Kpohọ eme nọ e riẹ eva

Kpohọ oria eware nọ e riẹe eva

“Mẹ Ko Enẹna Rekọ Mẹ Te Jọ Enẹ Bẹdẹ Bẹdẹ Hẹ!”

“Mẹ Ko Enẹna Rekọ Mẹ Te Jọ Enẹ Bẹdẹ Bẹdẹ Hẹ!”

“Mẹ Ko Enẹna Rekọ Mẹ Te Jọ Enẹ Bẹdẹ Bẹdẹ Hẹ!”

Ikuigbe Sara van der Monde

Ahwo a rẹ ta kẹ omẹ ẹsikpobi nọ, “Sara, ehwẹ i re fo owhẹ kẹhẹ. Fikieme eva e be hae rọ were owhẹ tere?” Mẹ rẹ ta kẹ ae nọ me wo obọdẹ ẹruore jọ. Ẹruore na họ, “Mẹ ko enẹna, rekọ mẹ te jọ enẹ bẹdẹ bẹdẹ hẹ!”

A YẸ omẹ ukpe 1974 evaọ Paris, France. O jọ bẹbẹ kẹ oni mẹ re o yẹ omẹ, nọ mẹ be rro ze na okie o te kie omẹ. Udugaga mẹ jẹ sae rọ nya, yọ eme mẹ e jẹ gba tere he. Me te je wo ẹyao ewawa yọ mẹ jẹ hae mọ kẹse kẹse.

Nọ mẹ jọ ikpe ivẹ, ma tẹ kwa kpobọ Melbourne, Australia. Nọ ikpe ivẹ e vrẹ no ọsẹ mẹ ọ tẹ dhẹ siọ omẹ avọ oni mẹ ba. Oke yena họ orọ ọsosuọ nọ me ro si kẹle Ọghẹnẹ. Oni mẹ, ọnọ ọ rrọ omọvo Isẹri Jihova, ọ jẹ hae wha omẹ kpohọ iwuhrẹ oke kpobi, oria nọ mẹ jọ wuhrẹ inọ Ọghẹnẹ o you mẹ gbe nọ o se omẹ gbe ohwo. Onana nọ me wuhrẹ kpahe Ọghẹnẹ gbe uduotahawọ nọ oni mẹ ọ be k’omẹ i fi obọ họ k’omẹ thihakọ dede nọ ọsẹ mẹ ọ dhẹ siọ omai ba.

Oni mẹ o te je wuhrẹ omẹ epanọ mẹ rẹ rọ lẹ se Jihova. Eva uzẹme, olẹ o lọhọ omẹ obọ vi ẹmeọta. Nọ mẹ tẹ be lẹ, me re du rova re mẹ ta ẹme na lahwe he keme mẹ rẹ sae jọ udu mẹ lẹ. Fikinọ ẹme mẹ o re vẹ tere he, o rrọ oware evawere k’omẹ inọ Jihova o re wo otoriẹ olẹ mẹ, te onọ mẹ lẹ h’eva gbe onọ mẹ rọ udugaga ta lahwe.—Ol. 65:2.

Epanọ Me ro Thihakọ Ebẹbẹ

Nọ me te ikpe isoi no, okie nọ o kie omẹ na o te ti yoma te epanọ a ro ku ekpọ jọ k’omẹ nọ me re kuhọ te ikpekpawọ re mẹ sae nya. Nọ mẹ tẹ be rọ ekpọ na nya yọ me bi vieghe. Nọ mẹ kpako te ikpe ikpegbọvo no, mẹ gbẹ jẹ sae nya ha. Nọ u te okejọ no, re mẹ sai kiẹzẹ jẹ kpama no ehwa, ẹjini jọ ọ rẹ wọ omẹ fihọ ehru akaba-ọmo nọ a ku kẹ omẹ.

