Kpohọ eme nọ e riẹ eva

Kpohọ oria eware nọ e riẹe eva

Esuo Ẹdhọ Ọ Te Seba Ekie he

Esuo Ẹdhọ Ọ Te Seba Ekie he

Esuo Ẹdhọ Ọ Te Seba Ekie he

‘U re kiehọ kẹ orumuomu hu.’—ỌTAUSI. 8:13.

1. Fikieme ẹdhoguo nọ o ti te irumuomu na o rọ rrọ emamọ usi?

 KẸLE na eware iyoma nọ irumuomu na a bi ru i ti hwẹ ku ai. A te hwosa eware nọ a ru no. (Itẹ 5:22; Ọtausi. 8:12, 13) Onana yọ emamọ usi, maero rọ kẹ enọ i you ẹrẹreokie gbe enọ irumuomu na i gboja kẹ no. Ọnọ ọ te mae hwosa izieraha riẹ họ Setan Ẹdhọ na, ọnọ ọ rrọ ọsẹ emuemu kpobi.—Jọn 8:44.

2. Fikieme o rọ gwọlọ oke re a sai ku avro nọ a kpare ze evaọ obọ Idẹn na họ?

2 Evaọ obọ Idẹn, fiki epanọ Setan o rri oma riẹ rro gaga, ọ tẹ bẹbẹ ahwo-akpọ họ siọ esuo Jihova. Fiki onana, ọsẹgboni ọsosuọ mai a te kuomagbe Setan wọso esuo Jihova, a tẹ rọ ere zihe ruọ erahaizi evaọ aro Riẹ. (Rom 5:12-14) Jihova ọ riẹ inọ orivo gbe ọwọsuọ nana o te wha eyoma se ai. Rekọ, Ọghẹnẹ ọ gwọlọ re ikọ-odhiwu gbe ahwo-akpọ kpobi a ruẹ eyoma nọ ọwọsuọ rai o wha ze. Fikiere, re a sai si avro nana no, o gwọlọ oke re u vẹ emama kpobi ẹro inọ Setan avọ ọsẹgboni ọsosuọ mai a ta thọ.

3. Ẹvẹ ma re rri egọmeti ahwo-akpọ?

3 Nọ ahwo-akpọ a siọ esuo Jihova no na, kiyọ a re wo esuo obọ rai. Okenọ Pọl o je kere se ibe eg’Ọghẹnẹ obọ Rom, o se egọmeti ahwo-akpọ “enọ a kẹ udu na.” Evaọ oke Pọl, enọ a kẹ udu na họ egọmeti ahwo Rom onọ o jọ otọ ovie-ologbo nọ a re se Nero, ọnọ o su no ukpe 54 C.E. rite ukpe 68 C.E. Kpahe enọ a kẹ udu na, Pọl ọ ta inọ “Ọghẹnẹ ọvo ọ rehọ e rai mu.” (Se Ahwo Rom 13:1, 2.) Kọ ẹme ọ Pọl na o dhesẹ inọ esuo ohwo-akpọ o kpehru vi ọrọ Ọghẹnẹ? Kakaka. Ukpoye, ẹme nọ ọ be ta na họ, nọ orọnọ Jihova ọ kẹ ahwo-akpọ uvẹ re a su na, Ileleikristi a rẹ rọ adhẹẹ kẹ “ujaje Ọghẹnẹ” inọ a yoẹme kẹ isu na.

