Kpohọ eme nọ e riẹ eva

Kpohọ oria eware nọ e riẹe eva

Nọ “Wha Nyaze Te Riẹ Ọghẹnẹ No Na”—Eme O Kiọkọ?

Nọ “Wha Nyaze Te Riẹ Ọghẹnẹ No Na”—Eme O Kiọkọ?

“Wha nyaze te riẹ Ọghẹnẹ no.”—GAL. 4:9.

1. Fikieme ohwo nọ ọ rẹ dhẹ arupre ọ jẹ romatotọ kiẹ arupre riwi re a te muhọ ẹra?

AHWO nọ a rẹ dhẹ arupre a wo obe nọ a rẹ rọ romatotọ kiẹ eware nọ i bu vi ọgba riwi evaọ oma arupre na re a te muhọ ẹra. A gbẹ romatotọ kiẹ eware nana riwi unọjọ utọjọ họ, arupre na ọ rẹ sai kie nọ o te muhọ ẹra no. Kọ whọ riẹ ohwo nọ a rẹ mae ta kẹ nọ ọ romatotọ rehọ obe na kiẹ arupre na riwi re a te muhọ ẹra? Ohwo nọ ọ dhẹ arupre reria no, keme ọ sai rri eware jọ vo.

2. Ọkiẹriwo vẹ u fo nọ Ileleikristi kpobi a re ru?

2 Wọhọ epanọ ohwo nọ ọ rẹ dhẹ arupre o re ru na, o gwọlọ nọ whọ rẹ kiẹ omara riwi ẹsikpobi re ẹrọwọ ra ọ seba ewhrehe. O tẹ make rọnọ whọ họ-ame obọ hayo who kri no evaọ ukoko na, u wuzou gaga nọ whọ kiẹ ẹrọwọ gbe ajọwha ra riwi evaọ egagọ Ọghẹnẹ. Whọ gbẹ be hai ru onana ha, o sai si owhẹ kpemu evaọ egagọ Ọghẹnẹ. Ebaibol na ọ vẹvẹ omai unu nọ: “Jọ ọ nọ o roro nọ o dikihẹ whawha [ọ] yọrọ oma riẹ, ogbẹrọ ere he o re ti kie.”—1 Kọr. 10:12.

3. Eme o gwọlọ nọ Ileleikristi obọ Galesha a re ru?

3 O gwọlọ nọ Ileleikristi obọ Galesha a rẹ kiẹ ẹrọwọ rai riwi je rri usu nọ a wo kugbe Ọghẹnẹ ghaghae. Uwhu Jesu u rovie uvẹ fihọ nọ ohwo kpobi nọ ọ rọwo riẹ ọ rẹ rọ riẹ Ọghẹnẹ evaọ edhere obọdẹ, u re ru nọ a sai ro zihe ruọ emọ Ọghẹnẹ. (Gal. 4:9) Re obọdẹ usu nana o sae tọ, o gwọlọ nọ ahwo Galesha a rẹ siọ iwuhrẹ ahwo Ju nọ e ta nọ o gba ohwo họ nọ o re koko Uzi Mosis na. Ahwo Erẹwho Egedhọ nọ i zihe ruọ Ileleikristi a ri koko Uzi Mosis ẹdẹvo ho. Onana u dhesẹ nọ ahwo Ju gbe ahwo Erẹwho Egedhọ a re gbe wuhrẹ kpahe Ọghẹnẹ. O gwọlọ nọ a rẹ riẹ inọ orọnikọ Uzi Mosis nọ a re koko u ti ru ai kiẹrẹe he.

EWARE NỌ WHỌ RẸ KAKI RU RE WHỌ RIẸ ỌGHẸNẸ

4, 5. Didi ohrẹ Pọl ọ kẹ Ileleikristi obọ Galesha, kọ ẹvẹ u ro wuzou k’omai?

4 Ẹjiroro nọ a ro kere ohrẹ nọ Pọl ukọ na ọ kẹ Ileleikristi obọ Galesha na fihotọ họ, re Ileleikristi a gbe zihe kpohọ eware nọ a nya seba no ho. Jihova ọ rehọ ẹzi riẹ fi obọ họ kẹ Pọl ukọ na re ọ tuduhọ Ileleikristi kpobi awọ kru ẹrọwọ rai, orọnikọ Ileleikristi obọ Galesha ọvo ho.

