Wolo ɖenɖe tɔm wɛɛ yɔ

Wolo tɔm ñʋŋ ɖeɖe

Wezuu Caɣʋ Tɔm

Mehiɣ ɖoŋ kpazʋʋ ma-nɩɣzɛ kpeekpe taa

Mehiɣ ɖoŋ kpazʋʋ ma-nɩɣzɛ kpeekpe taa

Sukkur tɛtʋ ndʋ tɩɩwɛ Indus pɔɔ nɛ wɩsɩ ɖɩɖʋyɛ taa kiŋ yɔ, ndʋ payaɣ sɔnɔ se Pakistan. Peeɖe palʋlɩ-m, 9 novembre 1929 wiye. Alɩwaatʋ ndʋ tɩ-taa lɛ, Ɛsɔtɔm tiyiyu nɔɔyʋ weyi ɛyɔɔdaɣ aŋglɛɛ kʋnʋŋ yɔ, ɛɛha ma-lʋlɩyaa takayɩsɩ nasɩyɩ. Takayɩsɩ nzɩ sɩ-taa kaawɛ kɩlɛmɩŋ weyi ɩwɛ kajʋka pɩdɩɩfɛyɩ yɔ. Sɩyɔɔdaɣ Bibl tɔm nɛ sɩɩwɛnɩ ɖoŋ weyi mɔ-yɔɔ yɔ, pɩtʋʋ fɛyɩ se mbʋ sɩnɩnɩ-m nɛ mɔnkɔɔ manpɩsɩ Yehowa Aseɣɖe Tʋ.

PAYAƔAƔ takayɩsɩ nzɩ se takayɩsɩ nzɩ sɩnɩɣzɩnɩ tɩŋgaɣyʋʋ yɔ. Kɩlɛmɩŋ weyi ɩɩwɛ sɩ-taa yɔ, ɛzɩma ɩɩwɛ ɖeu pɩdɩɩfɛyɩ yɔ pʋyɔɔ lɛ, ɩɩlabɩ mɔ-yɔɔ tʋmɩyɛ siŋŋ. Piyeba nɛ manpaɣzɩ sɔɔlʋʋ se mantɩlɩ Bibl taa toovenim tɔm kpaɣnɩ ɖooo man-pɩjatʋ taa. Tɩ-taa natʋyʋ lɛ toovenim tɔm ndʋ tɩɩwɛ takayɩsɩ kɩbanzɩ nzɩ sɩ-taa yɔ.

Alɩwaatʋ ndʋ Caama you naalɛ ñɩŋgʋ caɣaɣ paɣzʋʋ Ɛndɩ tɛtʋ taa yɔ, mbʋ pɩlabɩ mɔ-hɔʋ taa yɔ piyeba nɛ mantɩtasɩ lidaʋ nakʋyʋ wɛnʋʋ. Ma-lʋlɩyaa tɩtasɩ ɖama cɔlɔ wɛʋ nɛ pʋwayɩ lɛ pɛcɛ pe-nesi ɖɔkʋʋ. Pɩɩwɛ-m kaɖɛ se manɩɩ mbʋ pʋyɔɔ ɛyaa naalɛ mba maasɔɔlɩ-wɛ kpem yɔ, patɩtasɩ ɖama cɔlɔ wɛʋ yɔ, pɩ-taa. Pɩɩha-m nɩɣzɛ siŋŋ nɛ mamaɣzaɣ se mantɩtasɩ nɔɔyʋ wɛnʋʋ. Men-ɖeke paalʋlaa nɛ pʋyɔɔ lɛ, pɩɩpɔzɩ-m ɖoŋ kpazʋʋ nɛ sɩnʋʋ, ɛlɛ mentihiɣ-pʋ.

