Kpohọ eme nọ e riẹ eva

Kpohọ oria eware nọ e riẹe eva

Ru Re Ẹzi Ọghẹnẹ Ọ Kpọ Owhẹ Orọnikọ Ọrọ Akpọ Na ha

Ru Re Ẹzi Ọghẹnẹ Ọ Kpọ Owhẹ Orọnikọ Ọrọ Akpọ Na ha

Ru Re Ẹzi Ọghẹnẹ Ọ Kpọ Owhẹ Orọnikọ Ọrọ Akpọ Na ha

“Orọnikọ ẹzi akpọ na ma wo ho, rekọ ẹzi nọ o no obọ Ọghẹnẹ ze, re ma ruẹse vuhu eware nọ Ọghẹnẹ ọ rọ kẹ omai.”—1 KỌR. 2:12.

1, 2. (a) Oghẹrẹ vẹ mai uvi Ileleikristi ma rọ rrọ ẹmo? (b) Enọ vẹ ma be te ta kpahe?

MAI uvi Ileleikristi ma rrọ ẹmo! Ọwegrẹ mai ọ rrọ gaga, ọ vọ avọ ẹghẹ, yọ o fi ẹmo reria no. O wo okwakwa ẹmo jọ nọ o ro fi ahwo buobu gbidi gbidi kparobọ no. Rekọ ma rẹ dhozọ họ inọ o ti fi omai kparobọ. (Aiz. 41:10) Ma wo obufihọ jọ nọ u muẹro.

2 Ẹmo nọ ma bi fi na orọnikọ ọrọ abọ-iwo ho, rekọ ọrọ abọ-ẹzi. Setan Ẹdhọ họ ọwegrẹ mai, yọ okwakwa ẹmo nọ ọ be mai ro ru iruo họ “ẹzi akpọ na.” (1 Kọr. 2:12) Oware nọ u re fi obọ họ k’omai mugba kẹe họ ẹzi Ọghẹnẹ. Re ma sai fi kparobọ jẹ yọrọ usu mai kugbe Ọghẹnẹ, ma rẹ yare ẹzi Ọghẹnẹ ma vẹ jẹ jọ uzuazọ mai dhesẹ ubi ẹzi na via. (Gal. 5:22, 23) Rekọ eme họ ẹzi akpọ na, kọ ẹvẹ o bi ro kpomahọ ahwo buobu tere nẹnẹ? Ẹvẹ ma sae rọ riẹ sọ ẹzi akpọ na o bi kpomahọ omai? Kọ eme ma rẹ sai wuhrẹ mi Jesu kpahe ewo ẹzi Ọghẹnẹ gbe ẹwhaha ẹzi akpọ na?

Fikieme Ẹzi Akpọ na O bi ro Kpomahọ Ahwo Bu Tere?

3. Eme họ ẹzi akpọ na?

3 Ẹzi akpọ na o no obọ Setan osu akpọ nana ze, yọ ẹzi nana ọ wọso ẹzi ọfuafo Ọghẹnẹ. (Jọn 12:31; 14:30; 1 Jọn 5:19) Ẹzi nana ọ da akpọ na fia nẹnẹ yọ oye o be lẹliẹ ahwo dhesẹ uruemu sa-sa. O be wọ ahwo ru eware nọ e wọso oreva Ọghẹnẹ gbe ẹjiroro riẹ.

4, 5. Oghẹrẹ vẹ ẹzi nọ Setan ọ be wha haro ọ rọ vaha ruọ oria kpobi no?

