Kpohọ eme nọ e riẹ eva

Kpohọ oria eware nọ e riẹe eva

Emamọ Usi Kẹ Iyogbere

Emamọ Usi Kẹ Iyogbere

Emamọ Usi Kẹ Iyogbere

ẸME Ọghẹnẹ ọ kẹ omai imuẹro nọ: “Enọ e guọlọ obọufihọ e rẹ thọrọ ẹro ho.” (Olezi 9:18) Ebaibol na ọ tẹ jẹ ta kpahe Ọnọ ọ ma omai inọ: “Who rovie abọ ra, who te bi ru ẹgwọlọ eware nọ i wo uzuazọ kpobi rọ kẹ ae.” (Olezi 145:16) Ẹruore nana nọ Ẹme Ọghẹnẹ ọ kẹ omai na o rrọ oware ewezẹ hẹ. Ọghẹnẹ Erumeru na ọ rẹ sai ru oware nọ o gwọlọ re uvuhu u n’otọ. Eme iyogbere a gwọlọ?

Ọgba-uwuhrẹ Africa jọ nọ o re wuhrẹ kpahe enuokọ erẹwho sa-sa ọ ta nọ evaọ uzẹme oware nọ erẹwho nọ i yogbe a gwọlọ họ “osu nọ o wo emamọ eva, ọnọ ọ rẹ ta họ ahwo obọ.” Otọ ẹme riẹ na họ, re uvuhu o sai kuhọ, o gwọlọ osu nọ o wo ogaga nọ ọ sae rọ j’owọ je wo ẹwo nọ o rẹ wọe j’owọ. Ma rẹ sai je fibae inọ ohwo nọ ọ rẹ sai si uvuhu n’otọ ọ rẹ jọ osu akpọ-soso keme uyero erẹwho na kpobi nọ o rrọ ẹrẹrẹ he họ oware nọ o be mae wha uvuhu ogaga ze. Ofariẹ, osu nọ ọ rẹ sai si uvuhu n’otọ ọ rẹ jọ ohwo nọ ọ rẹ sai ru oware jọ kpahe ugogo oware nọ o be wha uvuhu ze—oriobọ mai ahwo-akpọ. Diẹse a jẹ sae ruẹ emamọ osu otiọye?

Ọghẹnẹ o vi Jesu ze te vuẹ iyogbere emamọ usi. Nọ Jesu o dikihẹ re o se uwou nọ Ọghẹnẹ o vi rie, ọ ta nọ: “Ẹzi Ọnowo na ọ rọ omẹ oma, fiki epanọ o ku ewhri ku omẹ re [mẹ] vuẹovuẹ emamọ usi kẹ iruori.”—Luk 4:16-18.

Eme Họ Emamọ Usi Na?

Ọghẹnẹ ọ rọ Jesu mu Ovie no. Onana ginọ emamọ usi. Ọye họ Osu nọ o te nọ o ti si uvuhu n’otọ keme (1) o ti su ahwo-akpọ kpobi yọ o wo ogaga nọ o re ro ru oware nọ ọ gwọlọ ru; (2) ọ rẹ re-ohrọ iyogbere yọ o wuhrẹ ilele riẹ inọ a wo ọdawẹ kẹ ae; yọ (3) ọ rẹ sai si oware nọ o be wha uvuhu ze n’otọ, ẹzi oriobọ nọ mai ahwo-akpọ ma reuku riẹ na. Joma ta ẹme kpahe abọ esa nana ọrọ emamọ usi na.

1. Udu-esuo Jesu o kẹre te erẹwho kpobi Ebaibol ọ ta kpahe Jesu nọ: “Ọye a rehọ isuẹsu . . . rọ kẹ, re ahwo kpobi, erẹwho gbe evẹrẹ kpobi, re a ruẹse gọ e.” (Daniẹl 7:14) A rẹ ruẹ oware nọ u woma tei hi re akpọ na soso ọ jọ otọ egọmeti ọvo! A ti gbe ru ozighi hayo họre fiki ekwakwa otọ nọ Ọghẹnẹ ọ ma na ha. Ahwo kpobi a ti wo erere no eware yena ze ẹrẹrẹ. Jesu ọ kẹ imuẹro inọ ọ te jọ Osu akpọ-soso nọ o wo ogaga nọ ọ te rọ jowọ. Ọ ta nọ: “A rehọ ogaga kpobi nọ o rọ eva odhiwu gbe akpọ na kẹ omẹ no.”—Matiu 28:18.