5 U fo nọ ma hae kareghẹhọ oghẹrẹ nọ ma ro no igbo egagọ erue je zihe ruọ Isẹri Jihova. Enọ ivẹ nana e sai fi obọ họ k’omai ru ere: Kọ whọ kareghẹhọ eware nọ who ru re whọ sai te kẹ ame-ọhọ? Kọ whọ kareghẹhọ oghẹrẹ nọ whọ rọ riẹ Ọghẹnẹ gbe epanọ o jọ owhẹ oma nọ who zihe ruọ ogbẹnyusu riẹ no?

6. Ọkiẹriwo vẹ ma te ta ẹme kpahe na?

6 Mai kpobi ma ru eware izii jọ. Whọ rẹ jọ ẹkpẹti na  “Owojẹ nọ U re Su Kpohọ Ame-Ọhọ gbe Ẹnyaharo” ruẹ eware nọ ma ru na. Ma tẹ be hae kareghẹhọ eware izii nana, u ti fi obọ kẹ omai nọ ma gbe ti ro zihe bru eware akpọ nọ ma nya seba no ho. Wọhọ epanọ ohwo nọ ọ dhẹ arupre reria no ọ rẹ rehọ obe ọkiẹriwo kiẹ arupre riwi n’oke t’oke re ọ sae whaha enwoma na, ere ọvona u re fi obọ họ k’owhẹ nọ whọ tẹ be hae kiẹ ẹrọwọ ra riwi.

ENỌ ỌGHẸNẸ Ọ RIẸ NO A RẸ NYAHARO EVAỌ EGAGỌ RIẸ

7. Oghẹrẹ “Eme” vẹ u fo nọ ma lele, kọ fikieme?

7 Wọhọ epanọ ohwo nọ ọ rẹ dhẹ arupre ọ rẹ kiẹ eware sa-sa riwi evaọ arupre ẹsikpobi re a tẹ ra na, ere u fo nọ ma rẹ hae kiẹ ẹnyaharo mai riwi evaọ egagọ Ọghẹnẹ. Pọl o kere se Timoti nọ: “He lele oghẹrẹ eme oma ojaja eyena enọ whọ jọ unu mẹ yo na eva ẹrọwọ gbe uyoyou nọ e rọ eva Kristi Jesu.” (2 Tim. 1:13) Ma rẹ jọ Ebaibol na ruẹ “eme oma ojaja” nana. (1 Tim. 6:3) Wọhọ epanọ usi nọ ọwena o ro kpoka họ oware nọ ọ gwọlọ ru o rẹ sai fi obọ k’omai riẹ oghẹrẹ nọ oware na o be te jọ na, ere ‘oghẹrẹ eme uzẹme’ na i re fi obọ họ kẹ omai riẹ je ru lele oware nọ Ọghẹnẹ ọ gwọlọ mi omai. Joma ta kpahe eware nọ ma ru nọ ma sai ro te kẹ ame-họ re ma ruẹ sọ ma bi gine lele oghẹrẹ eme uzẹme na.

8, 9. (a) Fikieme ma jẹ daoma rro haro evaọ eriariẹ gbe ẹrọwọ mai? (b) Kẹ oriruo ro dhesẹ ẹnyaharo mai evaọ egagọ Jihova gbe oware nọ u ro wuzou?

8 Oware ọsosuọ nọ ma ru họ, eriariẹ Ọghẹnẹ nọ ma wuhrẹ, onana u te ru omai wo ẹrọwọ. Rekọ u fo nọ ma rẹ nyaharo evaọ eware ivẹ nana. (2 Tẹs. 1:3) Nọ ẹnyaharo ọ tẹ be roma via evaọ oma ohwo n’oke t’oke họ orro. Fikiere nọ ma tẹ họ-ame no, o gwọlọ nọ ma rẹ daoma wo ẹnyaharo ẹsikpobi evaọ egagọ Ọghẹnẹ, orọnikọ ma re mudhe oria ovo ho.

