Kpohọ eme nọ e riẹ eva

Kpohọ oria eware nọ e riẹe eva

‘Daji Uyoyou Ọghẹnẹ’

‘Daji Uyoyou Ọghẹnẹ’

‘Daji Uyoyou Ọghẹnẹ’

‘Daji uyoyou Ọghẹnẹ, nọ wha be hẹrẹ ohrọ-oriọ Ọnowo mai Jesu Kristi avọ irẹro uzuazọ ebẹdẹ bẹdẹ.’—JUD 21.

1, 2. Ẹvẹ Jihova o ro dhesẹ uyoyou riẹ kẹ omai no, kọ ẹvẹ ma rọ riẹ nnọ o gwọlọ iruo mi omai re ma sae daji uyoyou riẹ?

 JIHOVA ỌGHẸNẸ o dhesẹ uyoyou riẹ via k’omai no evaọ idhere nọ i w’unu hu. Ababọ avro, imuẹro nọ e mae ga kpaobọ nọ i dhesẹ uyoyou nọ Jihova o wo k’omai họ idhe ẹtanigbo na. Uyoyou nọ Jihova o wo kẹ ahwo-akpọ o ga te epanọ o ro vi Ọmọ oyoyou riẹ ziọ otọakpọ re o whu fiki mai. (Jọn 3:16) Jihova o ru onana keme ọ gwọlọ nọ ma rria bẹdẹ bẹdẹ, yọ ọ gwọlọ nnọ ma wo erere no uyoyou riẹ ze bẹdẹ bẹdẹ!

2 Kọ ma sai rẹro inọ makọ oware nọ ma ru kpobi, Jihova o ti you omai ghele? Ijo. Keme enẹ Ebaibol e ta eva Jud owọ avọ 21: ‘Daji uyoyou Ọghẹnẹ, nọ wha be hẹrẹ ohrọ-oriọ Ọnowo mai Jesu Kristi avọ irẹro uzuazọ ebẹdẹ bẹdẹ.’ Ẹme na ‘daji uyoyou Ọghẹnẹ’ o gwọlọ iruo mi omai. Kọ, eme u fo nnọ ma re ru re ma sae daji uyoyou Ọghẹnẹ?

Ẹvẹ Ma Sae Rọ Daji Uyoyou Ọghẹnẹ?

3. Eme Jesu ọ ta nnọ o gwọlọ mi ei re ọ sae daji uyoyou Ọsẹ riẹ?

3 Ma rẹ jọ eme nọ Jesu ọ ta evaọ aso urere riẹ taure o te ti whu ruẹ uyo onọ yena. Ọ ta nọ: “Wha te koko ijaje mẹ wha rẹ te jọ eva uyoyou mẹ, wọhọ epanọ me koko ijaje Ọsẹ mẹ, mẹ jẹ rọ eva uyoyou riẹ.” (Jọn 15:10) O rrọ vevẹ inọ Jesu ọ riẹ nnọ re o wo emamọ usu kugbe Ọsẹ riẹ, o gwọlọ nọ o re koko ijaje riẹ. Fikiere, otẹrọnọ ere o gwọlọ mi Ọmọ ọgbagba Ọghẹnẹ, kọ ogbẹrọnọ ere ọvona o rrọ k’omai re?

4, 5. (a) Ẹvẹ ma rẹ mai ro dhesẹ inọ ma you Jihova? (b) Fikieme ozọ ekoko izi Jihova u gbe ro mu omai hi?

4 Re ma dhesẹ nọ ma you Jihova, ma re yoẹme kẹe. Enẹ Jọn ukọ na o fi ẹme na họ: “Uyoyou Ọghẹnẹ ona, nnọ ma re koko ijaje riẹ. Whaọ ijaje riẹ erọ owha ogbẹgbẹdẹ hẹ.” (1 Jọn 5:3) Uzẹme o rrọ inọ ahwo buobu a se ẹmeoyo gb’oware ovo ho evaọ akpọ inẹnẹ. Rekọ muẹrohọ ẹme na: “Whaọ ijaje riẹ erọ owha ogbẹgbẹdẹ hẹ.” Jihova o bi rẹro oware nọ ma sai ru hu mi omai hi.

