Kpohọ eme nọ e riẹ eva

Kpohọ oria eware nọ e riẹe eva

mustafahacalaki/DigitalVision Vectors via Getty Images

HAI ROU!

Ekọmputa nọ I re Ru Oware Wọhọ Ohwo-Akpọ—Kọ I ti Fiobọhọ kẹ Omai Manikọ E te Wha Uye Ze?—Eme Ebaibol na Ọ Ta?

Ekọmputa nọ I re Ru Oware Wọhọ Ohwo-Akpọ—Kọ I ti Fiobọhọ kẹ Omai Manikọ E te Wha Uye Ze?—Eme Ebaibol na Ọ Ta?

 Kẹle na, isu akpọ na, egba-eriariẹ, gbe ahwo nọ a re ku eware, a ta kpahe epanọ ekọmputa nọ i re ru oware wọhọ ohwo-akpọ nọ a re se artificial intelligence (AI) i woma te. Dede nọ a rọwo nọ i bi fiobọhọ, a ta nọ a sae rehọ ae ru eware nọ e rẹ wha uye ze.

  •   “Ekọmputa nọ i re ru oware wọhọ ohwo-akpọ hayo ekọmputa AI i wo ẹgba wumuo ho, yọ i ti fiobọhọ kẹ ahwo gaga . . . Rekọ evaọ oke ovona, ekọmputa AI ọ sai fi uzuazọ ahwo họ ọza, ọ sai ru nọ ahwo a rẹ rọ riẹ kpahe evuẹ ohwo nọ u fo nọ a rẹ riẹ kpahe he, je ru nọ ahwo buobu a gbe ro fievahọ egọmeti hi.”—Kamala Harris, ethabọ prẹsidẹnte United States, Asoi 4, 2023.

  •   “Edọktọ jọ nọ a re se Dr. Frederik Federspiel avọ utu edọktọ efa jọ a kere nọ: “Dede nọ ekọmputa nọ i re ru oware wọhọ ohwo-akpọ hayo ekọmputa AI i ti fiobọhọ gaga evaọ abọ usiwo-imu, e sae jẹ wha ẹbẹbẹ se ahwo evaọ ugboma gbe iroro.” A kere eme nana evaọ Asoi 9, 2023, evaọ obe-usi jọ nọ a re se BMJ Global Health. a

  •   “Makọ enẹna, ahwo a be rọ ekọmputa nọ i re ru oware wọhọ ohwo-akpọ hayo ekọmputa AI vaha evuẹ nọ e rrọ uzẹme he. Uviemenẹ, ahwo a te gbẹ ruẹ iruo ru hu keme ekọmputa nana a ti ro ru iruo nọ ahwo a jẹ hai ru vẹre. Ahwo jọ nọ a bi ru iruo evaọ ekọmpene nọ a re jo ku eware a be ruawa nọ evaọ obaro, ekọmputa AI i ti fi uzuazọ ahwo họ ọza.”—The New York Times, Asoi 1, 2023.

 Nọ oke o be nyaharo na, ma te riẹ sọ ahwo a te rọ ekọmputa AI ru emamọ eware hayo ru eware nọ e rẹ wha uye ze. Eme Ebaibol na ọ ta?

Oware nọ o wha riẹ ze nọ eware nọ ahwo-akpọ a be daoma ru e be rọ wha ozọ họ ahwo ẹro

 Ebaibol na o dhesẹ oware nọ o rọ rrọ bẹbẹ kẹ ahwo nọ a bi ku eware re a robọ sudu ta nọ eware iwoma ọvo ahwo a te rọ eware na ru.

  1.  1. Nọ ahwo a tẹ make rọ emamọ iroro ku oware, a sae riẹ hẹ sọ ahwo a te rọ oware na ru eware iyoma hayo eware iwoma uwhremu na.

    •   “U wo edhere jọ nọ o wọhọ nọ u kiehọ evaọ aro ohwo, rekọ evaọ ukuhọ riẹ u re su kpohọ uwhu.”—Itẹ 14:12.

  2.  2. Ahwo a sae rọ oware nọ ohwo o ku ro ru eware iwoma hayo iyoma, yọ ohwo na o wo ẹgba nọ ọ sae rọ whaha ae he.

    •   “Mẹ te nyasiọ [eware nọ me ru] ba kẹ omọfa nọ ọ be tha evaọ emu mẹ hrọ. Yọ ono ọ riẹ sọ ọ te jọ ohwo owareghẹ hayo ogheghẹ? Ghele na ọ te rehọ eware kpobi nọ mẹ rọ iruo egaga gbe areghẹ wo evaọ otọ ọre na.”—Ọtausiuwoma Na 2:18, 19.

 Nọ orọnọ ma sai fievahọ ohwo-akpọ ha na, ma gwọlọ obufihọ Ọghẹnẹ keme ọye ọ ma omai.

Ma sai fievahọ Ọghẹnẹ

 Ọghẹnẹ ọ ya eyaa nọ ọ te kẹ ahwo-akpọ uvẹ hẹ re a raha otọakpọ na gbe ahwo-akpọ no. Yọ ọ te kuvẹ hẹ re a rọ oware jọ nọ a ku raha otọakpọ na no.

  •   “Otọakpọ na o rẹ jọ bẹdẹ bẹdẹ.”—Ọtausiuwoma Na 1:4.

  •   “Ahwo okiẹrẹe na a te rọ otọakpọ na reuku, yọ a te rriae bẹdẹ bẹdẹ.”—Olezi 37:29.

 Ọghẹnẹ ọ jọ Ebaibol na kẹ omai ehrẹ nọ i re fiobọhọ kẹ omai wo evawere enẹna gbe evaọ obaro, je yeri uzuazọ ababọ ozọ. Re who gbe wuhrẹ kpahe oware nọ Ebaibol na ọ ta, se izoeme nana “Eme O rẹ Sai Fiobọhọ kẹ Ohwo Yeri Emamọ Uzuazọ?” gbe “Ẹruore nọ Ma Wo Kpahe Obaro Na.”

a A rehọ e riẹ no uzoẹme nana ze “Threats by Artificial Intelligence to Human Health and Human Existence,” onọ ahwo nana a kere: Frederik Federspiel, Ruth Mitchell, Asha Asokan, Carlos Umana, gbe David McCoy.