Kpohọ eme nọ e riẹ eva

Kpohọ oria eware nọ e riẹe eva

UZOẸME UKE NA | KỌ OWARE UWOMA JỌ U RE NO OLẸ ZE?

Fikieme Ahwo A rẹ rọ Lẹ?

Fikieme Ahwo A rẹ rọ Lẹ?

“Fikinọ mẹ jẹ hai fi edhọ gaga, mẹ jẹ hae lẹ re me wou uzou. Rekọ me wou uzou ẹdọvo ho.”—Samuel, * evaọ obọ Kenya.

“Evaọ obọ isukulu, elẹ nọ a wuhrẹ omai fihọ uzou ọvo ma rẹ wariẹ kẹdẹ kẹdẹ.”—Teresa, evaọ obọ Philippines.

“Mẹ rẹ lẹ evaọ okenọ mẹ rrọ ẹbẹbẹ. Mẹ rẹ lẹ rọkẹ erọvrẹ izieraha mẹ, gbe epanọ mẹ sae rọ jọ emamọ ọg’Ọghẹnẹ.”—Magdalene, evaọ obọ Ghana.

Ẹme nọ Samuel, Teresa, gbe Magdalene a ta na u dhesẹ nọ ahwo a rẹ lẹ fiki ẹjiroro sa-sa, yọ elẹ jọ i re woma vi ejọ. Elẹ ahwo jọ i re no udu ze rekọ erọ amọfa i re no udu ze he. O tẹ make rọnọ ahwo a be lẹ re a riẹ ru ziezi evaọ ẹdawọ isukulu hayo re utu arozaha rai o kparobọ, re Ọghẹnẹ ọ thọ uviuwou rai, hayo fiki oware ofa jọ kpobi, o rrọ vevẹ inọ ahwo buobu a gwọlọ nọ a rẹ lẹ. Ekiakiẹ buobu i tube dhesẹ nọ ahwo jọ dede nọ a rrọ egagọ evuọvo ho, a rẹ lẹ ẹsikpobi.

Kọ whọ rẹ lẹ? O tẹ rrọ ere, eme whọ be hae lẹ kpahe? O tẹ make rọnọ whọ rẹ lẹ, hayo whọ rẹ lẹ hẹ, whọ sai roro nọ: ‘Kọ oware uwoma jọ u re no olẹ ze? Kọ ohwo jọ ọ riẹ nọ ọ be gaviezọ?’ Ohwo jọ nọ o re kere ebe ọ ta nọ, ahwo jọ a rẹ lẹ re oma rai o sasa. Ọ ta nọ o wọhọ ohwo nọ ọ be ta ẹbẹbẹ riẹ kẹ ọmọ arakọ nọ o wo. Epọvo na edọkita jọ a rri ẹme na re, inọ olẹ yọ oware nọ u re ru oma ohwo sasa ọvo. Kọ ahwo nọ a rẹ lẹ na a be raha oke rai kufiẹ gheghe, manikọ oghẹrẹ usiwo jọ u bi te ai obọ?

Ebaibol na o dhesẹ nọ olẹ u wo ẹgba vi oghẹrẹ nọ ahwo a bi rri rie. Ebaibol na ọ ta nọ ma tẹ be lẹ evaọ emamọ edhere, jẹ be lẹ rọkẹ eware nọ i fo, ohwo jọ ọ riẹ nọ ọ be gaviezọ. Kọ ere o ginẹ rrọ? Joma ruẹ imuẹro jọ.

^ edhe-ẹme 3 Ma nwene edẹ na jọ.