5 Wọhọ oriruo: Kọ whọ rẹ ta kẹ ogbẹnyusu ọkpekpe ra inọ ọ wọ owha ogbẹgbẹdẹ nọ whọ riẹ nọ ọ te sae wọ họ? Uyo na họ, ijo! Jihova o wou viọ omai thethabọ, yọ ọ riẹ ọnyaba mai viọ omọfa jọ kpobi. Ebaibol e k’omai imuẹro inọ Jihova ọ be “kareghẹhọ nọ mai ẹkpẹ gheghe.” (Ol. 103:14) Ọ rẹ gwọlọ oware nọ ma rẹ sai ru hu mi omai vievie he. Fikiere, ozọ ekoko izi Jihova o re mu omai hi. Ukpoye, ma vuhumu nọ ẹmeoyo yọ uvẹ ọghọ ulogbo nọ ma re ro dhesẹ kẹ Ọsẹ mai obọ odhiwu inọ ma you rie gbe nnọ ma gwọlọ daji uyoyou riẹ.

Obọdẹ Okẹ nọ U No Obọ Jihova Ze

6, 7. (a) Eme họ obroziẹ-iroro? (b) Dhesẹ oghẹrẹ nọ obroziẹ-iroro o re ro fi obọ họ kẹ omai daji uyoyou Ọghẹnẹ.

6 Evaọ akpọ oyoma nana, ma be jẹ iroro buobu nọ i re kpomahọ ẹmeoyo mai kẹ Ọghẹnẹ. Ẹvẹ o rẹ sai ro mu omai ẹro inọ ma be jẹ iroro nọ e rọwo kugbe oreva Ọghẹnẹ? Jihova ọ kẹ omai okẹ jọ nọ u re fi obọ họ kẹ omai gaga yoẹme. Okẹ na họ obroziẹ-iroro. Eme họ obroziẹ-iroro? Obroziẹ-iroro họ urru obeva nọ u re fi obọ họ k’ohwo riẹ kpahe omobọ riẹ ziezi. Obroziẹ-iroro na o re gu omai ẹdhọ, fi obọ họ k’omai roro kpahe iroro-ejẹ nọ ma rẹriẹ ovao ku evaọ uzuazọ hayo fi obọ họ k’omai roro didi kpahe eware nọ ma bi ru, ma vẹ kiẹ ae riwi sọ i woma hayo i yoma.—Se Ahwo Rom 2:14, 15.

7 Ẹvẹ ma sae rọ rehọ obroziẹ-iroro mai ru iruo ziezi? Muẹrohọ oriruo jọ. Dae rehọ iẹe inọ who bi kpohọ oria jọ nọ who ri te ẹdọvo ho. Rekọ whẹ avọ ohwo jọ nọ o te etẹe no ẹdẹjọ, nọ who fievahọ wha gbẹ rrọ usu. Ọ riẹ edhere na ziezi. Whọ tẹ gaviezọ kẹe, who ti vru hu. Rekọ ababọ ohwo yena, whọ rẹ sai vru. Ere ọvona obroziẹ-iroro na o rrọ re. Ohwo o gbe wo obroziẹ-iroro ho ọ rẹ jẹ iroro thọ nọ ọ tẹ be jiroro nọ e whomahọ emamọ uruemu, hayo kpahe oware nọ u woma gbe onọ u yoma.

8, 9. (a) Eme u fo nọ ma rẹ kareghẹhọ kpahe obroziẹ-iroro mai? (b) Eme ma re ru re ma ruẹ nọ obroziẹ-iroro mai o wo obufihọ kẹ omai?

8 U wo umuo nọ obroziẹ-iroro o re ru ba. Eme ọ rẹ via nọ ma tẹ rehọ isiuru udu mai karo? Isiuru oriobọ mai e rẹ sai kpomahọ obroziẹ-iroro mai nọ o gbe ro ru iruo ziezi hi. Ebaibol e vẹvẹ omai unu inọ “udu na u wo ẹghẹ vi eware na kpobi, je wo uruemu ugbogbo.” (Jeri. 17:9; Itẹ 4:23) Ofariẹ, wọhọ epanọ ma ruẹ evaọ oriruo obehru na, nọ whọ gbẹ gaviezọ jẹ nya lele ohwo nọ o bi su owhẹ na ha, whọ sai te obonọ whọ be nya na ha. Ere ọvona re, ma gbẹ kuvẹ re Ebaibol na e kpọ omai hi, obroziẹ-iroro mai o ti fi obọ họ k’omai hi. (Ol. 119:105) U yoma kẹhẹ, inọ ahwo buobu evaọ akpọ nana a be rehọ isiuru udu rai karo, a te bi gbabọkẹ izi Ọghẹnẹ nọ e rrọ Ebaibol na. (Se Ahwo Ẹfẹsọs 4:17-19.) Oyejabọ nọ ahwo buobu a bi ro ru eware iyoma na, dede nọ a wo obroziẹ-iroro.—1 Tim. 4:2.

