Wolo ɖenɖe tɔm wɛɛ yɔ

Wolo tɔm ñʋŋ ɖeɖe

Piya evelisi, ɩɖɔkɩ mɩ-tɩ nɛ ɩkaɖɩnɩ Eleeu

Piya evelisi, ɩɖɔkɩ mɩ-tɩ nɛ ɩkaɖɩnɩ Eleeu

“Ɩpa Ɛsɔ tɔŋ nɛ ɩpɩzɩ ɩɖɔkɩ mɩ-tɩ Eleeu cɛzɩm taa.”​—EFƐZ. 6:11.

HENDU: 79, 140

1, 2. (a) Ɛbɛ yɔɔ piya evelisi Krɩstʋ ñɩma wɛɛ nɛ sɩwakɩ you ŋgʋ sɩwɛɛ sɩlakɩnɩ Sataŋ nɛ aleewaa yɔ? (Cɔnɩ kiɖe tɛɛ kɩlɛmʋʋ.) (b) Ɛbɛ taa ɖɩkaɣ tazʋʋ?

APOSTOLOO Pɔɔlɩ kpaɣ ɖa Krɩstʋ mba ɖe-wezuu caɣʋ nɛ ɛmaɣzɩnɩ sɔɔjanaa mba pɔñɔɔzɩ pa-tɩ se pala you yɔ. Ɛlɛ fezuu taa you ɖɩlakɩ pɩtɩkɛ tomnaɣ yɔɔ ñɩŋgʋ. Nɛ ɖo-koyindinaa wɛ keekee. Sataŋ nɛ aleewaa pɛwɛ niye nɛ pasɩm you labʋ camɩyɛ. Kajalaɣ taa lɛ, pɩwɛ ɛzɩ ɖɩtɩlɩɩ pʋyʋ pɛ-ɛsɩndaa yɔ. Kɔzɩ kɔzɩ lɛ, pɩwɛ ɛzɩ piya evelisi pakamnɩ ñʋʋ yɔ. Ɛzɩma sɩpɩzɩɣ sɩtaa liu se sɩkaɣ wabʋ Sataŋ nɛ aleewaa mba pakpaɖɩ ɛyaa ɖoŋ yɔ? Tɔm lɛ se piya evelisi pɩzɩɣ nɛ sɩwa nɛ sɩwɛɛ nɛ sɩwakɩ ɖɔɖɔ! Ɛbɛ yɔɔ ɖɩyɔɔdʋʋ mbʋ? Mbʋ pʋyɔɔ yɔ ‘si-ɖoŋ lɩɣnɩ Kɩbaɣlʋ taa.’ Ɛlɛ sɩlakɩ nabʋyʋ nɛ pɩcɛzɩ lidaʋ ŋgʋ sɩwɛnɩ Ɛsɔ ɖoŋ yɔɔ yɔ. Sɩñɔɔzɩ sɩ-tɩ se sɩpɩzɩ nɛ sɩla you. Ɛzɩ sɔɔjanaa mba pafalɩsɩ-wɛ camɩyɛ yɔ, sɩpa “Ɛsɔ tɔŋ”​—Kalɩ Efɛɛzɩ 6:10-12.

2 Alɩwaatʋ ndʋ Pɔɔlɩ kpakaɣ Krɩstʋ ñɩma wezuu caɣʋ nɛ ɛmaɣzɩɣnɩ sɔɔjanaa yɔ, pɩtɩla yɔ ɛ-lɩmaɣza kaawɛ you wondu ndʋ Roma sɔɔjanaa suu yɔ tɩ-yɔɔ. (Tʋma 28:16) Iyele nɛ ɖɩna mbʋ pʋyɔɔ kɩɖaʋ kʋnɛ kɩmʋnɩ ɖeyi ɖeyi yɔ. Ðɩɩtazɩɣ kɩ-taa lɛ, yʋsɩ tɔm ndʋ piya evelisi nasɩyɩ yɔɔdaa pɩlɩɩnɩ kala wena sɩkataa nɛ wazasɩ nzɩ sihiɣaa alɩwaatʋ ndʋ sisuwaɣ paa fezuu taa you wonuu ŋgʋ yɔ.

Ŋtɛm paʋ you wondu tɩŋa na?

“TƲTƲYƐ TƆM TƐ TAMBAÐƐ”

3, 4. Ɛzɩma tɩyɛ toovenim tɔm ndʋ tɩwɛ Bibl taa yɔ, tɩwɛ ɛzɩ Roma sɔɔjanaa tambaɖɛ yɔ?

