Kpohọ eme nọ e riẹ eva

Kpohọ oria eware nọ e riẹe eva

Orọwọ Nọ U Notọ Ze 4: Eghẹnẹ Esa Nọ E Rrọ ọvo

Orọwọ Nọ U Notọ Ze 4: Eghẹnẹ Esa Nọ E Rrọ ọvo

Orọwọ Nọ U Notọ Ze 4: Eghẹnẹ Esa Nọ E Rrọ ọvo

Ẹvẹ uwuhrẹ nana u ro muhọ? “Ohwo ọ sai wo eriwo na inọ uwuhrẹ Eghẹnẹ esa nọ e rrọ ọvo na yọ uwuhrẹ nọ u muhọ evaọ ubrobọ urere ikpe-udhusoi avọ ene na. A te rri rie, ma sae ta nọ uzẹme . . . Taure abọ urere ikpe-udhusoi avọ ene na u te ti te, uwuhrẹ ‘Eghẹnẹ esa nọ e rrọ ọvo’ na o d’owọ muotọ họ, yọ a jẹ riẹ rehọ vọvọ họ evaọ egagọ gbe ẹrọwọ Ileleikristi.”—New Catholic Encyclopedia (1967), Uko avọ 14, ẹwẹ-obe avọ 299.

“Ogbẹgwae ikọ-Ọghẹnẹ ichọche evaọ okpẹwho Nicaea a kuomagbe evaọ May 20, 325 [C.E.]. Constantine ọ jọ ohwo-agbara evaọ ẹgwae na, yọ ọyomariẹ họ ọnọ ọ jiroro . . . oware nọ ogbẹgwae na u kere hotọ kpahe usu nọ o rrọ udevie Kristi gbe Ọghẹnẹ, inọ Ọmọ na ‘avọ Ọsẹ na yọ omọvo.’ . . . Fiki ozọ ọba na, ikọ-Ọghẹnẹ ichọche na kpobi, ajokpaọ ivẹ ọvo, a tẹ whobọhọ uwuhrẹ na, dedenọ ibuobu rai e riẹ nọ oware nọ a be whobọhọ na o thọ.”—Encyclopædia Britannica (1970), Uko avọ 6, ẹwẹ-obe avọ 386.

Eme Ebaibol e ta? “[Stivin] nọ Ẹzi Ẹri ọ vọ oma, ọ tẹ tọ ẹro mu bi riwi kpobọ ehru, ọ jẹ ruẹ oruaro Ọghẹnẹ, yọ Jesu o dikihẹ obọze Ọghẹnẹ; ọ tẹ ta nọ Riri, mẹ ruẹ ehru nọ o rovie, gbe Ọmọ Ohwo nọ o dikihẹ evaọ obọze Ọghẹnẹ.’”—Iruẹru Ikọ Na 7:55, 56.

Eme onana u dhesẹ via? Avọ ẹzi ẹri nọ ọ vọ riẹ oma, Stivin ọ ruẹ Jesu nọ o “dikihẹ obọze Ọghẹnẹ.” Fikiere, o rrọ vevẹ inọ Jesu o zihe ruọ Ọghẹnẹ hẹ nọ ọ kparoma kpohọ odhiwu no, ukpoye, omama ẹzi nọ u wo ohẹriẹ no Ọghẹnẹ. A jọ ikuigbe nana fodẹ ohwo avesa jọ nọ ọ jọ etẹe kugbe Ọghẹnẹ hẹ. Ghelọ omodawọ nọ a rọ gwọlọ eria Ikereakere jọ nọ a rẹ rọ tha uwuhrẹ Eghẹnẹ esa nọ e rrọ ọvo na uke, ukọ-Ọghẹnẹ rai nọ a re se Marie-Émile Boismard, ọ jọ obe riẹ À l’aube du christianisme—La naissance des dogmes (Emuhọ Egagọ-Ileleikristi—Omarọvia Iwuhrẹ Ichọche), kere inọ: “Ẹme na inọ imasa i ru Ọghẹnẹ ọvo via . . . a rẹ jọ oria ọvo evaọ Ọvo Ọkpokpọ na se ku ei hi.”

Ẹjiroro nọ Constantine ọ rọ rehọ uwuhrẹ nana ze họ re o ro si ohẹriẹ nọ o jọ udevie Ichọche ikpe-udhusoi avọ ene na notọ. Dedena, uwuhrẹ nana o wha avro ọfa ze: Kọ Meri, aye nọ o yẹ Jesu na, yọ “Oni Ọghẹnẹ”?

Rri eria Ebaibol nana: Matiu 26:39; Jọn 14:28; 1 Ahwo Kọrint 15:27, 28; Ahwo Kọlọsi 1:15, 16

UZẸME ẸME NA:

Evaọ abọ urere ikpe-udhusoi avọ ene na a rọ jẹ uwuhrẹ Eghẹnẹ esa nọ e rrọ ọvo na rehọ

[Ọnọ o wo uwoho nọ o rrọ ẹwẹ-obe avọ 13]

Museo Bardini, Florence