Kpohọ eme nọ e riẹ eva

Kpohọ oria eware nọ e riẹe eva

Kọ Isẹri Jihova A rẹ Raha Erọo?

Kọ Isẹri Jihova A rẹ Raha Erọo?

Kọ Isẹri Jihova A rẹ Raha Erọo?

AHWO buobu a rẹ ta nọ: “Nọ ọrivẹ-orọo o te no egagọ jọ ruọ ọfa yọ orọo o raha no.” Ẹsejọ ahwo a rẹ rehọ ẹme nana si ohwo nọ ọ rọo no nọ ọ gwọlọ zihe ruọ omọvo Isẹri Jihova ozọ, nọ ọye ọvo o te bi kurẹriẹ. Kọ ginọ uzẹme inọ ere o be hae jọ ẹsikpobi?

Uzẹme, nọ ohwo o te mu isiuru họ ewo kpahe egagọ hayo be gwọlọ nwene no egagọ nọ ọ rrọ vẹre, o rẹ sae gheghe ọrivẹ-orọo riẹ ezọ. O rẹ sae lẹliẹe ruawa, je roro inọ ọrivẹ-orọo riẹ na o wo ọdawẹ kẹe he, yọ o sae jẹ lẹliẹe kru ofu họ eva.

Ẹsibuobu, aye ọ rẹ kake jowọ enwene egagọ. Otẹrọnọ Isẹri Jihova a bi wuhrẹ Ebaibol kugbe aye ra, ẹvẹ onana o rẹ sai kpomahọ orọo ra? Otẹrọnọ whẹ yọ aye uwou-orọo nọ o bi ku oma gbe Isẹri Jihova, eme whọ rẹ sai ru nọ udu o jẹ sai te ọzae ra otọ?

Oghẹrẹ nọ O rẹ Sae Jọ Ọzae Oma

Mark nọ ọ be rria obọ Australia avọ aye riẹ a jọ orọo te ikpe 12 no, kẹsena Isẹri Jihova a te mu uwuhrẹ Ebaibol họ kugbe aye na. Mark ọ ta nọ: “Evawere e jọ orọo mai, yọ iruo okọ mẹ i je woma kẹ omẹ ziezi.” O fibae nọ: “Uzuazọ o jọ wowoma kẹ omai. Kẹsena Isẹri Jihova a te mu Ebaibol họ ewuhrẹ kugbe aye mẹ. O tẹ jẹ kẹ omẹ idhọvẹ inọ owojẹ aye mẹ na u ti kpomahọ uzuazọ uyero mẹ eva edhere nọ mẹ gwọlọ họ. No emuhọ ze, isiuru ekpokpọ nọ aye mẹ o wo kpahe Ebaibol o lẹliẹ udu je te omẹ otọ họ, whaọ nọ ọ jẹ te vuẹ omẹ nọ ọ gwọlọ họ-ame wọhọ omọvo Isẹri Jihova, awaọruọ mẹ ọ tẹ ga thesiwa.”

Mark ọ tẹ jẹ ruawa inọ kọ egagọ ekpokpọ nọ aye riẹ o bi kpohọ na o gbẹ te nwae raha orọo rai? Ọ tẹ jiroro nọ ọ rẹ tubẹ whaha iẹe uwuhrẹ Ebaibol na gbe usu kpobi nọ o wo kugbe Isẹri Jihova. Rekọ ukpenọ ọ nwane rọ okpakpa ru ere, ọ tẹ kẹ uvẹ re omoke jọ o ruemu tao. Eme ọ via kẹ orọo rai?

Mark ọ ta nọ: “A re gbiku riẹ hẹ, orọo mai u tube woma vi epanọ o jọ vẹre. U bi dhe ewewoma ọvo anwọ ikpe 15 nọ aye mẹ ọ rọ họ-ame wọhọ omọvo Isẹri Jihova na.” Eme o fi obọ họ kru orọo rai ga? Mark ọ ta nọ: “Me te roro kpemu, oware nọ o mae suẹe ze họ fikinọ aye mẹ o fi ohrẹ nọ o rrọ Ebaibol hiruo. Ọ be hae daoma rehọ adhẹẹ kẹ omẹ ẹsikpobi.”

