Kpohọ eme nọ e riẹ eva

Kpohọ oria eware nọ e riẹe eva

Kọ Whọ Riẹ?

Kọ Whọ Riẹ?

Kọ Whọ Riẹ?

Eme Pọl ukọ na ọ jẹ ta kpahe okenọ ọ ta inọ “Me wo eka họ oma mẹ, eka na e rọ Jesu”?—Ahwo Galesha 6:17.

Eware sa-sa e rẹ sae ziọ iroro ahwo ikpe-udhusoi ọsosuọ nọ Pọl ọ ta ẹme nana kẹ na. Wọhọ oriruo, evaọ oke anwae a jẹ hae rọ ayọno nọ ọ be rroro heri heri rọ k’oka họ ahwo nọ a mu evaọ ẹmo, iji nọ e jẹ hai tho eware evaọ etẹmpol, gbe erigbo nọ e dhẹ no obọ olori rai. A tẹ k’oka utionana họ oma ohwo-akpọ, o jẹ hae jọ oware omovuọ.

Dede na, orọnikọ ẹsikpobi oka utionana o jẹ hae jọ oware omovuọ họ. Ahwo oke anwae buobu a jẹ hae k’oka họ oma ro dhesẹ uyẹ nọ a no ze hayo egagọ nọ a rrọ. Wọhọ epanọ obe-ofeme na Theological Dictionary of the New Testament o ta, “Ahwo Siria a jẹ hae k’oka họ ẹzuobọ hayo uriohọ rai ro dhesẹ nọ a rọ oma mudhe kẹ edhọ rai nọ a re se Hadad gbe Atargatis . . . Ahwo nọ a jẹ gọ ẹdhọ na Dionysus a jẹ hae rọ ayọno ọroro k’oka obe-ẹwọ jọ họ oma.”

Ikere-ebe ọgbọna buobu nọ e rẹ ta ẹme kpahe Ebaibol na a ta inọ Pọl ọ be jọ etenẹ ikere na ta ẹme kpahe eka nọ e jariẹ oma fiki ukpe nọ ọ rioja riẹ etoke sa-sa evaọ iruo usiuwoma ota riẹ. (2 Ahwo Kọrint 11:23-27) Rekọ ẹsejọhọ oware nọ Pọl o wo họ iroro họ, edhere uzuazọ riẹ nọ u dhesẹ i rie via wọhọ Oleleikristi, orọnikọ eka jọ nọ e jariẹ oma ha.

Kọ ewho adhẹzọ nọ e jọ orẹwho Izrẹl anwae i zihe ruọ oria nọ igbulegbu e jẹ hae dhẹ dhere?

Evaọ ewho egedhọ oke anwae, etẹmpol buobu e jọ oria nọ ahwo nọ e be dhẹ kẹ uzuazọ rai hayo igbulegbu e jẹ hae dhẹ kpohọ re obọ o siọ ae ba ete. Evaọ udevie otu Kristẹndọm erọ oge avesa rite oge avisoi ekele oke mai na, ahwo a jẹ hae dhẹ dhere iwou ichọche gbe iwou efa nọ a bọ fihọ ẹtighẹ ichọche re. Dede na, izi nọ a fihọ kpahe ewho adhẹzọ Izrẹl i ru nọ eria nana e gbẹ sai ro zihe ruọ eria nọ igbulegbu e rẹ dhẹ nyai dhere he.

Uzi nọ Ọghẹnẹ ọ rọ ẹkwoma Mosis kẹ na o ta inọ ahwo nọ a rọ ethobọ kpe ohwo ọvo a rẹ kẹ uvẹ jọ ewho adhẹzọ na. (Iziewariẹ 19:4, 5) Ohwo otiọye na ọ rẹ sae dhẹ kpohọ ẹwho adhẹzọ nọ ọ mae kẹle iẹe oma re ọ sae vabọ no obọ ọzae nọ ọ rrọ omoni nọ ọ mae kẹle ohwo nọ o kpe na, ọnọ ọ rẹ sae kioja. Nọ ọ tẹ ta oware nọ o via kẹ ekpako ẹwho adhẹzọ na no, a vẹ rehọ iẹe bru ogbẹgwae ẹdhoguo ubrotọ nọ o jo kpe ohwo na, re a rehọ iẹe gu ẹdhọ. Oyena o rẹ kẹe uvẹ nọ ọ sai ro dhesẹ inọ ginọ ethobọ o ro kpe ohwo na. Ekpako na a rẹ kiẹ oghẹrẹ uyero nọ o jọ udevie ọnọ o kpe ohwo na gbe ohwo nọ o kpe na, ruẹ sọ egrẹ ọ jọ udevie rai vẹre.—Ikelakele 35:20-24; Iziewariẹ 19:6, 7; Joshua 20:4, 5.

A tẹ ruẹ nọ ginọ oware ethobọ, a ve zihe iei kpohọ ẹwho adhẹzọ na, yọ ọ rẹ j’owọ no etẹe he. Ewho nana e jọ iwou-odi hi. Ahwo nọ a dhẹ kpohọ etẹe a jẹ hai ru iruo je ru eware efa kpobi nọ a re ru evaọ ẹwho. Nọ ozerẹ okpehru na o te whu no, ahwo nọ a dhẹ kpohọ ewho adhẹzọ na a rẹ sai zihe kpo.—Ikelakele 35:6, 25-28.

[Udhesẹ-oria nọ o rrọ ẹwẹ-obe avọ 15]

(Rọkẹ onọ a ruẹrẹhọ ziezi, rri obe na)

EWHO ADHẸZỌ

1 KEDẸSH

2 GOLAN

3 REMỌT-GILIAD

4 SHẸKẸM

5 BẸZA

6 HIBRỌN

Ethẹ Jọdan