3 Kalɩ Efɛɛzɩ 6:14. Roma sɔɔja tambaɖɛ yɔɔ nɛ ñɩɣyʋʋ kpatanaa, nɛ pohuuzaɣ e-tomnaɣ hɔɔlʋʋ ŋgʋ kɩwɛ e-lotu nɛ ɛ-tɩnaɣ pɛ-hɛkʋ taa yɔ kɩ-yɔɔ. Ñɩɣyʋʋ kpatanaa mba pasɩɣnɩ sɔɔja se you wondu ndʋ ɛpanɩ e-tomnaɣ hayo kiŋ yɔ, tɩtaakɩlɩ-ɩ yuŋ. Pɩtasɩ lɛ, tambaɖɛ nɖɩ ɖɩwɛnɩ lona wena a-taa sɔɔja pɩzɩɣ nɛ ɛɖʋ ɛ-sɩɣa nɛ ɛ-laɣɖɛ yɔ. Ye sɔɔja ɛhɔkɩ tambaɖɛ nɖɩ nɛ ɖɩcɛyɩ yɔ, ɛ-taa pɩzɩɣ nɛ pɩtɛ se ɛkaɣ pɩzʋʋ nɛ ɛɖɔkɩ ɛ-tɩ kpam you taa.

4 Mbʋ ɖɔɖɔ toovenim tɔm ndʋ ɖɩkpɛlɩkɩ Bibl taa yɔ, tɩkandɩyɩɣ ɖɔ-yɔɔ se cɛtɩm wɩlɩtʋ etaayele nɛ ɖɩhɛɛ fezuu taa. (Yoh. 8:31, 32; 1 Yoh. 4:1) Nɛ ye ɖɩsɔɔlɩ toovenim tɔm nɛ pɩkpaɖɩ yɔ, pɩwɛɣ-ɖʋ kɛlɛʋ se ɖɩpaa “tɔŋ” pʋ-tɔbʋʋ se ɖɩɖɔ Ɛsɔ paɣtʋ kila yɔɔ. (Keɣa 110:7, 8; 1 Yoh. 5:3) Pɩtasɩ lɛ, alɩwaatʋ ndʋ ɖɩnɩɣ Bibl taa toovenim tɔm taa camɩyɛ yɔ, ɖɩpɩzɩɣ nɛ ɖɩtaa liu se ɖɩpɩzɩɣ nɛ ɖɩkaɖɩnɩ ɖo-koyindinaa.​—1 Pɩy. 3:15.

5. Ɛbɛ yɔɔ pɩwɛɛ se ɖɩyɔɔdʋʋ toovenim?

5 Alɩwaatʋ ndʋ ɖɩkpaɣ Bibl taa toovenim tɔm nɛ ɖɩmalɩsɩnɩ ɖa-tɩ ɛzɩ posuu you wonuu yɔ, pɩkaɣ-ɖʋ seɣtuu nɛ ɖe-wezuu caɣʋ la nɔɔ kʋɖʋmaɣ nɛ toovenim tɔm ndʋ nɛ pɩsɩɣnɩ-ɖʋ ɖɔɖɔ se ɖɩyɔɔdʋʋ toovenim paa ɛzɩmtaa. Ɛbɛ yɔɔ pɩwɛɛ se ɖikizi cɛtɩm? Mbʋ pʋyɔɔ yɔ cɛtɩm kɛnɩ Sataŋ you wonuu sɔsɔʋ. Cɛtɩm ɖʋzʋʋ weyi ɛcɛtɩɣ yɔ nɛ weyi etisiɣ tɩ-yɔɔ yɔ. (Yoh. 8:44) Pʋyɔɔ lɛ, paa ɖɩtɩtalɩ pilim yɔ, ɖɩñakɩ pana se ɖɩtaacɛtɩ. (Efɛz. 4:25) Ɛlɛ nabʋyʋ taa pɩpɩzɩɣ pɩwɛɛ kaɖɛ. Abigail wɛnɩ pɩnzɩ 18, ɛyɔɔdaa se: “Pɩpɩzɩɣ pɩwɛɛ kaɖɛ se ɛyʋ ɛyɔɔdɩ toovenim paa ɛzɩmtaa kɔzɩ kɔzɩ ye cɛtɩm ɛlɩzɩɣ-ɩ kaɖɛ naɖɩyɛ taa yɔ.” Ye mbʋ ɛbɛ yɔɔ Abigail ñakɩ pana se ɛyɔɔdɩ toovenim paa ɛzɩmtaa? Ɛtasɩ yɔɔdʋʋ se: “Alɩwaatʋ ndʋ mɔyɔɔdʋʋ toovenim yɔ, mɛwɛɣnɩ ɛhʋyɛ kɩbanɖɛ Yehowa ɛsɩndaa. Ma-lʋlɩyaa nɛ man-taabalaa panaɣ se mɛnkɛ ɛyʋ weyi papɩzɩɣ nɛ pataa-ɩ liu yɔ.” Victoria ñɛwɛnɩ pɩnzɩ 23, ɛyɔɔdaa se: “Ye ŋyɔɔdʋʋ toovenim nɛ ŋɖɔŋ ñɔ-tɔm yɔɔ yɔ, nabɛyɛ pɩzɩɣ pohoŋi-ŋ. Ɛlɛ paa ɛzɩmtaa lɛ pɩkɔŋnɩ wazasɩ sakɩyɛ: Ɛyaa taɣ-ŋ liu, taabalɩyɛ kɩbanɖɛ wɛɣ ña nɛ Yehowa mɩ-hɛkʋ taa nɛ mba pɔsɔɔlɩ ñɔ-tɔm yɔ, pɛwɛɣnɩ ñamtʋ ñɔ-yɔɔ.” Toovenim taa lɛ, pɩwɛɣ ɖeu se paa ɛzɩmtaa lɛ ɖɩta “tʋtʋyɛ tɔm tɛ tambaɖɛ.”