2. Jesu o wo ohrọ kẹ iyogbere Evaọ etoke iruo odibọgba otọakpọ riẹ kpobi, Jesu o dhesẹ ohrọ kẹ iyogbere. Wọhọ oriruo, aye jọ nọ ọ raha igho riẹ kpobi fihọ usiwo no, o dhe obọ te ewu Jesu avọ irẹro inọ ẹyao riẹ o ti kpo. O hwẹ azẹ ikpe ikpegbivẹ, yọ avro ọ riẹ hẹ inọ ọ fo kpobi no fikinọ azẹ o bu rie oma ha. Wọhọ epanọ Uzi na o ta, o te dhe obọ te omọfa, u re ru nọ ohwo na ọ rẹ rọ jọ gbegbe. Rekọ Jesu o dhesẹ ẹwo kẹe. Jesu ọ ta kẹe nọ: “Ọmọtẹ ẹrọwọ ra o [siwi] owhẹ no; nya kpo tou, a [siwi] owhẹ no ẹmọ ra.”—Mak 5:25-34.

Iwuhrẹ Jesu i wo ogaga nọ i re ro nwene uruemu ahwo, ru ai dhesẹ ohrọ kẹ amọfa re. Wọhọ oriruo, roro kpahe uyo nọ Jesu ọ kẹ ọzae jọ nọ ọ gwọlọ riẹ epanọ o re ro ru Ọghẹnẹ eva were. Ọzae na ọ riẹ nọ Ọghẹnẹ ọ gwọlọ nọ ma you ọrivẹ mai, rekọ ọ nọ Jesu nọ: ‘Ono họ ọrivẹ mẹ?’

Evaọ uyo, Jesu ọ tẹ kẹ ọtadhesẹ nọ ahwo buobu a riẹ nẹnẹ kpahe ọzae jọ nọ o je no Jerusalẹm kpohọ Jeriko, ọnọ a kpe mi eware jẹ dhẹ seba “nọ o te uwhu no.” Ozerẹ jọ nọ ọ jẹ nya edhere yena vrẹ, nọ ọ kparo ruẹe, ọ tẹ nya ofẹ odekọ. Ohwo Livai jọ o ru epọvo na re. “Rekọ ohwo Sameria jọ, nọ o je kpo erẹ, nọ o te oria nọ, ọ jọ; nọ ọ rue riẹ ohrọ riẹ o tẹ re iẹe.” O te ririe emela ọzae na, jẹ wọe kpohọ uwou erara, kẹsena ọ tẹ kẹ ọnọ ọ be rẹrote uwou na ugho inọ o siwi ọzae na. Jesu ọ tẹ nọ inọ: “Ọ vẹ who roro nọ, [o ru omariẹ ọrivẹ] kẹ ọnọ o kie ruọ udevie igbulegbu na?” Ọzae na ọ tẹ kuyo nọ: “Ọnọ o dhesẹ ohrọ kẹ e na.” Kẹsena Jesu ọ tẹ ta kẹe nọ: “Nya i ru ere re.”—Luk 10:25-37.

Ahwo nọ a kurẹriẹ zihe ruọ Isẹri Jihova no a re wuhrẹ iwuhrẹ Jesu itieye na je se obọ-ufihọ kẹ otu nọ akpọ ọ be bẹ gboja. Wọhọ oriruo, aye orẹwho Latvia jọ nọ o re kere ebe, ọ jọ obe riẹ nọ a re se Women in Soviet Prisons (Eyae Evaọ Iwou-Odi Russia) kere kpahe ẹyao nọ o kie rie okenọ o je ru iruo evaọ uwou-odi Potma evaọ etoke ikpe ọ 1960. O kere nọ: “Enọso nọ e jọ [Isẹri Jihova] a tẹrovi iruo rai ziezi evaọ etoke ẹyao mẹ na kpobi. Me roro nọ omọfa nọ ọ hae rẹrote omẹ vi ai ọ riẹ hẹ.” O fibae nọ: “Isẹri Jihova a rehọ e riẹ wọhọ owha-iruo rai re a rẹrote ohwo kpobi, ghelọ egagọ rai hayo orẹwho nọ a no ze.”

