Kpohọ eme nọ e riẹ eva

Kpohọ oria eware nọ e riẹe eva

Kọ Whọ Be k’Uvẹ Re Jihova Ọ Nọ Owhẹ Enọ?

Kọ Whọ Be k’Uvẹ Re Jihova Ọ Nọ Owhẹ Enọ?

Kọ Whọ Be k’Uvẹ Re Jihova Ọ Nọ Owhẹ Enọ?

ENỌ buobu e rrọ Ebaibol na nọ e rẹ nya ruọ ohwo efẹ—nọ ohwo ọ sae rọ kiẹ udu gbe iroro riẹ riwi. Jihova Ọghẹnẹ ọ rehọ enọ wuhrẹ ahwo jọ eware nọ i wuzou. Wọhọ oriruo, Jihova ọ nọ Keni enọ sa-sa nọ i re fi obọ họ kẹe kpọ iroro iyoma riẹ vi. (Emu. 4:6, 7) U wo oke ofa jọ nọ onọ ovo nọ Jihova ọ nọ o wọ ahwo jọ jẹ emamọ owọ. Nọ Aizaya ọruẹaro na o yo, nọ Jihova ọ nọ inọ: “Ono me re viẹ, ono ọ rẹ nya kẹ omai?,” ọ tẹ kuyo nọ: “Mẹ na! Vi omẹ.”—Aiz. 6:8.

Jesu, Owuhrẹ Ologbo na, ọ rehọ enọ ru iruo ziezi re. Ma rẹ jọ ebe Usiuwoma na ruẹ enọ Jesu nọ i bu vrẹ egba ivẹ gbe ikpe eree (280). Dede nọ ọ jẹ hae rọ ẹkwoma enọ ru otu nọ e wọso iẹe ruru unu ẹsejọ, ẹsibuobu ẹjiroro enọ riẹ họ re o ru ẹme riẹ nyate ahwo udu, nọ o rẹ wọ ae roro didi kpahe ẹgwọlọ abọ-ẹzi rai. (Mat. 22:41-46; Jọn 14:9, 10) Epọvo na, Pọl ukọ na nọ o kere ebe 14 evaọ Ikereakere Griki Ileleikristi na ọ rehọ enọ ru iruo rọ nyate udu ahwo re. (Rom 10:13-15) Wọhọ oriruo, ileta riẹ ro se Ileleikristi obọ Rom u wo enọ buobu. Enọ Pọl i fi obọ họ kẹ otu nọ i se ebe ovuẹ riẹ wo ovuhumu kẹ “edidi efe, gbe areghẹ, gbe ẹriẹ Ọghẹnẹ!”—Rom 11:33.

Dede nọ enọ jọ e rẹ gwọlọ uyo mi ohwo, ẹjiroro enọ efa họ re i fi obọ họ kẹ ohwo kiẹ udu riẹ riwi. Ikere Usiuwoma na i wo enọ Jesu buobu nọ i re fi obọ họ kẹ ohwo kiẹ udu na riwi. Enọ Jesu jọ e jẹ hae lẹliẹ ohwo roro didi, itienana jọ e wọ ilele riẹ roro didi kpahe otofa eme riẹ.—Mak 8:16-21.

“Mẹ Be te Nọ Owhẹ Enọ”

Jihova Ọghẹnẹ ọ rọ enọ rọ kpọ iroro Job odibo riẹ vi. Ẹkwoma enọ sa-sa nọ ọ nọ riẹ, Jihova o fi obọ họ kẹ Job ruẹ epanọ ọ kawo te evaọ aro Ọnọ ọ ma riẹ. (Job, uzou 38-41) Kọ Jihova ọ jẹ nọ Job enọ gwọlọ uyo? O wọhọ ere he. U muẹro inọ ọ jẹ gwọlọ rehọ enọ wọhọ, “Diẹse whọ jọ okenọ me fi otọhotọ akpọ na họ?” ro ru Job roro. Enọ yena jọ i duobọte Job udu te epanọ ọ gbẹ jẹ rọ riẹ onọ ọ rẹ ta ha. Oware nọ ọ sae ta kpobi họ: “Didi uyo me re yo kẹ owhẹ? Mẹ rehọ obọ mẹ ruru unu mẹ.” (Job 38:4; 40:4) Job o wo otoriẹ ẹme na jẹ ruẹ nọ o gine te oware ovo evaọ aro Ọghẹnẹ hẹ. Dede na, orọnikọ omaurokpotọ ọvo Jihova o je wuhrẹ Job hu. Ọ kpọ iroro Job vi re. Evaọ edhere vẹ?

