Wolo ɖenɖe tɔm wɛɛ yɔ

Wolo tɔm ñʋŋ ɖeɖe

WEZUU CAƔƲ TƆM

Paakɛ sɩsɩtaanaa nɛ pɔkɔɔ papɩsɩ koobiya

Paakɛ sɩsɩtaanaa nɛ pɔkɔɔ papɩsɩ koobiya

ME-NEU halɩñɩnʋ weyi payaɣ se Araceli yɔ, eholini-m nɛ ɛtɔ se: “Taatasɩ-m yɔɔdɩnʋʋ. Mantɩsɔɔlɩ se ŋheyi-m ñɛ-Ɛsɔ sɛtʋ yɔɔ tɔm natʋyʋ. Ŋyɔɔdʋʋ nɛ mɔ-hɔyɛ taa kpɛndɩɣ. Ŋlɩ-m sɔŋ kpem.” Mantalɩ pɩnzɩ 91, ɛlɛ menɖiɣni tɔzʋʋ ɛzɩma tɔm ndʋ tiiyeba nɛ manɩɩ siziŋ yɔ. Ɛlɛ Eklesɩyastɩ 7:8 yɔɔdaa se “tɔm tɛzʋʋ kɩlɩ ɖeu tɩ-paɣzʋʋ.” Nɛ mbʋ pɩɖɔm ɖɔ-hɔɔlʋʋ taa.​—Felisa.

Felisa: Malɩnɩ hɔʋ ŋgʋ kɩsɛɣ Ɛsɔ pɩdɩɩfɛyɩ yɔ, kɩ-taa. Ðɔ-hɔʋ sɔsɔʋ taa ɛyaa 13 kaakɛ fadanaa yaa Katooliki taa sɔsaa. Halɩ Papa Jean Paul II kaapɩsɩ mon-ɖoo ɖɛdʋ nɔɔyʋ ɛyʋ kiɖeɖeu, ɛɛkɛ fada nɛ ɛkɛ ɖɔɖɔ wɩlɩyʋ Katooliki sukuli nakʋyʋ taa. Ðɔ-hɔʋ taawɛɛnɩ ñɩm sakɩyɛ. Man-caa kaakɛ kolu nɛ mon-ɖoo ñalakɩ hayɩm taa tʋma. Ðɩɩkpɛndɩ piya lutozo nɛ ma yɔ kajalaɣ pɩɣa.

Maawɛnɩ pɩnzɩ 12 alɩwaatʋ ndʋ you nakʋyʋ paɣzɩ Ɛsɩpaañɩ ɛjaɖɛ taa yɔ. You tɛma lɛ, pɔtɔ man-caa salaka mbʋ pʋyɔɔ yɔ ɛkaɖaɣnɩ komina. Mon-ɖoo ñakaɣnɩ pana nɛ ɛcɔŋnɩ hɔʋ yɔɔ; pʋyɔɔ ɛ-taabalʋ nɔɔyʋ heyi-i se ɛkpaɣ me-newaa naadozo (Araceli, Lauri nɛ Ramoni) nɛ ewoni-wɛ sɩsɩtaanaa pɩlʋʋ ŋgʋ kɩwɛ Ɛsɩpaañɩ tɛtʋ ndʋ payaɣ se Bilbao yɔ kɩ-taa. Ye ewoni-wɛ peeɖe yɔ, paakaɣ sɩbʋ ñɔɔsɩ.