Tʋtʋyɛ tɔm tɛ tambaɖɛ (Cɔnɩ tayʋʋ 3-5)

‘SIƔSIƔ TƆM TƐ YOU WONUU ŊGƲ KIHUUZUU TOMNAƔ HƆƆLƲƲ HAYO KIŊ YƆ’

6, 7. Ɛbɛ yɔɔ pakpaɣ siɣsiɣ wɛtʋ nɛ pamaɣzɩnɩ you wonuu ŋgʋ sɔɔja huuzuuni e-lotu nɛ e-tomnaɣ hayo kiŋ hɔɔlɩŋ lɛɛŋ yɔɔ yɔ?

6 You wondu ndʋ Roma sɔɔjanaa suwaɣ kajalaɣ pɩnzɩ mɩnʋʋ taa yɔ palabɩ tɩ-taa nakʋyʋ nɛ kihuuzuu sɔɔja lotu yɔɔ nɛ e-tomnaɣ hayo kiŋ hɔɔlɩŋ lɛɛŋ yɔɔ. Wonuu ŋgʋ palabɩ-kʋ nɛ ñɩɣtʋ. Kɩ-nɔsɩ taa wɛ tɔnɛ nimee nɛ pokotuu-kʋ nɛ kɩmʋnɩ tomnaɣ camɩyɛ lɛ, pɔhɔkɩ nimee ana. Ɛzɩma sɔɔja ñɔɔzʋʋ ɛ-tɩ yɔ, ɛɛpɩzɩɣ nɛ eciɣdi ɛ-tɩ hɔɔlɩŋ tɩŋa taa nɛ pʋpɔzʋʋ se ɖoŋ ɖoŋ lɛ, ɛcɔna nɛ ɛna se wondu ndʋ pɔhɔkaa yɔ, tɩcɛyɩ camɩyɛ na. Paa mbʋ yɔ you wondu ndʋ ɛpawa yɔ, tɩkandɩyɩɣ ɛ-yɔɔ se sɩɣa yaa tɔʋ ñɩmɩyɛ ɛtaasɔ ɛ-laŋɩyɛ yaa ɛ-kaɖɛ lona lɛɛna.

7 Kɩɖaʋ kʋnɛ kɩmʋnɩ ɖeyi ɖeyi ɛzɩma Yehowa paɣtʋ kila pɩzɩɣ nɛ akandɩyɩ ɖa-laŋɩyɛ yɔɔ yɔ, pʋ-tɔbʋʋ se akandɩyɩ ɖɔ-yɔɔ fezuu taa yɔ. (Adu. 4:23) Ɛzɩma pɩtɩpɔzɩ se sɔɔja ɛlɛɣzɩ wonuu ŋgʋ palabɩ-kʋ nɛ ñɩɣtʋ ɖoŋ ñɩndʋ yɔ ki-lone taa wonuu ŋgʋ palabɩnɩ ñɩɣtʋ ndʋ tɩfɛyɩ ɖoŋ yɔ, mbʋ ɖɔɖɔ pɩtɩpɔzɩ kpa se ɖɩlɛɣzɩ Yehowa paɣtʋ kila lone taa ɖa-maɣmaɣ ɖa-ñɩna. Ɛzɩma ɖɩtɩtalɩ pilim yɔ pʋyɔɔ lɛ, ɖa-maɣmaɣ ɖɩɩpɩzɩɣ nɛ ɖɩtɩlɩ mbʋ ɖɩla nɛ ɖihiɣ yɔɔ huuzuu yɔ. (Adu. 3:5, 6) Ɛlɛ paa ɛzɩmtaa lɛ, pɩwɛɛ se ɖɩmaɣzɩ nɛ ɖɩna se you wondu ndʋ Yehowa ha-ɖʋ se pɩkandɩyɩ ɖɔ-yɔɔ yɔ, ɖisu-tʋ ɖo-tomnaɣ yɔɔ camɩyɛ na.

8. Ɛbɛ yɔɔ pɩwɛɣ ɖeu se ɖɩñɔɔnɩ Yehowa paɣtʋ kila?

