Wolo ɖenɖe tɔm wɛɛ yɔ

Wolo tɔm ñʋŋ ɖeɖe

Yehowa sɔɔlɩ mba “palakɩ camɩyɛ lakasɩ nɛ abalɩtʋ yɔ”

Yehowa sɔɔlɩ mba “palakɩ camɩyɛ lakasɩ nɛ abalɩtʋ yɔ”

Ŋga kɔtɔlɩ tɛtʋ kɩbandʋ taa yɔ, ŋga lɛ mba . . . palakɩ camɩyɛ lakasɩ nɛ abalɩtʋ yɔ.”​—LUKA 8:15.

HENDU: 68, 72

1, 2. (a) Ɛbɛ yɔɔ koobiya mba posusuu tɔm nɛ abalɩtʋ ageeta wena a-taa paamʋʋ-wɛ camɩyɛ yɔ, pa-kɩɖaŋ kpazɩɣ-ɖʋ ɖoŋ? (Cɔnɩ kiɖe tɛɛ kɩlɛmʋʋ.) (b) Tɔm ndʋ Yesu yɔɔdaa pɩlɩɩnɩ “ɛ-tɛtʋ” taa tɔm susuu yɔɔ? (Cɔnɩ pɩ-tɛɛ tɔm.)

SERGIO NƐ OLINDA pɛkɛ nʋmɔʋ lɩzɩyaa Etaazuunii. Pa-naalɛ pɛwɛnɩ pɩnzɩ 80 mbʋ yɔ. Pitileɖi yɔ, pa-nɩŋgbanzɩ paɣzɩ-wɛ cɛyʋʋ nɛ ɖɔnɛ lakɩ-wɛ kaɖɛ. Paa mbʋ yɔ, ɛzɩ patɩɩlakʋʋ pɩnzɩ hiŋ sakɩyɛ nzɩ sɩɖɛwa yɔ sɩ-taa yɔ, pakʋyʋʋ tanaŋ tɛɛ lɔŋ nɛ pɔɖɔŋ nɛ powoki lone nɖɩ ɖɩ-taa ɛyaa ɖɔ sakɩyɛ yɔ. Patalɩɣ lone nɖɩ ɖɩ-taa ñɩɣtʋ 7 yɔɔ ɖeyi ɖeyi. Pasɩŋɩɣ lɔɔɖa ɖɩzɩŋɩyɛ naɖɩyɛ cɔlɔ nɛ pahaɣ takayɩsɩ mba pɔkɔŋ nɛ pɛɖɛɣ yɔ. Ɛyaa sakɩyɛ iikeŋni-wɛ, ɛlɛ pasɩŋ mbʋ nɛ pamʋʋyʋʋnɩ mba pɔcɔŋnɩ-wɛ yɔ. Wɩsɩ siki lɛ, papaɣzɩ ɖɔm hɛɛɛ nɛ pekpeŋ. Tɛʋ feŋ nɛ ñɩɣtʋ lʋbɛ kaamakɩ lɛ, pɛtɛm talʋʋ lone nɖɩ ɖɩ-taa. Koobiya panɛ pɛwɛɛ nɛ posusuu tɔm nɛ kpekpeka tanamɩŋ tɛɛ, avema loɖo kpɩtaʋ taa, nɛ pɩnaɣ kɔɔ nɛ kɛtɛ.

2 Ɛzɩ Sergio nɛ ɛ-halʋ Olinda yɔ, ɛjaɖɛ kpeekpe yɔɔ koobiya sakɩyɛ wɛʋ nɛ posusuu tɔm pɛ-tɛtʋ taa ñɩma mba paamʋʋ-wɛ camɩyɛ yɔ, pɩlakɩ pɩnzɩ hiŋ sakɩyɛ yɔ. Ye ŋwɛ wɛtʋ ndʋ tɩ-taa yɔ, ɖɩsaŋɩ-ŋ pɩdɩɩfɛyɩ ɛzɩma ŋwɛ abalɩtʋ yɔ pɩ-yɔɔ. * Ɛzɩma ŋɖɔkɩ ña-tɩ kpam nɛ ŋwɛɛ Yehowa sɛʋ yɔɔ yɔ, pɩkpazɩɣ koobiya sakɩyɛ ɖoŋ halɩ pɩkpɛndɩnɩ mba pɛwɛ niye siŋŋ yɔ. Yʋsɩ tɔm ndʋ egeetiye yɔɔ cɔnɩyaa nabɛyɛ yɔɔdaa yɔ: “Ma nɛ koobiya mba ɖiisusuu tɔm lɛ, pa-kɩɖaŋ kpazɩɣ-m ɖoŋ siŋŋ.” “Pe-siɣsiɣ wɛtʋ seɣtiɣ-m se mowolo pɩ-yɔɔ nɛ mɛwɛɛ abalɩtʋ tɔm susuu taa.” “Pa-kɩɖaŋ tukuuni ma-laŋɩyɛ siŋŋ.”

3. (a) Tɔm pɔzʋʋ naadozo mbʋ yɔɔ ɖɩkaɣ cosuu? (b) Nɛ ɛbɛ yɔɔ?