Esuo Ohwo-Akpọ Ọ rẹ Wha Okpẹtu Ze

4. Dhesẹ oware nọ ewoma ọvo ọ sai ro no esuo ohwo-akpọ ze he.

4 Ghele na, esuo ohwo-akpọ nọ Setan ọ be kpọ o te seba ekie he. Fikieme? Oware jọ họ, orọnikọ areghẹ Ọghẹnẹ a bi ro su hu. Jihova ọvo o wo areghẹ ọgbagba. Fikiere, re ohwo ọ sai su ziezi, o re lele ọkpọvio Ọghẹnẹ. (Jeri. 8:9; Rom 16:27) Wo ohẹriẹ no ahwo-akpọ nọ eware e rẹ thọ obọ, Jihova o re ru oware nọ o gba ẹsikpobi. Egọmeti kpobi nọ o lele ọkpọvio riẹ hẹ o re kie. Fiki onana gbe iroro iyoma nọ e rrọ Setan eva, o rrọ vevẹ no emuhọ ze inọ ewoma ọvo o ti no esuo ahwo-akpọ ze he.

5, 6. Eme o lẹliẹ Setan wọso Jihova?

5 Ohwo nọ o wo areghẹ ọ rẹ whaha oware nọ ọ riẹ nọ u ti kie kpei. Ọ tẹ f’aro ru ei, o ti bru enu. N’otọ avọ otọ ze, ikuigbe i dhesẹ no inọ oware ugheghẹ o rrọ re ohwo ọ wọso Ọmemama erumeru na. (Se Itẹ 21:30.) Rekọ Setan, fiki omorro avọ omoya, o kiemuku Jihova. Ọ tẹ f’aro ru oware nọ ọ riẹ nọ u ti kie kpei.

6 Uruemu omovia Setan o jọ oma osu Babilọn jọ dhesẹ oma via ọnọ o seha inọ: “Me reti muvrẹ kpehru; vi isi Ọghẹnẹ. Mẹ te kpare agbara uvie mẹ kpehru; mẹ vẹ te keria ehru ugbehru nọ ahwo a re kokohọ eva ẹkpẹlobọ-ọre. Me ti muvrẹ kpehru vi igho-ehru na, me ti ru oma mẹ wọhọ ọnọ ọ mai kpehru na.” (Aiz. 14:13-15) Osu yena ọ sai ru eware nọ o je seha rai na ha, yọ ere isuẹsu Babilọn i ro kie wariama. Epọvo na re, kẹle na a te raha Setan avọ akpọ riẹ muotọ.

Fikieme Ọghẹnẹ Ọ rọ Kuvẹ?

7, 8. Irere vẹ emuemu nọ Jihova ọ kuvẹ riẹ o wha ze no?

7 O rẹ sai gbe ahwo jọ unu oware nọ Jihova ọ rọ kuvẹ re ahwo-akpọ a ruọ abọ Setan re a jẹ rehọ isuẹsu obọ rai mu, dede nọ ọ riẹ inọ o ti kie. Fikinọ ọye họ Ọghẹnẹ Erumeru, o wo ẹgba nọ ọ hae rọ whaha onana. (Ọny. 6:3) Rekọ o ru ere he. Fiki areghẹ riẹ, ọ riẹ inọ ọ tẹ kẹ ahwo-akpọ uvẹ evaọ ubroke jọ, ewoma o ti noi ze. Uwhremu na, ahwo kpobi a ve ti vuhumu inọ Jihova yọ Osu okiẹrẹe nọ ọ rrọ yoyou, ahwo-akpọ nọ e gọ Ọghẹnẹ a ve ti wo erere.

8 Ahwo-akpọ a hae whaha idhọvẹ buobu o hae jọnọ a siọ iroro-ejẹ Setan jẹ se inọ a re no otọ esuo Ọghẹnẹ hẹ. Ghele na, uvẹ nọ Jihova ọ kẹ ahwo-akpọ re a su oma rai evaọ ubroke jọ o wha erere ze no. U wuhrẹ ahwo nọ i kiẹrẹe no inọ u fo re ma gaviezọ kẹ Ọghẹnẹ re ma jẹ rọ ẹro so ẹe. N’otọ ze, ahwo-akpọ a dawo eghẹrẹ egọmeti sa-sa no, rekọ ọvo o ri woma ha. Onana o kẹ eg’Ọghẹnẹ imuẹro no inọ esuo Jihova họ onọ o ginẹ mai woma. Ginọ uzẹme inọ ekpehre esuo Setan nọ Jihova ọ kuvẹ riẹ o wha ọbẹwẹ se ahwo-akpọ no, te idibo Ọghẹnẹ. Ghele na, uvẹ nọ Jihova ọ kẹ emuemu na o wha erere se enọ e be gọe no.