8 Nabʋyʋ taa pɩlakɩ-ŋ ɛzɩ Yehowa paɣtʋ kila yɔɔ ɖɔm wɛ kaɖɛ yaa aɖʋʋ kamaɣ tɩ-yɔɔ wɛʋ mbʋ ŋwɛna yɔ? Daniel wɛnɩ pɩnzɩ 21, ɛyɔɔdaa se: “Wɩlɩyaa nɛ mon-sukuli taa taabalaa lalaa hoŋuu-m mbʋ pʋyɔɔ yɔ mɔnɖɔŋ Bibl paɣtʋ kila yɔɔ. Alɩwaatʋ natʋyʋ taa mɔlɔ lidaʋ nɛ pɩha-m laŋwɛɛkɩyɛ siŋŋ.” Ɛbɛ sɩnɩ Daniel nɛ ɛɖaɣnɩ kpaʋ ɖoŋ? Ɛsɔzaa se: “Ðoŋ ɖoŋ lɛ, mana wazasɩ nzɩ Yehowa paɣtʋ kila yɔɔ ɖɔm kɔŋna yɔ. ‘Man-taabalaa’ nabɛyɛ kɔm nɛ papaɣzɩ tabakʋʋyaɣ ñɔʋ nɛ pɔɖɔɔnɩ pa-taa lalaa sukuli taa. Mbʋ pɩtɛmnɩ-wɛ yɔ, pɩlabɩ pʋtɔdɩyɛ. Toovenim taa lɛ, Yehowa kandɩyɩɣ ɖɔ-yɔɔ.” Madison ñɛwɛnɩ pɩnzɩ 15, ɛyɔɔdaa se: “Pɩwɛ-m kaɖɛ se mɔñɔɔnɩ Yehowa paɣtʋ kila nɛ menkizi mbʋ man-ɖaɣʋnaa maɣzɩɣ se pɩwɛ ɖeu yɔ pɩ-labʋ.” Ɛbɛ sɩnɩ-ɩ nɛ ɛwa kaɖɛ nɖɩ? Ɛyɔɔdaa se: “Mɔntɔzaɣ man-tɩ se Yehowa hɩɖɛ wɛ mɔ-yɔɔ nɛ takɩm mbʋ pɩkɛnɩ nʋmɔʋ ŋgʋ kɩ-yɔɔ Sataŋ tɩŋɩɣna se epeɣzi-m yɔ. Mawakɩ kaɖɛ naɖɩyɛ nɛ pɩtɛ lɛ, man-taa lakɩ leleŋ.”

Siɣsiɣ tɔm tɛ you wonuu ŋgʋ kihuuzuu tomnaɣ hɔɔlʋʋ hayo kiŋ yɔ (Cɔnɩ tayʋʋ 6-8)

‘ƖLƐƐ KPEETAƔ NAAKOMA WENA ASƖƔNƖ-MƖ SE ISUSI LAŊHƐZƖYƐ TƆM YƆ’

9-11. (a) Ɛbɛ naakoma wena Krɩstʋ mba lɛɣ yɔ akɛnaa? (b) Ɛbɛ pɩzɩɣ pɩsɩnɩ-ɖʋ nɛ sɔɔndʋ ɛtaakpa-ɖʋ alɩwaatʋ ɖisusuu tɔm kɩbandʋ yɔ?

9 Kalɩ Efɛɛzɩ 6:15. Roma sɔɔja weyi ɛtɩlɛɛ e-naakoma yɔ, ɛɛpɩzɩɣ nɛ ewolo you. Naakoma wena Roma sɔɔjanaa lɛɣ yɔ, palabɩ-yɛ nɛ tɔna ndɩ ndɩ naadozo nɛ patɩnɩ-yɛ ɖama yɔɔ se sɔɔja ɛlɛ-yɛ lɛ, ɛpɩzɩ nɛ ɛɖɔ paa le. Ɛzɩma palabɩ-yɛ yɔ, piyeki se awɛɛ ɖoŋ camɩyɛ nɛ aleɖi.

10 Naakoma wena Roma sɔɔjanaa lɛɣ yɔ, ɛzɩma asɩɣnɩ-wɛ se powolo you yɔ, mbʋ ɖɔɖɔ, fezuu taa naakoma wena Krɩstʋ ñɩma lɛɣ yɔ asɩɣnɩ-wɛ se posusi laŋhɛzɩyɛ tɔm. (Iza. 52:7; Roma 10:15) Paa mbʋ yɔ, pʋpɔzʋʋ se ɛyʋ ɛwɛɛnɩ abalɩtʋ nɛ ɛpɩzɩ ɛyɔɔdɩ alɩwaatʋ ndʋ ehikiɣ waɖɛ naɖɩyɛ yɔ. Boi wɛnɩ pɩnzɩ 20, ɛyɔɔdaa se: “Sɔɔndʋ kpaɣ-m se monsusi tɔm mon-sukuli ɖaŋ taa taabalaa. Mamaɣzaɣ se pɩwɛ-m fɛyɛ. Mɔntɔzʋʋ pɩ-yɔɔ lɛ, maasɩŋ mbʋ pʋyɔɔ ɖeyi ɖeyi pɩlakaɣ-m yɔ. Lɛɛlɛɛyɔ man-taa wɛ leleŋ se monsusuu tɔm man-ɖaɣʋnaa.”

