Kpohọ eme nọ e riẹ eva

Kpohọ oria eware nọ e riẹe eva

Jihova O Mukpahe Okienyẹ

Jihova O Mukpahe Okienyẹ

Si Kẹle Ọghẹnẹ

Jihova O Mukpahe Okienyẹ

“OHWO ọ rẹ rehọ obọ ogaga su ọrivẹ riẹ nwa oma riẹ.” (Ọtausiuwoma Na 8:9) Eme yena nọ a kere anwọ ikpe idu esa (3,000) nọ i kpemu na, i dhesẹ oghẹrẹ akpọ nọ ma be rria nẹnẹ. Ahwo-akpọ a rẹ rehọ ọkwa rai ru iruo thọthọ, makọ oghẹrẹ ahwo nọ a rrọ hayo oria nọ a be rria. Ẹsikpobi a re kienyẹ iyogbere na gbe ahwo nọ a wo ahwo ho. Ẹvẹ Jihova o re rri okienyẹ otiọye na? Ma rẹ ruẹ uyo na evaọ obe Izikiẹl 22:6, 7, 31.—Sei.

Evaọ uzi nọ Jihova ọ kẹ emọ Izrẹl, ọ ta vevẹ inọ enọ e rrọ ọkwa esuo a rẹ rehọ ogaga rai ru iruo thọthọ họ. Ọ ta nọ ọ te ghale orẹwho na otẹrọnọ isu na i re dhesẹ ẹwo gbe ọdawẹ kẹ iyogbere gbe enọ i wo ahwo ho. (Iziewariẹ 27:19; 28:15, 45) Evaọ edẹ Izikiẹl, isu nọ e jọ Jerusalẹm gbe Juda a jẹ rehọ ogaga rai ru iruo thọthọ evaọ idhere sa-sa. Evaọ oghẹrẹ vẹ?

Isu na kpobi, “ẹjiroro ahwo-okpe ọvo a rẹ jẹ.” (Owọ avọ 6) Ebaibol ọfa jọ ọ fa oria nana inọ: “Emọ-ivie Izrẹl . . . a jẹ rehọ ogaga rai ro kpe azẹ.” A rẹ rọ ẹme na “ogaga” dhesẹ isuẹsu. Ẹvẹ uvioziẹ o sae rọ jariẹ, kpakiyọ isu nọ e hai ru lele uzi na, jẹ tuduhọ amọfa awọ re a ru epọvo na a be rehọ ogaga rai ru iruo thọthọ, je bi kpe ahwo nọ a riẹ onahona ha?

Nọ Izikiẹl ọ ta ẹme nana no, ọ tẹ fere isu na via gbe enọ e jẹ thọ ae uke re a thọ Uzi Jihova. Izikiẹl ọ ta nọ: “A be rehọ ọsẹ gbe oni zaharo.” (Owọ avọ 7) Fikinọ isu na a je dhesẹ ababọ adhẹẹ kẹ esẹ gbe ini, a tẹ rọ ere raha iviuwou sa-sa kuotọ evaọ orẹwho na.—Ọnyano 20:12.

Ahwo ogbekuo nọ e jọ orẹwho na, a jẹ rọ ogaga mi iyogbere eware. Ẹsikpobi nọ a ru oware uyoma, yọ a bi gbabọkẹ Uzi nọ Ọghẹnẹ ọ kẹ emọ Izrẹl na. Wọhọ oriruo, Uzi Ọghẹnẹ o ta nọ emọ Izrẹl a re dhesẹ ororokẹ kẹ erara nọ e be rria orẹwho Izrẹl. (Ọnyano 22:21; 23:9; Iruo-Izerẹ 19:33, 34) Rekọ ahwo na a jẹ ‘tabọ mi erara eware evaọ udevie rai.’—Owọ avọ 7.

Isu na a je gboja kẹ ahwo nọ i wo ahwo ho, koyehọ “enọ i wo esẹ hẹ gbe eyaeuku.” (Owọ avọ 7) Jihova o wo ọdawẹ kẹ emọ nọ i wo esẹgbini hi gbe enọ erivẹ-orọo rai i whu no, yọ o bi ru ẹgwọlọ rai kẹ ae. Ọghẹnẹ ọ ya eyaa inọ ọ te kiẹ-oja emọ-iwhrori gbe eyae-uku nọ a bi kienyẹ.—Ọnyano 22:22-24.

Oghẹrẹ utiona gbe idhere efa emọ Izrẹl evaọ edẹ Izikiẹl a rọ raha Uzi Ọghẹnẹ, jẹ rọ ere dhesẹ ababọ adhẹẹ kẹ Uzi na. Eme Jihova o ru? Ọ ta inọ: ‘Me re ti muofu kẹ ae.’ (Owọ avọ 31) Jihova o gine ru lele ẹme riẹ na, keme ọ kuvẹ re ahwo Babilọn a raha Jerusalẹm muotọ, je mu emọ Izrẹl kpohọ igbo evaọ ukpe 607 B.C.E.

Eme nọ Izikiẹl o kere na i wuhrẹ omai eware ivẹ jọ kpahe Jihova gbe oghẹrẹ nọ o rri okienyẹ: Orọ ọsosuọ, o mukpahe okienyẹ; orọ avivẹ, o wo ọdawẹ kẹ ahwo nọ a bi kienyẹ. Ọghẹnẹ o ri nwene he. (Malakae 3:6) Ọ ya eyaa inọ kẹle na o ti si okienyẹ gbe ahwo nọ a bi kienyẹ amọfa kpobi no. (Itẹ 2:21, 22) Ma tuduhọ owhẹ awọ inọ gbe wuhrẹ kpahe Ọghẹnẹ nana nọ “o you oziẹokiẹrẹe” na, jẹ daoma si kẹle iẹe viere.—Olezi 37:28.

[Ẹme nọ a fi ẹgba họ nọ ọ rrọ ẹwẹ-obe avọ 27]

Jihova ọ ta vevẹ inọ enọ e rrọ ọkwa esuo a rẹ rehọ ogaga rai ru iruo thọthọ họ