 24:14) Usiuwoma ota gbe uzuazọ okpakpatiẹ Oleleikristi mai o rẹ jọ ọwhọkuo kẹ enọ e se nọ a rẹ gaviezọ. Pọl o ru rie vẹ nọ: “Dawo oma he wuhrẹ onọ o rẹ were Ọnowo na. Wha kuomagbe iruo ebi nọ e rẹ mọ ibi [hi] hi, rekọ ikpoye [whọku] ai.” (Ahwo Ẹfẹsọs 5:10, 11) Obufihọ kẹ amọfa re a nyasiọ ebi na ba jẹ salọ elo na o gwọlọ aruọwha mi omai. Mai wuzou, o gwọlọ ohrọ gbe ọdawẹ kẹ amọfa gbe uvi isiuru re ma ghale elo uzẹme na kugbe ae rọkẹ erere ebẹdẹ bẹdẹ rai.—Matiu 28:19, 20.

Yọroma kẹ Elo Eviẹhọ!

14. Evaọ ẹme elo, didi unuovẹvẹ ma re yo?

14 Rọ kẹ enọ e rrọ abade evaọ aso, elo kpobi ọ rẹ were ae. Evaọ oke nọ u kpemu, a jẹ hai koko erae họ ehru itho evaọ England re u dhesẹ oria nọ a sae jọ ruẹ omofọwẹ no ẹkporo. Eva e rẹ were enọ i re biekọ re a bi kpahe eria erae itieye na. Rekọ erae jọ e jọ erọ eviẹhọ. Ukpenọ a rẹ ruẹ unueri, u su ekọ buobu thọ je zue ai nọ a bi ruọ ehru itho, oria nọ iji e rẹ jọ tho ewha rai. Evaọ akpọ eviẹhọ nana, ma rẹ yọroma hrọ re elo eviẹhọ nọ ọ rẹ sai gele omai ruọ okọ-uzue abọ-ẹzi ọ se omai ba esi rehọ. A ta k’omai nọ: “Setan oma riẹ ọ rẹ rehọ oma riẹ ru elo ukọ-odhiwu.” Epọvo na re, idibo riẹ, kugbe ikọ-erue, yọ “iruiruo ọviẹwẹ” enọ e be “rehọ oma ru iruiruo ẹrẹreokie.” Ma tẹ jẹ iroro ethọthọ ahwo otiọye na rehọ, evaifihọ mai kpahe Ẹme uzẹme Jihova, Ebaibol na, o rẹ sai whrehe, ẹrọwọ mai o ve whu no.—2 Ahwo Kọrint 11:13-15; 1 Timoti 1:19.

15. Eme o re fiobọhọ k’omai daji edhere nọ o bi su kpohọ uzuazọ?

15 Ọso-ilezi na o kere nọ: “Ẹme ra họ ukpẹ kẹ awọ mẹ, ọye họ elo kẹ edhere mẹ.” (Olezi 119:105) Ẹhẹ, Ọghẹnẹ oyoyou mai, Jihova, “ọnọ ọ guọlọ re ahwo kpobi a wo usiwo, re a ze te riẹ uzẹme na,” ọ rehọ elo vọ ‘edhere ọkeke nọ o bi su kpohọ uzuazọ na’ ziezi. (Matiu 7:14; 1 Timoti 2:4) Efihiruo izi Ebaibol o rẹ thọ omai no ereghe no edhere ọhwahwa ọyena kpohọ edhere ebi. Pọl o kere nọ: “Ọghẹnẹ o gie ẹwolo ku ikereakere na kpobi, re e jọ erere rọ kẹ ewuhrẹ gbe ozọ-usio, avọ ọkpọvio gbe odhesẹkẹ eva ẹrẹreokie.” (2 Timoti 3:16) Nọ ma be rro evaọ abọ-ẹzi na, Ẹme Ọghẹnẹ o bi wuhrẹ omai. Ma rẹ sae rọ Ẹme Ọghẹnẹ whọku oma mai hayo, u te fo, ithuru-igodẹ iyoyou evaọ ukoko na a sae whọku omai. Epọvo na re, ma rẹ sae kpọ eware vi jẹ rọ omarokpotọ jẹ ọwhọkuo rehọ evaọ ẹrẹreokie re ma gbẹ nya evaọ edhere uzuazọ na.

Nya Evaọ Elo na avọ Ovuhumuo

16. Ẹvẹ ma sai ro dhesẹ uyere kẹ ọruẹrẹfihotọ elo ogbunu Jihova?