Ohrẹ nọ Eyae nọ Ekurẹriẹ Rai O Kpomahọ Orọo Rai Wowoma A Kẹ

Whọ tẹ rrọ aye uwou-orọo nọ o bi ku oma gbe Isẹri Jihova, eme whọ rẹ sai ru hayo ta nọ u re fi obọ họ ru awaọruọ ọrivẹ-orọo ra kpotọ? Roro kpahe eme nana nọ eyae uwou-orọo evaọ ofẹ sa-sa akpọ na a ta.

Sakiko, nọ ọ be rria Japan: “Anwọ ikpe 31 na mẹ rọ rrọ orọo na yọ me yẹ emọ esa no. Yọ mẹ rrọ omọvo Isẹri Jihova te ikpe 22 no. Fikinọ mẹ avọ ọzae mẹ ma wo ẹrọwọ ọvona ha, o be hae jọ use-abọ kẹ omẹ ẹsejọ. Rekọ mẹ be daoma gaga re mẹ ruẹ nọ me fi ohrẹ Ebaibol na họ iruo, onọ o ta nọ ma he ‘yo vẹrẹ, rọ ẹrera ruọ ẹmeọta, je muofu ẹrera.’ (Jemis 1:19) Mẹ be daoma jọ wowou kẹ ọzae mẹ jẹ rọwokugbe ẹgwọlọ riẹ evaọ eware nọ e wọso ehri-izi Ebaibol ho. Onana u fi obọ họ ru orọo mai woma no.”

Nadezhda, nọ ọ be rria Russia: “Anwọ ikpe 28 na mẹ rọ rrọ orọo na yọ mẹ họ-ame wọhọ omọvo Isẹri Jihova anwọ ikpe 16 nọ i kpemu. Taure me te ti mu uwuhrẹ Ebaibol họ, mẹ jẹ hai roro nọ ọzae mẹ o te ohwo nọ o re wuzou uviuwou na ha. Mẹ ọvo mẹ jẹ hae jẹ iroro buobu kẹ omobọ mẹ. Rekọ ẹmẹrera na, mẹ tẹ te ruẹ inọ ehri-izi Ebaibol nọ me bi fihọ iruo e wha udhedhẹ gbe evawere ziọ uviuwou mai no. (1 Ahwo Kọrint 11:3) Ẹmẹrera na, u te muhọ ẹlọhọ k’omẹ re mẹ roma kpotọ kẹ ọzae mẹ, yọ ọye omariẹ o muẹrohọ inwene nana.”

Marli, nọ ọ be rria Brazil: “Ikpe 21 na mẹ rọ rrọ orọo na, me te je wo emọ ivẹ. Ikpe ikpegbezeza nọ i kpemu mẹ họ-ame wọhọ omọvo Isẹri Jihova. Me wuhrẹ no Ebaibol ze inọ Jihova ọ gwọlọ nọ imava-orọo a jọ kugbe, orọnikọ a rẹ hẹriẹ hẹ. Fikiere mẹ tẹ be daoma re mẹ jọ emamọ aye, re ẹme gbe uruemu mẹ e jọ enọ e rẹ wha evawere se Jihova gbe ọzae mẹ.”