Dede nọ Job ọ ‘kare afuẹwẹ, jẹ jọ uvi ohwo,’ ẹsejọ eme riẹ i je dhesẹ eriwo ọthọthọ via, yọ Elaihu o muẹrohọ onana nọ u ru nọ ọ rọ whọku ei fikinọ “o ru omariẹ kiẹrẹe vi Ọghẹnẹ.” (Job 1:8; 32:2; 33:8-12) Fikiere, enọ Jihova e kpọ eriwo Job vi re. Ọghẹnẹ ọ ta ẹme no ofou-owhre ze kẹ Job inọ: “Nọ ono ọ rẹ rehọ ogbori [rẹriẹ ohrẹ] ruọ ebi? Mu eku ra ga wọhọ ọzae, mẹ be te nọ owhẹ enọ, whọ vẹ te za ae kẹ omẹ.” (Job 38:1-3) Kẹsena Jihova ọ tẹ rọ enọ sa-sa si iroro Job kpohọ areghẹ gbe ogaga Riẹ nọ o basa ha nọ u dhesẹ oma via evaọ iruo igbunu Riẹ. Otoriẹ nana u ru evaifihọ nọ Job o wo ga vi epaọ ọsosuọ kpahe oziẹobro Jihova gbe edhere nọ O re ro ru eware. Rri uvẹ-ọghọ igbunu nọ Job o wo, nọ Ọghẹnẹ Erumeru na ọ rọ nọe enọ!

Oghẹrẹ nọ Ma Sae rọ k’Uvẹ re Jihova Ọ Nọ Omai Enọ

Kọ ẹvẹ omai? Ma sai wo erere no enọ nọ e rrọ Ebaibol na ze re? Ee! Ma tẹ be hae rọ oke roro didi kpahe enọ yena, ma rẹ sai wo irere abọ-ẹzi buobu. Enọ nọ i re duobọte ohwo udu nọ e rrọ Ẹme Ọghẹnẹ na yọ usu eware jọ nọ i ru rie wo ẹgba nọ o rẹ rọ wọ ohwo jẹ emamọ owọ. Uzẹme, ‘ẹme Ọghẹnẹ ọ vọ avọ iruo, . . . ọ rẹ kiẹ jẹ riẹ ẹjiroro obọ eva.’ (Hib. 4:12) Dede na, re ma sai wo erere ologbo no ai ze, o gwọlọ nọ ma rẹ rehọ ae nọ oma mai wọhọ ẹsenọ Jihova ọ be nọ omai enọ nana dẹẹ. (Rom 15:4) Joma ta kpahe iriruo jọ.

“Kọ obruoziẹ akpọ na o gbe ru kiẹrẹe?” (Emu. 18:25) Abraham ọ nọ Jihova onọ nana evaọ okenọ o je lele iei ta ẹme kpahe ọraha Sọdọm avọ Gomora. Abraham ọ riẹ inọ Jihova o re bruoziẹ thọ họ—re o kpe ikiẹrẹe kugbe irumuomu. Onọ nọ Abraham ọ nọ na u dhesẹ inọ o fi eva họ ẹdhoguo Jihova.