Araceli: Pʋbʋ taa lɛ maawɛnɩ pɩnzɩ 14, Lauri wɛɛnɩ pɩnzɩ 12 nɛ Ramoni ñɛwɛɛnɩ pɩnzɩ 10. Pɩɩlabɩ-ɖʋ kaɖɛ kpem se ɖɩɖɛɛ nɛ ɖiyele ɖɔ-hɔʋ taa mba. Powoni-ɖʋ Bilbao lɛ, ɖɩñɔɔzʋʋ lone nɖɩ ɖɩ-taa sɩsɩtaanaa kaawɛɛ yɔ se ɖɩwɛɛ cɩɖɩ cɩɖɩ. Pɩlabɩ pɩnzɩ naalɛ lɛ, sɩsɩtaanaa kpaɣ-ɖʋ nɛ pɛkɛzɩ pɩlʋʋ sɔsɔʋ nakʋyʋ taa Zaragoza ɖenɖe pɔcɔŋnaɣ akpadɩyaa yɔɔ yɔ. Paaɖʋ-ɖʋ tʋmɩyɛ se ɖɩñɔɔzʋʋ tɔɔnaɣ ɖɩlaɖɛ, nɛ tʋmɩyɛ nɖɩ ɖɩnɩɣaɣ-ɖʋ siŋŋ.

Felisa: Alɩwaatʋ ndʋ powoni me-newaa Zaragoza yɔ, mon-ɖoo nɛ me-egbele weyi ɛɛkɛ fada ɖe-egeetiye taa yɔ, pala lɩmaɣzɩyɛ se mowolo ɖɔɖɔ nɛ mala tʋmɩyɛ sɩsɩtaanaa tɛ peeɖe. Palakaɣ mbʋ se poposini-m nɛ ɖo-kooka taa abalɩbɩɣa ŋga kañɩnaɣ se kaɖanɩ-m yɔ. Maasɔɔlɩ Ɛsɔ sɛtʋ tɔm kpem nɛ pʋyɔɔ lɛ, mentisi se mowoki nɛ mɛwɛɛ peeɖe alɩwaatʋ pazɩ. Mowokaɣ cooci kɩyakɩŋ tɩŋa, nɛ halɩ malakaɣ lɩmaɣza se manpɩsɩ Ɛsɔtɔm tiyiyu ɛzɩ mɛn-ɖɛdʋ nɔɔyʋ kaakɛʋ Ɛsɔtɔm tiyiyu Afrika taa yɔ.

Zaragoza sɩsɩtaanaa tɛ (nɩmɩyɛ yɔɔ); Bibl ŋgʋ payaɣ se Nácar-Colunga yɔ (nesi kɩbanzɩ yɔɔ)

Sɩsɩtaanaa taaseɣtiɣ-m se mowolo nɛ mala Ɛsɔ tʋmɩyɛ ajɛɛ lɛɛna taa ɛzɩ mɔnsɔɔlʋʋ yɔ. Piyeba nɛ sɩsɩtaanaa tɛ wɛʋ pɩsɩ-m salaka. Pʋyɔɔ malabɩ pɩnaɣ kʋɖʋmaɣ peeɖe lɛ, mankpaɣ lɩmaɣza se manpɩsɩɣ mɛn-tɛ nɛ mɔncɔnɩ me-egbele weyi ɛɛkɛ fada yɔ ɛ-yɔɔ. Pɩtasɩnɩ ɖɩɣa taa tʋma wena malakaɣ yɔ lɛ, ma nɛ me-egbele ɛnʋ ɖɩkalaɣ lɩyʋʋ ɖanasɩ tɩŋa. Maasɔɔlɩ ñɔɔzʋʋ ɖɔɖɔ hɛtʋ ndʋ tɩɩwɛ ɖo-cooci taa yɔ, mɔñɔɔzaɣ ɖɔɖɔ Maarɩɩ nɛ “ɛyaa kiɖeɖema” mba pasaɣaa nɛ pasɩɩ yɔ.

Araceli: Pɩkɔma lɛ, wezuu ŋgʋ ɖɩcakaɣ sɩsɩtaanaa tɛ yɔ kɩlɛɣzɩ. Monɖuu kajalaɣ ɖeɖe se malakɩ tʋmɩyɛ sɩsɩtaanaa tɛ nɛ pɩtɛ lɛ, pakpaɣ lɩmaɣzɩyɛ se ma nɛ mɔn-kɔɔ nɛ me-newaa ɖɩɩtasɩɣ wɛʋ lone kʋɖʋmɖɩyɛ taa. Pasɩ Ramoni Zaragoza, powoni Lauri Valencia, nɛ pɛɖɛnɩ ma Madrid. Nɛ mantalɩ Madrid lɛ, monɖuu nabʋlɛ ɖeɖe se malakɩ tʋmɩyɛ sɩsɩtaanaa tɛ. Ðamɩŋ kaawɛ Madrid sɩsɩtaanaa tɛ nɛ pamʋʋ sukulibiya, akpadɩyaa nɛ agɔma, pʋyɔɔ lɛ tʋma kaaɖɔ peeɖe siŋŋ. Malakaɣ tʋmɩyɛ ɖɔkɔtɔ ŋgʋ kɩɩwɛ peeɖe yɔ kɩ-taa.

