Kpohọ eme nọ e riẹ eva

Kpohọ oria eware nọ e riẹe eva

HAI ROU!

Ẹmo O bi Le Ima Ahwo Buobu No Ukraine

Ẹmo O bi Le Ima Ahwo Buobu No Ukraine

 Evaọ Ava 24, 2022, Russia ọ wọ ẹmo ruọ Ukraine, yọ onana o wha ebẹbẹ sa-sa se ahwo, onọ o be lẹliẹ ae dhẹ kẹ uzuazọ rai. a

 “A jẹ sa ebọmbo evaọ eria sa-sa. Mẹ sae ruẹ unu gbiku oghẹrẹ nọ ozọ u mu omai te he. Nọ ma yo nọ itreni e riẹ nọ e be wọ ahwo dhẹ kpohọ eria nọ e foma, ma tẹ jiroro nọ ma rẹ dhẹ. Ẹmẹkpa ọsese nọ ohwo ọ rẹ so họ uke ọvo a kuvẹ nọ whọ rẹ sae wha lele oma. Fikiere eware nọ ma sae tọlọ họ, ebe nọ i wuzou wọhọ iresiti, esatifiketi, epaspọto, imu, ame, gbe emeware nọ ohwo ọ rẹ sae re. Epanọ a be rọ sa ebọmbo na, ma tẹ nyasiọ eware kpobi ba, ma te kpohọ oria nọ itreni ọ rẹ kpahe.”—Nataliia, nọ ọ rrọ Kharkiv evaọ Ukraine.

 “Ri bẹsenọ ẹmo na o ro muhọ na, ma je roro nọ a ti fi ẹmo ho. Ma je yo edo ebọmbo nọ a be sa evaọ abọjọ okpẹwho na, yọ inwindo kpobi i bi nuhu zighi zighi. Mẹ tẹ jiroro nọ mẹ rẹ dhẹ no orẹwho na, yọ umutho eware jọ nọ i wuzou ọvo mẹ tọlọ. Ighọjọ eree ohiohiẹ me ro no uwou, mẹ tẹ ruọ itreni kpobọ Lviv, kẹsena mẹ tẹ ruọ ebọso kpohọ Poland.”—Nadija, nọ ọ rrọ Kharkiv evaọ Ukraine.

Ma te jọ uzoẹme nana ta kpahe eware nana

 Eme họ ugogo oware nọ o wha riẹ ze nọ ahwo a be rọ dhẹ na?

 Ẹmo nọ Russia ọ wọ kpobọ Ukraine o be lẹliẹ ahwo dhẹ no orẹwho na. Rekọ Ebaibol na ọ fodẹ ugogo eware nọ e be whae ze nọ ahwo a be rọ dhẹ no iwou rai wọhọ epanọ o be via na:

  •   Egọmeti ahwo-akpọ a be sai ku ebẹbẹ ahwo-akpọ họ họ. Enọ i bi su a be rọ ogaga nọ a wo ro kienyẹ ahwo.—Ọtausiuwoma Na 4:1; 8:9.

  •   Setan Ẹdhọ na nọ ọ rrọ “osu akpọ na” o bi ru ahwo-akpọ ru eware iyoma. Oye o wha riẹ ze nọ Ebaibol na ọ rọ ta nọ: “Akpọ na soso ọ rrọ otọ ogaga omuomu na.”—Jọn 14:30; 1 Jọn 5:19.

  •   U te no ebẹbẹ nọ i bi te ahwo-akpọ anwọ ikpe buobu nọ i kpemu na no, ma be rria etoke nọ a jọ Ebaibol ruẹaro kpahe nọ: “Evaọ edẹ urere na, oke obẹbẹ nọ o rẹ bẹ ẹria o te jọ.” (2 Timoti 3:1) U te no ere no, a ti fi emo, eware okpẹtu nọ ohwo ọ r’obọ so ho e te via, ohọo u ti mu, yọ ahwo a te mọ ikpeyao, yọ eware nana kpobi e be lẹliẹ ahwo dhẹ no oria ruọ oria.—Luk 21:10, 11.

 Ono ahwo nọ ẹmo o le a sae rẹroso?

 Ebaibol na o dhesẹ nọ Jihova b Ọghẹnẹ nọ ọ ma omai na o you ahwo je wo ọdawẹ kẹ ahwo nọ okpẹtu o le no iwou rai. (Iziewariẹ 10:18) Ọ ya eyaa nọ ọ te rọ egọmeti obọ odhiwu riẹ nọ a re se Uvie Ọghẹnẹ nwene egọmeti ahwo-akpọ, yọ egọmeti riẹ na o ti ku ebẹbẹ kpobi nọ e be lẹliẹ ahwo dhẹ no iwou rai na họ. (Daniẹl 2:44; Matiu 6:10) Jihova ọ te rehọ Uvie riẹ si Setan Ẹdhọ na no. (Ahwo Rom 16:20) Akpọ na soso Uvie na u ti su, evaọ oke yena, ohẹriẹ nọ iwhru erẹwho avọ erẹwho e be wha ze na o gbẹ te jariẹ hẹ. Ahwo-akpọ na kpobi a te rria wọhọ uviuwou ovo. Ohwo ọvo ọ te gbẹ dhẹ no uwou riẹ hẹ keme Ebaibol na ọ ya eyaa nọ: “Omomọvo rai ọ te keria ọvuọ otọ ure evaene gbe otọ ure ifigi riẹ, ohwo ọvo o ti ru ozọ mu ai hi, keme Jihova olori egbaẹmo ọ rehọ unu riẹ tae no.”—Maeka 4:4.

