Kpohọ eme nọ e riẹ eva

Kpohọ oria eware nọ e riẹe eva

Jihova Ọ Sẹro Rai Evaọ Uwoho Igbehru Na

Jihova Ọ Sẹro Rai Evaọ Uwoho Igbehru Na

IRIOKE ẹdẹjọ nọ aye jọ o no uwou ze, ọ tẹ ruẹ uko jọ nọ a fare nọ o rrọ aro unuwou riẹ. Ọ tẹ tọlọ iẹe je rri wariẹ sọ ọ sae ruẹ ohwo nọ o fi rie họ etẹe, rekọ ọ ruẹ uvumọ ohwo ho. Ẹsejọhọ aso ohwo jọ o ro fi ei họ etẹe. Ọ tẹ dina rovie uko na je rri oware nọ o riẹe, kẹsena o te zihe ruọ uwou ovovẹrẹ je si ẹthẹ họ. O ru ere keme ebe ukoko nọ egọmeti o fi awhaha họ e jọ eva uko na. Avọ evawere, ọ tẹ lẹ họ eva bi yere Jihova kẹ ebe ukoko na nọ i te rie obọ na.

Enẹ o jẹ hae jọ Germany via ẹsibuobu evaọ etoke ikpe 1930. Nọ esuo Nazi o muhọ no evaọ ukpe 1933, a te fi awhaha họ iruẹru Isẹri Jihova evaọ orẹwho na. Oniọvo nọ a re se Richard Rudolph nọ ọ kpako vrẹ ikpe udhusoi (100) no enẹna, * ọ ta nọ: “U mu omai ẹro nọ uvumọ uzi ohwo-akpọ o rrọ họ nọ o rẹ whaha omai nọ ma gbẹ sae rọ ta ẹme kẹ amọfa kpahe Jihova gbe odẹ riẹ hẹ. Ebe ukoko na i wuzou kẹ omai gaga, eye ma re ro ru ewuhrẹ jẹ wha kpohọ usiuwoma ota. Rekọ ebe na i gbe je te omai obọ họ fiki awhaha na. Ma te je roro kpahe oghẹrẹ nọ ma te sai ro ru iruo usiuwoma ota na.” U kri hi, Richard o te roro ku oghẹrẹ nọ ọ te sai ro fi obọ họ wha ebe na te inievo na obọ. Uwoho igbehru na u ti fi obọ họ kẹe ru onana.—Ibr. 9:36.

EDHERE NỌ AHWO A RẸ RỌ WHALIẸ EWARE ZIỌ ORẸWHO NA

Whọ tẹ nya rri ofẹ nọ ethẹ Elbe (hayo Labe) o bi su no ze, whọ te ruẹ igbehru ilogbo nọ a re se Krkonoše, nọ e rrọ uwhru Czech Republic avọ Poland. Igbehru na i kpehru te irula idu isoi gbe egba ivẹ gbe udhuvẹ gbe ikpe (5,250), yọ a re se ae ikoliko nọ e rrọ udevie Europe. Ekpalekpa-ame nọ i kpehru te irula 10 i re ruru ehru rae te oware wọhọ emerae ezeza. Igrigri nọ e rẹ kẹ ohwo uvẹ ruẹ ude vievie he i re whẹ ruru igbehru na n’oke t’oke.

No anwae ze, igbehru nana e rrọ oka nọ a re ro vuhu iwhru ekwotọ sa-sa evaọ Europe. Fikinọ edhere na o yoma vi epanọ otu egọmeti nọ a re fiẹrohọ ikpehre ahwo a sae rọ nyae n’oke t’oke, ahwo buobu a rẹ rọ edhere igbehru nana whaliẹ eware no eria ruọ eria. Evaọ etoke ikpe 1930 nọ igbehru nana e jọ uwhru Czechoslovakia avọ Germany, Isẹri na a tẹ jẹ rehọ edhere nana whaliẹ ebe ukoko na te eria nọ a jọ fi awhaha họ ae. Richard nọ ọ gbẹ jọ uzoge oke yena ọ jọ usu inievo nana.

