HAI ROU!
Kọ U Fo re Egagọ I Dhomahọ Ẹmo Obọ Ukraine Na? Eme Ebaibol na Ọ Ta?
Rri oware nọ isu egagọ nọ a riẹ odẹ i ru no kpahe ẹmo obọ Ukraine na:
“Ohwo nọ o wuzou ichọche Ọtọdọs Russia soso nọ a re se Patriarch Kirill ọ re ta oware ovo kpahe ẹmo nọ isoja Russia a bi fi Ukraine na ha. . . . Ichọche riẹ a be rọ areghẹ ta ikpehre eme kpahe Ukraine, onọ o be lẹliẹ Putin ta nọ o thọ họ re a wọ ẹmo kpobọ Ukraine.”—EUobserver, March 7, 2022.
“Obọnana Patriarch Kirill . . . ọ ta eme nọ i dhesẹ nọ ohọre nọ egọmeti orẹwho riẹ ọ wọ kpobọ Ukraine na o thọ vievie he. Ọ ta nọ ẹmo nana yọ oghẹrẹ ohọre jọ nọ a be rọ wọso emuemu.”—AP News, March 8, 2022.
“Evaọ Ẹdẹvo-oka, ohwo nọ o wuzou ichọche Ọtọdọs Ukraine soso, nọ a re se Metropolitan Epiphanius Ọsosuọ nọ ọ rrọ Kyiv, ọ lẹ kẹ ahwo riẹ inọ jọ a ‘họre ahwo Russia nọ a wọ ẹmo ze na’ . . . Ọ ta re nọ a te kpe isoja Russia yọ uzioraha ha.”—Jerusalem Post, March 16, 2022.
“Mai ogbẹgwae ichọche gbe egagọ nọ e rrọ Ukraine soso nọ a re se [Ukrainian Council of Churches and Religious Organizations (UCCRO)] ma rrọ emu ogbaẹmo Ukraine gbe ahwo kpobi nọ a be thọ Ukraine uke. Ma be lẹ kẹ ae nọ jọ a fi tuwou nọ a be thọ orẹwho Ukraine na.”—ẹme nọ ogbẹgwae UCCRO a o ta, February 24, 2022.
Ẹvẹ who roro? Kọ u fo re egagọ nọ i se omarai ilele Jesu, a ta kẹ ahwo rai nọ jọ a nyai fi ẹmo? Eme Ebaibol na ọ ta?
Nẹnẹ akpọ egagọ i bi kuomagbe ẹmo ho
Anwọ ikpe buobu ze na, egagọ a bi kuomagbe ẹmo. A be hae ta nọ o thọ họ re a fi ẹmo, yọ ẹsejọ dede a be hae tuduhọ ahwo awọ nọ jọ a kpohọ ẹmo. Dede na yọ a re ru wọhọ ẹsenọ a bi ru eware nọ e rẹ wha udhedhẹ ze. U kri no nọ Isẹri Jihova a be rọ fere uruemu ọviẹwẹ egagọ nana via. Joma fodẹ ejọ nọ a ta kpahe evaọ ebe mai jọ.
A jọ uzoẹme na “The Crusades—A ‘Tragic Illusion’” dhesẹ epanọ ichọche Kathọlik a rọ wha ẹmo jọ nọ a jo kpe ahwo buobu ze, be ta nọ ere Ọghẹnẹ avọ Jesu a gwọlọ.
Uzoẹme na “The Catholic Church in Africa” u dhesẹ epanọ egagọ e rọ kuvẹ re ahwo uyẹ jọ a họre ahwo uyẹ ọfa, onọ o wha uwhu se ahwo buobu.
Se izoẹme na “Is Religion to Blame?,” “Religion’s Role in Man’s Wars,” gbe “Religion Takes Sides” re whọ ruẹ epanọ ilorida ichọche Katọlik, Ọtọdọs gbe Protẹstant a rọ thọ ahwo abọ rai uke evaọ emo buobu nọ a fi no.
Kọ u fo re Ileleikristi a fi ẹmo hayo jọ abọ jọ nọ ẹmo ọ tẹ rrọ otọ?
Oware nọ Jesu o wuhrẹ: “Who re you ọrivẹ ra wọhọ omobọ ra hrọ.” (Matiu 22:39) “Wha gbẹ hai you ewegrẹ rai.”—Matiu 5:44-47.
Roro kpahe onana: Kọ egagọ nọ e rẹ vuẹ ahwo rai nọ jọ a kpe amọfa, a sae ta nọ a bi koko uzi nọ Jesu o jie kpahe uyoyou? Whọ te ruẹ uyo na nọ who te se uzoẹme na “True Christians and War” gbe “Is It Possible to Love One’s Enemies?”
Jesu ọ ta nọ: “Uvie mẹ u wo obọ kugbe akpọ nana ha. Uvie mẹ o hai wo obọ kugbe akpọ nana, idibo mẹ e hae te họre re a siọ omẹ ba ẹrọkẹ ahwo Ju.” (Jọn 18:36) “Enọ e tọlọ ọgbọdọ kpobi i ti whu uwhu ọgbọdọ.”—Matiu 26:47-52.
Roro kpahe onana: Jesu ọ tubẹ kuvẹ re ilele riẹ a họre fiki riẹ hẹ. Kọ who roro nọ u fo re Ileleikristi a họre fiki oware ofa jọ? Se uzoẹme na “Is War Compatible With Christianity?” re whọ ruẹ epanọ Ileleikristi ọsosuọ a rọ rehọ aro kele Jesu je ru lele iwuhrẹ riẹ.
Eme ọ te via kẹ egagọ nọ i rri nọ o thọ re a fi ẹmo ho?
Ebaibol ọ ta nọ Ọghẹnẹ ọ siọ egagọ nọ i se omarai ilele Jesu rekinọ a bi ru lele iwuhrẹ riẹ hẹ.—Matiu 7:21-23; Taitọs 1:16.
Obe Eviavia o ta nọ, “azẹ ahwo kpobi nọ a kpe evaọ otọakpọ na” ọ rrọ uzou egagọ itieye na. (Eviavia 18:21, 24) Se uzoẹme na “Eme Họ Babilọn Ologbo Na?” re whọ ruẹ oware nọ o rọ rrọ ere.
Jesu ọ ta nọ a te raha egagọ kpobi nọ Ọghẹnẹ ọ se fiki iruo imuomu rai, nwane wọhọ epanọ a re ko ekpehre ure nọ o mọ ibi igbogbo fihotọ “a ve gbolo iei fihọ erae” na. (Matiu 7:15-20) Se uzoẹme na “The End of False Religion Is Near!” re whọ ruẹ oghẹrẹ nọ onana o te rọ via.
Enọ i wo ifoto na, no ẹkpẹlobọ kpohọ emamobọ: Sefa Karacan/Anadolu Agency/Getty Images; Maxym Marusenko/NurPhoto via Getty Images
a Ichọche Ọtọdọs, Kathọlik sasa, Protẹstant, te erọ ahwo Ju gbe Muslim je kugbe ichọche efa nọ omarai kpobi i bu te ikpegbisoi a se UCCRO, hayo Ukrainian Council of Churches and Religious Organizations na.