Kpohọ eme nọ e riẹ eva

Kpohọ oria eware nọ e riẹe eva

Fikieme Ma jẹ Rọ Adhẹẹ kẹ Otu nọ E Kpako No?

Fikieme Ma jẹ Rọ Adhẹẹ kẹ Otu nọ E Kpako No?

Fikieme Ma jẹ Rọ Adhẹẹ kẹ Otu nọ E Kpako No?

URE jọ nọ a rẹ rehọ uwoho gaga o rrọ California, U.S.A., evaọ akotọ unueri abade. Odẹ ure na họ Lone Cypress. A ta nọ ure nana o tọ te ikpe udhusoi akuava gbe udhuvẹ gbikpe (250) no. Fikinọ ure uwoma nana u kri gaga no, ahwo a ru eware buobu no fiki riẹ. Wọhọ oriruo, a thuru ifi họ iẹe jẹ rehọ isimeti ma egidi riẹ wariẹ no re o sai gbe dikihẹ ga.

Ure na o rẹ sai si iroro mai kpohọ Ileleikristi nọ e kpako no evaọ udevie mai, nọ e be gọ Jihova anwọ ikpe buobu ze na. Usiuwoma ota Uvie na nọ a be jọ wobọ yọ obọdẹ edhere jọ nọ a bi ro ru onana. Joẹl ọruẹaro na ọ ta nọ “ekpako-ezae” a ti whowho ovuẹ Ebaibol na. (Joẹl 2:28-32; Iruẹru 2:16-21) Dai roro unu euwa buobu nọ inievo nana a bi ro fi obọ họ kẹ amọfa wuhrẹ kpahe “ovuẹ usiuwoma uvie na”! (Mat. 24:14) Ejọ evaọ usu Ileleikristi nana nọ e kpako no na a thihakọ ukpokpoma gbe ebẹbẹ efa ikpe buobu no. Otẹrọnọ ahwo a muẹrohọ ure cypress inọ o tọ gaga no, a je thuru ifi họ iẹe jẹ rehọ isimeti ma egidi riẹ wariẹ ro kru rie ga, a gbe du ta ha sọ ekpako-soso nọ e rrọ udevie mai a gwọlọ ẹromuhọ gbe ọghọ nọ o vi onana!

Jihova Ọghẹnẹ o juzi kẹ idibo riẹ oke anwae nọ: “Wha rẹ kparoma kẹ ọnọ ọ dhẹ eza uzou no, wha vẹ rehọ adhẹ kẹ ọkpọkuọzae.” (Izerẹ 19:32) Ma rẹ jọ udevie idibo Jihova nẹnẹ ruẹ inievo nọ i wo ẹrọwọ nọ i bi “lele Ọghẹnẹ” nya anwọ ikpe buobu ze na. (Mae. 6:8) Eza uzou rai ginọ “etu uvie adhẹwẹ,” nọ a be ruabọhọ fi ehri-izi Ikereakere na họ iruo evaọ uzuazọ rai na.—Itẹ 16:31.

Pọl ukọ na ọ hrẹ uzoge na Timoti, inọ: “[Whọ] variku ọkpako ho.” Ukpoye, Timoti ọ rẹ “tẹme kẹe ẹrera wọhọ ọsẹ,” je “lele ekpọkueyae yeri kerọ ini.” (1 Tim. 5:1, 2) Enẹ Timoti ọ rẹ rọ “kparoma kẹ” ekpako-soso. O rrọ vevẹ inọ Jihova o rẹro nọ ẹmeunu mai o re dhesẹ adhẹẹ otiọye na via.

Obe Ahwo Rom 12:10 o ta nọ: “Whai ohwo ọ kẹ ohwo adhẹẹ.” Ekpako ukoko a rẹ rọ adhẹẹ kẹ Ileleikristi nọ e kpako no na. Rekọ o gwọlọ nọ mai kpobi ma rẹ karo evaọ adhẹẹ ọrọkẹ ohwohwo.

Uzẹme, emọ a wo obọdẹ owha-iruo nọ a rẹ rọ rẹrote esẹgbini rai gbe esẹgbini ilogbo rai. Wọhọ oriruo, ahwo a ru eware buobu no re ure Lone Cypress na o sae tọ haro, yọ a be ruabọhọ oyena uruo. Fikiere, u wuzou re ma hae gwọlọ idhere nọ ma re ro bru ọghọ họ esẹgbini mai gbe esẹgbini ilogbo mai oma, enọ owho u te oma no na. Wọhọ oriruo, ezọ nọ ma rẹ gaviẹ kẹ ai ziezi u ti ru nọ ma gbẹ te rọ suobọhọ onọ ma ta ọvo ho ababọ eroro kpahe eriwo hayo iroro rai.—Itẹ 23:22; 1 Tim. 5:4.

Ekpako-soso nọ e rrọ udevie mai a rrọ ghaghae gaga evaọ aro Jihova. O re gbabọkẹ ai vievie he. (Ol. 71:18) Ọghẹnẹ uzẹme na ọ be kẹ ai ẹgba ruabọhọ egagọ riẹ avọ ẹrọwọ. Joma hae thọ ae uke jẹ kẹ ae ọghọ ẹsikpobi.

[Iwoho nọ e rrọ ẹwẹ-obe avọ 7]

Wọhọ epanọ ure Lone Cypress o gwọlọ uketha na, ere ọvona ekpako-soso nọ e rrọ udevie mai e gwọlọ ẹruorote avọ ọghọ re

[Ọnọ o wo uwoho]

American Spirit Images/age fotostock