Larisa, nọ ọ be rria Russia: “Nọ me kurẹriẹ ruọ omọvo Isẹri Jihova oware wọhọ ikpe 19 nọ i kpemu, mẹ ruẹ vuhumu inọ oware nọ o mai wuzou họ re me ru inwene evaọ uzuazọ mẹ. Ọzae mẹ ọ ruẹ inwene iwoma nọ me ru no fiki uwuhrẹ Ebaibol—inọ u fi obọ họ kẹ omẹ no be rọ ẹro owoma rri rie. Evaọ oke ọsosuọ, ma wo ọvuọ eriwo riẹ kpahe oghẹrẹ nọ ma rẹ yọrọ emọ mai, rekọ enẹna oyena o gbẹ rrọ ẹbẹbẹ kẹ omai hi. Ọzae mẹ ọ be kẹ emọ mai uvẹ re a lele omẹ kpohọ iwuhrẹ Ileleikristi mai keme ọ ruẹ vuhumu inọ oware nọ u re fi obọ họ kẹ ai ọvo ma be jọ obei wuhrẹ.”

Valquíria, nọ ọ be rria Brazil: “Anwọ ikpe 19 mẹ rọ rrọ orọo na yọ me wo ọmọ ọvo. Anwọ ikpe 13 nọ i kpemu me ro kurẹriẹ ruọ omọvo Isẹri Jihova. Oke ọsosuọ, o ruọ ọzae mẹ hẹ re mẹ hae ta usiuwoma no oria ruọ oria. Rekọ mẹ tẹ jẹ hae rọ edhere owowolẹ kpahe ẹme zihe kẹe, je fi obọ họ kẹe ruẹ inọ iwuhrẹ Ebaibol na i bi ru uruemu mẹ woma vi epaọ ọsosuọ. Ẹmẹrera na ọzae mẹ ọ tẹ te ruẹ epanọ u wuzou te kẹ omẹ re me kpohọ usiuwoma ota. Enẹna, ọ be hai fi obọ họ kẹ omẹ ziezi evaọ eware nọ i wobọ kugbe egagọ mẹ. Me te bi kpohọ iwhre nọ i thabọ no ẹwho mai nyai ru uwuhrẹ Ebaibol kugbe amọfa, ọ rẹ rọ omoto wọ omẹ nya jẹ tubẹ hẹrẹ bẹsenọ me re ru no.”

Ẹgba nọ Ọ rẹ Wọ Ohwo Ru Ewoma

Ọrivẹ-orọo ra o te bi ku oma gbe Isẹri Jihova, ozọ u mu owhẹ hẹ inọ onana o te raha orọo rai. Wọhọ epanọ ezae gbe eyae uwou-orọo buobu wariẹ akpọ na họ a ruẹ vuhumu no, Ebaibol na i wo ẹgba nọ ọ rẹ wọ ohwo ru inwene nọ i re fi obọ họ evaọ orọo.

Ọzae uwou-orọo jọ nọ ọ rrọ omọvo Isẹri Jihova ha ọ ta nọ: “Oke ọsosuọ o kẹ omẹ idhọvẹ nọ aye mẹ ọ ruọ ukoko Isẹri Jihova, rekọ enẹna mẹ ruẹ no inọ odiri mẹ o wha erere ologbo ze.” Ọzae ọfa jọ ọ ta kpahe aye riẹ nọ: “Ẹrọwọ, ọtamuo, gbe edikihẹga aye mẹ u ru nọ me ro wo adhẹẹ ologbo kẹ Isẹri Jihova. Iwuhrẹ egagọ riẹ nọ o bi fihọ iruo i fi obọ họ kẹ orọo mai gaga no. Ma be hai dhesẹ ororokẹ kẹ ohwohwo, jẹ be rẹrote orọo mai wọhọ ọruẹrẹfihotọ ebẹdẹ bẹdẹ.”

[Ẹkpẹti/Uwoho nọ e rrọ ẹwẹ-obe avọ 13]

Ẹvẹ Isẹri Jihova A Rri Orọo?