4 Ẹvẹ ẹzi akpọ nana o bi ro kpomahọ ahwo buobu tere nẹnẹ? Orọ ọsosuọ, Setan ọ viẹ Ivi họ evaọ ọgbọ Idẹn. Ọ viẹ riẹ họ inọ eware e te mai woma kẹe otẹrọnọ ọ ghẹmeeyo kẹ Ọghẹnẹ. (Emu. 3:13) Kpakọ ọtọrue koikoi ọ rrọ! (Jọn 8:44) Ọ tẹ rọ ẹkwoma Ivi ru Adamu ghẹmeeyo kẹ Jihova. Adamu ọ tẹ rọ oware nọ o ru na zẹ ahwo-akpọ kpohọ igbo uzioraha, onana u te ru ei lọhọ nọ Setan ọ be rrọ rehọ ẹzi aghẹmeeyo riẹ ru ahwo-akpọ raha izi Ọghẹnẹ.—Se Ahwo Ẹfẹsọs 2:1-3.

5 Setan o te je su ijẹle buobu thọ, enọ i zihe ruọ idhivẹri. (Evia. 12:3, 4) Onana o via taure oke Ẹvo Noa u te ti te. Ijẹle yena a roro nọ eware e te mai woma kẹ ae otẹrọnọ a nya siọ iruo nọ a kẹ rai evaọ obọ odhiwu ba re a ziọ otọakpọ ti lele emetẹ wezẹ. (Jud 6) Setan avọ idhivẹri nana nọ e wariẹ zihe ruọ emama izi no na, a be “viẹ akpọ kpobi họ.” (Evia. 12:9) U yoma gaga inọ ahwo-akpọ buobu gbidi gbidi a riẹ hẹ inọ idhivẹri na i bi su ahwo thọ.—2 Kọr. 4:4.

Kọ Ẹzi Akpọ Nana Ọ be Kpọ Owhẹ?

6. Edhere vẹ ọvo ẹzi akpọ na ọ sai ro wholo omai?

6 Ahwo buobu a riẹ kpahe eghẹ Setan he, rekọ uvi Ileleikristi a riẹ oghẹrẹ nọ o bi ro su ahwo thọ. (2 Kọr. 2:11) Evaọ uzẹme, ẹzi akpọ na ọ rẹ sai wholo omai hi ajokpanọ ma kuvẹ kẹe. Joma kiẹ enọ ene jọ riwi nọ i ti fi obọ họ k’omai riẹ sọ ẹzi Ọghẹnẹ ọ be kpọ omai hayo ọrọ akpọ na.

7. Edhere jọ vẹ Setan ọ be rọ gwọlọ raha usu mai kugbe Jihova?

7Oghẹrẹ ohwo vẹ ighe nọ me bi rri hayo ebe nọ me bi se i bi dhesẹ omẹ fihọ? (Se Jemis 3:14-18.) Setan ọ be daoma ru re ighe ozighi e were omai re ọ rọ ere raha usu nọ ma wo kugbe Ọghẹnẹ. Ẹdhọ ọ riẹ nọ ohwo nọ ozighi ọ rẹ were ọ rẹ dha Jihova eva. (Ol. 11:5) Fikiere Setan o bi ru re ebe, ifimu, ile, gbe aruọzaha ekọmputa nọ e be wha ọfariẹ-ogbe gbe ozighi haro i si omai urru. O rẹ were Setan o tẹ make rọnọ omojọ ọvo ma you eware iyoma nọ ọ be wha haro.—Ol. 97:10.

8, 9. Enọ vẹ u fo nọ ma rẹ nọ oma mai kpahe eware nọ ma bi rri je se?

8 Evaọ abọdekọ riẹ, enọ ẹzi Ọghẹnẹ ọ be kpọ a rẹ jọ fuafo evaọ uruemu, rria dhedhẹ kugbe amọfa, je dhesẹ ohrọ. U fo re ma nọ oma mai nọ, ‘Kọ ighe nọ me bi rri gbe ebe nọ me bi se i bi fi obọ họ k’omẹ dhesẹ emamọ uruemu?’ Areghẹ nọ o no ehru ze ọ rẹ kare “eviẹhọ.” Ahwo nọ ẹzi Ọghẹnẹ ọ be kpọ a rẹ ta usiuwoma ẹfuọ gbe udhedhẹ kẹ erivẹ rai no a vẹ jọ obọ uwou rai rri ighe ozighi gbe erọ ọfariẹ-ogbe he.