11 Piya evelisi sakɩyɛ kɔm nɛ siɖiɣzina se ye sɩñɔɔzɩ sɩ-tɩ camɩyɛ yɔ, pɩwɛɣ-sɩ kɛlɛʋ se sisusi tɔm kɩbandʋ. Ɛbɛ ŋpɩzɩɣ ŋla nɛ ŋñɔɔzɩ ña-tɩ camɩyɛ? Julia wɛnɩ pɩnzɩ 16, ɛyɔɔdaa se: “Manɖʋʋ ɖa-takayɩsɩ mon-sukuli huyuu taa nɛ mɛwɛɣ sukuli ɖaŋ taa lɛ, mewelisiɣ camɩyɛ faawɩyɛ ŋgʋ man-taabalaa lakɩ pɩlɩɩnɩ tisuu mbʋ pɛwɛna yɔ pɩ-yɔɔ yɔ. Pʋwayɩ lɛ, mamaɣzɩɣ se mana se ɛbɛ pɩzɩɣ nɛ pɩsɩnɩ-wɛ. Maañɔɔzʋʋ man-tɩ lɛ, mamaɣzɩɣ mbʋ ɖeyi ɖeyi pɩpɩzɩɣ nɛ pɩwazɩ-wɛ yɔ pɩ-yɔɔ.” Makenzie ɛlɛ ñɛwɛnɩ pɩnzɩ 23, ɛyɔɔdaa se: “Ye ŋkɛ welisiyu kɩbanʋ nɛ ŋnɩɣ ɛyaa tɔm taa camɩyɛ yɔ, ŋkaɣ ɖiɣzinuu kala wena ña-ɖaɣʋnaa wɛɛ nɛ pakatɩɣ yɔ. Mañakɩ pana se mankalɩ ɖa-takayɩsɩ nzɩ payɩ sɩyɔɔdʋʋ piya evelisi tɔm yɔ. Ðɩnɛ ɛlɛ manpɩzɩɣ nɛ mansɩnɩ man-ɖaɣʋnaa nɛ patɩlɩ Bibl taa tɔm yaa pa-maɣmaɣ powolo jw.org yɔɔ ɖɔɖɔ.” Piya evelisi sɩnɛ sɩ-tɔm wɩlɩɣ se ye ɖɩñɔɔzɩ ɖa-tɩ camɩyɛ se pɩsa nɛ ɖisusi tɔm yɔ, ɖɩnɛ ɛlɛ ɖɩwɛɛ nɛ ɖɩlɛɣ “naakoma” wena akandɩyɩɣ ɖa-naataŋ yɔɔ camɩyɛ yɔ.

Kpeetaɣ naakoma (Cɔnɩ tayʋʋ 9-11)

‘TISUU KPAYƲƲ SƆSƆƲ’

12, 13. Sataŋ ‘miŋ ñɩma’ taa naayɛ lɛ wena?

12 Kalɩ Efɛɛzɩ 6:16. ‘Kpayʋʋ sɔsɔʋ’ ŋgʋ Roma sɔɔja ɖɔkʋʋ yɔ, kihuuzuu kpaɣnɩ ɛ-hazasɩ yɔɔ nɛ puwolo pɩsɩɩnɩ ɛ-nʋmbɔla yɔɔ. Kɩkandɩyɩɣ ɛ-yɔɔ se you wonuu nakʋyʋ yaa tɔʋ ñɩmɩyɛ naɖɩyɛ etaahiɣ-i.