Ure u re dhe ẹruẹruọ. Ere u fo nọ ẹnyaharo Ileleikristi o rẹ jọ re

9 Ma sae rehọ ẹnyaharo nọ ma bi wo evaọ egagọ Jihova dhesẹ epanọ ure o rẹ rro. Ure o rẹ sae rro gaga nọ o tẹ d’awọ muotọ ziezi. Wọhọ oriruo, ire sida jọ evaọ obọ Lebanọn e jẹ hai kpehru te uwou-ehru idhe-ikpegbọvo, e rẹ d’awọ muotọ ziezi yọ ehri rai ọ kẹre te epanọ ufi nọ u theri te irula udhuvẹ soso o rẹ rọ whaliẹ ọvo wariẹ. (Ole 5:15) Ure o rẹ rro kpata gaga nọ u te bi no otọ ze, rekọ a re gbe muẹrohọ orro na ha nọ o tẹ rro te umuo jọ no. Ehri riẹ ọ rẹ kẹre n’ukpe t’ukpe, awọ riẹ ọ vẹ be ta h’otọ vi epaọ anwẹdẹ kpobi, kẹsena ure na u ve ti dikihẹ gidigba. A rẹ sae rehọ onana dhesẹ ẹnyaharo ohwo evaọ egagọ Ọghẹnẹ. O sae jọnọ ẹnyaharo mai ọ jọ kpata kpata evaọ etoke obe uwuhrẹ mai, kẹsena ma tẹ họ-ame. Inievo nọ e rrọ ukoko na a je muẹrohọ ẹnyaharo mai. Ẹsejọhọ ma tubẹ rehọ iruo ọkobaro hayo wo uvẹ iruo efa evaọ ukoko na. Rekọ nọ oke o be nyaharo na, ẹsejọhọ amọfa a gbẹ te nwani muẹrohọ ẹnyaharo nọ ma bi wo ho. Ghele na, o gwọlọ nọ ma rẹ rro haro evaọ eriariẹ gbe ẹrọwọ mai, jẹ ‘rro te ohwo, koyehọ kpako ziezi te ohwo wọhọ epanọ Kristi ọ rrọ.’ (Ẹf. 4:13) Nọ ma te bi wo ẹnyaharo enẹ evaọ egagọ Jihova, ma rẹ wọhọ okakọ oboba nọ o rẹ rọ ẹmẹrera rro zihe ruọ ure ulogbo.

10. Fikieme ẹnyaharo o ro wuzou kẹ Ileleikristi nọ e maki kri no evaọ ukoko na?

10 Rekọ etẹe ẹnyaharo mai ọ rẹ ba ha. O gwọlọ nọ ma re gbe wo eriariẹ re ẹrọwọ mai ọ jọ gaga. Onana u ti ru omai wo emamọ otọhotọ evaọ Ẹme Ọghẹnẹ. (Itẹ 12:3) Inievo buobu a wo otọhotọ utionana evaọ ukoko na. Wọhọ oriruo, oniọvo jọ nọ ọ rrọ ọkpako ukoko vrẹ ikpe ọgba no, o muẹrohọ nọ o gbe bi ru ẹnyaharo. Ọ ta nọ: “Evawere nọ me wo kpahe Ebaibol na i bi dhe ẹgẹga. Mẹ rẹ gwọlọ uvẹ nọ me re ro fi izi Ebaibol họ iruo kẹse kẹse. Isiuru mẹ kẹ iruo usiuwoma ota na i bi dhe ẹgẹga re.”

RU USU RA KUGBE ỌGHẸNẸ GA

11. Ẹvẹ ma sae rọ riẹ Jihova ziezi nọ oke o be nya haro na?

11 Ẹnyaharo o gwọlọ nọ ma re je si kẹle Jihova nọ ọ rrọ Ọsẹ gbe Ogbẹnyusu mai. Ọ gwọlọ nọ ma riẹ inọ ọ jẹ omai rehọ. Ọ gwọlọ nọ ma riẹ nọ o you omai, jẹ be thọ omai. Wọhọ epanọ oma o rẹ jọ ọmọ nọ ọ rrọ igbama ọsẹ riẹ hayo ohwo nọ ọ rrọ kugbe uvi ogbẹnyusu riẹ na. Rekọ, orọnọ asohẹrioke usu utiona o rẹ rọ romavia ha. O rẹ rehọ oke. Fikiere ma tẹ ginẹ gwọlọ riẹ Jihova ziezi, o rẹ jọ ọtamuo mai re ma fi oke jọ họ nọ ma re ro se Ebaibol na kẹdẹ kẹdẹ, se uvitha Uwou-Eroro gbe Awake! nọ a kere kpobi gbe ebe efa nọ a bi kere no Ebaibol ze.