Nọ ẹbẹbẹ ekọ nọ i kie evaọ Ancón, Ecuador, u ru nọ Isẹri Jihova jọ evaọ ẹkwotọ yena i gbe ro wo iruo hayo ugho ho, ibe Isẹri rai a tẹ gbẹ edhere nọ a rẹ rọ gwọlọ ugho kẹ ae; a there emu nyae zẹ kẹ ikuori nọ i re no iyei-ikpe ze evaọ aso (nọ uwoho riẹ o rrọ obọze na). Ahwo ukoko na kpobi, te emaha na, a rọ okugbe ọvo ru onana. A jẹ hai mu emu na họ ethere evaọ ughọjọ ovo aso re a ruẹ nọ emu na o ye no taure ikuori na i te ti bi ekọ kpahe evaọ ighọjọ ene irioke. Isẹri na a ghale igho nọ a wo no onana ze kẹ ibe Ileleikristi rai na wọhọ epaọ ẹgwọlọ omomọvo.

Oware yena nọ o via na u dhesẹ inọ eware nọ Jesu o ru gbe iwuhrẹ riẹ i gine wo ogaga nọ i re ro nwene uruemu ahwo, wọ ae fi obọ họ kẹ amọfa.

3. Jesu o wo ogaga nọ o re ro si ẹzi oriobọ nọ ahwo-akpọ a reuku riẹ na n’otọ Ahwo-akpọ kpobi a riẹ nọ ẹzi oriobọ ọ rrọ oma ohwo-akpọ. Ebaibol o se ẹzi nana uzioraha. Makọ Pọl ukọ na o kere nọ: “Mẹ guọlọ uzi jọ via no nọ, mẹ [tẹ] gwọlọ nọ me ru ewoma, eyoma ọ vẹ rọ oma via.” Kẹsena o te fibae nọ: “Ono ọ rẹ sai ti si omẹ no oma uwhu nana? Me yere Ọghẹnẹ fiki Jesu Kristi.” (Ahwo Rom 7:21-25) Pọl ọ jọ etenẹ ta kpahe epanọ Ọghẹnẹ ọ te rọ rehọ ẹkwoma Jesu siwi eg’Ọghẹnẹ uzẹme no obọ iruemu uzioraha nọ ma reuku rai, nọ ojọ rai o rrọ ẹzi oriobọ, ugogo oware nọ o be wha uvuhu ze. Ẹvẹ o ti ro ru onana?

Nọ omoke jọ o vrẹ nọ Jesu ọ họ ame no, Jọn Ọhọahwo-Ame na ọ tẹ riẹ obọ họ Jesu inọ: “Ri Omogodẹ Ọghẹnẹ, ọ nọ ọ wha izieraha akpọ na vrẹ!” (Jọn 1:29) Kẹle na, akpọ na kpobi ọ te vọ avọ ahwo nọ a si no igbo uzioraha nọ a reuku riẹ, te ẹzi nọ ọ be wọ ahwo yeri uzuazọ oriobọ na. (Aizaya 11:9) Enẹ Jesu o ti ro si oware nọ o be wha uvuhu ze n’otọ riẹriẹriẹ.

A rẹ ruẹ obọ oghọghọ riẹ hẹ inọ oke jọ o be tha nọ ahwo kpobi a ti ro wo ẹgwọlọ rai t’obọ! Ẹme Ọghẹnẹ ọ ta nọ: “Ohwo kpobi ọ rẹ te keria otọ ekakọ gbe otọ ure fig riẹ, ozọ ohwo ọvo u gbe ti mu ai hi.” (Maeka 4:4) Eme yena e riobọhọ oke nọ ahwo kpobi a ti ro ru iruo nọ e rẹ kẹ evawere, wo ufuoma, gbe uvẹ akpọriọ evaọ akpọ nọ uvuhu o te jọ họ, onọ o te wha oruaro se Jihova.