9 Jihova ọ gwọlọ nọ ma rọ eva mai kpobi gọe. Rekọ o rẹ were Setan o tẹ make rọnọ ẹsiẹvo ọvo ma gọ riẹ, wọhọ epanọ ọ gwọlọ mi Jesu na. (Luk 4:7, 8) Ma rẹ sae nọ oma mai nọ: ‘Kọ eware nọ me bi rri je se i bi ru ei bẹbẹ k’omẹ re mẹ rọ eva mẹ kpobi gọ Ọghẹnẹ? Kọ i bi ru ei bẹbẹ k’omẹ re mẹ whaha ẹzi akpọ na? Kọ u fo re mẹ whaha eware nana jọ?’

10, 11. (a) Uruemu vẹ ẹzi akpọ na ọ be wha haro kpahe ekwakwa efe? (b) Uruemu vẹ Ebaibol ọ tuduhọ omai awọ inọ ma wo?

10Uruemu vẹ me wo kpahe ekwakwa efe? (Se Luk 18:24-30.) “Urusio ibiaro,” koyehọ uvouthei gbe ilale ekwakwa efe, yọ abọjọ ọrọ ẹzi akpọ na. (1 Jọn 2:16) Urusio nana o wha riẹ ze nọ ahwo buobu a rọ gwọlọ nọ a rẹ rọ oghẹrẹ kpobi fe. (1 Tim. 6:9, 10) Ẹzi yena o re ru ahwo roro nọ a te wo ekwakwa efe bu yọ a wo ufuoma no. (Itẹ 18:11) Rekọ otẹrọnọ ma you ugho vi Ọghẹnẹ, kiyọ Setan o fi omai kparobọ no. U fo re ma nọ oma mai nọ, ‘Kọ ilale efe mẹ rọ karo evaọ uzuazọ mẹ?’

11 Wo ohẹriẹ, Ebaibol ọ tuduhọ omai awọ inọ ma you ugho ho, gbe nnọ ma ru iruo ziezi re ma sae rẹrote oma mai gbe uviuwou mai. (1 Tim. 5:8) Enọ ẹzi Ọghẹnẹ ọ be kpọ a re wo uruemu ọghọruo wọhọ epanọ Jihova o wo. A rẹ riẹ ahwo otiọye na wọhọ enọ e rẹ kẹ amọfa ekẹ orọnikọ enọ ahwo a rẹ kẹ hẹ. A re rri ahwo ghare vi ekwakwa efe, yọ o rẹ were ae re a ru amọfa ọghọ. (Itẹ 3:27, 28) Yọ a rẹ kuvẹ hẹ re ilale igho e jarai oja vi Ọghẹnẹ ọgọ.

12, 13. Wo ohẹriẹ no ẹzi akpọ na, ẹvẹ ẹzi Ọghẹnẹ ọ sai ro fi obọ họ k’omai ru oware ezi?

12Oghẹrẹ ẹzi vẹ mẹ be rọ uruemu mẹ dhesẹ? (Se Ahwo Kọlọsi 3:8-10, 13.) Ẹzi akpọ na ọ be wha iruo uwo haro. (Gal. 5:19-21) Okenọ ma rẹ mai ro dhesẹ oghẹrẹ ẹzi nọ ma wo họ nọ ẹbẹbẹ jọ ọ tẹ r’otọ, wọhọ oriruo nọ oniọvo jọ o te gbolaro k’omai hayo ru omai eva dha. Ofariẹ, nọ ma tẹ rrọ evaọ uwou mai, oghẹrẹ ẹzi nọ ma wo o rẹ sai dhesẹ oma via. U fo re ma kiẹ oma mai riwi. Nọ oma ra nọ, ‘Evaọ emerae ezeza nọ i kpemu na, kọ uruemu mẹ u woma vi epaọ anwẹdẹ no manikọ me zihe kpohọ ẹmeunu gbe uruemu iyoma nọ mẹ seba no?’