3 Ðɩtɛm ɖa-taa se ɖɩtɛzɩɣ tɔm susuu tʋmɩyɛ nɖɩ Yesu ɖʋ-ɖʋ yɔ, pʋyɔɔ lɛ iyele nɛ ɖicosi tɔm pɔzʋʋ naadozo mbʋ pɩkɔŋ yɔ pɩ-yɔɔ: Ɛbɛ yɔɔ pɩpɩzɩɣ nɛ pitibi-ɖʋ yɔɔɔ alɩwaatʋ natʋyʋ taa? Ɛzɩma ɖɩpɩzɩɣ nɛ ɖɩlʋlɩ pee? Ɛbɛ pɩzɩɣ pɩsɩnɩ-ɖʋ nɛ ɖiwolo pɩ-yɔɔ nɛ ɖɩlakɩ camɩyɛ lakasɩ nɛ abalɩtʋ? Tɔm tʋnɛ tɩ-yɔɔ cosuu kaɣ-ɖʋ kpazʋʋ ɖoŋ nɛ ɖɩla tɔm susuu tʋmɩyɛ nɛ ɖɩtɛm-ɖɩ.

ƐBƐ YƆƆ PƖPƖZƖƔ NƐ PITIBI-ÐƲ YƆƆƆ?

4. (a) Yuuda ñɩma sakɩyɛ kizi Pɔɔlɩ tɔm lɛ, ɛzɩma pɩlabɩ-ɩ? (b) Ɛbɛ yɔɔ Pɔɔlɩ kaanɩ siziŋ mbʋ?

4 Ye ŋsusi tɔm ageeta naayɛ taa nɛ pitibi-ŋ yɔɔɔ mbʋ pʋyɔɔ yɔ, patɩmʋ-ŋ camɩyɛ yɔ, tɔzɩ apostoloo Pɔɔlɩ kɩɖaʋ yɔɔ. Pɩnzɩ ɛzɩ niidozo nzɩ sɩ-taa esusi tɔm nɛ kpekpeka siŋŋ yɔ, ɛɛsɩnɩ ɛyaa sakɩyɛ nɛ papɩsɩ Yesu tɔm mʋyaa. (Tʋma 14:21; 2 Kɔr. 3:2, 3) Paa mbʋ yɔ, ɛtɩpɩzɩ nɛ ɛsɩnɩ Yuuda ñɩma sakɩyɛ nɛ papɩsɩ toovenim Ɛsɔ sɛyaa. Ɛyaa sakɩyɛ kizi ɛ-tɔm nɛ lalaa ñanazɩ-ɩ ɖɔɖɔ. (Tʋma 14:19; 17:1, 4, 5, 13) Lakasɩ ndɩ ndɩ sɩnɛ, ɖoŋ weyi sɩɩwɛnɩ Pɔɔlɩ yɔɔ? Ɛmawa se: “Krɩstʋ taa mɔyɔɔdʋʋ toovenim . . . manɩɣ ma-laŋɩyɛ taa siziŋ sɔsɔŋ nɩɩyɩ, nɛ wɩzasɩ nasɩyɩ kaatɛŋa.” (Roma 9:1-3) Ɛbɛ yɔɔ Pɔɔlɩ kaanɩ siziŋ mbʋ? Mbʋ pʋyɔɔ yɔ, ɛɛkam ɛ-ñʋʋ nɛ tɔm susuu tʋmɩyɛ. Esusi Yuuda ñɩma tɔm nɛ ɛmaɣzaɣ pɔ-yɔɔ siŋŋ. Mbʋ yebina nɛ ɛnɩɩ wɩzasɩ sakɩyɛ alɩwaatʋ ndʋ pekizi Ɛsɔ tɛ pʋtɔdɩyɛ naʋ yɔ.

5. (a) Ɛbɛ tuzuu-ɖʋ se ɖisusi tɔm ɖe-egeetiye taa ñɩma? (b) Ɛbɛ yɔɔ pɩpɩzɩɣ nɛ pitibi-ɖʋ yɔɔɔ nabʋyʋ taa?

