Kpohọ eme nọ e riẹ eva

Kpohọ oria eware nọ e riẹe eva

Ono họ Ọnọ Ọ rọ So Kristi Na?

Ono họ Ọnọ Ọ rọ So Kristi Na?

A se odẹ ifimu imuozọ jọ nọ a ru kẹle na inọ Ọnọ Ọ rọ So Kristi.

▪ Utu jọ nọ o rẹ suile nọ o viodẹ gaga a se odẹ ole rai jọ nọ a so inọ Ọgba nọ Ọ rọ So Kristi.

Ọgba-iroro ikpe-udhusoi avọ 19 jọ nọ a re se Friedrich Nietzsche, o se odẹ obe riẹ jọ nọ o kere inọ, Ọnọ Ọ rọ So Kristi Na.

Evaọ etoke ikpe 500 C.E. rite 1500 C.E., ivie sa-sa a jẹ hai se ewegrẹ rai enọ e rọ so Kristi.

Ọzae jọ nọ a re se Martin Luther nọ ọ jọ osu utu nọ a re se German Reformation, o se ipopu ichọche Katọlik enọ e rọ so Kristi.

NỌ orọnọ u kri no nọ a be rọ rehọ ẹme na “ọnọ ọ rọ so Kristi” se eware sa-sa makọ isu hayo ifimu na, ohwo ọ sae ginẹ nọ inọ: Tubọ ono họ ọnọ rọ so Kristi na? Kọ ẹme nana o te omai nẹnẹ? Uzẹme riẹ họ, oria nọ o mai woma nọ ma sae jọ ruẹ otọ ẹme nana họ Ebaibol na, oria nọ o jọ romavia isia isoi.

A FERE ỌNỌ Ọ RỌ SO KRISTI NA VIA

Evaọ usu ahwo nọ a kere Ebaibol na, Jọn ukọ na ọvo họ ọnọ ọ ta ẹme te ẹme na, “ọnọ ọ rọ so Kristi na.” Ẹvẹ o dhesẹ ọnọ ọ rọ so Kristi na? Muẹrohọ oghẹrẹ nọ o dhesẹ ẹme na evaọ ileta ọsosuọ riẹ: “Emaha, auwa urere na ma rrọ na, yọ wọhọ epanọ wha yo no vẹre inọ ọnọ ọ rọ so Kristi na ọ be nyaze, makọ enẹna ibuobu enọ e rọ so Kristi a romavia no, onọ u ru omai riẹ nọ auwa urere na ma rrọ na. A jọ udevie mai rekọ a nyasiọ omai ba keme a rrọ abọ mai hi . . . Ono họ ọtọrue na, kọ ogbẹrọnọ ọnọ ọ be vro nọ Jesu họ Kristi na ha? Ọnana họ ọnọ ọ rọ so Kristi na, ọnọ ọ be vro Ọsẹ na gbe Ọmọ na.”—1 Jọn 2:18, 19, 22.

Jọn ukọ na ọ riẹ nọ enọ e rọ so Kristi na họ ahwo nọ a bi keke aro fihọ wuhrẹ ahwo erue kpahe Jesu gbe iwuhrẹ riẹ

Kọ eme ma wuhrẹ no ẹme nana ze? Jọn ọ fodẹ “enọ e rọ so Kristi” na, onọ u dhesẹ nọ orọnikọ omọvo ho rekọ ẹko ahwo buobu. Enọ e rọ so Kristi na họ, ahwo hayo ikoko sa-sa nọ a bi wuhrẹ erue kpahe Jesu, gbe enọ e be vro nọ Jesu họ Kristi hayo Mesaya na ha, je bi reghe ahwo kpahe ohwo nọ Ọghẹnẹ avọ Jesu a rrọ. Ahwo nana a re ru wọhọ ẹsenọ a rrọ Kristi na hayo ilele riẹ, rekọ nọ orọnọ “a nyasiọ omai ba” na, a gbe bi lele iwuhrẹ uzẹme Ebaibol na ha. Ofariẹ, utu ahwo nana a jariẹ okenọ Jọn o kere ileta nana evaọ “auwa urere na,” koyehọ taure ikọ na kpobi a te ti whu re.

Eme ọfa Jọn o kere kpahe enọ e rọ so Kristi na? Nọ ọ jẹ ta kpahe eruẹaro erue, ọ ta nọ: “Ẹme kpobi nọ a jọ rọwo nọ Jesu Kristi ọ nyaze akpọ na wọhọ ohwo-akpọ, o no obọ Ọghẹnẹ ze. Rekọ ẹme kpobi nọ a jọ rọwo Jesu hu o no obọ Ọghẹnẹ ze he. Ofariẹ, onana họ ẹme ọnọ ọ rọ so Kristi na nọ wha yo inọ o ti whowho, yọ o bi whowho iei evaọ akpọ na enẹna.” (1 Jọn 4:2, 3) Kẹsena evaọ ileta avọ ivẹ riẹ, o te fiẹgba họ ẹme na nọ: “Eviẹahwohọ buobu e romavia no evaọ akpọ na, enọ e be rọwo ho inọ Jesu Kristi ọ nyaze akpọ na wọhọ ohwo-akpọ. Ọnana họ ọviẹahwohọ na gbe ọnọ ọ rọ so Kristi na.” (2 Jọn 7) Uzẹme riẹ họ, Jọn ọ riẹ nọ enọ e rọ so Kristi na họ ahwo nọ a bi keke aro fihọ wuhrẹ ahwo erue kpahe Jesu gbe iwuhrẹ riẹ.