Nẹnẹ, ahwo jọ a sae gwọlọ ta oghẹrẹ nọ a roro inọ ẹdhoguo Jihova evaọ obaro ọ te jọ, wọhọ oriruo, uzedhe ahwo nọ a te zọ evaọ ẹdẹ Amagẹdọn hayo ahwo nọ a te kpare ze. Ukpenọ ma rẹ kuvẹ re eware itieye na e kẹ omai idhọvẹ, joma kareghẹhọ onọ Abraham na. Ọkpọ evaifihọ Abraham na nọ ma re wo kpahe oziẹobro gbe ohrọ-oriọ Jihova, jẹ rehọ iẹe wọhọ Ọsẹ oyoyou, u re ru nọ ma gbẹ raha oke kufiẹ kẹ awaọruọ gbe ikẹ-isio ifofe he, nọ o rẹ sai whrehe ẹrọwọ mai.

‘Whai ọvẹ ọ rẹ rọ fiki awa ọruọ sae rọ osa-iziabọ ivẹ zuẹ uthethei uzuazọ riẹ?’ (Mat. 6:27) Nọ ọ jẹ ta ẹme kẹ ogbotu obuobu jọ gbe ilele riẹ, Jesu ọ rọ onọ nana fi ẹgba họ oware nọ u ro wuzou re a rẹroso Jihova. Edẹ urere eyero-akpọ omuomu nana e vọ avọ ebẹbẹ buobu, rekọ awaọruọ kpahe enana o rẹ sai ru uzuazọ mai tọ hayo nwene uyero na ha.

Oke kpobi nọ awaọruọ kpahe uyero mai hayo uyero ahwo nọ ma you ọ tẹ ze, erorokpahe onọ Jesu na o rẹ sai fi obọ họ kẹ omai bru oma kpiroro. O rẹ sai fi obọ họ kẹ omai siọ awaọruọ ba jẹ whaha iroro elọhoma nọ i re ru nọ ma gbẹ sae rọ oma totọ jiroro kpahe owojẹ nọ u fo ho. Wọhọ epanọ Jesu ọ kẹ omai imuẹro, Ọsẹ obọ odhiwu mai nọ ọ be ko evra obehru jẹ whẹ erru họ idodo ẹwọ na, ọ riẹ ẹgwọlọ mai.—Mat. 6:26-34.

“Kọ ohwo ọ sae wọ erae họ igbama riẹ nọ ehọ riẹ e gbẹ sae tua ha?” (Itẹ 6:27) Eme buobu nọ e rrọ obe Itẹ uzou ọsosuọ rite orọ avọ izii yọ eme nọ ọsẹ ọ be ta kẹ ọmọ ro wuhrẹ iẹe areghẹ. Onọ nọ ma be jọ etenẹ ta ẹme te na u bi dhesẹ enwoma nọ i re no ẹnwae-obro ze. (Itẹ 6:29) Ma tẹ ruẹ nọ ma be rọ edhere jọ rọ oma lẹliẹ ohwo nọ ọ rrọ ọrivẹ-orọo mai hi hayo inọ isiuru ọfariẹ-ogbe e be ruọ omai udu, u fo nọ ma re roro kpahe onọ nana. Ohwo ọ rẹ sai roro kpahe onọ nana re nọ ọ tẹ rẹriẹ ovao dhe odawọ isiuru ethọthọ jọ kpobi. U gine fi ẹgba họ ehri-uzi Ebaibol na inọ: ‘Oware nọ whọ kọ, oye who re vu’!—Gal. 6:7.

“Whẹ ono nọ ore bruoziẹ odibo omọfa?” (Rom 14:4) Evaọ ileta riẹ se Ileleikristi obọ Rom, Pọl ọ ta kpahe ebẹbẹ jọ nọ e jọ ukoko na oke yena. Fikinọ a no oria sa-sa ze je wo oghẹrẹ uruemu-ẹwho sa-sa n’otọ ze, Ileleikristi jọ a jẹ hae gwọlọ n’inwe kpahe iroro-ejẹ gbe uruemu ibe Ileleikristi rai. Onọ Pọl na o kareghẹhọ ae inọ u fo re a dede ohwohwo rẹhọ jẹ siọ ẹdhoguo ba kẹ Jihova.