5 Ɛzɩ Pɔɔlɩ yɔ, ɖɩmaɣzɩɣ mba ɖisusuu-wɛ tɔm yɔ pɔ-yɔɔ siŋŋ. (Mat. 22:39; 1 Kɔr. 11:1) Ɛbɛ yɔɔ? Mbʋ pʋyɔɔ yɔ, ɖɩnawa se mba palɩzɩɣ se pɛsɛɣ Yehowa yɔ, pakaɣ hiɣu wazasɩ sakɩyɛ. Alɩwaatʋ ndʋ ɖɩmaɣzɩɣ ɖe-egeetiye taa ñɩma yɔɔ yɔ, ɖɩmaɣzɩɣ se ‘ye ɖɩɩpɩzaɣ se ɖɩsɩnɩ-wɛ nɛ pana wazasɩ kɩbanzɩ nzɩ sɩɖaŋ-wɛ yɔ, pɩɩwɛ ɖeu!’ Mbʋ labɩna nɛ ɖiwoki pɩ-yɔɔ nɛ ɖiseɣtiɣ-wɛ se pɛkpɛlɩkɩ Yehowa yɔɔ toovenim tɔm nɛ patɩlɩ ɖɔɖɔ kaɖʋwa kɩbaŋa ŋga ɛwɛnɩ ɛyaa yɔɔ yɔ. Pɩwɛ ɛzɩ ɖiheyiɣ mba ɖisusuu-wɛ tɔm yɔ se: ‘Ðɩkɔnɩ-ŋ kʋjɔʋ kɩbaŋʋ nakʋyʋ. Ðitendi-ŋ tisi nɛ ŋmʋ-kʋ.’ Pɩtʋʋ fɛyɩ se alɩwaatʋ ndʋ ɛyaa kiziɣ se paamʋʋ kʋjɔʋ ŋgʋ yɔ, ɖɩnɩɣ “[ɖa]-laŋa taa siziŋ.” Siziŋ ɛnɩ ɛɛwɩlɩɣ se ɖɩfɛyɩnɩ tisuu, ɛlɛ ɛwɩlɩɣ se ɖɩmaɣzɩɣ tɔm susuu tʋmɩyɛ yɔɔ siŋŋ. Paa nabʋyʋ taa pitiki-ɖʋ yɔɔɔ kɔyɔ, ɖɩɖɔkʋʋ ɖa-tɩ. Elena kɛʋ nʋmɔʋ lɩzɩyʋ yɔ, pɩcɛzɩ pɩnzɩ 25 nɛ tɔm ndʋ ɛyɔɔdaa yɔ titukuuni ɖa-taa sakɩyɛ. Ɛyɔɔdaa se: “Tɔm susuu wɛ-m kaɖɛ. Paa mbʋ yɔ, maatisiɣ nɛ mɛlɛɣzɩ tɔm susuu nɛ tʋmɩyɛ naɖɩyɛ.”

ƐZƖMA ÐƖPƖZƖƔ NƐ ÐƖLƲLƖ PEE?

6. (a) Tɔm pɔzʋʋ mbʋ yɔɔ ɖɩkaɣ cosuu? (b) Nɛ ɛbɛ kaɣ-ɖʋ sɩnʋʋ nɛ ɖicosi tɔm pɔzʋʋ mbʋ pɩ-yɔɔ?

6 Ɛbɛ yɔɔ ɖɩɩpɩtɩɣ se paa le ɖisusuu tɔm yɔ pɩpɩzɩɣ nɛ pɩlʋlɩ pee? Pɩsa nɛ ɖicosi tɔm pɔzʋʋ pʋnɛ pɩ-yɔɔ lɛ, iyele nɛ ɖɩtazɩ kɩɖaŋ naalɛ weyi Yesu kpaɣaa nɛ ɛwɩlɩna se “piye lʋlʋʋ” tɔm cɛyɩ siŋŋ yɔ, ɩ-taa. (Mat. 13:23) Kajalaɣ lɛ, ɛyɔɔdɩ viiñi tɩʋ nakʋyʋ tɔm.

7. (a) Asɩŋnɩ viiñi “hayɩm tʋ”, “viiñi”, nɛ “pilinzi”? (b) Tɔm pɔzʋʋ mbʋ yɔɔ pɩwɛɛ se ɖicosi?

7 Kalɩ Yohanɛɛsɩ 15:1-5, 8. Yʋsɩ se Yesu heyi apostoloowaa se: “Man-Caa hɩɖɛ sɛʋ kɛlɛ se: Ɩla tʋmɩyɛ kɩbanɖɛ sakɩyɛ, ɖɩnɛ ɛlɛ ɩkɛɣ mɔn-tɔm mʋyaa.” Yesu kpaɣ Yehowa nɛ ɛmaɣzɩnɩ “tɩmʋʋ tʋ” yaa viiñi hayɩm tʋ, ɛkpaɣ ɛ-maɣmaɣ nɛ ɛmaɣzɩnɩ “tɩmʋʋ siŋŋ” yaa viiñi tɩʋ kɩbaŋʋ nɛ ɛkpaɣ ɛ-tɔm mʋyaa nɛ ɛmaɣzɩna “pilinzi.” * Ye mbʋ ɛbɛ kɛnɩ piye nɖɩ pɩwɛɛ se Krɩstʋ wayɩ tɩŋɩyaa ɩlʋlɩ yɔ? Yesu tɩyɔɔdɩ kpayɩ mbʋ piye nɖɩ ɖɩkɛnaa yɔ eduuye ɖɩnɛ ɖɩ-taa, ɛlɛ tɔm ndʋ ɛyɔɔdaa yɔ, tɩsɩɣnɩ-ɖʋ se ɖɩtɩlɩ mbʋ pɩ-tɔm ɛcaɣaɣ yɔɔdʋʋ yɔ.

8. (a) Kɩɖaʋ kʋnɛ kɩ-taa, ɛbɛ yɔɔ ɖɩɩpɩzɩɣ nɛ ɖɩkpaɣ piye lʋlʋʋ nɛ ɖɩmaɣzɩnɩ tɔm mʋyaa kɩfama labʋ? (b) Mbʋ payɩ Yehowa pɔzʋʋ-ɖʋ se ɖɩla yɔ, ɛ-wɛtʋ kɩbandʋ ndʋ pɩwɩlɩɣ-ɖʋ?

