Kpohọ eme nọ e riẹ eva

Kpohọ oria eware nọ e riẹe eva

Anna Moneymaker/Getty Images

HAI ROU!

Egba-Eriariẹ A Go Obọ Ughọjọ Ẹdẹ Ọraha Kparo—Eme Ebaibol na Ọ Ta?

Egba-Eriariẹ A Go Obọ Ughọjọ Ẹdẹ Ọraha Kparo—Eme Ebaibol na Ọ Ta?

 Evaọ Ọvo 24, 2023, egba-eriariẹ a ta nọ a go obọ ughọjọ ẹdẹ ọraha nọ a re se Doomsday Clock a kẹle udevie aso vi epanọ o jọ vẹre, onọ a rri nọ u bi dhesẹ oke nọ akpọ na o ti ro kuhọ.

  •   “A rọ ughọjọ ẹdẹ ọraha nọ a se ‘Doomsday Clock’ na dhesẹ nọ ahwo-akpọ ọvo a te raha akpọ na gbe eware nọ e riẹe eva kpobi no. Evaọ Edivẹ-Oka, egba-eriariẹ a te go obọ ughọjọ na kẹle udevie aso vi epanọ o jọ vẹre fiki eware nọ e be via, wọhọ ẹmo Ukraine na, ozọ ekwakwa-ẹmo nọ a ku no, gbe oghẹrẹ nọ eware i bi ro nwene evaọ ehru na.”—AFP International Text Wire.

  •   “Evaọ Edivẹ-Oka, egba-eriariẹ a ta nọ a go obọ Ughọjọ Ẹdẹ Ọraha na kẹle udevie aso gaga vi epanọ o jọ no, onọ u dhesẹ nọ ahwo-akpọ ọvo a be te raha akpọ na no riẹriẹriẹ kẹle.”—ABC News.

  •   “Utu egba-eriariẹ jọ nọ i no erẹwho sa-sa ze a ta nọ o rrọ vevẹ gaga enẹna inọ ahwo-akpọ ọvo a te raha omarai no fiki eware nọ a bi ru.”—The Guardian.

 Kọ a te raha ahwo-akpọ kpobi gbe otọakpọ na no kẹle? Kọ o gwọlọ nọ ozọ oware nọ o te via evaọ obaro u mu omai? Eme Ebaibol na ọ ta?

Eme ọ te via evaọ obaro?

 Ebaibol na ọ ta nọ, “Otọakpọ na o rẹ jọ bẹdẹ bẹdẹ” yọ ahwo “a te rriae bẹdẹ bẹdẹ.” (Ọtausiuwoma Na 1:4; Olezi 37:29) Fikiere, ahwo-akpọ a sae raha otọakpọ na ha, yọ a te sai ru otọakpọ na soso fihọ epanọ a gbẹ rọ rriae he he.

 O make rrọ ere na, Ebaibol na ọ ta nọ akpọ na o ti kuhọ ẹdẹ jọ. Wọhọ oriruo, ọ ta nọ “akpọ na ọ be vrẹ.”—1 Jọn 2:17.

Rẹro nọ eware i ti woma

 Ebaibol na ọ sai fiobọhọ kẹ omai rẹro nọ eware i ti woma, je ru omai wo evawere ghelọ epanọ eware e rrọ evaọ akpọ na obọnana kẹhẹ. Evaọ oghẹrẹ vẹ?

 Re who wuhrẹ eware buobu evaọ Ebaibol na, kpohọ oria nọ ma ruẹrẹ fihọ nọ whọ sai jo wuhrẹ Ebaibol na kẹ omara.

a “Ughọjọ ẹdẹ ọraha nọ a se Doomsday Clock na yọ oware nọ a ru nọ a be rọ vẹvẹ ahwo unu inọ mai ahwo-akpọ ọvo ma te rehọ eware nọ ma bi ku rọ raha akpọ na no riẹriẹriẹ. Nọ ẹme odẹme nọ a ro dhesẹ ebẹbẹ nọ u fo nọ ahwo-akpọ a re ru oware jọ kpahe re ma sae gbẹ rria otọakpọ na.”—Bulletin of the Atomic Scientists.