Kpohọ eme nọ e riẹ eva

Kpohọ oria eware nọ e riẹe eva

“Ukọ-odhiwu Ọnowo Ọ Rẹ Ria Gba Enọ E Be Dhẹozọ Riẹ”

“Ukọ-odhiwu Ọnowo Ọ Rẹ Ria Gba Enọ E Be Dhẹozọ Riẹ”

“Ukọ-odhiwu Ọnowo Ọ Rẹ Ria Gba Enọ E Be Dhẹozọ Riẹ”

IKUIGBE Ọ CHRISTABEL CONNELL

Ma jẹ kiyo enọ nọ Christopher ọ jẹ nọ kpahe Ebaibol te epanọ ma rọ riẹ epanọ oke u thabọ te no ho; yọ ma muẹrohọ gbe he inọ Christopher ọ jẹ jẹlẹ ẹro rri obọ otafe. Uwhremu na ọ tẹ ta kẹ omai nọ, “U te oke nọ wha sai ro kpo no.” O te su omai te oria nọ idhighere mai e rrọ o te yere omai kodẹ. Eme ọ jọ otafe ruẹ nọ u muozọ tere?

A YẸ omẹ Christabel Earl evaọ Sheffield, England, evaọ 1927. Uwou mai o raha okenọ a gbolo ebọmbo fihọ iẹe evaọ etoke Ẹmo Akpọ II, fikiere a tẹ rehọ omẹ bru oniode mẹ re mẹ jọ obei kpohọ isukulu mẹ nwrotọ. Evaọ isukulu egagọ Kathọlik jọ nọ mẹ jọ, mẹ jẹ hae nọ izerẹ-eyae na oware nọ emuemu gbe ozighi i ro bu te enẹ. Te izerẹ nana gbe amọfa nọ a se egagọ gboja a kẹ omẹ emamọ uyo ọvo ho.

Nọ Ẹmo Akpọ II o kuhọ no, me te wuhrẹ iruo enọso. Mẹ tẹ kwa kpobọ London re me ru iruo evaọ ẹsipito jọ, rekọ ozighi nọ o jọ ẹwho na o jọ gaga. Nọ oniọvo ọkpako mẹ o kpohọ ẹmo nọ a jẹ jọ obọ Korea fi no, mẹ tẹ ruẹ imava nọ e jẹ họre evaọ otafe ẹsipito na. Bẹsenọ ọjọ o ro kpe ọdekọ tuẹro, ohwo ọvo o kru rai hi. Evaọ etoke nana, oni mẹ o te lele omẹ kpohọ oria nọ a re jo gbe igbe, rekọ onana u fi obọ họ kẹ omẹ riẹ oware nọ emuemu o ro bu tenẹ hẹ.

A Tuduhọ Omẹ Awọ re Me Wuhrẹ Ebaibol

Ẹdẹ jọ John, oniọvo mẹ ọrọ ọkpako kpobi, ọnọ o zihe ruọ omọvo Isẹri Jihova no, o te kpozi. Ọ tẹ nọ omẹ nọ: “Kọ whọ riẹ oware nọ o be lẹliẹ eware iyoma nana kpobi via?” Me te yo nọ: “Ijo.” O te rovie Ebaibol riẹ kpohọ Eviavia 12:7-12, o te sei. Mẹ tẹ te riẹ inọ Setan avọ idhivẹri riẹ họ enọ e lẹliẹ emuemu vọ akpọ na. Jọn ọ tẹ ta kẹ omẹ nnọ me wuhrẹ Ebaibol, yọ u kri hi me te gine muhọ. Rekọ evaọ oke yena, mẹ họ-ame he fiki ozọ ahwo.—Itẹ 29:25.

Oniọvo-ọmọtẹ mẹ, Dorothy, o zihe ruọ Osẹri Jihova no re. Nọ tei te ọzae nọ ọ gwọlọ rehọ nọ odẹ riẹ o rrọ Bill Roberts, a zihe no ekokohọ akpọ-soso nọ a ru evaọ New York (1953) ze, mẹ tẹ ta kẹ ae nnọ ohwo jọ o wuhrẹ Ebaibol kugbe omẹ no. Bill ọ tẹ nọ omẹ nọ: “Kọ who se eria Ikereakere nọ e rrọ obe na kpobi? Kọ who kpoka họ iyo enọ na evaọ obe na?” Nọ me yo nọ Ijo, ọ tẹ ta nọ: “O tẹ rrọ ere, kiyọ who ri wuhrẹ hẹ! Nyabru oniọvo nọ o wuhrẹ obe kugbe owhẹ na re wha wariẹ muhọ!” Evaọ oke yena idhivẹri i te mu omẹ họ ekpokpo. Mẹ kareghẹhọ nnọ mẹ jẹ hae lẹ se Jihova inọ ọ thọ omẹ no obọ rai.