Toovenim taa lɛ, mamaɣzaɣ se ye mɛnkɛ sɩsɩtaa yɔ, mehikiɣ wazasɩ nɛ pɩkɩlɩ. Me-liu kaawɛɛ se mankalɩ Bibl nɛ manɩɩ kɩ-taa. Ɛlɛ nɔɔyʋ taayɔɔdʋʋ Ɛsɔ yaa Yesu yɔɔ tɔm, nɛ ɖɩtaalakɩnɩ Bibl tʋmɩyɛ. Ɛlɛ Laatɛɛ kʋnʋŋ mɛnkpɛlɩkɩ pazɩ, mɛnkpɛlɩkɩ “ɛyaa kiɖeɖema” yɔɔ tɔm nɛ mɛnsɛɛ Maarɩɩ. Alɩwaatʋ ndʋ tɩkazaa yɔ, hola tʋmɩyɛ ɖeke malakaɣ.

Peeɖe pɩpaɣzɩ-m haʋ nɩɣzɛ nɛ mɔyɔɔdɩnɩ sɩsɩtaanaa ñʋʋdʋ. Meheyi-i se pɩfɛyɩ ɖeu se mankʋʋ man-tɩ nɛ pɩmakɩnɩ lalaa kabɩsɩ taa ɖeke, ŋgʋ pɩpɔzʋʋ se mansɩnɩ mɔ-hɔʋ. Meheyi-i mbʋ lɛ, ɛkaɖɩ mɔ-yɔɔ kuduyuu nakʋyʋ tɛɛ. Ɛmaɣzaɣ se pɩpɩzɩɣ nɛ pɩlɛɣzɩ ma-lɩmaɣza nɛ mantaakpe.

Sɩsɩtaanaa lɩzɩ-m tam nabudozo se pana se mɛlɛɣzɩ lɩmaɣza yaa mɛntɛm man-taa se mɛnɖɛɣ. Panawa se mɛntɛm man-taa se mɛnɖɛɣ lɛ, peheyi-m se mama takayaɣ nakɛyɛ taa se: “Mɛnɖɛɣ mbʋ pʋyɔɔ yɔ mantɩsɔɔlɩ se mɛnsɛɛ Ɛsɔ, ɛlɛ mɔnsɔɔlaa se mɛnsɛɛ Sataŋ na.” Tɔm ndʋ, tɩcɛyɩ-m siŋŋ. Paa maaɖʋ man-taa se menkpeŋ kɔyɔ, mantaapɩzɩɣ se mama tɔm ndʋ kpa. Pʋwayɩ lɛ, meheyi fada nɔɔyʋ mbʋ payɩ pɩɩlaba yɔ. Peeɖe ɛyɔɔdɩnɩ ɖo-cooci taa sɔsaa lalaa se papɩsɩnɩ-m Zaragoza sɩsɩtaanaa tɛ. Malabɩ fenasɩ pazɩ peeɖe lɛ, paha-m nʋmɔʋ se menkpe. Pitileɖi lɛ, Lauri nɛ Ramoni pekpe ɖɔɖɔ.