13 Ẹzi Ọghẹnẹ ọ rẹ sai fi obọ họ k’omai siọ “uruemu anwae ba” jẹ “whẹ uruemu okpokpọ họ oma.” Oyena u re ru omai jọ wowou. Ẹzi na o re fi obọ họ k’omai rọ vrẹ amọfa, o tẹ make rọnọ a ru omai thọ. Nọ ma te roro nọ a ru omai thọ, ẹzi na o re fi obọ họ k’omai whaha “eyayare kpobi, gbe ofu, gbe evaedha, gbe enuodo, gbe eme iyoma eta.” Ma vẹ daoma “rọ eva elọlọhọ lele ohwo ohwo yeri.”—Ẹf. 4:31, 32.

14. Ẹvẹ ahwo buobu nẹnẹ a rri Ebaibol na?

14Kọ me you izi Ọghẹnẹ je bi koko ai? (Se Itẹ 3:5, 6.) Ẹzi akpọ na o bi ru ahwo rri izi Ọghẹnẹ vo. Enọ ẹzi nana ọ be kpọ a rẹ siọ izi Ebaibol nọ i kiehọ ae oma ha, a vẹ dhẹ lele iruemu ẹwho rai gbe eriariẹ akpọ na. (2 Tim. 4:3, 4) Ahwo jọ a rẹ rọwo eme Ebaibol na vievie he. Ahwo otiọye na a rẹ ta nọ eme Ebaibol na e gba ha gbe nọ i wo iruo ho, a ve bi dhesẹ inọ eriariẹ rai i kpehru vi erọ Ebaibol. A re dhesẹ orivo kẹ eme nọ Ebaibol ọ ta kpahe ẹnwae-obro, ezae-duezae, gbe orọo-ofa. A re wuhrẹ inọ “eyoma ewoma, gbe ewoma eyoma.” (Aiz. 5:20) Kọ oghẹrẹ ẹzi nana o kpomahọ omai no? Nọ ma tẹ rẹriẹ ovao dhe ebẹbẹ, kọ ereghẹ ahwo-akpọ hayo iroro obọ mai ma be hae rẹroso, manikọ ohrẹ Ebaibol ma be hai lele?

15. Ukpenọ ma rẹ rẹroso ereghẹ obọ mai, eme u fo nọ ma re ru?

15 Ẹzi Ọghẹnẹ o re fi obọ họ k’omai wo adhẹẹ kẹ Ebaibol. Wọhọ ọso-ilezi na, ma rri ẹme Ọghẹnẹ wọhọ ukpẹ kẹ awọ mai gbe elo kẹ edhere mai. (Ol. 119:105) Ukpenọ ma rẹ rẹroso ereghẹ obọ mai, ma rẹ rẹroso Ebaibol re u fi obọ họ k’omai riẹ oware uwoma gbe uyoma. Ma rẹ daoma wo adhẹẹ kẹ Ebaibol na je you izi Ọghẹnẹ.—Ol. 119:97.

Wuhrẹ no Oriruo Jesu Ze

16. Re ma wo “iroro Kristi,” eme o gwọlọ?

16 Re ma sai wo ẹzi Ọghẹnẹ, ma re wo “iroro Kristi.” (1 Kọr. 2:16) Re ma sai wo ọkpọ iroro Jesu Kristi o gwọlọ inọ ma rẹ riẹ oghẹrẹ ohwo nọ ọ jọ, ma vẹ rọ aro kele iei. (Rom 15:5; 1 Pita 2:21) Joma ta ẹme kpahe idhere jọ nọ ma sai ro ru ere.

17, 18. (a) Eme ma wuhrẹ mi Jesu kpahe olẹ? (b) Fikieme ma rẹ rọ lẹ ẹsikpobi?