Iruo Ọkobaro Evaọ Scotland avọ Ireland

Mẹ họ-ame evaọ January 16, 1954, yọ oke nọ me fihọ nnọ me ti ru iruo kri te evaọ ẹsipito na u kuhọ evaọ amara Asoi, me te mu iruo ọkobaro họ evaọ amara Azeza. Nọ emerae eree e ruọ emu no, a tẹ rehọ omẹ mu ọkobaro obọdẹ, vi omẹ kpobọ Grangemouth, evaọ Scotland. Mẹ tẹ jọ obei ruẹ inọ ikọ-odhiwu Jihova a be “ria gba enọ e be dhẹozọ riẹ” okenọ mẹ jẹ ta usiuwoma evaọ iwhre yena.—Ol. 34:7.

Evaọ 1956, a vi omẹ nyae ta usiuwoma evaọ Ireland. A te dhe omẹ avọ imava efa kpohọ ẹwho nọ a re se Galway evaọ orẹwho na. Evaọ ẹdẹ ọsosuọ mẹ evaọ ẹwho na nọ mẹ jẹ ta usiuwoma, mẹ tẹ nyate uwou jọ nọ ozerẹ ichọche Kathọlik jọ ọ be rria. U kri hi iporisi jọ ọ tẹ nyaze ti mu omẹ avọ ọrivẹ mẹ. Nọ ma se odẹ mai gbe oria nọ ma be rria kẹe no, ọ tẹ tọlọ ifonu. Ma te yo nọ ọ jẹ ta nọ, “E, Ifada, mẹ riẹ uzedhe oria nọ a be rria no.” Ozerẹ na o vi rie ze! A tẹ gba ohwo nọ o fi omai họ uwou họ re o le omai no, fikiere uwou ogha na o te kere ze nnọ ma kwa no ẹwho na no. Okenọ ma te oria itreni na yọ oke o rehọ iminiti ikpe vrẹ okenọ ọ rẹ rọ dhẹ no. Rekọ itreni na ọ gbẹ jariẹ, yọ ọzae jọ ọ jọ etẹe jẹ hẹrẹ re ọ ruẹ nnọ ma ruọ itreni na. Eka esa ọvo ma raha evaọ Galway!

A te vi omai kpobọ Limerick, ẹwho ọfa nọ ichọche Kathọlik ọ jọ dada awọ muotọ gaga. Ẹsibuobu ogbotu ahwo a jẹ hai gho omai. Ozọ o jẹ hae jọ ahwo buobu rovie ethẹ k’omai hi. Ukpe nọ u kpemu a jọ ẹmẹwho jọ nọ a re se Cloonlara kpe oniọvo jọ gaga. Fikiere eva e were omai nọ ma nyaku Christopher, ọnọ ma jọ obọ emuhọ fodẹ na, ọnọ ọ ta k’omai inọ ma zihe bru ei ze re ma kiyo enọ riẹ. Okenọ ma je lele ei t’ẹme, ozerẹ jọ ọ tẹ nya rueva ọ tẹ ta kẹ Christopher inọ o le omai no uwou riẹ. Ọ tẹ wharo ta kẹ ozerẹ na nọ: “Me zizie eyae ivẹ nana, yọ a kporo ẹthẹ re a tẹ te rueva. Me zizie owhẹ hẹ, yọ who kporo ẹthẹ gbe he.” Ozerẹ na ọ tẹ rọ evedha thihi vrẹ.

Kpakiyọ ozerẹ na o zizie ezae buobu ze nọ e jẹ hẹrẹ omai evaọ otafe uwou Christopher. Nọ Christopher ọ riẹ nnọ ozighi ahwo nana a wọ ze, o te ru epanọ ma jọ obọ emuhọ dhesẹ na. Ọ raha oke mai bẹsenọ ahwo na kpobi a ro kpo no. Uwhremu na ma te yo nnọ a le rie avọ uviuwou riẹ no ẹwho na, fikiere a tẹ kwa kpobọ England.