TAKAYAƔ ŊGA “PEKIZI-KƐ” YƆ, KATAYƖ ÐƐ-HƐKƲ TAA

Felisa

Felisa: Pɩlabɩ pazɩ lɛ, mawalɩ nɛ ma nɛ ma-walʋ ɖɩkʋyɩ ɖiwolo Cantabria. Maawɛɛ nɛ mowoki cooci mbʋ, nɛ kujuka nakɛyɛ lɛ, manɩɩ posusi piti tɔm natʋyʋ altaaru yɔɔ. Fada wɩlɩ-ɖʋ takayaɣ ŋga payaɣ se La vérité qui conduit à la vie éternelle yɔ nɛ ɛyɔɔdɩnɩ pana se: “Ɩcɔnɩ takayaɣ kanɛ. Ye nɔɔyʋ ɛha-mɩ kɛ yɔ, ɩlɔ-kɛ yaa ɩkɔnɩ-m kɛ.”

Mantaawɛɛnɩ takayaɣ ŋga, ɛlɛ ɛyɔɔdɩ mbʋ lɛ pɩlabɩ-m liu se mɛwɛɛnɩ-kɛ kpaagbaa. Nɛ mbʋ pɩlaba ɖɔɖɔ. Pɩlabɩ kɩyakɩŋ pazɩ pʋwayɩ lɛ, Yehowa Aseɣɖe Tɩnaa naalɛ kɔɔ mɛn-tɛ nɛ paha-m takayaɣ ŋga. Mankalɩ ka-tɩŋa ɖoo ana. Halaa mba papɩsaa nɛ pɔkɔɔ lɛ, mentisi se ma nɛ wɛ ɖɩkpɛlɩkɩ Bibl.

Takayaɣ ŋga “pekizi-kɛ” yɔ

Pitileɖi lɛ, toovenim tukuni ma-laŋɩyɛ. Ɛzɩma maawɛ kpekpeka mon-cooci taa yɔ, mbʋ ɖɔɖɔ maasɔɔlɩ Yehowa siŋŋ nɛ mɛwɛɛ kpekpeka tɔm susuu taa. Pamɩyɩsɩ-m lɩm pɩnaɣ 1973 taa. Mantaahikiɣ wala sakɩyɛ se meheyi mɔ-hɔʋ taa mba toovenim tɔm, ɛlɛ malakaɣ mon-ɖoŋ ɖeɖe nɛ meheyiɣ-wɛ tʋ. Ɛzɩ maakɛdʋʋ kiɖe tɛɛ yɔ, mɔ-hɔʋ taa mba kaɖɩnɩ-m siŋŋ, kɔzɩ kɔzɩ me-neu Araceli.

Araceli: Mbʋ pɩɩtalɩ-m sɩsɩtaanaa tɛ yɔ, pɩwɛɛkɩ ma-laŋɩyɛ siŋŋ. Paa mbʋ yɔ, mowokaɣ cooci kujukasɩ tɩŋa nɛ mankalɩɣ lɩyʋʋ paa ɖooye. Pɩɩwɛɛ nɛ pɩlakɩ-m liu mbʋ se manɩɩ Bibl taa, nɛ mɔnpɔzɩ Ɛsɔ se ɛsɩnɩ-m. Ɛlɛ alɩwaatʋ ndʋ Felisa heyi-m e-tisuu tɔm nɛ taa leleŋ yɔ, mamaɣzaɣ se ɛɖɛlɛsɩɣ niye, nɛ mentitisi ɛ-tɔm yɔɔ kaaʋ.

