Kpohọ eme nọ e riẹ eva

Kpohọ oria eware nọ e riẹe eva

Surasak Suwanmake/Moment via Getty Images

HAI ROU!

Ivo Egaga 2023 E be Lẹliẹ Eria Kpobi Rrorro—Eme Ebaibol na Ọ Ta?

Ivo Egaga 2023 E be Lẹliẹ Eria Kpobi Rrorro—Eme Ebaibol na Ọ Ta?

 Evaọ akpọ na soso, ahwo a be rova fiki ivo egaga nọ e be wha ẹrrorro ọgaga gbe ebẹbẹ efa ze. Muẹrohọ iyẹrẹ nọ e rrọ obotọ na:

  •   “Anwọ oke nọ ahwo-akpọ a bi ro kere epanọ ẹrrorro ọ ga te họ otọ evaọ ikpe udhoree gbe ikpegbene (174) nọ e vrẹ na, amara Azeza ukpe nana họ ọnọ ọ mae rrorro kpaobọ.”—National Oceanic and Atmospheric Administration, U.S. Department of Commerce, July 13, 2023.

  •   “Evaọ Italy, Spain, France, Germany gbe Poland, ẹrrorro ọ ga wumuo ho, yọ evaọ ukoliko Sicily gbe Sardinia, oria kpobi o te rrorro te idigri 48°C. O sae jọnọ onana họ ẹrrorro nọ o mai ga kpaobọ evaọ Europe.”—European Space Agency, July 13, 2023.

  •   “Nọ otọakpọ na o be rrorro na, ma re rẹro nọ iso egaga e te rrọ kpekpe vi epaọ anwẹdẹ, yọ onana o te whae ze nọ iwhe ilogbo i ti ro ku vi epaọ anwẹdẹ.”—Stefan Uhlenbrook, director of hydrology, water and cryosphere at the World Meteorological Organization, July 17, 2023.

 Kọ oghẹrẹ iyẹrẹ nana nọ a be nẹ kẹdẹ kẹdẹ kpahe ẹrrorro ọgaga, ikpiso, gbe eware itienana efa na, e be lẹliẹ owhẹ ruawa? Joma ta kpahe oware nọ Ebaibol na ọ ta kpahe ẹme nana.

Kọ ẹrrorro ọgaga, ikpiso, gbe eware itienana efa nọ ma be ruẹ na, i bi ru eruẹaruẹ Ebaibol gba?

 Ee. Ẹrrorro ọgaga, ikpiso, gbe eware itienana efa nọ ma be ruẹ na yọ eware nọ Ebaibol na ọ ta nọ e te via evaọ oke mai na. Wọhọ oriruo, Jesu ọ ruẹaro nọ ma te ruẹ “eware idudu,” hayo “idudu gbe eka ilogbo.” (Luk 21:11; Ebaibol Ẹri Na) Ẹrrorro ọgaga nana ọ be lẹliẹ ozọ mu ahwo buobu inọ ahwo a te raha otọakpọ na no.

Kọ otọakpọ na ọ te raha te epanọ ahwo a te gbẹ sae rọ rriae he?

 Ijo. Ọghẹnẹ ọ ma otọakpọ na re ma rriae bẹdẹ bẹdẹ, ọ te kuvẹ re ahwo-akpọ a raha iẹe no ho. (Olezi 115:16; Ọtausiuwoma Na 1:4) Ọ tubẹ ya eyaa nọ ọ te “raha enọ e be raha otọakpọ na.”—Eviavia 11:18.

 Ebaibol na o dhesẹ nọ Ọghẹnẹ o wo ẹgba nọ ọ sae rọ thọ otọakpọ na no eware okpẹtu, yọ ọ te ginẹ thọe.

  •   “[Ọghẹnẹ] o re ru ofou ọwhibo serihọ; ẹkporo abade ọ vẹ fọ rirẹ.” (Olezi 107:29) Ọghẹnẹ o wo ogaga nọ ọ sae rọ kpọ ofou, ẹrrorro gbe ame. Fikiere o wo ogaga nọ ọ sae ro ku ebẹbẹ ahwo-akpọ họ, yọ o ti si eware okpẹtu nọ e be whae ze nọ ahwo a be rọ ruẹ uye no otọ no.

  •   “Whọ be rẹrote otọakpọ na, who bi ru ei mọ ibi buobu, je wou eware gaga.” (Olezi 65:9) Ọghẹnẹ ọ te ghale ahwo-akpọ, yọ otọakpọ na o ti zihe ruọ aparadase.

 Re whọ riẹ kpahe eyaa nọ Ọghẹnẹ ọ ya evaọ Ebaibol na gbe epanọ akpọ na o ti ro zihe ruọ aparadase, se uzoẹme na, “Ono O ti Siwi Otọakpọ Na?