A Zizie Omẹ Kpohọ Isukulu Giliad

Mẹ jẹ ruẹrẹ oma kpahe kẹ Okokohọ Akpọ-Soso nọ a jọ New York ru evaọ 1958 nọ uzizie u t’omẹ obọ inọ me kpohọ eklase avọ 33 ọrọ isukulu Giliad. Ukpenọ me zihe kpo nọ okokohọ na o kuhọ no, me te kpobọ Collingwood, evaọ Canada, bẹsenọ Isukulu na i re muhọ evaọ 1959. Evaọ okokohọ yena mẹ jọ nyaku Eric Connell. O kurẹriẹ evaọ 1957 je mu ọkobaro họ evaọ 1958. Nọ okokohọ na o kuhọ no, o je kere ileta se omẹ kẹdẹ kẹdẹ evaọ okenọ mẹ jọ Canada na gbe etoke isukulu na soso. Me je roro oware nọ o te via evaọ udevie mai nọ me te nwrotọ no isukulu na no.

Isukulu Giliad na o rẹ thọrọ omẹ ẹro ho. Mẹ avọ oniọvo mẹ, Dorothy gbe ọzae riẹ ma gbẹ jọ eklase. A vi rai kpobọ Portugal. U gb’omẹ unu inọ obọ Ireland a vi omẹ nya. O k’omẹ uye gaga inọ me bi lele oniọvo mẹ hẹ! Mẹ nọ oniọvo jọ nọ o je wuhrẹ omai evaọ isukulu na sọ me ru oware jọ thọ. O te yo nọ: “Ijo. Whẹ avọ ọrivẹ ra, Eileen Mahoney, wha rọwo inọ a rẹ sai vi owhai kpohọ oria kpobi evaọ akpọ na,” yọ Ireland ọ rrọ usu erẹwho itieye na.

Me Zihe Kpobọ Ireland

Me zihe ziọ obọ Ireland evaọ August 1959, a te fi omẹ họ ukoko Dun Laoghaire. Evaọ oke nana yọ Eric o zihe ziọ obọ England no, yọ eva e were riẹ gaga inọ mẹ kẹle riẹ oma no. Ọye omariẹ ọ gwọlọ jọ imishọnare. Ọ tẹ jiroro inọ o re kpobọ Ireland re ọ jọ obei ru iruo ọkobaro nọ orọnọ yọ orẹwho nọ a gbe bi vi imishọnare kpohọ na. Ọ tẹ kwa ziọ ukoko Dun Laoghaire, yọ evaọ 1961 ma tẹ rọo.

Nọ emerae ezeza e ruọ emu no, Eric o te wo asidẹnte emashini. Ọ bẹre uzou, yọ u mu edọkita na ẹro ho sọ ọ te zọ. Nọ ọ rria ẹsipito eka esa no, mẹ tẹ jọ obọ uwou rẹro tei evaọ emerae isoi bẹsenọ oma riẹ o rọ ga. Mẹ ruabọhọ usiuwoma ota mẹ te epanọ ẹgba mẹ u te.

Evaọ 1965 a te vi omai kpohọ ukoko nọ iwhowho-uvie eree e jọ evaọ Sligo, ẹwho nọ ọ rrọ akotọ ethẹ. Nọ ikpe esa e vrẹ no, ma te kpohọ ukoko osese ofa evaọ Londonderry. Ẹdẹjọ nọ ma no usiuwoma ze, ma tẹ ruẹ inọ a rehọ iwhaya diogba nya akotọ edhere nọ o kẹle uwou mai họ. Ahwo Ireland a mu ozighi họ no. Izoge a te mu imoto họ ẹmahe. Ẹwho na ọ ghale abava: ofẹ jọ ahwo egagọ Protẹstant, ofẹ ọdekọ Kathọlik. O jọ imuozọ re ohwo ọ fa no ofẹ jọ ẹwho na kpohọ ofẹ ọdekọ.