Isẹri Jihova a rehọ Ebaibol na inọ Ẹme Ọghẹnẹ nọ a rọ ẹgba ẹzi riẹ kere. Fikiere a se ẹme nọ Ebaibol na e ta kpahe orọo gboja gaga. Muẹrohọ uyo nọ Ebaibol na e kẹ kpahe enọ nọ e rrọ obotọ na:

Kọ Isẹri Jihova a rẹ ta udu họ ibe Ileleikristi rai awọ inọ a siọ ọrivẹ-orọo rai nọ ọ rrọ omọvo Isẹri Jihova ha? Ijo. Pọl ukọ na o kere nọ: “Ohwo jọ ọ tẹ rọ nọ o wo aye nọ ọ rọ ọgẹdhọ, ọ tẹ rọwo nọ aviẹ agbẹ jọ, ọ siẹe he. Otẹrọnọ aye jọ ọ rọ nọ o wo ọzae ọgẹdhọ, ọ tẹ rọwo nọ aviẹ a rẹ jọ, ọ siẹe he.” (1 Ahwo Kọrint 7:12, 13) Isẹri Jihova a bi koko ujaje nana.

Kọ Isẹri Jihova a rẹ ta udu họ aye nọ ọ rrọ omọvo rai awọ inọ ọ ghẹmeeyo kẹ ọzae riẹ nọ ọ rrọ omọvo rai hi? Ijo. Pita ukọ na o kere nọ: “Whai eyae na, wha rọ oma kpotọ kẹ ezae rai, re otẹrọnọ ejọ e kezọ ẹme na ha, a vẹ te rọ fiki uruemu eyae rai ze edhere na, omake rọnọ a yo ẹme na ha, okenọ a ruẹ uruemu rai fuafo avọ adhẹ.”—1 Pita 3:1, 2.

Kọ Isẹri Jihova a bi wuhrẹ inọ ọzae o wo udu ọ atanure, koyehọ oware kpobi nọ ọ ta yọ u re no? Ijo. Pọl ukọ na ọ ta nọ: “Mẹ guọlọ re wha riẹ nọ Kristi họ ọ nọ o wo uzou ohwo kpobi, ọzae ọye o wo uzou aye riẹ, Ọghẹnẹ kọ ọye o wo uzou Kristi.” (1 Ahwo Kọrint 11:3) Aye nọ ọ rrọ Oleleikristi ọ rẹ rehọ adhẹẹ kẹ ọzae riẹ wọhọ ọnọ o wuzou uwou na. Rekọ udu yena nọ ọzae o wo na u wo umuo. Ọ rrọ otọ Ọghẹnẹ gbe Kristi. Fikiere, otẹrọnọ ọzae ọ ta kẹ aye riẹ inọ o ru oware jọ nọ o wọso uzi Ọghẹnẹ, aye nọ ọ rrọ Oleleikristi o re “yo ẹme Ọghẹnẹ vi o rọ ahwo.”—Iruẹru Ikọ Na 5:29.

Kọ Isẹri Jihova a bi wuhrẹ inọ a rẹ fa orọo vievie he? Ijo. Jesu Kristi ọ ta nọ: ‘Mẹ ta kẹ owhai, kohwo kohwo nọ o siobọno aye riẹ o gbẹrọ fiki ẹnwae-obro ho, ọ jẹ rehọ ọfa, o bruẹnwae.’ (Matiu 19:9) Fikiere, Isẹri Jihova a rọwo kugbe eriwo Jesu na inọ ẹnwae-obro ọ rẹ sae fa orọo. Rekọ a rọwo re inọ u fo ho re a rehọ fiki eware nọ i tulo ho fa orọo. A rẹ ta udu họ ibe Ileleikristi rai awọ inọ a ru lele ẹme Jesu nọ ọ ta nọ: “Ọzae ọ [rẹ] se ọsẹ gbe oni riẹ ba o ve kuomagbe aye riẹ, ai ivẹ na a vẹ te jọ uwo ovo. . . . Fikiere onọ Ọghẹnẹ o kugbe no, a jọ ohwo ọvo ọ hẹriẹ e he.”—Matiu 19:5, 6.