8 Yesu ñɩnaɣ ɛ-Caa tɔm yɔɔdʋʋ lɛ, ɛtɔm se: “Ye mɔ-yɔɔ piliŋa nakɛyɛ ɛɛlʋlʋʋ pee kɔyɔ, ɛkaɣ-kɛ sɛtʋʋ.” Tɔm tʋnɛ tɩ-tɔbʋʋ lɛ se Yehowa ɛsɩndaa lɛ, ɖɩkɛ ɛ-sɛyaa ye ɖɩlʋlʋʋ pee yɔ. (Mat. 13:23; 21:43) Ɛlɛ kɩɖaʋ kʋnɛ kɩ-taa piye nɖɩ pɩwɛɛ se paa krɩstʋ tʋ weyi ɛlʋlɩ yɔ, ɖɩtɩsɩŋnɩ ɛyaa mba ɖɩsɩnɩ-wɛ nɛ papɩsɩ tɔm mʋyaa kɩfama yɔ. (Mat. 28:19) Ye pɩɩkɛ mbʋ yɔ, Aseɣɖe Tɩnaa siɣsiɣ ñɩma mba pɛwɛ ageeta wena a-taa ɛyaa ɩɩmʋʋ-wɛ camɩyɛ nɛ pɛfɛyɩnɩ kpɛlɩkɩyaa yɔ, paba ñaasɩŋnɩ pilinzi nzɩ sɩɩlʋlʋʋ pee yɔ. Ɛbɛ yɔɔ? Mbʋ pʋyɔɔ yɔ ɖɩɩpɩzɩɣ nɛ ɖɩkpa nɔɔyʋ nɛ ɖoŋ se ɛpɩsɩ tɔm mʋyʋ. Ye ɖɩlabɩ mbʋ yɔ, pɩwɛɣ ɛzɩ Yehowa weyi ɛkɛ sɔɔlɩm tɛ Ɛsɔ yɔ, ɛhɔŋ ɛ-sɛyaa nɩŋgbaaŋ mbʋ pɩ-yɔɔ yɔ patɩpɩzɩ nɛ pala mbʋ pɩcɛzɩ po-ɖoŋ kamaɣ yɔɔ yɔ. Mbʋ payɩ Yehowa pɔzʋʋ-ɖʋ yɔ, ɛnawa se ɖɩpɩzɩɣ pɩ-labʋ.—Wp. 30:11-14.

9. (a) Tʋmɩyɛ nɖɩ labʋ yeki se ɖɩlʋlɩ piye? (b) Kɩɖaʋ ŋgʋ tɔm ɖɩkaɣ yɔɔdʋʋ lɛɛlɛɛyɔ, nɛ ɛbɛ yɔɔ?

9 Ye mbʋ ɛbɛ kɛnɩ piye nɖɩ pɩwɛɛ se ɖa-taa paa anɩ ɛlʋlɩ yɔ? Tobi lɛ, piye nɖɩ ɖɩkɛɣnɩ tʋmɩyɛ nɖɩ ɖa-taa paa anɩ pɩzɩɣ nɛ ɛla yɔ. Tʋmɩyɛ nɖɩ labʋ sɩŋnɩ “piye lʋlʋʋ”? Tʋmɩyɛ nɖɩ lɛ, Ɛsɔ Kewiyaɣ tɔm kɩbandʋ susuu. * (Mat. 24:14) Ðomaɣ ɖuyu kɩɖaʋ ŋgʋ Yesu kpaɣaa yɔ, kɩwɩlɩɣ se tɔm tʋnɛ tɩkɛ toovenim. Ye mbʋ iyele nɛ ɖɩyɔɔdɩ kɩɖaʋ naalɛ ñɩŋgʋ ŋgʋ kɩ-tɔm.

10. (a) Kɩɖaʋ kʋnɛ kɩ-taa, ɖomaɣ sɩŋnɩ we nɛ tɛtʋ ñasɩŋnɩ we? (b) Ɛbɛ mɩɖɛ lʋlʋʋ?

10 Kalɩ Luka 8:5-8, 11-15. Ðomaɣ ɖuyu kɩɖaʋ taa lɛ, ɖomaɣ sɩŋnɩ “Ɛsɔtɔm,” yaa Kewiyaɣ tɔm. Tɛtʋ sɩŋnɩ ɛyʋ laŋɩyɛ. Ðomaɣ piye nɖɩ ɖɩtɔlɩ tɛtʋ kɩbandʋ yɔɔ yɔ, ɖɩñɔwa lɛ, ɖɩpaɣlɩ nɛ “ɖɩlʋlɩ pee mɩnʋʋ.” Yʋsɩ se mɩɖɛ ñɔwa nɛ ɖɩpaɣlɩ lɛ, pɩtɩkɛ mɩla tɩŋ cikpeŋ ɖɩlʋlaa. Ɛlɛ ɖɩlʋlɩ mɩla pee wena papɩzɩɣ nɛ paɖaɣnɩ ɖuu nɛ añɔ nɛ apɩsɩ mɩla tɩŋ ɖɔɖɔ yɔ. Kɩɖaʋ kʋnɛ kɩ-taa ɖomaɣ piye kʋɖʋmɖɩyɛ lʋlʋʋ mɩla pee mɩnɩŋ sakɩyɛ. Ɛzɩma ɖɩpɩzɩɣ nɛ ɖɩkpaɣ kɩɖaʋ kʋnɛ nɛ ɖɩmaɣzɩnɩ ɖɔ-tɔm susuu tʋmɩyɛ?