9 Ma rẹ gbae mu inọ ma rẹ raro kele ai hi! Ukpoye, ma rẹ kẹ Ẹme Ọghẹnẹ uvẹ re o wuhrẹ obroziẹ-iroro mai re ọ sai fi obọ họ k’omai ziezi. Ma rẹ gaviezọ kẹ obroziẹ-iroro mai viukpenọ ma rẹ kuvẹ re isiuru oriobọ mai i ru omai gbobọnẹ obroziẹ-iroro na. Eva oke ovona, ma rẹ daoma rehọ adhẹẹ kẹ obroziẹ-iroro inievo iyoyou mai. Ma rẹ dawo ẹgba mai kpobi re ma se ai ba eru zoruẹ, jẹ kareghẹhọ inọ obroziẹ-iroro inievo mai o sae kẹ ai uvẹ ru eware jọ nọ obroziẹ-iroro mai o rẹ k’omai uvẹ ru hu.—1 Kọr. 8:12; 2 Kọr. 4:2; 1 Pita 3:16.

10. Eria esa jọ vẹ evaọ uzuazọ ma be te ta ẹme kpahe?

10 Joma t’ẹme kpahe eria esa jọ evaọ uzuazọ nọ ma sae jọ rehọ ẹkwoma ẹmeoyo dhesẹ nọ ma you Jihova. Ma te jọ abọ ọvuọvo ruẹ epanọ obroziẹ-iroro mai o re ro fi obọ họ k’omai, rekọ o gwọlọ nọ izi Ebaibol e rẹ kpọ obroziẹ-iroro na. Idhere esa nọ ma re ro dhesẹ nọ ma you Jihova họ: (1) Ma re you ahwo nọ Jihova o you, (2) ma rẹ rọ adhẹẹ kẹ udu-esuo, gbe (3) ma rẹ daoma jọ fuafo evaọ aro Ọghẹnẹ.

You Ahwo nọ Jihova O You

11. Fikieme ma re ro you ahwo nọ Jihova o you?

11 Orọ ọsosuọ, ma re you ahwo nọ Jihova o you. Evaọ oria usu, ahwo a wọhọ uvovo. Ma rẹ gwọlọ se ame nọ ọ wariẹ omai kpobi rehọ. Ọnọ ọ ma omai ọ riẹ ziezi epanọ usu o rẹ sai fi obọ họ hayo wha uye se ahwo-akpọ sebaẹgba te. Fikiere ọ tẹ k’omai ohrẹ areghẹ nana: “Ọnọ ọ nya lele ahwo owareghẹ o re wo areghẹ, rekọ usu igheghẹ o rẹ nwa ohwo oma.” (Itẹ 13:20; 1 Kọr. 15:33) Ohwo nọ ọ gwọlọ ‘nwa oma’ ọ rrọ usu mai hi. Mai kpobi ma gwọlọ “wo areghẹ.” Uvumọ ohwo ọ rẹ sai ru Jihova wo areghẹ vi epanọ o wo na ha, yọ ma rẹ sae raha uruemu uwoma riẹ hẹ. Ghele na, o fi emamọ oriruo họ otọ k’omai evaọ oghẹrẹ ahwo nọ ma re mu usu kugbe. Dai roro—amono evaọ usu ahwo-akpọ sebaẹgba Jihova ọ salọ wọhọ egbẹnyusu riẹ?

12. Oghẹrẹ ahwo vẹ Jihova ọ rẹ salọ wọhọ egbẹnyusu?

12 Jihova o se Abraham “ogbẹnyusu mẹ.” (Aiz. 41:8) Ọzae nana ọ jọ emamọ oriruo ọrọ ẹrọwọ, ẹrẹreokie, gbe ẹmeoyo. (Jem. 2:21-23) Oghẹrẹ ohwo otiọye Jihova o re mu ogbẹnyusu. O bi mu usu kugbe oghẹrẹ ahwo itieye nẹnẹ. Otẹrọnọ oghẹrẹ ahwo itieye Jihova o bi mu usu kugbe, kọ u gbe wuzou re ma fiẹro hotọ salọ egbẹnyusu mai, re ma nya lele ahwo iwareghẹ re ma ruẹsi wo areghẹ?