Idibo Jihova nẹnẹ a no eria sa-sa ze re, a te je wo oghẹrẹ uruemu-ẹwho sa-sa. Ghele na, Jihova o se omai kpobi ziọ okugbe-ọvo. Kọ ma bi fi obọ họ ru okugbe yena ga? Otẹrọnọ ma be hae rọ okpakpa fo oniọvo Oleleikristi mai fiki oware jọ nọ obruoziẹ-iroro riẹ o kẹ riẹ uvẹ nọ o ru, o rẹ jọ oware areghẹ re ma rọ onọ Pọl nana nọ oma mai.

Enọ I re Si Omai Kẹle Jihova

Umutho iriruo nana i dhesẹ epanọ enọ nọ e rrọ Ẹme Ọghẹnẹ i wo ẹgba te. Erorokpahe eware nọ e wha enọ yena ọvuọvo ze u re fi obọ họ kẹ omai fi ai họ iruo. Nọ ma bi se Ebaibol na, ma te ruẹ enọ efa nọ i re fi obọ họ kẹ omai.—Rri ẹkpẹti nọ ọ rrọ ẹwẹ-obe avọ 14 na.

Ma tẹ be kẹ uvẹ re enọ nọ e rrọ Ẹme Ọghẹnẹ i duobọte omai udu, u re fi obọ họ kẹ omai kpọ udu gbe iroro mai lele idhere ikiẹrẹe Jihova. Nọ Jihova ọ nọe enọ no, Job ọ tẹ ta nọ: “Mẹ rehọ ezọ mẹ yo kpahe owhẹ, rekọ enẹna ibiaro mẹ e ruẹ owhẹ no.” (Job 42:5) Ẹhẹ, ẹrọwọ Job ọ ga vi epaọ ọsosuọ, wọhọ epaọ ẹsenọ ọ rọ ibiaro ruẹ Jihova. Uwhremu na, Jemis olele na o dhesẹ i rie vevẹ enẹ: “Bigba Ọghẹnẹ o re ti bigba owhẹ.” (Jem. 4:8) Joma kẹ uvẹ re Ẹme Ọghẹnẹ, te enọ nọ e riẹe eva, i fi obọ họ kẹ omai nyaharo evaọ abọ-ẹzi je ru omai “ruẹ” Jihova vi epaọ ọsosuọ!

[Ẹkpẹti nọ o rrọ ẹwẹ-obe avọ 14]

Ẹvẹ enọ nana nọ whọ rẹ rọ nọ omara o sai ro fi obọ họ kẹ owhẹ kpọ iroro ra lele eriwo Jihova?

▪ “Kọ idhe gbe iwẹ-egọ e rẹ were ỌNOWO na vi eme Riẹ e yo?”—1 Sam. 15:22.

▪ “Ọnọ ọ ma ubiẹro họ owhẹ, ọ rẹ ruẹ ude he?”—Ol. 94:9.

▪ “Whọ ruẹ ohwo jọ nọ ọ rẹ jọ aro obọ riẹ ọvo wo areghẹ?”—Itẹ 26:12.

▪ “Who bi mu ofu na kọ uwoma?”—Jona 4:4.

▪ “Didi erere ọ rẹ ruọ ohwo, otẹrọnọ o wo akpọ na kpobi re uzuazọ riẹ u te vru?”—Mat. 16:26.

▪ “Ono ọ te sae hẹriẹ omai no uyoyou Kristi?”—Rom 8:35.

▪ “Eme wha wo nọ orọ oware nọ wha mi hi?”—1 Kọr. 4:7.

▪ “Didi okuomagbe evevẹ avọ ebi a wo?”—2 Kọr. 6:14.

[Uwoho nọ o rrọ ẹwẹ-obe avọ 15]

Eme Job o wuhrẹ no enọ nọ Jihova ọ nọ riẹ ze?