Kpohọ eme nọ e riẹ eva

Kpohọ oria eware nọ e riẹe eva

Kọ Eghale nọ Who Wo E Ginẹ d’Owhẹ Ẹro?

Kọ Eghale nọ Who Wo E Ginẹ d’Owhẹ Ẹro?

Kọ Eghale nọ Who Wo E Ginẹ d’Owhẹ Ẹro?

NỌ Ọghẹnẹ ọ rehọ edhere igbunu siwi emọ Izrẹl no igbo Ijipti no, eva e jẹ were ae evaọ oke ọsosuọ inọ enẹna a rẹ sae gọ Jihova avọ ufuoma. (Ọny. 14:29-31; 15:1, 20, 21) Rekọ u kri hi, iroro rai i te nwene. A te mu enu họ ebru kpahe eware nọ a wo ho. Fikieme? Keme ukpenọ a tẹrovi eware nọ Jihova o ru kẹ ai no kọ eware nọ a wo ho evaọ udhude na a je roro kpahe. A ta kẹ Mosis nọ: “Keme whọ jẹ rehọ omai no otọ Ijipti ze ti whu evaọ igbrẹwọ? Keme emu gbe ame e riẹ hẹ, yọ [emana] emu nana nọ o wo otọhọ na ọ vẹso omai no.”—Ik. 21:5.

Nọ ikpe buobu e vrẹ no, Devidi ovie na ọ tẹ so inọ: “Rekọ mẹ rọ ẹroso uyoyou ra nọ u re kpoho ho; ẹwẹ mẹ ọ rẹ te ghọghọ evaọ usiwo ra. Mẹ rẹ te suile kẹ ỌNOWO na, keme o [kuomẹ] ẹvo ẹgwọlọ mẹ no.” (Ol. 13:5, 6) Eware ezi nọ Jihova o ru kẹ Devidi e thọrọ e riẹ ẹro ho. Ukpoye, ọ jẹ hai roro kpahe ae ẹsikpobi. (Ol. 103:2) Jihova o ru eware ezi buobu kẹ omai no re, yọ ma re rri eware nana vo ho. Joma ta kpahe eghale Ọghẹnẹ jọ nọ ma be reawere rai nẹnẹ.

‘Usu Kugbe ỌNOWO’

Ọso-ilezi na ọ so nọ: “[Usu kugbe] ỌNOWO ọ rẹ jọ kẹ enọ e rẹ dhẹozọ riẹ.” (Ol. 25:14) Uvẹ-ọghọ riẹ o rro kẹhẹ re ahwo-akpọ nọ e gba ha a wo usu okpekpe kugbe Jihova. Kọ ẹvẹ otẹrọnọ ma bi wo uvẹ lẹ ziezi hi fiki ilale akpọ? Dai roro kpahe epanọ oyena u ti kpomahọ usu nọ ma wo kugbe Jihova. Fikinọ Jihova yọ ogbẹnyusu mai, o rẹro inọ ma re fievahọ iẹe je rovie eva mai kpobi kẹe evaọ olẹ, fodẹ eware nọ i bi mu omai ozọ, isiuru, gbe awaọruọ mai kpobi kẹe. (Itẹ 3:5, 6; Fil. 4:6, 7) Fikiere, kọ u gbe fo re ma roro kpahe epanọ elẹ mai i bi no omai udu ze te?

Okenọ oniọvo jọ nọ a re se Paul o roro kpahe elẹ riẹ, o vuhumu inọ i bi noi udu ze ziezi hi. * Ọ ta nọ: “Oke kpobi nọ mẹ be lẹ se Jihova, eme evona mẹ be hae ta.” Nọ Paul ọ jọ Watch Tower Publications Index kiẹ kpahe olẹ, ọ tẹ ruẹ inọ elẹ nọ a kere fihọ Ebaibol na i bu te oware wọhọ udhuzii (180). Idibo Jihova erọ oke anwae a jọ elẹ yena ta eva rai via. Paul ọ ta nọ: “Nọ me roro didi kpahe iriruo Ebaibol yena, mẹ tẹ ruẹ inọ igogo eware nọ e rrọ omẹ oja mẹ rẹ lẹ kpahe. Onana u fi obọ họ kẹ omẹ nọ mẹ be hai ro rovie eva mẹ kẹ Jihova. O be hae were omẹ oma enẹna re me si kẹle iẹe evaọ olẹ.”

