Kpohọ eme nọ e riẹ eva

Kpohọ oria eware nọ e riẹe eva

Oghẹrẹ nọ Ebaibol na Ọ Sai ro Fiobọhọ kẹ Ezae nọ Awaọruọ E Rrọ Oma

Oghẹrẹ nọ Ebaibol na Ọ Sai ro Fiobọhọ kẹ Ezae nọ Awaọruọ E Rrọ Oma

 A tẹ ta nọ who dhesẹ ohwo nọ awaọruọ a ọ rrọ oma, ẹvẹ whọ sai dhesẹ iẹe? Ẹsejọhọ whọ sai dhesẹ iẹe wọhọ ohwo nọ ozọ u bi mu gaga, ohwo nọ iguegue e rrọ oma nọ ọ rẹ kake kpama no ehwa ze evaọ ohiohiẹ hẹ, hayo ohwo nọ ọ rẹ ta kpahe idhọvẹ nọ e re riẹ oma ẹsikpobi.

 Ahwo jọ a re ru eware nọ ma jọ obehru ta na nọ a tẹ be ruawa. Rekọ ahwo nọ a re ru ekiakiẹ a ruẹ nọ oghẹrẹ nọ awaọruọ o rẹ jọ amọfa oma​—maero ezae​—u wo ohẹriẹ. Iyẹrẹ jọ e ta nọ “udi ogaga gbe imu egaga ezae e rẹ mae rehọ rọ kpairoro nọ a tẹ be ruawa, fikiere awaọruọ ọgaga o sai ru nọ ezae a re ro mu idi họ ẹda thomawa. Nọ awaọruọ e tẹ rrọ ezae oma, eva i re kri ai ẹdha ha, yọ a re mu ofu gaga.”

 Uzẹme riẹ họ, orọnikọ ezae kpobi i re ru ere he nọ a tẹ be ruawa. Oghẹrẹ kpobi nọ o rrọ kẹhẹ, awaọruọ yọ ẹbẹbẹ jọ nọ ma bi lele muabọ evaọ “oke obẹbẹ [nana] nọ o rẹ bẹ ẹria” na. (2 Timoti 3:1) Kọ Ebaibol na ọ sai fiobọhọ kẹ owhẹ otẹrọnọ awaọruọ ọ rrọ owhẹ oma?

Ehrẹ Ebaibol nọ I re Fiobọhọ kẹ Owhẹ nọ Whọ tẹ be Ruawa

 Ma rẹ jọ Ebaibol na ruẹ ehrẹ nọ a re fievahọ nọ i re fiobọhọ kẹ omai nọ ma tẹ be ruawa. Joma ta kpahe esa jọ.

  1.  1. “Wha ruawa odẹnotha vievie he, keme odẹnotha o ti wo ẹkẹ ebẹbẹ riẹ. Ebẹbẹ ẹdẹ kpobi i te kẹ ẹdẹ yena.”​—Matiu 6:34.

     Oware nọ u dhesẹ: Oware areghẹ o rrọ re ma siọ awaọruọ ọgaga ba fiki oware nọ ma roro nọ o te via (hayo nọ o te via ha) evaọ obaro. Evaọ ẹsibuobu, oware nọ ma be ruawa kpahe nọ o te via na o rẹ tubẹ via dede he. Evaọ ẹsejọ dede, eware i re woma vi epanọ ma rẹro riẹ.

     Dawo onana: Roro kpahe oke jọ nọ u kpemu nọ who je roro nọ ekpehre oware jọ o te via, rekọ nọ o via ha. Obọnana roro kpahe eware nọ whọ be rọ fiki rai ruawa na, re who rri sọ e te ginẹ jọ ebẹbẹ ilogbo nọ whọ te sae rọ uzou wọ họ.

  2.  2. “Wọhọ epanọ ayọno ọ rẹ thọ ayọno da na, ere ohwo o re fiobọhọ kẹ ogbẹnyusu riẹ.”​— Itẹ 27:17.

     Oware nọ u dhesẹ: Amọfa a sai fiobọhọ kẹ omai nọ ma tẹ be ruawa, otẹrọnọ ma kẹ rai uvẹ re a fiobọhọ kẹ omai. Fikinọ oware utioye na o via kẹ ae no okejọ, a sae vuẹ omai eware nọ ma rẹ sai ru. O tẹ ga gaga, a sai fiobọhọ kẹ omai rọ oghẹrẹ ubiẹro ọfa rri oware nọ o be via kẹ omai na.

     Dawo onana: Gwọlọ ohwo jọ nọ ọ sae kẹ owhẹ emamọ ohrẹ. Ọ sae jọ ogbẹnyusu ra jọ nọ ọ rẹriẹ ovao dhe oghẹrẹ ẹbẹbẹ nọ whọ be rẹriẹ ovao dhe na no. Nọe kpahe oware nọ u fiobọhọ kẹe gbe oware nọ u ru iruo kẹe he.

  3.  3. “Wha gbolo awaọruọ [“ebẹbẹ,” ẹme-obotọ] rai kpobi kẹe, keme ọ be daezọ rai.”​—1 Pita 5:7.

     Oware nọ u dhesẹ: Ọghẹnẹ o wo ọdawẹ kẹ ahwo nọ a be ruẹ uye. Ọ gwọlọ nọ ma lẹ sei kpahe oware kpobi nọ o be kẹ omai uye.

     Dawo onana: Kere eware nọ e be lẹliẹ owhẹ ruawa fihotọ. Kẹsena whọ vẹ lẹ se Ọghẹnẹ kpahe ae, vuẹe kpahe ugogo oware nọ o be kẹ owhẹ uye na re o fiobọhọ kẹ owhẹ.

Okenọ Awaọruọ Ọ te Gbẹ Jariẹ Hẹ

 Ma rẹ jọ Ebaibol na ruẹ ehrẹ nọ i re fiobọhọ kẹ omai fi awaọruọ kparobọ. Ebaibol na ọ tẹ jẹ ya eyaa inọ kẹle na eware nọ ma be rrọ fiki rai ruawa nẹnẹ na e te gbẹ jariẹ vievie he. Ẹvẹ onana o te rọ via?

 Uvie Ọghẹnẹ u ti si eware nọ e be lẹliẹ omai ruawa na kpobi no otọ no. (Eviavia 21:4) Evaọ uzẹme, nọ Uvie Ọghẹnẹ u te mu otọakpọ na họ esu no, ma te gbẹ kareghẹhọ ebẹbẹ gbe eware nọ e rẹ wha awaọruọ ze vievie he.​—Aizaya 65:17.

 Oghẹrẹ uzuazọ nọ “Ọghẹnẹ nọ ọ rẹ kẹ udhedhẹ na” ọ gwọlọ nọ who yeri oye. (Ahwo Rom 16:20) Ọghẹnẹ ọ ya eyaa kẹ omai nọ: “Mẹ riẹ iroro nọ me bi roro kpahe owhai, . . . iroro udhedhẹ, orọnikọ okpẹtu hu, re me ru eware woma kẹ owhai evaọ obaro, wha ve je wo ẹruore.”​—Jerimaya 29:11.

a “Awaọruọ” nọ ma jọ uzoẹme nana ta kpahe na yọ awa gheghe nọ ohwo ọ rẹ ruọ fiki idhọvẹ nọ e rrọ e riẹ oma, orọnikọ orọ ẹyao ho. O gwọlọ nọ ahwo nọ a wo ẹyao iroro a sae nyae ruẹ edọkita.​—Luk 5:31.