Inievo nọ e wọ ebe fihọ uke be whaliẹ kpohọ Germany nọ i fi iwu họ wọhọ ahwo nọ a bi kpohọ arozaha igbehru egadiẹ

ONYA NỌ O RẸ SAE WHA UYE ZE

Richard ọ ta nọ: “Evaọ urere ẹkpoka, mai izoge nọ i bu te imahrẹ hayo vi ere ma rẹ wọ kpohọ igbehru na avọ eware nọ ma ku họ jẹ gba fihọ uke wọhọ ahwo nọ a be nyae zaharo ohrẹ-odhẹ evaọ ehru igbehru. O rẹ rehọ omai oware wọhọ euwa esa re ma tẹ te gadiẹ igbehru no ofẹ Germany te Špindlerův Mlýn, oria nọ ahwo a re kpohọ kẹ eriosehọ evaọ etoke ehọlide” nọ o rrọ ofẹ Czechoslovakia. Ahwo Germany buobu a jẹ rria oria nana. Ọjọ evaọ usu rai ọ jọ ọwhẹrẹ yọ ọ rọwo nọ o re fi obọ họ kẹ inievo na. Ọzae na o wo akẹkẹ nọ ọ rẹ wọ ahwo nọ a be ziọ etẹe kẹ eriosehọ ehọlide. Ẹdẹjọ ọ rọ akẹkẹ nyae rehọ ekatọno ebe mai evaọ oria nọ itreni nọ ọ wọ rai no obọ Prague ze o fi rai họ. O te si ekatọno ebe na no họ udevie ekru ebiesa nọ e rrọ udhu riẹ, inievo na a vẹ te whaliẹ ae no etẹe kpobọ Germany.

Richard ọ ta re nọ: “Nọ ma te udhu na, ma tẹ wọ ebe na fihọ ekpa nọ ma so fihọ uke. Enọ omomọvo mai ọ wha e joma gbẹdẹ te ẹkpa isimeti.” Aso a jẹ hae rọ nya re a se ae ba ẹruẹ, a rẹ ruọ edhere nọ oke u te bi siaro họ no je te uwou taure ọre ọ tẹ te va ze. Oniọvo jọ nọ a re se Ernst Wiesner nọ ọ jọ ọsẹro ọnyawariẹ evaọ oke yena ọ ta kpahe oghẹrẹ nọ inievo na a je ro ru ei, inọ: “Inievo-emezae ivẹ e rẹ kobaro kẹ otu nọ o kiọkọ, nọ a tẹ nyaku ohwo jọ evaọ edhere a ve lo etọche oghẹrẹ jọ. Onana yọ oka nọ u re dhesẹ kẹ inievo nọ e rrọ obemu nọ e wha ebe na inọ a dhere ẹwọ bẹsenọ inievo ivẹ na a re zihe bru ai jẹ rọ ẹkwoma oka ofa jọ ta oware nọ a re ru kẹ ai, yọ a jẹ hai nwene oka nana n’oke t’oke.” Orọnọ iporisi Germany nọ e rẹ wha iwu iburu na ọvo a jẹ hae yọroma kẹ hẹ.

Richard ọ ta nọ: “Owọwọ ẹdẹjọ mẹ kake ruọ edhere he fiki iruo mẹ, inievo na a ruọ edhere bẹ no bi kpohọ Czechoslovakia me te ti muhọ ẹnya. Nọ mẹ jẹ nya, oria kpobi u muebi yọ igrigri e vọ riẹ, ekpahe i je kpe omẹ gaga fiki ewhrọwhrọ idhedhẹ nọ i je kie. Me te vru evaọ edhere na, euwa buobu me je ghoro evaọ ọgbọ iriẹ esese nọ e jọ oyena. Ahwo buobu a no enẹ whu no evaọ edhere nana. Nọ inievo na a je zihe kpozi okiokiọ riẹ ma rọ ruẹ ohwohwo.”

Oware wọhọ etoke ikpe esa soso, inievo nana a jẹ hae nya edhere igbehru na vrẹ nyae whaliẹ ebe ze koka koka. Evaọ oke ekpahe egaga a rẹ wọ ekatọno ebe na fihọ ehru ekpala nọ a rẹ rọ gadiẹ igbehru na, a ve mu ai họ etuo evaọ ehru ekpalekpa-ame nọ i dhẹ mu otọ na. Ẹsejọ, inievo nọ i bu te udhe a rẹ fa no orẹwho jọ ruọ ofa oke uvo bi lele ulo ahwo nọ a rẹ gadiẹ igbehru na. Inievo-emetẹ e jẹ hai lele ae re, re a ruẹsi ru ahwo roro nọ igbehru a nyae gadiẹ. Inievo-emetẹ jọ e rẹ jọ obaro, nọ a te viẹro ku ahwo jọ, a ve gbolo etu rai kpehru re inievo-emezae na a riẹ oware nọ a re ru.