Emu Eva Ẹruoke

Oghale ofa nọ Jihova ọ rọ kẹ omai no họ uzẹme Ikereakere na nọ a be hai ru vẹ kẹ omai. Nọ ma be re emamọ emu abọ-ẹzi d’oma ziezi na, ma wo ẹjiroro nọ ma rẹ rọ “so ile ghọghọ evaọ eva” mai. (Aiz. 65:13, 14) Rekọ ma rẹ yọroma kẹ eware nọ e rẹ sae raha ọwhọ nọ ma wo kẹ uzẹme na. Wọhọ oriruo, ezọgaviẹ kẹ iwuhrẹ ikọ-erue o rẹ sai kpomahọ iroro mai je ru nọ ma gbe wo ovuhumuo ho kẹ emu abọ-ẹzi ẹruoke nọ Jihova ọ be rọ ẹkwoma ‘ọrigbo nọ o wo ẹrọwọ avọ areghẹ na’ kẹ omai.—Mat. 24:45-47.

Ikọ-erue i su André thọ dede nọ ọ gọ Jihova ikpe buobu no. O roro inọ o te thọ họ otẹrọnọ o se eme jọ nọ ikọ-erue a fihọ itanẹte. Ọ kareghẹhọ nọ: “Evaọ oke ọsosuọ, eware nọ ikọ-erue na a kere i je si omẹ urru. Epanọ me se eme rai te, ere me jiri oma mẹ te inọ mẹ riẹ ru nọ me ro no ukoko Jihova. Rekọ uwhremu na, nọ mẹ kiẹ eme jọ nọ ikọ-erue na a ta kpahe Isẹri Jihova riwi ziezi, mẹ tẹ te riẹ epanọ ikọ-erue na a wo ẹghẹ te. A rẹ rẹriẹ eme nọ e rrọ ebe mai ro dhesẹ inọ ma bi wuhrẹ eware thọ. Fikiere, mẹ tẹ jiroro inọ mẹ rẹ wariẹ mu ebe mai họ ese je kpohọ iwuhrẹ. Mẹ tẹ te riẹ inọ eware iwoma buobu e vrẹ omẹ no.” U woma gaga inọ André o zihe ziọ ukoko na.

Okugbe-Inievo Na

Okugbe-inievo mai na yọ oghale nọ u no obọ Jihova ze. (Ol. 133:1) Agbẹta nọ Pita ukọ na o ro kere nọ: “You imoni na.” (1 Pita 2:17) Fikinọ ma rrọ usu okugbe-inievo nana, ma bi wo erere no obọ enọ e wọhọ esẹ, ini gbe inievo-emezae gbe erọ emetẹ nọ ma gbẹ rrọ ukoko na ze.—Mak 10:29, 30.

Dede na, eware buobu e rẹ sae wha ẹbẹbẹ họ udevie mai avọ inievo mai. Wọhọ oriruo, o lọhọ re eva e dha omai fiki sebaẹgba ohwo jọ ma vẹ be ruẹ eyoma riẹ ọvo. Onana o tẹ via, kọ u gbe fi obọ họ nọ ma tẹ kareghẹhọ inọ Jihova o you ahwo riẹ ghelọ sebaẹgba rai? Ofariẹ, “re ma tẹ ta nọ ma raha izi hi, oma mai ma viẹhọ, yọ uzẹme na o rọ eva mai hi.” (1 Jọn 1:8) Kọ u gbe woma re mai ‘ohwo o thihakọ kẹ ohwo jẹ rọ vrẹ ohwohwo’?—Kọl. 3:13.