Ọwọsuọ nọ O Wha Orro Se Jihova No

9, 10. Dhesẹ epanọ esuo Setan o rọ wha orro se Jihova no.

9 Uvẹ nọ Jihova ọ kẹ re ahwo-akpọ a su oma rai evaọ otọ ekpakpọ Setan o re raha esuo Jihova ha. Vievie! Ikuigbe i dhesẹ no inọ ẹme nọ Jerimaya ọ ta na ginọ uzẹme inọ ahwo-akpọ a rẹ sai su omobọ rai hi. (Se Jerimaya 10:23.) Ofariẹ, ọwọsuọ Setan na o kẹ Jihova uvẹ nọ o ro dhesẹ ekwakwa-aghae Riẹ ziezi no. Evaọ oghẹrẹ vẹ?

10 Nọ ma be ruẹ idabolo nọ esuo Setan ọ wha ze na, ekwakwa-aghae Jihova i dhesẹ oma via vi epaọ anwẹdẹ no. Ọ rọ enẹ wo oruaro no evaọ aro enọ i you rie. Ẹhẹ, ma rẹ sae ta nọ isuẹsu Setan e rọ oghẹrẹ jọ wha orro se Ọghẹnẹ no. Owọ nọ Jihova ọ jẹ kpahe enọ e wọso esuo riẹ na u dhesẹ areghẹ odidi riẹ via. Re ma dhesẹ onana, joma ta ẹme kpahe ekwakwa-aghae Jihova jọ re ma jẹ ruẹ epanọ ekpehre esuo Setan o rọ wọ Jihova dhesẹ ekwakwa nana evaọ idhere efa.

11. Ẹvẹ Jihova o ro dhesẹ uyoyou riẹ no?

11 Uyoyou.  Ikereakere na e ta kẹ omai inọ “Ọghẹnẹ họ uyoyou.” (1 Jọn 4:8) Uyoyou oye o wọ Ọghẹnẹ ma ahwo-akpọ. Ofariẹ, edhere igbunu nọ a rọ ma omai u dhesẹ uyoyou Ọghẹnẹ. Jihova ọ tẹ jẹ ma otọakpọ na kẹ ahwo, je fi eware nọ e rẹ lẹliẹ ae wo evawere kpobi họ eva riẹ. (Emu. 1:29-31; 2:8, 9; Ol. 139:14-16) Rekọ nọ ahwo-akpọ a raha uzi no, Jihova o te dhesẹ uyoyou riẹ evaọ idhere efa. Evaọ oghẹrẹ vẹ? Jesu ọ ta nọ: “Ọghẹnẹ o you akpọ na hrọ, ọ jẹ rehọ Ọmọvo riẹ kẹ, re kohwo kohwo nọ ọ rọwo riẹ o gbe vrẹ hẹ rekọ o re wo uzuazọ ebẹdẹ bẹdẹ.” (Jọn 3:16) Kọ eme ọfa Ọghẹnẹ ọ hai ru ro dhesẹ inọ o gine you ahwo-akpọ? (Jọn 15:13) Uyoyou ulogbo nana nọ Ọghẹnẹ o dhesẹ na o tẹ jẹ rrọ oriruo kẹ ahwo-akpọ: o kẹ rai uvẹ nọ a re ro dhesẹ kẹdẹ kẹdẹ inọ a you rie no eva ze wọhọ epanọ Jesu o ru.—Jọn 17:25, 26.