16 Ẹvẹ ma sai ro dhesẹ ovuhumuo kẹ ọruẹrẹfihotọ ogbunu Jihova ọrọ elo na? Jọn uzou avọ 9 o ta k’omai nnọ okenọ Jesu o siwi ọzae jọ nọ o tuaro, oma o wọ ọzae na dhesẹ ovuhumuo riẹ. Evaọ oghẹrẹ vẹ? O fi ẹrọwọ họ Jesu wọhọ Ọmọ Ọghẹnẹ ọ tẹ jẹ jọ ẹgbede whowho iei wọhọ “ọruẹaro.” Ofariẹ, ọ wharo whọku enọ e jẹ r’unu raha eware igbunu Jesu. (Jọn 9:17, 30-34) Pita ukọ na o se ahwo ukoko Ileleikristi nọ a wholo na “ahwo obọ Ọghẹnẹ.” Fikieme? Fikinọ a wo ẹzi uyere ọvona nọ ọzae nọ a yẹ tuaro nọ a siwi na o wo. A bi dhesẹ uyere kẹ Jihova, Ofiobọhọ rai, ẹkwoma ‘eworo via iruo urirẹ ọnọ o se rai no ebi eruọ eva elo ọnwranwra riẹ na.’ (1 Pita 2:9; Ahwo Kọlọsi 1:13) Enọ i wo ẹruore otọakpọ a wo ẹzi uyere ọvona re, yọ a be tha inievo rai nọ a wholo uke evaọ ewhowho ẹgbede ọrọ “urirẹ” Jihova. Ẹvẹ uvẹ-ọghọ nọ Ọghẹnẹ ọ rọ kẹ ahwo-akpọ sebaẹgba na o rro te!

17, 18. (a) Eme họ owha-iruo omomọvo mai? (b) Evaọ aruorokele Timoti, eme a tuduhọ Oleleikristi kpobi awọ nọ ọ whaha?

17 Ewo uvi uyere kẹ elo uzẹme na o r’oja. Kareghẹhọ, a yẹ ọvuọvo mai avọ uzẹme na nọ ma riẹ hẹ. Ejọ i wuhrẹ i riẹ nọ a kpako no, yọ a ruẹ epanọ elo na o ro woma vi ebi na vẹrẹvẹrẹ. Efa a wo uvẹ-ọghọ ulogbo nọ esẹgbini nọ e be dhozọ Ọghẹnẹ a rọ yọrọ ae. Rọ kẹ ahwo otiọye na, o rẹ jọ lọlọhọ re a rri elo na vo. Osẹri jọ ọnọ ọsẹ gbe oni riẹ a muọ Jihova họ ẹgọ taure a te ti yẹi ọ f’eva nọ o rehọ e riẹ oke gbe omodawọ buobu ro ghine vuhu epanọ uzẹme nọ a wuhrẹ i riẹ no emaha ze na o ghare je wuzou te. (2 Timoti 3:15) Ọmaha hayo ọkpako, u fo re mai kpobi ma wo uyere udidi kẹ uzẹme nọ Jihova o dhesẹ via na.

18 A wuhrẹ ọmoha nọ a re se Timoti “ikere ẹri na” no emaha ze, rekọ oma nọ ọye omariẹ ọ dawo evaọ odibọgba riẹ ọ sae rọ kpako wọhọ Oleleikristi. (2 Timoti 3:15) Fikiere o tẹ lọhọ re o fiobọhọ kẹ Pọl ukọ na, ọnọ ọ tuduhọ iẹe awọ nọ: “Dawo oma re whọ sai ru oma ra wọhọ ọnọ a jẹrehọ no, obọ aro Ọghẹnẹ jẹ wọhọ oruiruo ọnọ ọ kare omaovuọ, nọ rẹ yọrọ ẹme uzẹme na ziezi.” Ajọ mai kpobi, wọhọ Timoti, a whaha eruo oware nọ o rẹ wha omovuọ s’omai—hayo ru Jihova vuoma fiki mai!—2 Timoti 2:15.

19. (a) Wọhọ Devidi, eme mai kpobi ma wo ẹjiroro nọ ma rẹ ta? (b) Eme ma te ta kpahe evaọ uzoẹme n’otha na?

19 Ma wo ẹjiroro kpobi nọ ma re ro jiri Jihova, ọnọ ọ k’omai elo uzẹme riẹ na. Wọhọ Devidi Ovie na, ma rẹ ta nọ: “Whẹ họ elo mẹ, eyo Ọnowo na, Ọghẹnẹ mẹ o re ru ebi mẹ vevẹ.” (2 Samuẹle 22:29) Ghele na, ma re fioma h’otọ họ, keme onana o sai ru omai zihe kpohọ ebi nọ a si omai no ze na. Fikiere, uzoẹme n’otha na u ti fiobọhọ k’omai kiẹ epanọ ma rri uzẹme Ọghẹnẹ ghare te evaọ izuazọ mai.

Eme Who Wuhrẹ No?

• Ẹvẹ Jihova ọ rẹ rọ kẹ elo Abọ-ẹzi?

• Didi use-abọ ebi abọ-ẹzi nọ ọ wariẹ omai họ o k’omai?

• Didi enwoma ma rẹ whaha hrọ?

• Ẹvẹ ma rẹ sai ro dhesẹ uyere mai kẹ elo uzẹme na?

[Enọ Uwuhrẹ]

[Uwoho nọ o rrọ ẹwẹ-obe avọ 19]

Jihova họ ehri elo igheghe gbe ọrọ abọ-ẹzi

[Uwoho nọ o rrọ ẹwẹ-obe avọ 21]

Epanọ Jesu o siwi ọzae otuaro ẹmẹrera na, ere o bi fiobọhọ k’omai nya no ebi abọ-ẹzi ze

[Uwoho nọ o rrọ ẹwẹ-obe avọ 22]

Esuthọ ọrọ elo ọrue Setan o rẹ wha okọ-uzue abọ-ẹzi ze