Araceli

Pɩnzɩ cabɩ wayɩ lɛ, manpɩsɩ Madrid se mala tʋmɩyɛ nɛ peeɖe mawalaa. Alɩwaatʋ wɛɛ nɛ tɩɖɛɣ lɛ, mantaatasɩɣ tisuu nabʋyʋ yɔɔ. Manawa se ɛyaa mba powokaɣ cooci ɖoŋ ɖoŋ yɔ, pataakpakɩɣ tɔm ndʋ Evaŋgilimwaa wɩlɩɣ yɔ nɛ palakɩnɩ tʋmɩyɛ. Piyeba nɛ meyele cooci wobu. Mantaatasɩɣ tisuu “ɛyaa kiɖeɖema,” kɩwɛɛkɩm heyuu nɛ miŋ sɔsɔŋ wɩlɩtʋ yɔɔ. Halɩ mɔlɔ sɩʋ kpelisi nzɩ maawɛna yɔ. Mantaaɖiɣzina se mbʋ malakaɣ yɔ pɩɩwɛ ɖeu yaa pɩfɛyɩ ɖeu. Piitibi-m yɔɔɔ, ɛlɛ maawɛɛ nɛ mantɩmɩɣnɩ Ɛsɔ se: “Mɔnsɔɔlaa se mantɩlɩ-ŋ. Sɩnɩ-m.” Mɔntɔzʋʋ se Yehowa Aseɣɖe Tɩnaa kɔm mɛn-tɛ tam sakɩyɛ, ɛlɛ wiɖiyi mantɩmʋ-wɛ. Mantaataɣ Ɛsɔ sɛtʋ ɛgbɛyɛ naɖɩyɛ liu.

Pɩnzɩ 1980 waa ɖɩbazɩyɛ lɛ, Lauri weyi ɛɛwɛ Fransɩɩ yɔ nɛ Ramoni weyi ɛlɛ ñaawɛ Ɛsɩpaañɩ yɔ, pa nɛ Yehowa Aseɣɖe Tɩnaa papaɣzɩ Bibl kpɛlɩkʋʋ. Mamaɣzaɣ se pepeɣzi-wɛ ɛzɩ paapeɣzuu Felisa yɔ. Pʋwayɩ lɛ, mankatɩ ɖɔ-cɔlɔ halʋ nɔɔyʋ payaɣ-ɩ se Angelines, nɛ ɛkɔɔ ɛpɩsɩ man-taabalʋ kɩbanʋ. Ɛɛkɛ ɖɔɖɔ Yehowa Aseɣɖe Tʋ. Angelines nɛ ɛ-walʋ peheyi-m tam sakɩyɛ se ma nɛ wɛ ɖɩkpɛlɩkɩ Bibl. Panawa se paa maapɩtaɣ wondu sakɩyɛ yɔɔ yɔ, maasɔɔlaa se mantɩlɩ tɔm ndʋ Bibl wɩlɩɣ yɔ. Pɩkɔm nɛ pɩɖɛɛnɩ ɛzɩdaa lɛ, meheyi-wɛ se: “Manɩwa. Ɛlɛ ye etisaa se ma-maɣmaɣ men-Bibl ɖɩlakɩnɩ tʋmɩyɛ yɔ, pʋbʋ lɛ ɖɩpɩzɩɣ nɛ ɖɩkpɛlɩkɩ.” Mɔyɔɔdaɣ Nácar-Colunga Bibl ŋgʋ maawɛna yɔ kɩ-tɔm na.

BIBL YEBA NƐ ÐƖLA NƆƆ KƲÐƲMAƔ

Felisa: Pamɩyɩsɩ-m lɩm pɩnaɣ 1973 Ɛsɩpaañɩ tɛtʋ ndʋ payaɣ se Santander yɔ tɩ-taa. Nɛ alɩwaatʋ ndʋ tɩ-taa lɛ, Yehowa Aseɣɖe Tɩnaa 70 kaawɛnɩ peeɖe. Kooka ŋga ka-taa ɖisusaɣ tɔm yɔ, kaapaɣlaa kpem nɛ pʋyɔɔ lɛ, lɔɔɖɩyɛ ɖɩkpakaɣ nɛ ɖiwoki lona ndɩ ndɩ taa nɛ ɖisusuu tɔm. Ðiwokaɣ kɔfɩnaa ndɩ ndɩ taa nɛ ɖisusuu tɔm nɛ ɖɩkɔɔ ɖisusi tɔm kɔfɩnaa sakɩyɛ mba paawɛ ɖe-egeetiye nɖɩ ɖɩ-taa yɔ pa-tɩŋa pa-taa.