12. Edhere vẹ Jihova o ro dhesẹ ogaga riẹ via?

12 Ogaga.  “Ọghẹnẹ Erumeru” na ọvo họ ọnọ ọ rẹ kẹ uzuazọ. (Evia. 11:17; Ol. 36:9) Nọ a te yẹ ohwo, ọ rẹ wọhọ obe nọ a kere oware ovo fihọ họ. Evaọ oke uwhu, yọ o kere obe na vọ no ẹkwoma iroro nọ ọ jẹ, eware nọ o ru, gbe eware nọ e via kẹe, enọ i ru rie fihọ oghẹrẹ ohwo nọ ọ jọ na. Jihova ọ rẹ sae kareghẹhọ eware nana kpobi. Jihova o wo ẹgba nọ ọ sae rọ kpare ohwo na ziọ uzuazọ evaọ obaro avọ uruemu nọ ahwo nọ a re riẹ vẹre a sai ro vuhu ei. (Jọn 5:28, 29) Fikiere, dede nọ uwhu o jọ abọjọ ẹjiroro Ọghẹnẹ hẹ, o kẹ Jihova uvẹ nọ o re ro dhesẹ inọ o wo ogaga nọ ọ rẹ rọ kpare enọ i whu no ze. Ginọ Jihova họ “Ọghẹnẹ Erumeru” na.

13. Ẹvẹ idhe ẹtanigbo Jesu i ro dhesẹ uvi-ẹdhoguo Jihova?

13 Uvi-Ẹdhoguo. Jihova ọ rẹ ta ọrue he; yọ o re kienyẹ ohwo ho. (Izie. 32:4; Tait. 1:2) O se uzẹme gbe uvi-ẹdhoguo gboja gaga, o tẹ make rọnọ ere oruo o te gwọlọ oware jọ mi ei. (Rom 8:32) Dai roro epanọ o da Jihova te nọ ọ ruẹ Ọmọ oyoyou riẹ nọ o whu wọhọ ogbulegbu evaọ ure-oja na. Ghele na, fiki uyoyou nọ o wo kẹ ahwo-akpọ nọ e gba ha, u no Jihova eva ze re Ọmọ riẹ o whu re ọ ruẹsi ru oware nọ uvi-ẹdhoguo riẹ o gwọlọ. (Se Ahwo Rom 5:18-21.) Akpọ nọ okienyẹ o da fia o kẹ Jihova uvẹ nọ o ro dhesẹ inọ ọye họ ehri uvi-ẹdhoguo.

14, 15. Idhere jọ vẹ Jihova o ro dhesẹ areghẹ gbe odiri riẹ via no?

14 Areghẹ. Nọ Adamu avọ Ivi a nwane raha uzi no, Jihova o te dhesẹ oghẹrẹ nọ o ti ro si okpẹtu nọ ọwọsuọ rai o wha ze no. (Emu. 3:15) Areghẹ Jihova o dhesẹ oma via vevẹ evaọ oghẹrẹ nọ ọ rọ jowọ kpata kpata re ọ kpọ eware vi, gbe oghẹrẹ nọ ọ rọ rehọ ẹmẹrera dhesẹ ẹjiroro riẹ via kẹ idibo riẹ. (Rom 11:33) Oware ovo o rẹ sae da Jihova ji hi evaọ erugba ẹjiroro riẹ. Evaọ akpọ nọ ọ vọ avọ ọfariẹ-ogbe, ẹmo, ababọ-iroro, aghẹmeeyo, ababọ-ohrọ, ọriẹwẹ, gbe eviẹhọ, Jihova o wo uvẹ nọ o ro dhesẹ kẹ emama riẹ no oware nọ uvi areghẹ o ginẹ rrọ. Jemis olele na ọ ta nọ: “Areghẹ nọ o nehru ze o re muhọ avọ ẹfuọ, kẹsena udhedhẹ, omaurokpotọ, o re roro didi, ọrẹ vọ avọ ohrọ gbe emamọ ibi, o re fiabọ ọriẹwẹ gbe eviẹhọ.”—Jem. 3:17.