“ERUẸARO ERUE” GBE “OHWO NỌ O RE KOKO UZI HI NA”

Jesu ọ vẹvẹ omai unu nọ eruẹaro erue e te rọ ‘ovioma ogodẹ nya bru omai ze, rekọ ijera a rrọ evaọ obeva’

Oke krẹkri taure Jọn o te ti kere kpahe eruẹaro erue na, Jesu Kristi ọ hrẹ ilele riẹ nọ: “Wha yọroma kẹ eruẹaro erue enọ e rẹ rọ ovioma ogodẹ nya bru owhai ze, rekọ ijera nọ ohọo u bi kpe a rrọ evaọ obeva.” (Matiu 7:15) Pọl ọ tẹ jẹ vẹvẹ Ileleikristi obọ Tẹsalonika unu nọ: “Wha jọ ohwo ọvo o su owhai thọ evaọ edhere ọvuọvo ho, keme ẹdẹ yena ọ rẹ ze he ajokpanọ ẹsiọ-ẹrọwọ na o rẹ romavia tao, a ve je dhesẹ ohwo nọ o re koko uzi hi na via, ọmọ ọraha na.”—2 Ahwo Tẹsalonika 2:3.

Onana u dhesẹ nọ eruẹaro erue gbe ahwo nọ a siọ ẹrọwọ na a jariẹ evaọ ikpe-udhusoi ọsosuọ, yọ a jẹ daoma gaga re a whrehe ukoko Ileleikristi na. Ahwo kpobi nọ a je wuhrẹ ahwo erue kpahe Jesu Kristi gbe iwuhrẹ riẹ, ae Jọn o se enọ “e rọ so Kristi na.” Pọl o se ahwo nana “ọmọ ọraha na,” onọ u dhesẹ epanọ Jihova o bi rri rai.

YỌROMA KẸ ENỌ E RỌ SO KRISTI NẸNẸ

Kọ ẹvẹ kpahe oke mai nẹnẹ? Ahwo hayo ikoko sa-sa nọ e rọ so Kristi a gbẹ be wọso Jesu hayo wuhrẹ ahwo erue kpahe iẹe gbe iwuhrẹ riẹ. A bi keke aro fihọ wuhrẹ ahwo erue, re ahwo a gbẹ riẹ uzẹme na kpahe Jihova nọ ọ rrọ Ọsẹ na hayo Jesu Kristi Ọmọ riẹ hẹ. Fikiere o gwọlọ nọ ma yọroma kẹ oghẹrẹ iwuhrẹ erue itieye na. Joma ta kpahe iriruo ivẹ jọ.

Anwọ ikpe buobu ze na, ichọche a bi wuhrẹ ahwo erue kpahe Esanerọvo, be viẹ ahwo họ nọ Ọsẹ na avọ Ọmọ na yọ omọvo. Enọ e rọ so Kristi a tẹ be rọ enẹ ru nọ ahwo a gbẹ be rọ riẹ oghẹrẹ ohwo nọ Jihova Ọghẹnẹ avọ Jesu Kristi a rrọ họ. Ekpehre uwuhrẹ nana u bi ru nọ ahwo evezi buobu a gbẹ be sae rọ rehọ aro kele Jesu je si kẹle Ọghẹnẹ hẹ wọhọ epanọ Ebaibol na ọ vuẹ rai nọ a ru.—1 Ahwo Kọrint 11:1; Jemis 4:8.

Mai yoma na, ichọche a be lẹliẹ ahwo reghe keme a be fa Ebaibol sa-sa nọ a si odẹ-oma Ọghẹnẹ no. Dede nọ odẹ Ọghẹnẹ Jihova o romavia asia idu ihrẹ (7,000) soso evaọ ẹvẹrẹ ọsosuọ nọ a ro kere Ebaibol na, yọ a gbe bi si odẹ Ọghẹnẹ no efafa rai ghele. Kọ eme o no rie ze no? Onana u ru nọ ahwo a gbẹ be rọ riẹ uzẹme na kpahe Ọghẹnẹ vievie he.

Rekọ odẹ Ọghẹnẹ Jihova nọ ahwo evezi buobu a riẹ, u fiobọhọ kẹ ai si kẹle Ọghẹnẹ no. Ere o jọ kẹ ọzae jọ nọ a re se Richard, nọ ọ kareghẹhọ ẹme jọ nọ o lele Isẹri Jihova ivẹ jọ ta. Ọ ta nọ: “A jọ Ebaibol na dhesẹ kẹ omẹ nọ odẹ Ọghẹnẹ uzẹme na họ Jihova. Onana u te gbe omẹ unu gaga, keme mẹ riẹ vẹre he inọ Ọghẹnẹ o wo odẹ.” No umuo ẹdẹ yena vrẹ, o te ru inwene evaọ uzuazọ riẹ rọwokugbe izi Ebaibol na, re ọ sai yeri uzuazọ nọ o rẹ were Jihova. Ọ ta haro nọ: “Odẹ Ọghẹnẹ nọ mẹ riẹ na, u ru omẹ si kẹle iẹe no.”

Anwọ ikpe buobu ze na, enọ e rọ so Kristi na, a be kuọ iwuhrẹ Ọghẹnẹ dhere ima ahwo buobu. Rekọ Ebaibol na nọ ma bi wuhrẹ, u bi fiobọhọ kẹ omai vuhu enọ e rọ so Kristi na mu, u te je bi ru nọ a gbẹ be rọ rehọ iwuhrẹ erue rai viẹ omai họ họ.—Jọn 17:17.