Ɛzɩma ɖɩpɩzɩɣ nɛ ɖɩla “camɩyɛ lakasɩ nɛ abalɩtʋ”? (Cɔnɩ tayʋʋ 11)

11. (a) Ɛzɩma ɖɩpɩzɩɣ nɛ ɖɩkpaɣ ɖomaɣ ɖuyu kɩɖaʋ nɛ ɖɩmaɣzɩnɩ Kewiyaɣ tɔm susuu tʋmɩyɛ? (b) Ɛzɩma tɩyɛ ɖɩlʋlʋʋ Kewiyaɣ pee kɩfana?

11 Ðɩkpaɣ se pɩnzɩ sakɩyɛ nzɩ sɩɖɛwa yɔ sɩ-taa lɛ, Aseɣɖe tʋ nɔɔyʋ yaa ɖa-lʋlɩyaa Krɩstʋ ñɩma wɩlɩ-ɖʋ Kewiyaɣ tɔm kɩbandʋ. Panawa se ɖɩmʋ Kewiyaɣ tɔm ndʋ tɩwɛ ɛzɩ ɖomaɣ piye yɔ nɛ ɖa-laŋɩyɛ pilim lɛ, pa-taa labɩ leleŋ siŋŋ. Ɛzɩ Yesu kɩɖaʋ taa tɛtʋ kɩbandʋ yebu nɛ ɖomaɣ piye ñɔ camɩyɛ yɔ, mbʋ ɖɔɖɔ ɖitisaa nɛ Kewiyaɣ tɔm la tʋmɩyɛ ɖa-laŋɩyɛ yɔɔ nɛ ɖɩñɔɔnɩ-tʋ kpam. Mbʋ pɩlɩ pɩ-taa yɔ lɛ se Kewiyaɣ ɖomaɣ piye ñɔ ɖa-taa nɛ ɖɩpaɣlɩ nɛ ɖɩka lila ɛzɩ mɩɖɛ yɔ nɛ alɩwaatʋ kɔɔ nɛ tɩtalɩ se nɖɩ ɖɔɖɔ ɖɩpaɣzɩ pee lʋlʋʋ. Mɩɖɛ ɛɛlʋlʋʋ mɩla tɩŋ lɛɛŋ, ɛlɛ mɩla pee lɛɛna ɖɩlʋlʋʋ, pɩwɩlɩɣ se ɖa ɖɔɖɔ ɖɩɩlʋlʋʋ tɔm mʋyaa kɩfama ɛlɛ ɖɩlʋlʋʋ Kewiyaɣ pee kɩfana. * Ɛzɩma tɩyɛ ɖɩlʋlʋʋ Kewiyaɣ pee kɩfana? Paa nʋmɔʋ ŋgʋ yɔɔ ɖɩtɩŋɩɣna nɛ ɖisusuu Kewiyaɣ tɔm yɔ, pɩwɩlɩɣ se ɖiɖiɣni mɩzʋʋ Kewiyaɣ ɖomaɣ ŋga paaɖuu ɖa-laŋɩyɛ taa yɔ. (Luka 6:45; 8:1) Ye mbʋ kɩɖaʋ kʋnɛ kɩkpɛlɩkɩɣ-ɖʋ se alɩwaatʋ ndʋ ɖɩwɛɛ nɛ ɖiwoki pɩ-yɔɔ nɛ ɖisusuu Kewiyaɣ tɔm yɔ, pɩwɩlɩɣ se ɖɩwɛɛ nɛ ɖɩlakɩ “camɩyɛ lakasɩ nɛ abalɩtʋ” yaa ɖɩwɛɛ nɛ ɖɩlʋlʋʋ pee nɛ abalɩtʋ.

12. (a) Lɔŋ weyi ɖɩkpɛlɩkɩɣ viiñi nɛ ɖomaɣ ɖuyu kɩɖaŋ weyi Yesu kpaɣaɣ yɔ ɩ-taa? (b) Lɔŋ ɛnɩ etuzuu-ŋ se ŋla we?