13. Eme ọ rẹ sai fi obọ họ kẹ omai salọ emamọ egbẹnyusu?

13 Eme ọ rẹ sai fi obọ họ k’owhẹ mu usu kugbe emamọ ahwo? Ewuhrẹ kpahe iriruo nọ e rrọ Ebaibol o rẹ sai fi obọ họ. Roro kpahe usu nọ o jọ udevie Rut avọ Naomi, oniọrọ riẹ, Devidi avọ Jonatan, hayo Timoti avọ Pọl. (Rut 1:16, 17; 1 Sam. 23:16-18; Fil. 2:19-22) Oware nọ o mae whae ze nọ usu ahwo nana o rọ kpekpe gaga họ: Aikpobi na a wo uvi uyoyou kẹ Jihova. Kọ whọ sai duku egbẹnyusu nọ i you Jihova wọhọ epanọ who you Jihova? Jọ u mu owhẹ ẹro inọ ahwo itieye na nọ i you Jihova, enọ whọ rẹ sai mu usu kugbe, e vọ ukoko Ileleikristi na. Oghẹrẹ egbẹnyusu itieye na a te wha omonwa abọ-ẹzi s’owhẹ hẹ. Ukpoye, a ti fi obọ họ k’owhẹ ruẹ nọ who yo ẹme kẹ Jihova, ru usu ra kugbei ga ziezi, a ve je fi obọ họ k’owhẹ kọ kẹ ẹzi na. (Se Ahwo Galesha 6:7, 8.) A ti fi obọ họ k’owhẹ daji uyoyou Ọghẹnẹ.

Rọ Adhẹẹ Kẹ Udu-Esuo

14. Eware vẹ i re ru ei bẹbẹ kẹ omai re ma rọ adhẹẹ kẹ udu-esuo?

14 Edhere avivẹ nọ ma re ro dhesẹ nọ ma you Jihova họ ẹmeoyo kẹ udu-esuo. Ma rẹ rọ adhẹẹ kẹ udu-esuo. Fikieme onana o rẹ rọ jọ bẹbẹ k’omai ẹsejọ? Oware jọ họ, ahwo nọ a rrọ udu-esuo a gba ha. Ofariẹ, mai omamai ma gba ha. Mai ahwo-akpọ ma wo ẹzi ọwọsuọ nọ ma reuku riẹ nọ ma bi lele muabọ.

15, 16. (a) Fikieme u ro wuzou re ma rọ adhẹẹ kẹ enọ Jihova o ro mu? (b) Eme ma wuhrẹ no oghẹrẹ nọ Jihova o rri ọwọsuọ nọ emọ Izrẹl a wọso Mosis ze?

15 Fikiere, whọ sai roro nọ, ‘Otẹrọnọ enẹ o bẹ te re ma rehọ adhẹẹ kẹ udu-esuo, fikieme o jẹ gwọlọ nọ ma re ru ere?’ Uyo na u wo obọ kugbe ẹme-avro ehrugbakpọ. Ono whọ rẹ salọ wọhọ osu okpehru ra? Ma tẹ salọ Jihova wọhọ Osu mai, u fo nọ ma rẹ rehọ adhẹẹ kẹ udu-esuo riẹ. Ma gbe ru ere he, kọ ma sai gine sei Osu mai? Ofariẹ, ahwo-akpọ nọ e gba ha Jihova o ro mu re a rẹrote ahwo riẹ. Ma tẹ wọso ahwo yena, ẹvẹ Jihova o re rri omai?—Se 1 Ahwo Tẹsalonika 5:12.

16 Wọhọ oriruo, okenọ emọ Izrẹl a go jẹ wọso Mosis, Jihova ọ tẹ rehọ ọwọsuọ rai na inọ ọyomariẹ a wọso na. (Ik. 14:26, 27) Ọghẹnẹ o ri nwene he. Ma tẹ wọso ahwo nọ Ọghẹnẹ o ro mu, yọ ọyomariẹ ma be wọso na!