17Lẹ re Ọghẹnẹ ọ kẹ owhẹ ẹzi riẹ. Taure Jesu ọ tẹ te rẹriẹ ovao ku edawọ, ọ lẹ re ẹzi Ọghẹnẹ o fi obọ họ kẹe. (Luk 22:40, 41) Wọhọ Jesu, u fo re ma yare Ọghẹnẹ kẹ ẹzi ọfuafo riẹ. Jihova ọ rẹ rọ ẹzi riẹ kẹ ohwo kpobi nọ ọ yare riẹ. (Luk 11:13) Jesu ọ ta nọ: “Yare, a rẹ te kẹ owhai; guọlọ wha rẹ te ruẹ; kporo, a re ti rovie kẹ owhai. Keme kohwo kohwo nọ ọ yare, o wo, ọ nọ guọlọ, ọ guọlọ ruẹ, ọ nọ o kporo, a re ti rovie kẹe.”—Mat. 7:7, 8.

18 Whọ tẹ be lẹ se Jihova re ọ rọ ẹzi riẹ fi obọ họ kẹ owhẹ, jọ oma olẹ na o rrọ owhẹ hẹ. O rẹ sai fo re ma lẹ ẹsikpobi re ma jẹ raha oke ziezi evaọ olẹ mai. Jihova ọ rẹ kuvẹ ẹsejọ re enọ e be lẹ a dhesẹ inọ a wo ẹrọwọ gbe nnọ oware nọ a be lẹ kẹ na o rrọ ae oja re ọ tẹ kuyo elẹ rai. *

19. Eme Jesu ọ jẹ hai ru ẹsikpobi, kọ fikieme ma rẹ rọ rehọ aro kele iei?

19Rọ udu ra kpobi yoẹme kẹ Jihova. Jesu o re ru oware nọ o rẹ were Ọsẹ riẹ ẹsikpobi. Evaọ okejọ, oware nọ Jesu ọ gwọlọ u wo ohẹriẹ no orọ Ọsẹ riẹ. Ghele na avọ eva nọ o fihọ Ọsẹ riẹ, ọ ta nọ: “Orọnọ, orọ eva mẹ hẹ, rekọ orọ eva ra, a re ruẹ.” (Luk 22:42) Nọ oma ra nọ, ‘Kọ mẹ be hai yoẹme kẹ Ọghẹnẹ o tẹ make bẹ?’ Re ma sai wo uzuazọ ebẹdẹ bẹdẹ, ma re yoẹme kẹ Ọghẹnẹ. Fikinọ ọye ọ ma omai jẹ be sẹro mai, ma rẹ rọ udu mai kpobi yoẹme kẹe. (Ol. 95:6, 7) Ababọ ẹmeoyo, ma rẹ sai wo ọjẹrehọ Ọghẹnẹ hẹ. Fikiere, ma re yoẹme kẹe hrọ.

20. Eme Jesu ọ rehọ uzuazọ riẹ kpobi ru, kọ ẹvẹ ma sae rọ rehọ aro kele iei?

20Riẹ Ebaibol ziezi. Okenọ Setan ọ jẹ dawo Jesu, Jesu ọ ta eme no Ikereakere na ze. (Luk 4:1-13) Okenọ otu Farisi a jẹ wọso iruo riẹ, Jesu ọ ta ẹme no Ebaibol ze. (Mat. 15:3-6) Jesu ọ rọ uzuazọ riẹ kpobi wuhrẹ je ru uzi Ọghẹnẹ gba. (Mat. 5:17) Wọhọ Jesu, u fo re ma rehọ Ẹme Ọghẹnẹ ko oma mai ziezi. (Fil. 4:8, 9) O dina rrọ bẹbẹ kẹ otujọ re a wo uvẹ nọ a re ro ru uwuhrẹ omobọ rai gbe ọrọ uviuwou. Ukpenọ ma hẹrẹ bẹsenọ ma re wo uvẹ, ma re ru uvẹ na kẹ omobọ mai.—Ẹf. 5:15-17.