12 Lɔŋ weyi ɖɩkpɛlɩkɩɣ viiñi nɛ ɖomaɣ ɖuyu kɩɖaŋ weyi Yesu kpaɣaa yɔ ɩ-taa? Ɩkpɛlɩkɩɣ-ɖʋ se ɖɩnɩɩ pɩ-taa se ɖe-pee lʋlʋʋ ɛɛlɩɣnɩ ɛzɩma ɛyaa mʋʋ ɖɔ-tɔm ɖe-egeetiye taa yɔ pɩ-cɔlɔ. Ɛlɛ ɖa-maɣmaɣ ɖe-siɣsiɣ wɛtʋ cɔlɔ pɩlɩɣna. Pɔɔlɩ ñɩɣ niye toovenim tɔm ndʋ tɩ-yɔɔ nɛ ɛyɔɔdɩ se: “Pa-taa paa weyi lɛ ɛmʋʋ ɛ-kɩhɛyʋʋ ɛzɩ ɛlabʋ tʋmɩyɛ yɔ.” (1 Kɔr. 3:8) Kɩhɛyʋʋ lɩɣnɩ tʋmɩyɛ nɖɩ ɛyʋ laba yɔ ɖɩ-cɔlɔ, ɛlɛ kɩɩlɩɣnɩ pee wena ɛ-tʋmɩyɛ lʋlaa yɔ, pɩ-cɔlɔ. Matilda kɛ nʋmɔʋ lɩzɩyʋ pɩlakɩ pɩnzɩ 20 yɔ, ɛyɔɔdaa se: “Man-taa labɩ leleŋ alɩwaatʋ ndʋ manawa se ɖa-pana ñaɣʋ Yehowa cɔŋna nɛ ɛhɛyɩɣ-ɖʋ yɔ.”

ƐZƖMA ÐƖPƖZƖƔ ÐIWOLO PƖ-YƆƆ NƐ ÐƖLAKƖ CAMƖYƐ LAKASƖ NƐ ABALƖTƲ?

13, 14. Tɔm ndʋ Pɔɔlɩ yɔɔdɩ Roma 10:1, 2 taa yɔ, tɩwɩlɩɣ se lɩmaɣza wena yɔɔ eeyeki tɔm susuu mba paamʋʋ Kewiyaɣ tɔm camɩyɛ yɔ?

13 Ɛbɛ pɩzɩɣ nɛ pɩsɩnɩ-ɖʋ nɛ ɖiwolo pɩ-yɔɔ nɛ ɖɩlakɩ camɩyɛ lakasɩ nɛ abalɩtʋ? Ɛzɩ ɖɩyɔɔdʋʋ nɛ pɩɖɛɛ yɔ, Yuuda ñɩma kaakizi tɔm ndʋ Pɔɔlɩ susaɣ-wɛ, nɛ halɩ nabʋyʋ taa panazɩ-ɩ tɩ-yɔɔ, mbʋ yebina nɛ pitibi-i yɔɔɔ. Paa mbʋ yɔ, Pɔɔlɩ tiyele-wɛ tɔm susuu. Ɛmaɣaɣ Roma Krɩstʋ ñɩma takayaɣ lɛ, yʋsɩ lɩmaɣza wena eheyi-wɛ se ɛwɛnɩ Yuuda ñɩma mba pɔ-yɔɔ yɔ: “Ma-laŋɩyɛ nɛ ma-adɩma Ɛsɔ cɔlɔ kiŋ pɔ-yɔɔ kɛlɛ se ɛya pa-ñʋʋ. Mbʋ yɔ mɔyɔɔdʋʋ aseɣɖe tɔm pɔ-yɔɔ se pɛwɛ ɖoŋ Ɛsɔ yɔɔ. Ɛlɛ po-ɖoŋ ɩnɩ ɩ-taa wɛ cɩkpɛndʋʋ.” (Roma 10:1, 2) Lɩmaɣza wena yɔɔ Pɔɔlɩ ñɩɣ niye se ana yekina nɛ ewoki tɔm susuu yɔɔ?

14 Kajalaɣ lɛ, Pɔɔlɩ yɔɔdɩ mbʋ pʋyɔɔ ewobi pɩ-yɔɔ nɛ esusuu Yuuda ñɩma tɔm yɔ. Ɛyɔɔdaa se ‘ɛ-laŋɩyɛ’ seɣtini-i se ɛla mbʋ. Ɛɛsɔɔlaa siŋŋ se ɛsɩnɩ Yuuda ñɩma nɛ pa-taa nabɛyɛ hiɣ ñʋʋ yabʋ. (Roma 11:13, 14) Nabʋlɛ lɛ, ‘ɛtɩmnɩ Ɛsɔ pɔ-yɔɔ.’ Etendi Ɛsɔ adɩma taa se ɛsɩnɩ Yuuda ñɩma nɛ pamʋ Kewiyaɣ tɔm. Nabudozo lɛ, Pɔɔlɩ tasɩ yɔɔdʋʋ se: “Pɛwɛ ɖoŋ Ɛsɔ yɔɔ.” Ɛɛnawa se papɩzɩɣ nɛ pɛlɛɣzɩ nɛ pɛwɛɛnɩ wɛtʋ kɩbandʋ. Pɔɔlɩ kaanawa se ye pasɩnɩ ɛyʋ weyi ɛwɛ kpekpeka nɛ ɛmʋ toovenim yɔ, ɛkaɣ pɩsʋʋ Krɩstʋ tɔm mʋyʋ weyi ɛwɛ kpekpeka yɔ.