17. Oghẹrẹ uruemu vẹ u fo nọ ma re dhesẹ kpahe enọ i wo owha-iruo evaọ ukoko na?

17 Pọl ukọ na ọ fodẹ oghẹrẹ uruemu nọ ma re dhesẹ kpahe enọ i wo owha-iruo ẹruọsa evaọ ukoko Ileleikristi na. O kere nọ: “Wha yo ẹme e nọ i bi su owhai re wha rehọ oma kpotọ kẹ ae; keme ae a be sẹro izi rai, wọhọ ahwo nọ a rẹ te niyẹrẹ re a rọ evawere, ru onana o jọ [orọ] ofuhu, keme oyena u re wo erere kẹ owhai hi.” (Hib. 13:17) Uzẹme o rrọ inọ, o gwọlọ omodawọ ogaga re ma sai wo ẹzi ẹmeoyo gbe omaurokpotọ nana. Rekọ, kareghẹhọ inọ, ma gwọlọ nọ ma rẹ daji uyoyou Ọghẹnẹ. Kọ onana u gbe te oware nọ ma rẹ daoma kpobi fihọ?

Jọ Fuafo Ẹsikpobi Evaọ Aro Jihova

18. Fikieme Jihova ọ rọ gwọlọ nọ ma jọ fuafo?

18 Edhere avesa nọ ma re ro dhesẹ nọ ma you Jihova họ ma rẹ daoma jọ fuafo evaọ aro riẹ. Esẹgbini a rẹ daoma ẹsikpobi re a ruẹ nnọ emọ rai a rrọ fuafo. Fikieme? Oware jọ họ, ẹfuọ o rẹ lẹliẹ ọmọ na wo omokpokpọ. Ofariẹ, o rẹ lẹliẹ amọfa ta ẹme ezi kpahe uviuwou na, je dhesẹ nọ ọsẹgboni na a wo uyoyou jẹ be rẹrote ọmọ na. Fiki ẹjiroro ọvona, Jihova ọ gwọlọ nọ ma jọ fuafo. Ọ riẹ nọ ẹfuọ o rẹ lẹliẹ omai wo omokpokpọ. Ọ tẹ jẹ riẹ nọ ma tẹ rrọ fuafo, o te wha orro sei wọhọ Ọsẹ obọ odhiwu mai. Onana u wuzou gaga, keme o te lẹliẹ ahwo nyaze te gọ Ọghẹnẹ fikinọ a muẹrohọ inọ ma wo ohẹriẹ no ahwo-akpọ nọ a gbe omarai ku no.

19. Ẹvẹ ma rọ riẹ inọ ẹfuọ ugboma o roja?

19 Idhere vẹ o jọ gwọlọ nọ ma rẹ jọ fuafo? Evaọ kabọ kabọ uzuazọ mai. Evaọ oke emọ Izrẹl, Jihova o ru rie vevẹ kẹ ahwo riẹ inọ ẹfuọ ugboma o r’oja gaga. (Izerẹ 15:31) Izi nọ Ọghẹnẹ ọ kẹ emọ Izrẹl u duobọte eware wọhọ isọ nọ a rẹ tọ hotọ, imidhe-ewozẹ, abọ gbe awọ nọ a rẹ wozẹ, gbe iwu nọ a rẹ fọrọ. (Ọny. 30:17-21; Izerẹ 11:32; Ik. 19:17-20; Izie. 23:13, 14) Uzi na o kareghẹhọ emọ Izrẹl inọ Jihova Ọghẹnẹ rai yọ Ọghẹnẹ ọfuafo, “ọrẹri.” U fo re idibo Ọghẹnẹ ọrẹri na a jọ ọrẹri re.—Se Iruo-Izerẹ 11:44, 45.

20. Eware iyoma vẹ u fo nnọ ma rẹ kẹnoma kẹ?

20 Fikiere, u fo re ma jọ fuafo evaọ iroro gbe ugboma mai. Ma rẹ daoma re ma roro kpahe eware nọ e fo ọvo. Ma rẹ rọ eva mai kpobi nya lele itee Jihova erọ ẹfuọ uruemu, dede nọ ahwo-akpọ nọ a wariẹ omai họ a be rọ ọfariẹ-ogbe họ. Mai wuzou, ma rẹ thuẹ họ epanọ egagọ mai e rẹ rọ jọ fuafo, whaha iruẹru egagọ erue kpobi re e siọ omai ba ewholo. Ma rẹ kareghẹhọ unuovẹvẹ nọ o rrọ Aizaya 52:11 na: “Nyavrẹ, nyavrẹ, nya no etẹe no, whọ rehọ obọ te oware onyenye ovo ho. Nya no udevie riẹ no, wha ru oma rai fo.” Nẹnẹ, ma re ru egagọ mai fo ẹkwoma obọ nọ ma re wo vievie he evaọ eware kpobi nọ i w’obọ kugbe egagọ erue. Wọhọ oriruo, fiki onana ma gbe ro w’obọ họ na evaọ ehaa gbe edẹ-eriosehọ egagọ erue nọ e be jọ akpọ na titi. Uzẹme, o rrọ bẹbẹ re ma jọ fuafo. Rekọ idibo Jihova a rẹ daoma ru omarai fo, keme ere oruo u re fi obọ họ kẹ ai daji uyoyou Ọghẹnẹ.