13 ‘Miŋ ñɩma’ wena Sataŋ pɩzɩɣ nɛ ɛtɔ-ŋ yɔ, a-taa naayɛ lɛ cɛtɩm tɔm ndʋ ɛyɔɔdʋʋ Yehowa yɔɔ se ɛlɛ eekeŋni-ŋ nɛ ɛtɩsɔɔlɩ-ŋ yɔ. Ida wɛnɩ pɩnzɩ 19 nɛ pɩlakaɣ-ɩ ɛzɩ ɛtɩlɩɩ pʋyʋ yɔ. Ɛyɔɔdaa se: “Ðoŋ ɖoŋ lɛ, pɩlakaɣ-m ɛzɩ Yehowa tɩñɔtɩnɩ-m nɛ ɛtɩsɔɔlɩ se mɛnkɛ ɛ-taabalʋ yɔ.” Ɛbɛ sɩnɩ-ɩ nɛ ɛlɛɣzɩ lɩmaɣza? Ɛtasɩ yɔɔdʋʋ se: “Kediɣzisi sɩnɩ-m nɛ men-tisuu paɣlɩ. Kajalaɣ taa lɛ, mantaasɔɔlɩ kpa se moncosi tɔm kediɣzisi taa mbʋ pʋyɔɔ yɔ mamaɣzaɣ se nɔɔyʋ tɩsɔɔlɩ se ewelisi tɔm ndʋ mɔyɔɔdʋʋ yɔ. Ɛlɛ lɛɛlɛɛyɔ mɔñɔɔzʋʋ kediɣzisi camɩyɛ nɛ mañakɩ pana se moncosi tɔm tam nabʋlɛ yaa nabudozo paa kediɣzaɣ ŋga lɛ ka-taa. Pɩwɛ-m kaɖɛ ɛlɛ man-taa lakɩ leleŋ alɩwaatʋ ndʋ malakɩ mbʋ yɔ. Koobiya kpazɩ-m ɖoŋ ɖɔɖɔ. Paa ɛzɩmtaa malɩɣnɩ kediɣzaɣ taa nɛ menkpe lɛ, man-taa wɛ leleŋ mbʋ pʋyɔɔ yɔ manawa se Yehowa sɔɔlɩ-m.”

14. Toovenim tɔm ndʋ yɔɔ Ida kɩɖaʋ ñɩkɩɣ niye?

14 Mbʋ pɩtalɩ Ida yɔ, pɩñɩkɩɣ niye toovenim tɔm kɩcɛyɩtʋ natʋyʋ yɔɔ: Kpayʋʋ ŋgʋ sɔɔja ɖɔkʋʋ yɔ kɩ-paɣlɩka ɛɛlɛɣzɩɣ, ɛlɛ tisuu kpayʋʋ ŋgʋ ɖɩwɛna yɔ, kɩpɩzɩɣ nɛ kɩpɩsɩ ññɩɩ yaa kɩpaɣlɩ. Ða-maɣmaɣ ɖɩlɩzɩɣna ɛzɩma ɖɩsɔɔlaa se kɩwɛɛ yɔ. (Mat. 14:31; 2 Tes. 1:3) Pɩcɛyɩ siŋŋ se ɖɩkpazɩ ɖe-tisuu ɖoŋ.

Tisuu kpayʋʋ sɔsɔʋ (Cɔnɩ tayʋʋ 12-14)

“ÑƲƲ YABƖTƲ KPIM”

15, 16. Ɛbɛ yɔɔ pakpaɣ lidaʋ nɛ pamaɣzɩnɩ ñɩɣtʋ hulaɣ?

15 Kalɩ Efɛɛzɩ 6:17. Kpim yaa ñɩɣtʋ hulaɣ ŋga Roma sɔɔja paŋ yɔ, palabɩ-kʋ se pɩkandɩyɩ ɛ-yɔɔ nɛ you wondu ndʋ pɔtɔʋ se tɩyaɣ-ɩ yɔ, titaahiɣ ɛ-ñʋʋ, e-liu nɛ ɛ-ɛsɩndaa. Polubi ñɩɣtʋ hulasɩ nasɩyɩ nɛ sɩwɛɛnɩ ɖɩɖɔkɩyɛ nɛ sɔɔja pɩzɩɣ nɛ ɛɖɔkɩ-sɩ e-nesi taa.

16 Ɛzɩma ñɩɣtʋ hulaɣ kandɩyɩɣ sɔɔja feteenim yɔɔ yɔ, mbʋ ɖɔɖɔ ‘ɖa-ñʋʋ yabɩtʋ lidaʋ’ kandɩyɩɣ ɖa-maɣzɩm yɔɔ. (1 Tes. 5:8; Adu. 3:21) Lidaʋ sɩɣnɩ-ɖʋ se ɖɩka ɖa-lɩmaɣza Ɛsɔ tamaɣ yɔɔ nɛ pɩsɩɣnɩ-ɖʋ ɖɔɖɔ se ɖɩwɛɛnɩ lɩmaɣza kɩbana kala wena ɖɩkatɩɣ yɔ a-yɔɔ. (Keɣa 26:1, 14; Tʋma 24:15) Ɛlɛ ye ɖɩñɩnɩɣ se ‘ɖe-kpim’ ɛwazɩ-ɖʋ camɩyɛ yɔ, pɩtɩpɔzɩ se ɖɩɖɔkɩ-kʋ ɖe-nesi taa ɛlɛ pɩwɛɛ se ɖɩpam-kʋ ɖa-ñʋʋ yɔɔ.

17, 18. (a) Ɛzɩma Sataŋ pɩzɩɣ nɛ epeɣzi-ɖʋ nɛ ɖikuli ɖa-ñɩɣtʋ hulaɣ? (b) Ɛzɩma ɖɩpɩzɩɣ nɛ ɖɩwɩlɩ se Sataŋ tipeɣzi-ɖʋ?