15. Ɛzɩma ɖɩpɩzɩɣ nɛ ɖɩmaɣzɩnɩ Pɔɔlɩ? Ha kɩɖaŋ nɩɩyɩ.

15 Ɛzɩma ɖɩpɩzɩɣ nɛ ɖɩmaɣzɩnɩ Pɔɔlɩ? Kajalaɣ lɛ, pɩwɛɛ se ɖɩtɛ ɖa-taa se ɖɩñɩnɩɣ weyi ɛsɔɔlɩ siŋŋ se ehiɣ “tamtam wezuu” yɔ. Nabʋlɛ lɛ, pɩwɛɛ se ɖɩtɩmnɩ Yehowa nɛ ɖitendi-i se ekuli mba pɔsɔɔlɩ ɛ-tɔm yɔ pa-laŋa. (Tʋma 13:48; 16:14) Silvana, kɛʋ nʋmɔʋ lɩzɩyʋ yɔ pɩlakɩ pɩnzɩ 30 yɔ; ɛyɔɔdaa se: “Pʋcɔ nɛ mansʋʋ me-egeetiye taa ɖɩɣa nakɛyɛ taa lɛ, mantɩmɩɣnɩ Yehowa nɛ mɔnpɔzɩ-ɩ se ɛsɩnɩ-m nɛ mɛwɛɛnɩ lɩmaɣza kɩbana mba monsusuu-wɛ tɔm yɔ pɔ-yɔɔ.” Ða ɖɔɖɔ pɩwɛɛ se ɖɩtɩmnɩ Yehowa se eyele nɛ e-tiyiyaa ɖiyi-ɖʋ nɛ ɖɩkatɩ laŋa kɩbana tɩnaa. (Mat. 10:11-13; Natʋ 14:6) Robert ñɛwɛʋ nʋmɔʋ lɩzʋʋ tʋmɩyɛ taa yɔ pɩcɛzɩ pɩnzɩ 30 yɔ; ɛyɔɔdaa se: “Mɔnsɔɔlaa siŋŋ se ma nɛ tiyiyaa mba pasɩm mbʋ piɖiɣni labʋ ɖɩsɩ taa yɔ, ɖɩlakɩ tʋmɩyɛ tɔm susuu taa.” Nabudozo lɛ, pɩwɛɛ se ɖɩwɛɛnɩ lɩmaɣza kɩbana ɛyaa yɔɔ se papɩzɩɣ nɛ pɛlɛɣzɩ nɛ pɛwɛɛnɩ wɛtʋ kɩbandʋ. Carl kɛ ɛgbɛyɛ taa ɛzʋtʋyʋ nɛ pamɩyɩsʋʋ-ɩ lɩm yɔ pɩcɛzɩ pɩnzɩ 50 yɔ; ɛyɔɔdaa se: “Mɔncɔŋnɩ ɛyaa camɩyɛ se mana mbʋ pɩpɩzɩɣ nɛ pɩwɩlɩ-m se pɛwɛnɩ wɛtʋ kɩbandʋ yɔ, paa pɩwɛ ññɩɩ yɔ. Pɩpɩzɩɣ nɛ pɩla se pamʋʋyɩnɩ-m, yaa pɔcɔnɩ-m camɩyɛ yaa pɔpɔzɩ-m tɔm natʋyʋ ndʋ tɩwɩlɩɣ se pɔsɔɔlaa se patɩlɩ toovenim yɔ.” Ɛɛɛ, ɛzɩ Pɔɔlɩ yɔ ɖɩpɩzɩɣ nɛ ɖɩla camɩyɛ lakasɩ nɛ abalɩtʋ yaa ɖɩlʋlɩ pee nɛ abalɩtʋ.

“ÑE-NEE ƖTAAHƐZƖ”

16, 17. (a) Lɔŋ weyi ɖɩkpɛlɩkɩɣ tɔm ndʋ tɩwɛ Eklesɩyastɩ 11:6 taa yɔ tɩ-taa? (b) Ðo-ɖomaɣ tʋmɩyɛ labʋ wɛnɩ ɖoŋ mba pɔcɔŋnɩ-ɖʋ yɔ pɔ-yɔɔ. Ha kɩɖaʋ ŋgʋ kɩwɩlɩɣ mbʋ yɔ.

16 Paa pɩlaba se Kewiyaɣ tɔm ndʋ ɖisusuu yɔ tiitukuuni ɛyaa laŋa yɔ, pɩtɩpɔzɩ se ɖini ɖomaɣ tʋmɩyɛ nɖɩ ɖɩwɛɛ nɛ ɖɩlakɩ yɔ. (Kalɩ Eklesɩyastɩ 11:6.) Ɛyaa sakɩyɛ iiwelisiɣni-ɖʋ ɛlɛ pɔcɔŋnɩ-ɖʋ ɖa-tʋmɩyɛ labʋ taa. Panaɣ ɛzɩma ɖisuu wondu camɩyɛ, ɖɩñaŋ ɛyaa nɛ ɖɩmʋʋyʋʋ ɖɔɖɔ camɩyɛ yɔ. Alɩwaatʋ kaaɖɛɣ lɛ, ɖɛ-wɛtʋ pɩzɩɣ nɛ piyele nɛ mba paawɛnɩ lɩmaɣza kɩdɛkɛdaa ɖɔ-yɔɔ yɔ, pɛlɛɣzɩ pa-lɩmaɣza. Sergio nɛ Olinda mba pɔ-tɔm ɖɩyɔɔdaa nɛ pɩɖɛɛ yɔ, pɔkɔm pana se tɔm ndʋ tɩkɛ toovenim.