12. Eme o gwọlọ nọ ma ru re usu mai kugbe Ọghẹnẹ o jọ gaga?

12 Olẹ gbe emamọ usu u re fi obọ họ kẹ idibo Ọghẹnẹ wo ẹnyaharo evaọ egagọ riẹ. (Se Malakae 3:16.) Jihova ọ be ‘kezọ kẹ elẹ rai.’ (1 Pita 3:12) Wọhọ ọsẹ oyoyou, Jihova ọ rẹ kezọ nọ ma tẹ be lẹ sei kẹ obufihọ. Fikiere o gwọlọ nọ ma “hẹ lẹ kẹse kẹse.” (Rom 12:12) Ababọ obufihọ Ọghẹnẹ ma sae rro te ẹkpako ho evaọ egagọ riẹ. Ebẹbẹ akpọ nana e ga vi epanọ ma sai ro fi ai kparobọ ababọ obufihọ. Ma gbẹ be hae lẹ kẹse kẹse he, ma re wo obufihọ nọ Ọghẹnẹ ọ gwọlọ kẹ omai na ha. Kọ whọ be hae lẹ no eva ze, manikọ o gwọlọ nọ who ru ẹnyaharo evaọ abọ nana?—Jeri. 16:19.

13. Fikieme omakugbe ibe Ileleikristi u ro wuzou kẹ ẹnyaharo mai?

13 Ahwo kpobi nọ a be jọ ‘obọ Jihova gwọlọ omofọwẹ’ a rẹ were iẹe gaga, fikiere dede nọ ma riẹ Jihova no, o gwọlọ nọ ma hai kuomagbe amọfa nọ a riẹ Jihova. (Nah. 1:7) U fo nọ ma re kuomagbe inievo Ileleikristi mai ẹsikpobi evaọ akpọ omuomu nana. Irere vẹ i re no onana ze? Whọ te jọ ukoko na ruẹ ahwo nọ a ti ru owhẹ “wo uyoyou, je ru iruo ezi kpobi.” (Hib. 10:24, 25) Re ma sai wo oghẹrẹ uyoyou nọ Pọl ọ ta kpahe okenọ o kere se inievo obọ Hibru na, o gwọlọ nọ ma re kuomagbe je wo iroro evo evaọ egagọ Ọghẹnẹ. Onana u dhesẹ nọ ma re kpohọ iwuhrẹ ẹsikpobi je w’abọ evaọ iwuhrẹ na.

14. Fikieme u gbe ro no etẹe kuhọ họ nọ ma te kurẹriẹ je ru inwene nọ i fo no?

14 Re ma te ti zihe ruọ Ileleikristi, ma kurẹriẹ je siobọno eware iyoma nọ ma je ru. Rekọ, ekurẹriẹ o re no etẹe kuhọ họ. Keme, n’oke t’oke uzioraha o be k’omai uye fikinọ ma gba ha. O wọhọ araomuomu nọ o si oma no be hẹrẹ uvẹ nọ ọ rẹ rọ rowo omai. (Rom 3:9, 10; 6:12-14) Wha joma rri ethobọ mai vo ho, ma re muẹrohọ otọ ziezi. U woma kẹhẹ, Jihova o bi thihakọ kẹ omai nọ ma be dawo ẹgba mai kpobi whaha uzioraha je ru inwene nọ o gwọlọ evaọ uzuazọ mai na. (Fil. 2:12; 2 Pita 3:9) Oware jọ nọ u ti fi obọ họ kẹ omai gaga họ, ma tẹ be rọ oke gbe eyero mai ru iruo Ọghẹnẹ. Oniọvo-ọmọtẹ jọ o kere nọ: “Evaọ ukoko na a jọ yẹ omẹ, rekọ mẹ riẹ Jihova ha. Ozọ Jihova u je mu omẹ gaga, yọ me je roro nọ mẹ sai ru ei eva were he.” Nọ oke o be nyaharo na, oniọvo-ọmọtẹ na o te muhọ “ewhrehe evaọ ukoko na” fiki eware jọ nọ o je ru. Ọ ta re nọ: “Orọnikọ fikinọ me you Jihova ha me je ro whrehe he, rekọ fikinọ mẹ ginẹ riẹ Jihova ha. Nọ mẹ lẹ kpahe onana gaga no, eware i te muhọ enwene. Mẹ tẹ ruẹ nọ Jihova o bi su omẹ wọhọ ọmaha, bi fi obọ họ kẹ omẹ fi ebẹbẹ kparobọ jẹ be romatotọ dhesẹ oware nọ u fo nọ me re ru kẹ omẹ.”