17 Ɛzɩma Sataŋ pɩzɩɣ nɛ epeɣzi-ɖʋ nɛ ɖikuli ɖa-ñɩɣtʋ hulaɣ? Na mbʋ ɛlaba se epeɣzi Yesu nɛ ɛlɛ la mbʋ yɔ. Sataŋ ɖiɣzinaa se Yesu wɛnɩ lidaʋ se piileɖiɣ lɛ, ɛkaɣ tɔɔʋ Kewiyitu ɛyaa kpeekpe yɔɔ. Ɛlɛ pɩɩpɔzaa se Yesu ɛɖaŋ nɛ pɩtalɩ alɩwaatʋ ndʋ Yehowa haɣ-ɩ nʋmɔʋ yɔ. Nɛ pʋcɔ nɛ alɩwaatʋ ndʋ tɩtalɩ lɛ, pɩɩpɔzaa se ɛtɔɔ kʋñɔŋ nɛ ɛsɩ. Ɛlɛ Sataŋ ha Yesu waɖɛ se e-lidaʋ ŋgʋ kɩla kpaagbaa. Eheyi Yesu se ye etisaa nɛ eluŋ ɛ-tɛɛ nɛ ɛsɛɛ-ɩ yɔ, ɛwɛɣnɩ waɖɛ se ɛtɔɔ kewiyitu kpaagbaa. (Luka 4:5-7) Mbʋ ɖɔɖɔ Sataŋ ɖiɣzinaa se ɛjaɖɛ kɩfaɖɛ taa Yehowa kaɣ-ɖʋ wazʋʋ nɛ ɖɩwɛɛnɩ tomnaɣ yɔɔ ñɩm. Ɛlɛ pɩwɛɛ se ɖɩɖaŋ nɛ halɩ pɩtɩla yɔ, pʋpɔzʋʋ se ɖɩtɔɔ kʋñɔmɩŋ pʋcɔ nɛ pɩtalɩ mbʋ. Pʋyɔɔ Sataŋ ñatakɩɣ-ɖʋ nɛ ɛñɩnɩɣ se ɛha-ɖʋ wala ndɩ ndɩ wena ayeki se ɖɩwɛɛnɩ ñɩm mbʋ sɔnɔ sɔnɔ yɔ. Ɛñɩnɩɣ se ɖɩcalɩnɩ ñɩnʋʋ tomnaɣ yɔɔ ñɩm nɛ ɖɩwɛɛnɩ ñɩm mbʋ pɩtɩŋa sɔnɔ kpaagbaa. Sataŋ seɣtiɣ-ɖʋ se ɖɩtaacalɩnɩ ñɩnʋʋ Kewiyaɣ.​—Mat. 6:31-33.

18 Kiana wɛnɩ pɩnzɩ 20 nɛ ɛzɩ piya evelisi Krɩstʋ ñɩma sakɩyɛ yɔ, etiyele se Sataŋ epeɣzi-i. Ɛyɔɔdaa se: “Manawa se Ɛsɔ Kewiyaɣ ɖeke kaɣnɩ yebu nɛ ɖa-kʋñɔmɩŋ tɩŋa sɩɩ tɩnaɣ.” Lidaʋ kɩbaŋʋ kʋnɛ, ɖoŋ weyi kɩwɛnɩ ɛ-maɣzɩm nɛ ɛ-lakasɩ pɔ-yɔɔ? Ɛtasɩ yɔɔdʋʋ se: “Paradisuu yɔɔ lidaʋ tɔm sɩɣnɩ-m se mantaakɩlɩ ma-lɩmaɣza kam tomnaɣ yɔɔ kaɖʋsɩ yɔɔ. Maalakɩnɩ tʋmɩyɛ mon-ɖoŋ yaa mɛ-lɛɣtʋ se pɩwazɩ ma-maɣmaɣ yaa ma-hɩɖɛ ɛsɛɛ. Ɛlɛ mankpakɩɣ ma-alɩwaatʋ nɛ mon-ɖoŋ nɛ malakɩnɩ fezuu taa tʋma.”

Ñʋʋ yabɩtʋ kpim (Cɔnɩ tayʋʋ 15-18)

ƐSƆTƆM KƐNƖ “FEZUU LAƔÐƐ”

19, 20. Ɛbɛ pɩzɩɣ pɩsɩnɩ-ɖʋ nɛ ɖɩlabɩnɩ Masɩ tʋmɩyɛ camɩyɛ nɛ pɩkpaɖɩ?