21. Ẹvẹ ma sai ro wo imuẹro inọ oware ovo o rẹ sae hẹriẹ omai no uyoyou Ọghẹnẹ hẹ?

21 Jihova ọ gwọlọ re ma daji uyoyou riẹ bẹdẹ bẹdẹ. Rekọ mai omomọvo ma rẹ daoma re ma ruẹ nnọ ma daji uyoyou Ọghẹnẹ. Ma rẹ sai ru onana ẹkwoma elele oriruo Jesu, ma ve je dhesẹ uyoyou nọ ma wo kẹ Jihova ẹkwoma ekoko ijaje Riẹ. Ma te bi ru ere, ma rẹ sai wo imuẹro inọ oware ovo o riẹ hẹ nọ o rẹ “sae hẹriẹ omai no uyoyou Ọghẹnẹ evaọ Kristi Jesu Ọnowo mai.”—Rom 8:38, 39.

Kọ Whọ Kareghẹhọ?

• Ẹvẹ obroziẹ-iroro mai o sai ro fi obọ họ kẹ omai daji uyoyou Ọghẹnẹ?

• Fikieme ma re ro you ahwo nọ Jihova o you?

• Fikieme o rọ roja re ma rọ adhẹẹ kẹ udu-esuo?

• Ẹvẹ o roja te kẹ ahwo Ọghẹnẹ re a jọ fuafo?

[Enọ Uwuhrẹ]

[Ẹkpẹti/Uwoho nọ e rrọ ẹwẹ-obe avọ 20]

Obe Nọ U Re Fi Obọ Họ Kẹ Omai Wo Emamọ Uruemu

Evaọ okokohọ ubrotọ nọ a ru evaọ 2008, a siobọno obe jọ nọ u wo ewẹ-obe 224 nọ uzoẹme riẹ o rrọ “Daji Uyoyou Ọghẹnẹ.” Fikieme a ro kere obe okpokpọ nana? A kere i rie re u fi obọ họ kẹ Ileleikristi riẹ itee Jihova re a je you rai, yọ obe na o ta ẹme gaga kpahe uruemu nọ u fo nnọ Ileleikristi a re wo. Ma tẹ roma totọ wuhrẹ obe na “Daji Uyoyou Ọghẹnẹ” o te kẹ omai imuẹro ziezi inọ re ohwo o koko izi Jihova họ uzuazọ nọ o mai fo eyeri enẹna, yọ oye u re su kpohọ uzuazọ ebẹdẹ bẹdẹ.

Maero, a kere obe nana re u fi obọ họ kẹ omai riẹ inọ ẹmeoyo kẹ Jihova o rrọ owha ogbẹgbẹdẹ hẹ. Ukpoye, yọ edhere nọ ma re ro dhesẹ kẹ Jihova inọ ma you rie ziezi. Fikiere, obe nana o te wọ omai nọ oma mai nọ, ‘Fikieme u je fo re me yoẹme kẹ Jihova?’

Uzioraha o rẹ mae lẹliẹ ahwo kie no uyoyou Jihova, orọnikọ uwuhrẹ jọ họ. Fikiere o roja gaga re izi Jihova e were omai re ma je you rai ziezi, ma ve je koko ai evaọ uzuazọ mai kẹdẹ kẹdẹ. U mu omai ẹro inọ obe okpokpọ nana u ti fi obọ họ kẹ ahwo Jihova kpobi re a dikihẹ ga kẹ eruo oware nọ u woma, re a dhesẹ Setan fihọ ọtọrue, yọ maero, re a daji uyoyou Ọghẹnẹ!—Jud 21.

[Uwoho nọ o rrọ ẹwẹ-obe avọ 18]

“Wha te koko ijaje mẹ wha rẹ te jọ eva uyoyou mẹ, wọhọ epanọ me koko ijaje Ọsẹ mẹ, mẹ jẹ rọ eva uyoyou riẹ”