Ɛyaa mba mɛnkpɛlɩkɩnɩ Bibl yɔ, pɔɖɔwa; nɛ pa-taa 11 ha pa-tɩ nɛ pamɩyɩsɩ-wɛ lɩm. Pa-taa sakɩyɛ kaakɛ Katooliki mba. Ɛzɩma maañɔnɩ Katooliki wɩlɩtʋ kpam nɛ mana yɔ pʋyɔɔ lɛ, manawa se pɩɩwɛɛ se mɛwɛɛnɩ suuɖu nɛ manɩɩ pɔ-tɔm taa. Maaɖiɣzinaa se pɩpɔzʋʋ-wɛ alɩwaatʋ pʋcɔ nɛ peyele tisuu mbʋ paawɛna yɔ, nɛ pɩpɔzʋʋ alɩwaatʋ ɖɔɖɔ pʋcɔ nɛ Bibl nɛ Yehowa fezuu kiɖeɖeu tukuni pa-laŋa nɛ pɩsɩnɩ-wɛ nɛ patɩlɩ toovenim. (Ebree 4:12) Ma-walʋ Bienvenido kaakɛ polisi, ɛlɛ pʋwayɩ lɛ ɛha ɛ-tɩ nɛ pamɩyɩsɩ-ɩ lɩm pɩnaɣ 1979 taa. Mon-ɖoo ɖɔɖɔ kɔm nɛ ɛpaɣzɩ Bibl kpɛlɩkʋʋ nɛ pitileɖi lɛ ɛsɩ.

Araceli: Alɩwaatʋ ndʋ ma nɛ Yehowa Aseɣɖe Tɩnaa ɖɩpaɣzɩ Bibl kpɛlɩkʋʋ yɔ, manpɩtaɣ siŋŋ. Ɛlɛ kpɩtaŋ cabɩ wayɩ lɛ, lɩmaɣza wena maawɛnɩ Ɛsɔ sɛtʋ agbaa yɔɔ yɔ alɛɣzɩ. Mbʋ pɩlabɩ-m leleŋ Yehowa Aseɣɖe Tɩnaa hɔɔlʋʋ taa yɔ lɛ se pɔɖɔŋ tɔm ndʋ posusuu yɔ tɩ-yɔɔ. Tisuu kɔm nɛ pɩlɛɣzɩ abʋta lone taa nɛ pɩha-m taa leleŋ nɛ pɩkɩlɩ. Halɩ ɖɔ-cɔlɔ mba nabɛyɛ heyi-m se: “Araceli, nʋmɔʋ ŋgʋ ŋɖɔŋ kɩ-taa lɛɛlɛɛyɔ yɔ, ɖɔkɩ-kʋ kpam.”

Mɔntɔzʋʋ se maatɩmnɩ Yehowa se: “Yehowa ŋlabaɣ lɛ, mbʋ pʋyɔɔ yɔ mɔn-tɔm tɩnɩ-ŋ nɛ ŋha-m waɖɛ tam sakɩyɛ se mehiɣ Bibl taa toovenim mbʋ mañɩnaɣ yɔ.” Mentendi mɔn-kɔɔ Felisa se ɛkpaɣ tɔm kɩdɛkɛdɩtʋ ndʋ maaheyi-i yɔ nɛ ekpeɣ-m. Ðɩtaatasɩɣ ɖama tɔm kɛzʋʋ, ɛlɛ ɖɩlakaɣ faawɩyɛ kɩbaŋʋ Bibl yɔɔ. Pamɩyɩsɩ-m lɩm pɩnaɣ 1989 taa nɛ maawɛnɩ pɩnzɩ 61.

Felisa: Lɛɛlɛɛyɔ mɛwɛnɩ pɩnzɩ 91. Mɛnkɛ lelu nɛ mantɩtasɩ wɛnʋʋ ɖoŋ weyi maawɛnɩ ɖooo lɛ yɔ. Ɛlɛ mankalɩɣ Bibl paa ɖooye, mowoki kediɣzisi alɩwaatʋ ndʋ mon-tomnaɣ taa alaafɩya haɣ-m nʋmɔʋ yɔ, nɛ monsusuu tɔm ɛzɩ manpɩzʋʋ yɔ.