19 Alɩwaatʋ ndʋ Pɔɔlɩ maɣaɣ ɛ-takayaɣ yɔ, laɣɖɛ yaa you sɩɣa ŋga Roma sɔɔjanaa lakaɣnɩ tʋmɩyɛ yɔ, kaaɖaɣlɩ ɛzɩ santimɛtawaa 50 mbʋ yɔ, nɛ sɔɔjanaa ɖɔkaɣ-kɛ nesi tɛɛ nɛ poyouni ɖama. Lɩmaɣza wena a-yɔɔ Roma sɔɔjanaa kaawɛ niye you labʋ taa yɔ a-taa naɖɩyɛ lɛ se pafalɩsaɣ pa-tɩ paa evemiye nɖɩ nɛ po-you wondu.

20 Pɔɔlɩ kpaɣ Ɛsɔtɔm nɛ ɛmaɣzɩnɩ you sɩɣa ŋga Yehowa ha-ɖʋ yɔ. Ɛlɛ pɩwɛɛ se ɖɩkpɛlɩkɩ nɛ ɖɩtɩlɩ ɛzɩma pɩwɛɛ se ɖɩlabɩnɩ you sɩɣa ŋga tʋmɩyɛ camɩyɛ nɛ ɖɩlʋbɩnɩ ɖe-tisuu yɔɔ yɔ yaa ɛzɩma ɖɩlabɩnɩ-kɛ tʋmɩyɛ alɩwaatʋ ndʋ pʋpɔzʋʋ se ɖɩñɔɔzɩ ɖa-maɣmaɣ ɖa-maɣzɩm yɔ. (2 Kɔr. 10:4, 5; 2 Tim. 2:15) Ɛbɛ pɩzɩɣ pɩsɩnɩ-ɖʋ nɛ ɖɩwɛɛ niye nɛ pɩkpaɖɩ? Sebastian wɛnɩ pɩnzɩ 21, ɛyɔɔdaa se: “Maakalɩɣ Bibl lɛ, kɩ-takayaɣ ŋga menɖiɣni kalʋʋ yɔ, paa ka-ñʋʋ ŋgʋ kɩ-taa lɛ, mamaɣ mayaɣ kʋɖʋmaɣ nakɛyɛ takayaɣ nakɛyɛ taa. Piyeba nɛ menkpeɣli Bibl masɩ sakɩyɛ nzɩ mɔnsɔɔlɩ sɩ-tɔm siŋŋ yɔ. Pɩsɩɣnɩ-m se ma-lɩmaɣza ɩla nɔɔ kʋɖʋmaɣ nɛ Yehowa ñɩna nɛ pɩkpaɖɩ.” Daniel weyi ɛ-tɔm ɖɩɩtɛm yɔɔdʋʋ yɔ, ɛyɔɔdaa se: “Maakalɩɣ Bibl lɛ, malɩzɩɣ masɩ nzɩ mamaɣzɩɣ se sɩpɩzɩɣ nɛ sɩwazɩ ɛyaa mba mankatɩɣ tɔm susuu taa yɔ nɛ mamaɣ-sɩ nɛ hɔɔlʋʋ. Mɔnkɔm nɛ menɖiɣzina se alɩwaatʋ ndʋ ɛyaa naɣ se ŋsɔɔlɩ Bibl taa tɔm nɛ ŋlakɩ ño-ɖoŋ ɖeɖe se ŋsɩnɩ-wɛ lɛ, pewelisiɣ camɩyɛ.”

Fezuu laɣɖɛ (Cɔnɩ tayʋʋ 19-20)

21. Ɛbɛ yɔɔ pɩtɩpɔzɩ se sɔɔndʋ ɛkpa-ɖʋ nɛ Sataŋ nɛ aleewaa?

21 Ɛzɩ ɖɩnaʋ piya evelisi nzɩ sɩ-tɔm ɖɩyɔɔdɩ tɔm ñʋʋ kʋnɛ kɩ-taa yɔ, sɩ-hɔɔlʋʋ taa yɔ, pɩtɩpɔzɩ se sɔɔndʋ ɛkpa-ɖʋ nɛ Sataŋ nɛ aleewaa. Pɛwɛ ɖoŋ ɛlɛ pɩtɩwɩlɩ se ɖɩɩpɩzɩɣ nɛ ɖɩwabɩ-wɛ. Nɛ pɩtasɩ ɖɔɖɔ lɛ, papɩzɩɣ nɛ pasɩ. Pɩkazɩ pazɩ, Yesu kaatɔkɩ kewiyitu pɩnzɩ kudoku lɛ, ɛkaɣ-wɛ ɖʋʋ salaka nɛ paatasɩɣ wɛnʋʋ ɖoŋ nɩɩyɩ nɛ pʋwayɩ lɛ, ɛkaɣ-wɛ ɖɩzʋʋ kpaagbaa ɖɩzʋʋ. (Natʋ 20:1-3, 7-10) Ðɩsɩm ɖo-koyindu, ɛ-lɛɣtʋ, nɛ ɛ-lɩmaɣza. Pɩtɩŋnɩ Yehowa sɩnʋʋ yɔɔ lɛ, ɖɩpɩzɩɣ nɛ ɖɩkaɖɩnɩ-ɩ.