Evaọ uzẹme, ẹyao mẹ na o re ru omẹ jọ ọkora ẹsejọ. Rekọ evaọ oke yena mẹ rẹ kareghẹhọ ẹme nọ a rẹ jọ uviuwou mai ta ẹsikpobi, inọ: “Whọ ruawa kpahe eware nọ whọ rẹ sai ru hu hu. Tẹrovi enọ whọ rẹ sai ru.” Fiki onana ẹsejọ mẹ rẹ dhẹ anyenya, me re bi okọ, mẹ rẹ tubẹ dhẹ omoto evaọ iyẹrẹ! Mẹ rẹ jẹ drọ ifoto, me re ko eware, zuo eware, jẹ rọ ọviẹ ma eware.

Fiki ẹyao mẹ, ahwo jọ a rẹ ta nọ me wo areghẹ te epanọ mẹ sae rọ gọ Ọghẹnẹ hẹ. Nọ mẹ jọ ikpe ikpegberee, iticha mẹ jọ ọ tẹ ta kẹ omẹ nọ mẹ dhẹ no uwou no re mẹ sai no egagọ oni mẹ. Ọ tubẹ ta nọ ọ te gwọlọ uwou k’omẹ. Rekọ mẹ tẹ vuẹe nọ mẹ rẹ siọ egagọ mẹ na ba ha gbe nnọ me ti no uwou okenọ mẹ riẹ inọ mẹ ọvo mẹ sae rẹrote oma mẹ.

Nọ oyena o nwane via vrẹ no, mẹ tẹ họ-ame wọhọ omọvo Isẹri Jihova. Nọ ikpe ivẹ e vrẹ no, mẹ tẹ kwa kpohọ umuwou jọ nọ mẹ haya. Eva e jẹ were omẹ keme enẹna mẹ rẹ sae rẹrote omobọ mẹ.

Ohwo Jọ Ọ Ta Ẹme Orọo kẹ Omẹ

Evaọ ikpe nana kpobi mẹ nyaku edawọ buobu. Ẹdẹjọ akpọ o gbe omẹ unu nọ ohwo jọ nọ ma gbẹ rrọ isukulu, ọnọ ọ rrọ ọmo wọhọ omẹ, ọ ta ẹme orọo kẹ omẹ. Oke ọsosuọ eva e were omẹ. Wọhọ ehwa mẹ, mẹ gwọlọ rọo. Ghele na, fikinọ mai imava ma rẹ sae nya ha orọnikọ onana ọvo u dhesẹ nọ ma te rọo orọo evawere he. Ofariẹ, ọmọzae nana ọ rrọ ukoko ho. Eware nọ mẹ rọwo, iruẹru mẹ gbe itee mẹ i wo ohẹriẹ gaga no erọ ọmọzae na. Kọ ẹvẹ ma sai ro yeri uzuazọ kugbe? Mẹ tẹ jẹ gbaemu inọ me re ru lele uzi Ọghẹnẹ inọ ohwo nọ ọ rrọ ukoko na ọvo mẹ rẹ rọo. (1 Kọr. 7:39) Fikiere, mẹ tẹ ta kẹ ọmọzae na nọ mẹ sae rehọ iẹe he.

Makọ nẹnẹ, mẹ riẹ nọ emamọ iroro mẹ jẹ na. Yọ u mu omẹ ẹro inọ mẹ te wereva evaọ akpọ ọkpokpọ nọ Ọghẹnẹ ọ ya eyaa riẹ na. (Ol. 145:16; 2 Pita 3:13) Bọwo oke yena, mẹ gba riẹ mu inọ me re yoẹme kẹ Jihova mẹ vẹ jẹ wereva evaọ utho eware nọ mẹ be sai ru.

Me bi rẹro ẹdẹ nọ me ti duola no akaba-ọmo mẹ, mẹ vẹ dhẹ ohrẹ avọ oghọghọ. Evaọ oke yena, me ve ti bo nọ, “Mẹ ko vẹre, rekọ enẹna mẹ sasa no—bẹdẹ bẹdẹ!”