Nọ oware uyoma o via kẹ oniọvo-ọmọtẹ jọ nọ a re se Ann no, ẹsiẹe ọ rọ riẹ epanọ usu kugbe inievo ukoko na o ghare te. O kie no ukoko, je ru wọhọ ọmọ ogbọfariẹ nọ Jesu ọ rọ kẹ ọtadhesẹ na. Uwhremu na, o te bruoma kpiroro je zihe ziọ ukoko na. (Luk 15:11-24) Eme Ann o wuhrẹ no oware nọ o via kẹe na ze? Ọ ta nọ: “Nọ me zihe ziọ ukoko Jihova no na, me bi rri inievo na kpobi ghaghae dede nọ a gba ha. Evaọ okenọ o vrẹ, o jẹ hae vẹrẹ omẹ obọ re mẹ fo inievo na. Rekọ enẹna mẹ gba riẹ mu no inọ mẹ rẹ gbẹ kẹ oware ovo uvẹ hẹ re o whaha omẹ eghale nọ mẹ be reawere rai evaọ udevie inievo na. Oware ovo o rrọ akpọ na ha nọ o rẹ lẹliẹ omẹ gbabọkẹ aparadase abọ-ẹzi mai na.”

Hai Yere Ọghẹnẹ kẹ Eghale nọ I bi Te Owhẹ

Ẹruore nọ ma wo inọ Uvie Ọghẹnẹ u ti ku ebẹbẹ ahwo-akpọ họ yọ okẹ nọ u wo ibe he. Nọ ma kaki yo kpahe ẹruore nana, eva e were omai thesiwa. Oma o were omai wọhọ ọhreki nọ Jesu ọ ta kpahe na, ọnọ ọ “zẹ eware nọ o wo kpobi” re ọ ruẹse dẹ “uzuu oghaghae” jọ. (Mat. 13:45, 46) Jesu ọ ta ha inọ okejọ o jariẹ nọ ọhreki na o gbe ro rri uzuu na ghare he. Epọvo na re, ma re rri obọdẹ ẹruore mai na ghaghae ẹsikpobi.—1 Tẹs. 5:8; Hib. 6:19.

Roro kpahe oriruo Jean, ọnọ ọ gọ Jihova vrẹ ikpe 60 no. Ọ ta nọ: “Oware nọ u fi obọ họ kẹ omẹ be kareghẹhọ Uvie Ọghẹnẹ ẹsikpobi họ ẹta nọ mẹ be ta kpahe iẹe kẹ amọfa. Mẹ tẹ ruẹ eva nọ e be were ae nọ a te wo otoriẹ oware nọ Uvie na o rrọ no, eva e rẹ were omẹ. Nọ mẹ tẹ ruẹ inwene nọ emọ-uwuhrẹ Ebaibol a bi ru, o rẹ lẹliẹ omẹ roro nọ: ‘Eme nọ mẹ be ta kẹ amọfa na e were kẹhẹ!’”

Ma wo emamọ ẹjiroro nọ ma rẹ rọ ghọghọ fiki eghale abọ-ẹzi buobu nọ ma wo. Dede nọ ma rẹ sae jọ ọkora ẹsejọ fiki edawọ wọhọ ukpokpoma, ẹyao, owho, uwhu ohwo nọ ma you, gbe uvuhu, ma riẹ inọ eware nana e te jọ ribri hi. Evaọ Uvie Ọghẹnẹ, ma ti wo eghale abọ-iwo re. Evaọ akpọ ọkpokpọ na, Ọghẹnẹ o ti si eware nọ ma bi thihakọ rai enẹna kpobi no.—Evia. 21:4.

Bẹsenọ oke yena u re te, joma rri eghale abọ-ẹzi nọ ma bi wo enẹna ghaghae re ma dhesẹ ọkpọ ovuhumuo ọrọ ọso-ilezi na ọnọ ọ so nọ: “Iruo ibuobu ra nọ who ru, O Ọnowo ỌGHẸNẸ mẹ, iruo igbenu who ru kẹ omai; a sai dhesẹ ovo kẹ owhẹ hẹ! Re mẹ sae tae dhesẹ ai, rekọ i bu vi ekele.”—Ol. 40:5.

[Oruvẹ-obotọ]

^ edhe-ẹme 6 Ma nwene edẹ na.

[Uwoho nọ o rrọ ẹwẹ-obe avọ 18]

Nọ ma tẹ rrọ uye, inievo mai a rẹ dhogbo bru omai ze