Ẹria gbe Usiuwoma Ota Evaọ Etoke Ozighi Na

Ma jẹ jọ ẹwho na soso ta usiuwoma ghele. Ma tẹ jẹ ruẹ nnọ ikọ-odhiwu a rrọ gb’omai. Ma tẹ rrọ oria nọ ozighi ọ jọ roma via, ma re no etẹe ovovẹrẹ, ma ve zihe ze nọ otọ o tẹ fọ no. Ẹdẹjọ nọ a tuerae họ uwou jọ nọ o kẹle uwou mai, ofou o te fou erara nọ e be to fihọ uwou mai. Owezẹ u su omai hi fiki ozọ inọ erae e te ruọ uwou mai. Nọ ma kwa kpobọ Belfast evaọ 1970 no, ma te yo nnọ ebọmbo nọ a rehọ epẹtiro ru oye o mahe uwou nọ o kẹle uwou mai na, gbe nnọ uwou nọ ma jẹ rria oke yena o to.

Oke ofa nọ mẹ avọ oniọvo-ọmọtẹ jọ ma jọ usiuwoma, ma tẹ ruẹ ọkpọ jọ nọ a rọ rẹrẹ unwido jọ. Ma dikihẹ hẹ, ma tẹ nyavrẹ. U kri hi ọkpọ na o tẹ sa. Ahwo ẹwho na nọ e dhẹ no iwou rai ze a roro inọ mai ma fi ebọmbo na họ etẹe! Okioke yena oniọvo-ọmọtẹ jọ nọ ọ be rria etẹe o te se omai ruọ uwou riẹ. Ese nọ oniọvo-ọmọtẹ na o se omai ruọ uwou riẹ na u dhesẹ kẹ ahwo na nnọ orọnikọ mai ma fi ebọmbo na họ etẹe he.

Evaọ 1971, ma te zihe kpohọ Londonderry nya e ruẹ oniọvo-ọmọtẹ jọ. Nọ ma dhesẹ edhere nọ ma nyaze kẹe, ọ tẹ nọ inọ, “Kọ wha jọ oria nọ a jọ di edhere na ruẹ uvumọ ohwo?” Nọ ma yo nọ, “Ee, rekọ a kp’omai unu hu,” u te gbei unu. Fikieme? Keme a jọ etẹe mi edọkita jọ avọ iporisi imoto rai mahe.

Evaọ 1972, ma tẹ kwa kpohọ Cork. Uwhremu na ma te kpohọ Naas, kẹsena ma te kpobọ Arklow. Ukuhọ riẹ evaọ 1987, a te vi omai kpobọ Castlebar, ẹwho nọ ma rrọ nẹnẹ. Ọghọ logbo o rrọ k’omai nọ ma rọ jọ etenẹ fi obọ họ bọ Ọgwa Uvie. Evaọ ukpe 1999, Eric ọ tẹ jẹ mọ gaga. Ghele na, avọ obufihọ Jihova gbe uketha inievo na, me thihakọ mẹ tẹ jẹ rẹro tei bẹsenọ ẹyao riẹ o ro kpo.

Mẹ avọ ọzae mẹ ma kpohọ Isukulu Ekobaro Oke-Kpobi isiava no. Ọ gbẹ rrọ ọkpako ukoko. Ọnyokpa-enwa o lahiẹ omẹ gaga te epanọ a ro nwene ibiethọ gbe ighilawọ mẹ. Dede nọ ichọche, egọmeti, gbe ahwo ẹwho a kpokpo omẹ, ẹbẹbẹ nọ ọ mae rro nọ me wo họ omoto nọ mẹ gbẹ be sae dhẹ hẹ. Onana yọ ẹbẹbẹ keme mẹ gbẹ be sai te oria nọ mẹ gwọlọ nya ha. Ukoko na u fi obọ họ kẹ omẹ gaga no. Obọnana ọkpọ mẹ be rọ nya, yọ me te bi kpohọ oria nọ o dina thabọ mẹ vẹ dhẹ ẹdhighere nọ o wo etẹe esa nọ ẹjini ọ rẹ wọ dhẹ.

Mẹ avọ ọzae mẹ ma ru iruo ọkobaro obọdẹ vrẹ ikpe udhusoi no—evaọ usu ikpe yena, ma raha ikpe 98 evaọ Ireland. O rrọ omai iroro ho inọ ma te siọ iruo na ba. Ma bi rẹro eware igbunu hu, rekọ u mu omai ẹro inọ ikọ-odhiwu Jihova nọ i wo ẹgba a be “ria gba enọ e be dhẹozọ riẹ,” enọ e be rọ ẹrọwọ gọe.