15. Eme Jesu avọ Ọsẹ riẹ a bi muẹrohọ?

15 “Wha ta” emamọ usi na kẹ ahwo. Ere ẹnjẹle Ọghẹnẹ ọ ta kẹ Pita avọ ikọ nọ i kiọkọ okenọ Ọghẹnẹ ọ rehọ edhere igbunu si ae no uwou-odi. (Iruẹru 5:19-21) Usiuwoma ota nọ ma re kpohọ k’oka k’oka o rrọ usu eware nọ ma rẹ rọ kiẹ oma mai riwi. Jesu avọ Ọsẹ riẹ a bi muẹrohọ ẹrọwọ mai gbe epanọ ma be daoma te evaọ iruo usiuwoma ota na. (Evia. 2:19) Wọhọ epanọ ọkpako ukoko nọ ma fodẹ ẹsiẹ na ọ ta, u fo nọ usiuwoma ota na ma rẹ rọ karo.

16. Fikieme u ro fo nọ ma kareghẹhọ omauromudhe mai?

16 Hae kareghẹhọ omauromudhe ra. Usu mai kugbe Jihova họ oware nọ o mae ghare omai obọ. Jihova ọ riẹ idibo riẹ. (Se Aizaya 44:5.) Lẹ re who je roro didi kpahe epanọ usu ra kugbe Jihova o ga te. Ẹdẹ ame-ọhọ ra ọ thọrọ owhẹ ẹro gbe he. Onana u ti fi obọ họ kẹ owhẹ riẹ nọ ame-ọhọ ra o dikihẹ kẹ omauromudhe ra, oware nọ o mai wuzou nọ who ru no.

RE MA SAE YỌRỌ USU MAI KUGBE JIHOVA O GWỌLỌ ITHIHAKỌ

17. Fikieme o rọ gwọlọ ithihakọ re ma sae yọrọ usu mai kugbe Jihova?

17 Pọl o fi ẹgba họ ithihakọ evaọ ileta nọ o kere se inievo obọ Galesha na. (Gal. 6:9) Onana u wuzou kẹ Ileleikristi nẹnẹ re. Whọ te nyaku ebẹbẹ, rekọ Jihova o ti fi obọ họ k’owhẹ. Lẹ kẹ obufihọ ẹzi Ọghẹnẹ. Who ti wo omosasọ nọ Ọghẹnẹ o ti ru owhẹ wo oghọghọ viukpọ uweri, je ru owhẹ wo udhedhẹ viukpọ edada. (Mat. 7:7-11) Dai roro onana: Otẹrọnọ Jihova ọ be daezọ emevra, kọ ọ gbẹ te daezọ ra nọ who wo uyoyou kẹe jẹ roma mudhe kẹe? (Mat. 10:29-31) Ẹbẹbẹ kpobi nọ whọ rẹriẹ ovao dhe kẹhẹ, who zihe kpemu hu, yọ oma o rrọ owhẹ gbe he. A rẹ ruẹ obọ eghale nọ ma wo ho fikinọ Jihova ọ riẹ omai.

18. Nọ whọ “nyaze te riẹ Ọghẹnẹ no na,” eme who ti ru enẹna?

18 Otẹrọnọ kẹlena whọ riẹ Jihova jẹ họ-ame, eme o kiọkọ? Daoma riẹ Jihova viere, re whọ hai wo ẹnyaharo evaọ egagọ riẹ. Kọ otẹrọnọ whọ họ-ame kri no, eme o kiọkọ? Whọ rẹ gbẹ daoma rro h’aro evaọ eriariẹ nọ who wo kpahe Jihova. Wha joma r’abọ muoma ha nọ ma te ru te oria jọ evaọ egagọ Ọghẹnẹ. Ukpoye, joma hae kiẹ iruẹru mai riwi evaọ egagọ Jihova n’oke t’oke re ma sai ru usu mai kugbe Jihova Ọghẹnẹ oyoyou mai na ga vi epaọ anwẹdẹ kpobi.—Se 2 Ahwo Kọrint 13:5, 6.