Araceli: Ɛzɩma maakɛ sɩsɩtaa yɔ, pɩtɩla pʋyɔɔ mɔnsɔɔlaa se monsusi tɔm fadanaa nɛ sɩsɩtaanaa mba payɩ mankatɩɣ tɔm susuu taa yɔ. Maha-wɛ takayɩsɩ sakɩyɛ nɛ ma nɛ pa-taa nabɛyɛ ɖɩla faawɩyɛ camɩyɛ. Mɔntɔzʋʋ se mowoba nɛ mana fada nɔɔyʋ tam sakɩyɛ, nɛ kɩyakʋ nakʋyʋ lɛ eheyi-m se: “Araceli, manawa se tɔm ndʋ ŋheyiɣ-m yɔ tɩ-tɩŋa tɩkɛ toovenim. Ɛlɛ mankpadɩyʋʋ ɛzʋnɔ yɔ, ɛbɛ manpɩzɩɣ nɛ mantasɩ labʋ? Suwe mon-cooci taa mba nɛ mɔ-hɔʋ taa mba kaɣ yɔɔdʋʋ?” Peeɖe moncosi-i se: “Nɛ Ɛsɔ yɔ, suwe ɛlɛ kaɣ yɔɔdʋʋ?” Peeɖe ekpiɣyi ñʋʋ, mbʋ pʋyɔɔ yɔ ɛtaawɛɛnɩ abalɩtʋ se ewolo pɩ-yɔɔ nɛ ɛñɩnɩ toovenim.

Mɔntɔzʋʋ alɩwaatʋ ndʋ tɩɩha-m taa leleŋ siŋŋ me-wezuu caɣʋ taa yɔ tɩ-yɔɔ. Ndʋ lɛ kɩyakʋ ŋgʋ ma-walʋ heyi-m se ɛsɔɔlaa se ɛtɩŋɩ-m nɛ ɖiwolo kediɣzaɣ yɔ. Alɩwaatʋ ndʋ, ɛɛcɛzɩ pɩnzɩ 80; paa mbʋ yɔ ɛtɩfɛɛ kediɣzaɣ nakɛyɛ wiɖiyi. Ɛkpɛlɩkɩ Bibl nɛ ɛkɔɔ ɛpɩsɩ tɔm susuyu patɩmɩyɩsɩtɩ-m lɩm. Mɔntɔzʋʋnɩ taa leleŋ alɩwaatʋ ndʋ ma nɛ ɩ ɖɩlɩɣaɣ nɛ ɖisusuu tɔm yɔ tɩ-yɔɔ. Pɩkazɩ fenasɩ naalɛ se pamɩyɩsɩ-ɩ lɩm lɛ, ɛsɩ.

Felisa: Mbʋ pɩha-m taa leleŋ me-wezuu caɣʋ taa nɛ pɩkɩlɩ yɔ lɛ se me-newaa naadozo mba pakaɣɖaɣnɩ-m kiɖe tɛɛ yɔ, papɩsɩ mon-koobiya Krɩstʋ mba. Pɩkɛnɩ-ɖʋ taa leleŋ se ɖɩwɛ nɔɔ kʋɖʋmaɣ taa, ɖɩyɔɔdʋʋ ɖɛ-Ɛsɔ kʋsɔɔlʋ Yehowa nɛ Bibl pɔ-yɔɔ tɔm. Lɛɛlɛɛyɔ lɛ, ma nɛ me-newaa ɖɩlabɩ nɔɔ kʋɖʋmaɣ Ɛsɔ sɛtʋ taa. *

^ tay. 29 Araceli wɛnɩ pɩnzɩ 87, Felisa wɛɛnɩ pɩnzɩ 91, nɛ Ramoni ñɛwɛɛnɩ pɩnzɩ 83. Pɛwɛɛ nɛ pɛsɛɣ Yehowa nɛ kpekpeka halɩ nɛ sɔnɔ. Lauri sɩbɩ pɩnaɣ 1990 taa nɛ ɛɛɖɔkɩ e-siɣsiɣ wɛtʋ kpam Yehowa ɛzɩdaa.