15 Odiri Gbe Uye-Oruẹ-Krẹkri. Oghẹrẹ nọ Jihova o bi ro yeri kugbe omai ghelọ ethobọ gbe izieraha mai u dhesẹ epanọ o wo odiri gbe uye-oruẹ-krẹkri te. Odiri gbe uye-oruẹ-krẹkri nọ Jihova o dhesẹ evaọ ikpe nana kpobi na o kẹ imuẹro inọ o gine wo ekwakwa-aghae nana d’oma fia, yọ ma re yere iei kẹ onana. Pita ukọ na ọ ta gbagba inọ u fo re ma “kele akothiho Ọnowo mai gbe usiwo.”—2 Pita 3:9, 15.

16. Fikieme eva e rẹ rọ were omai inọ Jihova o wo erọvrẹ?

16 Erọvrẹ. Mai kpobi erahaizi, yọ ma re zoruẹ ẹsibuobu. (Jem. 3:2; 1 Jọn 1:8, 9) Ma re yere Jihova gaga keme ọ rẹ ginẹ rọ vrẹ. (Aiz. 55:7) Je roro kpahe onana: Fikinọ a yẹ omai fihọ emuemu, eva e rẹ were omai thesiwa nọ Ọghẹnẹ ọ tẹ rọ vrẹ omai. (Ol. 51:5, 9, 17) Nọ ma bi wo erere no erọvrẹ Jihova ze na, oma o rẹ wọ omai you rie ziezi, onana u ve je ru omai raro kele iei re ma rọ vrẹ amọfa re.—Se Ahwo Kọlọsi 3:13.

Oware nọ Akpọ na Ọ rọ Rrọ Ẹyao

17, 18. Idhere vẹ esuo Setan o ro kie no?

17 Akpọ nana nọ Setan o bi su na o kie unuẹse buobu no. Evaọ 1991, obe-usi na The European o ta nnọ: “Kọ akpọ na ọ rrọ ẹyao? Ee, rekọ Ọghẹnẹ ọ wha riẹ ze he, ahwo-akpọ ọvo a wha riẹ ze.” Onana ginọ uzẹme. Nọ Setan ọ viẹ ọsẹgboni ọsosuọ mai họ, a tẹ siọ esuo Jihova jẹ salọ nọ a re su oma rai. Kọ enẹ isuẹsu ahwo-akpọ i ro muhọ, onọ o te seba ekie he. Edada gbe akọriọ nọ e da akpọ na fia nẹnẹ yọ imuẹro inọ isuẹsu ohwo-akpọ ọ be ginẹ mọ okpẹyao.

18 Isuẹsu Setan o rẹ tuduhọ ahwo awọ re a wo oriobọ. Rekọ oriobọ o rẹ sai fi uyoyou kparobọ họ, onọ o da esuo Jihova fia. Esuo Setan o be sae wha udhedhẹ, evawere, hayo ufuoma ze he. Esuo Jihova ọ mai woma. Kọ ma rẹ sae ruẹ imuẹro onana nẹnẹ? Ee, wọhọ epanọ ma te ruẹ evaọ uzoẹme nọ o rrọ aro na.

Eme Ma Wuhrẹ Kpahe Isuẹsu Evaọ . . .

Ahwo Rom 13:1, 2?

Itẹ 21:30?

Jerimaya 10:23?

Ahwo Kọlọsi 3:13?

[Enọ Uwuhrẹ]

[Iwoho nọ e rrọ ẹwẹ-obe avọ 25]

Isuẹsu Setan e re wha erere se ahwo-akpọ họ

[Ẹnọ i wo Uwoho]

U.S. Army photo

WHO photo by P. Almasy

[Uwoho nọ o rrọ ẹwẹ-obe avọ 26]

Jihova ọ te rọ ogaga riẹ kpare enọ e maki whu no dede ze

[Uwoho nọ o rrọ ẹwẹ-obe avọ 27]

Idhe ẹtanigbo na i dhesẹ uyoyou gbe uvi-ẹdhoguo Jihova