 Uvie Ọghẹnẹ ọvo o rẹ sai ku ebẹbẹ kpobi nọ e be lẹliẹ ahwo dhẹ no iwou rai nẹnẹ na họ. Yọ Jihova ọ te ginẹ rọ Uvie riẹ ku ai họ. Eware jọ nọ o ti ru ena:

 Kọ Ebaibol na ọ sai fiobọhọ kẹ ahwo nọ a be dhẹ fiki ẹmo hayo okpẹtu ọfa nẹnẹ na?

 Ee. U te no ẹruore nọ Ebaibol na ọ kẹ ahwo otiọye na inọ eware i ti woma evaọ obaro no, Ebaibol ọ sai fiobọhọ kẹ ae thihakọ ebẹbẹ nọ a bi wo enẹna.

 Ohrẹ Ebaibol: “Ogbori ọ rẹ rọwo ẹme kpobi, rekọ ọnọ o wo orimuo o re rri otọ mu re ọ tẹ te jowọ.”—Itẹ 14:15.

 Otofa riẹ: Roro kpahe eware iyoma sa-sa nọ e sae via gbe epanọ whọ sae rọ thọ omara. Yọroma kpahe ikpehre ahwo nọ a rẹ gwọlọ fi ahwo nọ a dhẹ kpohọ oria obọ iwhayo.

 Ohrẹ Ebaibol: “Ma te wo emuore gbe iwu, eware nana e rẹ da omai ẹro.”—1 Timoti 6:8.

 Otofa riẹ: Who fi iroro ra họ ekwakwa eyero-akpọ họ. Nọ umutho nọ who wo o tẹ da owhẹ ẹro, ẹsiẹe whọ te mai wo evawere.

 Ohrẹ Ebaibol: “Eware kpobi nọ wha gwọlọ nọ ahwo a ru kẹ owhai, o gba owhai họ nọ eye wha re ru kẹ ae re.”—Matiu 7:12.

 Otofa riẹ: Wo odiri jẹ jọ wowou. Iruemu nana i ti ru nọ amọfa a te rọ kẹ owhẹ adhẹẹ evaọ ẹwho nọ whọ dhẹ nya na, whọ vẹ te jẹ were ahwo re.

 Ohrẹ Ebaibol: Whọ “rọ eyoma hwosa eyoma kẹ ohwo ọvo ho.”—Ahwo Rom 12:17.

 Otofa riẹ: Nọ ohwo jọ o te ru owhẹ ekpehre oware, who ru ei kele fiki ofu hu. Who te ru ere, u re ru ẹme na yoma ọvo.

 Ohrẹ Ebaibol: “Evaọ eware kpobi, me bi wo ẹgba ẹkwoma ọnọ ọ be kẹ omẹ ogaga.”—Ahwo Filipai 4:13.

 Otofa riẹ: Rọ Ọghẹnẹ karo evaọ uzuazọ ra jẹ hae lẹ sei ẹsikpobi. Ọ sae kẹ owhẹ ẹgba nọ who re ro thihakọ.

 Ohrẹ Ebaibol: “Wha ruawa kpahe oware ovo ho, rekọ evaọ oware kpobi wha rọ olẹ avọ olẹ ayare-ọgaga kugbe uyere-okẹ ta ayare rai via kẹ Ọghẹnẹ; udhedhẹ Ọghẹnẹ nọ u vi otoriẹ kpobi o vẹ te sẹro udu rai gbe ogaga iroro rai.”—Ahwo Filipai 4:6, 7.

 Otofa riẹ: Lẹ se Ọghẹnẹ re o fiobọhọ kẹ owhẹ wo udhedhẹ iroro ghelọ oghẹrẹ nọ eware e rrọ kẹ owhẹ kẹhẹ. Se uzoẹme na “Ahwo Filipai 4:6, 7—‘Wha Ruawa Oware Ovo Ho.’”

a Evaọ okiokiọ riẹ nọ Russia ọ rọ wọ ẹmo ruọ Ukraine no, United Nations High Commissioner for Refugees (UNHCR) ọ tẹ ta nọ okpẹtu nana nọ ọ rrọ otọ na yọ oware nọ o gwọlọ ogbodhẹ kpata kpata. Evaọ oware edẹ 12 ọvo, ahwo nọ a bu vi ima ivẹ (2,000,000) a dhẹ no Ukraine kpohọ erẹwho nọ e kẹle e rai. Yọ amọfa nọ a bu te oware ima ọvo (1,000,000) a dhẹ kpohọ eria sa-sa evaọ orẹwho na.

b Jihova họ odẹ-oma Ọghẹnẹ. (Olezi 83:18) Rri uzoẹme na “Ono Họ Jihova?