Ekpalekpa-ame nọ i dhẹmu ehru igbehru na i ru nọ onya edhere igbehru na o rọ rrọ oware nọ o rẹ sae wha enwoma ze

Eme a re ru okiokiọ riẹ nọ a tẹ nwane whaliẹ ebe na te Germany no? A ru ọruẹrẹfihotọ epanọ a rẹ rọ ghale ebe na se inievo na ẹsiẹsiẹ yena. Ẹvẹ a re ro ru onana? A re fi ebe na họ ekatọno, a vẹ fare ae wọhọ ekatọno edha, kẹsena a vẹ wọ ae kpohọ oria nọ itreni e rẹ kpahe evaọ obọ Hirschberg. Kẹsena a ve no etẹe vi ekatọno na kpohọ eria sa-sa evaọ Germany, inievo na a vẹ jọ obei whaliẹ ae te ohwohwo obọ evaọ oghẹrẹ nọ ma jọ obọ emuhọ ta na. Fiki oghẹrẹ nọ ọruẹrẹfihotọ nana ọ rrọ, o rẹ sae whaliẹ ahwo na kpobi nọ a te kru omọvo. Ẹbẹbẹ otiọna ọ roma via ẹdẹjọ.

Evaọ ukpe 1936, otu egọmeti a duku oria jọ nọ ma rẹ wọ ekatọno ebe mae fihọ kẹle Berlin. A jọ etẹe ruẹ ekatọno esa nọ a vi no Hirschberg ze, rekọ a kere odẹ ohwo nọ o vi rai fihọ iẹe he. Iporisi a tẹ romatotọ rri ibieme na jẹ rọ ere vuhu oniọvo nọ o kere i rai, kẹsena a te mu ei. U kri hi, a te duku Richard Rudolph gbe oniọvo ọfa jọ, a te je mu ai. Fikinọ inievo na a rọwo nọ ayeọvo a ru oware na, u te ru nọ inievo edekọ a gbẹ jẹ rọ whaliẹ ebe na ghele oware ofa nọ u re noi ze kpobi kẹhẹ.

OWARE NỌ MA WUHRẸ NO IKU NA ZE

Ebe nọ a jẹ hae wọ fihọ ekpa so fihọ uke rọ nya igbehru vrẹ whaliẹ kpohọ Germany na o jọ edhere nọ inievo obọ Germany a je ro wo ebe ukoko na. Rekọ orọnọ edhere igbehru na ọvo a jẹ whaliẹ ebe na nya vrẹ hẹ. Taure ukpe 1939 u te ti te, nọ isoja Germany a wọ ẹmo ruọ Czechoslovakia, oghẹrẹ idhere efa itieye e jariẹ nọ a rẹ rọ rueva Germany. Isẹri Jihova nọ e rrọ erẹwho efa nọ avọ Germany a gbẹ rrọ uwhru, wọhọ France, Netherlands, gbe Switzerland a jẹ hai fi obọ họ whaliẹ ebe na te inievo rai nọ a be wọso na obọ evaọ Germany.

Enẹna, mai otujọ buobu ma rẹ sai wo unu ebe kpobi, te erọ ikporakporo gbe ividio nọ ma gwọlọ. Whọ make jọ obọ Ọgwa Uvie rehọ obe, hayo whọ rehọ iẹe no oria evuẹ Itanẹte jw.org mai ze, kọ u gbe fo re who roro kpahe uye nọ a ruẹ fihọ ae taure i te ti te owhẹ obọ? O sae nwane jọnọ a so rai fihọ uke udevie aso gadiẹ igbehru re i te ti te owhẹ obọ họ, rekọ ibe Ileleikristi ra a ru iruo gaga re e sai te owhẹ obọ.

^ edhe-ẹme 3 Richard ọ jọ Ukoko Hirschberg evaọ Silesia. Okpẹwho Hirschberg a bi se Jelenia Góra enẹna evaọ ofẹ ẹkpẹlobọ ukiediwo-ọre Poland.