17 Sergio kɛdaa se: “Ɛzɩma pɩwɩɣaɣ-ɖʋ yɔ pʋyɔɔ lɛ, kɩyakɩŋ cabɩ ɖɩtɩtasɩ wobu lone nɖɩ ɖɩ-taa. Ðɩkɔm nɛ ɖiwolo evemiye nɖɩ yɔ, nʋmɔʋ ɖɔnaa pɔzɩ-ɖʋ se ‘pɩlabɩ ɛzɩma nɛ iyele kɔm? Pileɖaa kpem!’” Olinda ñɔyɔɔdɩnɩ amʋʋya se: “Lɔɔɖa sayaa kpazɩɣ-ɖʋ nesi nɛ halɩ lalaa yɔɔdʋʋnɩ-ɖʋ nɛ nɔɔ kɩbaŋa se ‘mɩ nɛ tʋmɩyɛ kɩbanɖɛ labʋ!’ Halɩ pa-taa nabɛyɛ ñɔpɔzʋʋ-ɖʋ takayɩsɩ.” Pɩtasɩ lɛ, pɩɖɩɣzɩ koobu ɛnɛ nɛ ɛ-halʋ se abalʋ nɔɔyʋ sɩŋ ɖenɖe posusaɣ tɔm yɔ nɛ ɛha-wɛ hɛtʋ kɩbandʋ natʋyʋ nɛ ɛsam-wɛ tʋmɩyɛ nɖɩ palakɩ yɔ, ɖɩ-yɔɔ.

18. Ɛbɛ yɔɔ ŋtɛm ña-taa se ŋwoki pɩ-yɔɔ nɛ ŋla “camɩyɛ lakasɩ nɛ abalɩtʋ”?

18 Pɩtʋʋ fɛyɩ se ye ɖɩñakɩ pana se ‘ɖe-nee ɩtaahɛzɩnɩ’ Kewiyaɣ ɖomaɣ tʋmɩyɛ labʋ yɔ, pɩwɩlɩɣ se ɖɩwɛɛ nɛ ɖɩɖʋʋ nesi siŋŋ ‘ɛjaɖɛ kpeekpe yɔɔ tɔm susuu tʋmɩyɛ.’ (Mat. 24:14) Kɔzɩ kɔzɩ lɛ, pɩhaɣ-ɖʋ taa leleŋ siŋŋ alɩwaatʋ ndʋ ɖɩnaɣ se ɖɔ-tɔm kɛdɩnɩ Yehowa yɔ mbʋ pʋyɔɔ yɔ ɛsɔɔlɩ mba “palakɩ camɩyɛ lakasɩ” yaa mba palʋlʋʋ pee nɛ “abalɩtʋ” yɔ pɔ-tɔm!

^ tay. 2 Halɩ Yesu maɣmaɣ kaakatɩ kala sakɩyɛ alɩwaatʋ ndʋ esusaɣ tɔm “ɛ-tɛtʋ” taa yɔ, nɛ Evaŋgilimwaa naanza mba pɛwɛ Bibl taa yɔ, pa-mayaa ñɩɣ niye tɔm ndʋ tɩ-yɔɔ.​—Mat. 13:57; Mark. 6:4; Luka 4:24, 25; Yoh. 4:44.

^ tay. 7 Paa kɩɖaʋ kʋnɛ kɩ-taa pilinzi ɩsɩŋnɩ patam numwaa yɔ, Ɛsɔ sɛyaa tɩŋa pɩzɩɣ nɛ pɛkpɛlɩkɩ lɔŋ sakɩyɛ pɩ-taa.

^ tay. 9 Paa “piye lʋlʋʋ” tɔm etukuuni ɖɔɖɔ “fezuu lakasɩ” kɩbanzɩ wɛnʋʋ yɔ, ñʋʋ kʋnɛ nɛ ŋgʋ kɩkɔŋ yɔ pa-taa lɛ, ɖɩkaɣ naʋ ɛzɩma ɖɩpɩzɩɣ nɛ ɖɩlʋlɩ piye pɩtɩŋnɩ “ɖo-ndomee” yaa Kewiyaɣ tɔm susuu yɔɔ yɔ.​—Gal. 5:22, 23; Ebr. 13:15.

^ tay. 11 Yesu kaakpaɣ ɖɔɖɔ ɖomaɣ ɖuu nɛ kʋmtʋ kɩɖaŋ nɛ ɛmaɣzɩna tɔm mʋyaa kɩfama labʋ Masɩ hɔɔlɩŋ ndɩ ndɩ taa.​—Mat. 9:37; Yoh. 4:35-38.