Pɩlabɩ mbʋ lɛ, ma nɛ mon-ɖoo ɖiwolo nɛ ɖɩcaɣ Karachi tɛtʋ taa. Kɩyakʋ nakʋyʋ lɛ, Yehowa Aseɣɖe Tʋ Fred Hardaker weyi ɛɛkɛ fɛɖʋ weyi ɛzʋtʋyaa yɔ, ɛkɔɔ nɛ ɛkɔtɩ ɖɔ-nɔnɔɔ. Ɛɛwɛnɩ tisuu kʋɖʋmʋm mbʋ Ɛsɔtɔm tiyiyu weyi ɛɛha ma-lʋlɩyaa takayɩsɩ nzɩ sɩ-tɔm maayɔɔdaa yɔ, ɛɛwɛna yɔ. Peeɖe eheyi mon-ɖoo se ɛsɔɔlaa se ɛ nɛ ɩ pɛkpɛlɩkɩ Bibl. Mon-ɖoo titisi ɛlɛ eheyi-i se pɩtɩla ma lɛ mɔnsɔɔlaa. Kpɩtaʋ ŋgʋ kɩtɩŋ pʋwayɩ yɔ kɩ-taa ma nɛ koobu Hardaker ɖɩpaɣzɩ Bibl kpɛlɩkʋʋ.

Kpɩtaŋ cabɩ wayɩ lɛ, manpaɣzɩ kediɣzisi wobu koobu Hardaker tʋmɩyɛ ɖɩlaɖɛ taa. Aseɣɖe Tɩnaa ɛzɩ 12 mba pasʋtʋyaa yɔ, pekpeɣlaɣ peeɖe nɛ palakɩ pɛ-Ɛsɔ sɛtʋ. Paakpazɩ-m ɖoŋ nɛ pɔcɔnɩ mɔ-yɔɔ ɛzɩ pa-pɩyalʋ yɔ. Mɔntɔzʋʋnɩ taa leleŋ ɛzɩma pacakaɣ mɔn-cɔlɔ nɛ pekeŋni-m camɩyɛ nɛ pɔyɔɔdʋʋnɩ-m ɖɔɖɔ ɛzɩ pa-taabalʋ kɩbanʋ yɔ. Mbʋ pɩɩpɔzɩ-m ɖeyi ɖeyi alɩwaatʋ ndʋ tɩ-taa.

Pitileɖi lɛ, koobu Hardaker ya-m se ma nɛ ɩ ɖiwolo ɖisusi tɔm. Ɛwɩlɩ-m ɛzɩma palakɩnɩ tʋmɩyɛ menziini ŋgʋ pamakɩnɩ tatasɩ yɔ, se pɩsa nɛ ɖɩpɩzɩ ɖɩma samaɣ taa tɔm yɔɔdʋʋ mbʋ pakpaɣ tatasɩ yɔɔ yɔ nɛ ɛyaa welisi. Ɛzɩma samaɣ taa tɔm yɔɔdʋʋ nabʋyʋ lɩzaɣ tɔm natʋyʋ taa kaɖaʋ yɔ pʋyɔɔ lɛ, tɩtaakɛdɩɣnɩ nabɛyɛ. Paa mbʋ yɔ, tɔm susuu haɣaɣ-m taa leleŋ siŋŋ! Maasɔɔlɩ Bibl taa toovenim tɔm pɩdɩɩfɛyɩ nɛ mɔnsɔɔlɩ ɖɔɖɔ ti-susuu lalaa nɛ kpekpeka.

Alɩwaatʋ ndʋ Japɔŋ sɔɔjanaa ñɔɔzaɣ pa-tɩ se powolo poyooni Ɛndɩ ɛjaɖɛ lɛ, Aŋgletɛɛrɩ ɛjaɖɛ ñʋŋ tɩnaa kaawɛɛ nɛ panazɩɣ Yehowa Aseɣɖe Tɩnaa siŋŋ. Pɩtalɩ Juillet 1943 taa lɛ, ma ɖɔɖɔ papaɣzɩ-m nazʋʋ. Mon-sukuli ñʋʋdʋ weyi ɛɛkɛ Aŋgletɛɛrɩ cooci ñʋʋdʋ nɔɔyʋ yɔ, ɛɖɔɔnɩ-m sukuli taa. Eheyi mon-ɖoo se ɛzɩma manɖʋʋ taabalɩyɛ nɛ Yehowa Aseɣɖe Tɩnaa yɔ, mantɩtasɩ kɛʋ kɩɖaʋ kɩbaŋʋ sukulibiya lɛɛsɩ. Pɩɩcɛyɩ mon-ɖoo siŋŋ nɛ pʋyɔɔ lɛ, ɛɖɩɣ-m nʋmɔʋ se mantaatasɩ Aseɣɖe Tɩnaa wayɩ tɩŋʋʋ. Pʋwayɩ lɛ, etiyini-m man-caa cɔlɔ Peshawar tɛtʋ taa. Tiposini-ɖʋ ɛzɩ kilomɛtawaa 1370 mbʋ yɔ nɛ hayo kiŋ. Ɛzɩma mantaatasɩɣ fezuu taa tɔɔnaɣ tɔɔʋ nɛ monposini ɖɔɖɔ mon-koobiya yɔ, piyeba nɛ mɛhɛɛ fezuu taa.