21. Ọruẹrẹfihotọ vẹ ma rẹ sae rọ riẹ Ebaibol ziezi je fi ei họ iruo?

21 ‘Ọrigbo nọ o wo ẹrọwọ avọ areghẹ na’ o fi obọ họ no re ma wo oke kẹ uwuhrẹ omobọ mai gbe orọ uviuwou. (Mat. 24:45) Kọ whọ be rehọ ọruẹrẹfihotọ nana ru iruo ziezi? Re whọ sai wo iroro Kristi, kọ whọ gbẹ kiẹ kpahe oware jọ nọ Jesu o wuhrẹ nọ o were owhẹ? Whọ rẹ sae rọ Watch Tower Publications Index gwọlọ ovuẹ nọ u kie kpahe ẹme nọ whọ be kiẹ na. Wọhọ oriruo, evaọ Uwou-Eroro nọ ma be hai fihọ ada na, no uvitha April-June 2008 rite January-March 2011, uzoẹme na “Oware nọ Ma Wuhrẹ mi Jesu” o roma via asia 10. Whọ rẹ sae rehọ izoẹme nana wuhrẹ omobọ ra. No anwọ 2006 ze, uzoẹme na “How Would You Answer?” o be hae roma via evaọ Awake! A kere uzoẹme nana re u fi obọ họ kẹ owhẹ ru eriariẹ Ebaibol nọ who wo kodo. Whọ rẹ sai ku enana gbe uwuhrẹ Ebaibol uviuwou ra n’oke t’oke.

Ma rẹ Sai Fi Akpọ na Kparobọ

22, 23. Eme ma re ru hrọ re ma sai fi akpọ na kparobọ?

22 Re ẹzi Ọghẹnẹ ọ kpọ omai, ma rẹ wọso ẹzi akpọ na hrọ. Onana o lọhọ tere he. O gwọlọ omodawọ, ohọre. (Jud 3) Rekọ ma rẹ sae kparobọ. Jesu ọ ta kẹ ilele riẹ nọ: “Evaọ akpọ na, wha re ti wo ẹlahiẹ; rekọ eva ewere owhai, mẹ re ase akpọ na no.”—Jọn 16:33.

23 Wọhọ Jesu, ma rẹ sai fi akpọ na kparobọ otẹrọnọ ma wọso ẹzi akpọ na jẹ dawo ẹgba mai kpobi re ma wo ẹzi Ọghẹnẹ. “Otẹrọnọ Ọghẹnẹ ọ rọ abọ mai no, kọ ono ọ rẹ rọ suọ omai?” (Rom 8:31) Ma te wo ẹzi Ọghẹnẹ je bi lele ekpọvio riẹ nọ e rrọ Ebaibol na, ma ti wo evevọwẹ, udhedhẹ, evawere, gbe uzuazọ ebẹdẹ bẹdẹ evaọ akpọ ọkpokpọ nọ ọ kẹle no na.

[Oruvẹ-obotọ]

^ edhe-ẹme 18 Rọkẹ evuẹ efa, rri ẹwẹ-obe avọ 170-173 ọrọ obe na, Eme Ebaibol na O Gine Wuhrẹ?

Kọ Whọ Kareghẹhọ?

• Fikieme ẹzi akpọ na ọ rọ da oria kpobi fia?

• Enọ ene vẹ u fo inọ ma rẹ nọ oma mai?

• Eware esa vẹ ma wuhrẹ mi Jesu kpahe ewo ẹzi Ọghẹnẹ?

[Enọ Uwuhrẹ]

[Uwoho nọ o rrọ ẹwẹ-obe avọ 8]

Ẹvẹ ikọ-odhiwu jọ a ro zihe ruọ idhivẹri?

[Uwoho nọ o rrọ ẹwẹ-obe avọ 10]

Setan ọ bẹ rọ ẹzi akpọ na su ahwo thọ, rekọ ma rẹ sae whaha onana