Kpohọ eme nọ e riẹ eva

Kpohọ oria eware nọ e riẹe eva

SI KẸLE ỌGHẸNẸ

Dede nọ A rẹ Rue Riẹ Hẹ, Ma bi Wo Otoriẹ Oghẹrẹ nọ Ọ Rrọ Vevẹ

Dede nọ A rẹ Rue Riẹ Hẹ, Ma bi Wo Otoriẹ Oghẹrẹ nọ Ọ Rrọ Vevẹ

Kọ whọ rọwo Ọghẹnẹ? Otẹrọnọ whọ rọwo, kọ whọ sae fodẹ eware jọ nọ i dhesẹ nọ ọ rrọ? Uzẹme riẹ họ, ma be ruẹ eware buobu nọ i dhesẹ nọ Ọghẹnẹ ọ rrọ, ọnọ ọ vọ avọ areghẹ, ogaga, jẹ rrọ yoyou. Eware vẹ e kẹ omai imuẹro yena, kọ ẹvẹ imuẹro yena i vẹ te? Re ma ruẹ uyo onọ na, joma ta kpahe ẹme jọ nọ Pọl o kere se Ileleikristi obọ Rom.

Pọl ọ ta nọ: “Eware riẹ nọ a te ruẹ no emuhọ akpọ na ze he a be rue rẹ ai vevẹ enẹna, a tẹ rehọ eware nọ ọ ma na bi ro riwi ai muẹ, ogaga irurẹ Ọghẹnẹ; fikiere a gbe wo unoma ha.” (Ahwo Rom 1:20) Wọhọ epanọ Pọl ọ ta na, eware nọ Ọghẹnẹ ọ ma i re fi obọ họ kẹ omai riẹ nọ ọ rrọ. Joma ta kpahe ẹme Pọl na.

Pọl ọ ta nọ “no emuhọ akpọ na ze,” ahwo a bi wo otoriẹ oghẹrẹ nọ Ọghẹnẹ ọ rrọ. Ẹme Griki nọ a fa “akpọ” evaọ oria ikere nana, u dhesẹ ahwo-akpọ, * orọnikọ otọakpọ na ha. Fikiere otofa ẹme Pọl na họ, okioke nọ Ọghẹnẹ ọ rọ nwane ma ohwo-akpọ no, ohwo-akpọ o ro wo otoriẹ oghẹrẹ nọ Ọghẹnẹ ọ rrọ ẹkwoma eware nọ ọ ma.

Mai kpobi ma be ruẹ imuẹro yena vevẹ. Eware kpobi nọ ma be ruẹ, te esese te ilogbo, i bi dhesẹ nọ Ọghẹnẹ ọ rrọ, je dhesẹ nọ o wo emamọ iruemu sa-sa. Kọ erru nọ ọ rrọ eware nọ ma be ruẹ na i gbe dhesẹ nọ Ọghẹnẹ nọ o ma rai na ọ vọ avọ areghẹ? Kọ idhiwu na gbe isi nọ e rrọ ihru na i gbe dhesẹ epanọ o wo ogaga te? Kọ oghẹrẹ emuore sa-sa nọ ma be ruẹ re gbe ọre nọ ọ be va ze je kie diwi kẹdẹ kẹdẹ na, u gbe dhesẹ epanọ Ọghẹnẹ o you ahwo-akpọ te?—Olezi 104:24; Aizaya 40:26.

Kọ ẹvẹ imuẹro yena i vẹ te? Imuẹro na i vẹ te epanọ ahwo nọ a be rue rai rekiyọ a be rọwo Ọghẹnẹ hẹ, a gbẹ sai ro gu “unoma ha.” Ohwo jọ o dhesẹ i rie enẹ: Ma rehọ iẹe nọ edraiva o gbolaro kẹ oka edhere nọ o ta nọ, “Wẹriẹ Kpohọ Ẹkpẹlobọ.” Fikiere, iporisi i te mu ei. Edraiva na o te bi gu unoma nọ ọ ruẹ oka edhere na vẹre he. Fikinọ oka na o rrọ vevẹ, yọ ibiaro e be kẹ edraiva na uye he na, iporisi na a rẹ rọwo ẹme riẹ vievie he. Ofariẹ, o gwọlọ nọ edraiva kpobi o re rri je ru lele oka kpobi nọ o rrọ edhere. Ere ọvona imuẹro nọ i dhesẹ nọ Ọghẹnẹ ọ rrọ e rrọ kẹ omai. Imuẹro na e rrọ vevẹ. Ọghẹnẹ ọ ma omai ahwo-akpọ re ma sae ruẹ imuẹro yena. Fikiere ahwo-akpọ a gbẹ rọwo Ọghẹnẹ hẹ, u wo unoma ọvo nọ a re gu hu.

Eware nọ Ọghẹnẹ ọ ma i re fi obọ họ kẹ omai riẹ nọ ọ rrọ

Eware nọ Ọghẹnẹ ọ ma, i bi dhesẹ eware buobu kpahe iẹe. Rekọ Ebaibol na o dhesẹ oghẹrẹ nọ Ọghẹnẹ ọ rrọ kẹ omai vi eware nọ ọ ma. Ma rẹ sae jọ Ebaibol na ruẹ uyo onọ nana: Eme họ ẹjiroro Ọghẹnẹ kẹ otọakpọ na gbe ahwo nọ a rrọ eva riẹ? Whọ tẹ riẹ uyo onọ yena, o rẹ sai fi obọ họ kẹ owhẹ si kẹle Ọghẹnẹ nọ a re wo otoriẹ oghẹrẹ nọ ọ rrọ vevẹ ẹkwoma eware nọ ọ ma na.

Oria Ebaibol nọ ma jiroro riẹ nọ who se evaọ amara October

Ahwo Galesha 1 rite 2 Timoti 4

^ edhe-ẹme 5 Ebaibol na ọ tẹ jẹ ta kpahe “akpọ na” inọ ọ raha uzi, jẹ gwọlọ osiwi. Evaọ eria ikere itieye na, akpọ na u dhesẹ ahwo-akpọ orọnikọ otọakpọ na ha.—Jọn 1:29; 4:42; 12:47.