MANÐAƔNƖ ÐOŊ KPAƲ FEZUU TAA

Pɩtalɩ pɩnaɣ 1947 lɛ, manpɩsɩ Karachi se mañɩnɩ tʋmɩyɛ nɛ mala. Mantalɩ peeɖe lɛ mowolo mana fɛɖʋ Hardaker ɛ-tʋmɩyɛ taa. Ɛɛmʋ-m camɩyɛ kpem.

Peeɖe ɛpɔzɩ-m se: “Ñe-le wɩɣ?” Ɛmaɣzaɣ se ɖɔkɔtɔ mɔnkɔma.

Nɛ moncosi-i se: “Fɛɖʋ, mon-ɖoli ɛɛwɩɣ. Ɛlɛ fezuu taa pɩwɩɣ-m. Mɔnsɔɔlaa se mɛnkpɛlɩkɩ Bibl.”

Ɛtasɩ-m pɔzʋʋ se: “Ðooye ŋsɔɔlaa se ɖɩpaɣzɩ?”

Moncosi-i se: “Ðɩpɩzɩɣ ɖɩpaɣzɩ lɛɛlɛɛyɔ.”

Ma nɛ ɩ ɖɩpaɣzɩ Bibl kpɛlɩkʋʋ ɖanaɣ ŋga. Pɩɩlabɩ-m leleŋ siŋŋ. Pɩɩɖaɣnɩ-m kpazʋʋ ɖoŋ fezuu taa. Mon-ɖoo ñaɣ pana siŋŋ se ɛɖɩɣ-m nʋmɔʋ nɛ mantaañɔtɩnɩ Aseɣɖe Tɩnaa, ɛlɛ alɩwaatʋ ndʋ lɛ maatɛm mantaa se mɔñɔʋnɩ toovenim. 31 août 1947 lɛ, maha man-tɩ Yehowa nɛ meyele pamɩyɩsɩ-m lɩm. Pitileɖi lɛ, manpaɣzɩ paa ɖooye nʋmɔʋ lɩzʋʋ tʋmɩyɛ nɛ alɩwaatʋ ndʋ lɛ, maawɛnɩ pɩnzɩ 17.

NƲMƆƲ LƖZƲƲ TƲMƖYƐ HA-M TAA LELEŊ

Quetta tɛtʋ taa manpaɣzɩ nʋmɔʋ lɩzʋʋ tʋmɩyɛ. Aŋgletɛɛrɩ sɔɔjanaa tindimiye naɖɩyɛ kaawɛ peeɖe. Pɩnaɣ 1947 taa Ɛndɩ nɛ Pakistan ñɩma tayɩ ɖama tɛtʋ ndʋ. * Piyeba nɛ Ɛsɔ sɛtʋ agbaa paɣzɩ ɖama yonuu nɛ pʋyɔɔ lɛ ɛyaa sakɩyɛ paɣzɩ seu nɛ pɛɖɛɣ ajɛɛ lɛɛna taa. Ɛyaa miiliyɔɔwaa 14 mbʋ yɔ pɩsɩ hʋyʋʋ ɖʋyaa. Malɩŋ ñɩma mba paawɛ Ɛndɩ yɔ pakʋyaa powolo Pakistan, piyele nɛ Hindus nɛ Sikhs ñɩma mba paawɛ Pakistan ɛjaɖɛ taa yɔ, paba ñese nɛ powolo Ɛndɩ. Pɩsa miŋ lɛ, mansʋʋ suluku nɛ Karachi nɛ mowolo Quetta egeetiye naɖɩyɛ taa.

1948 taa mowobi egeetiye kigbeɣluu Ɛndɩ ɛjaɖɛ taa

Mowobi Quetta lɛ, mankatɩ George Singh weyi ɛkɛ nʋmɔʋ lɩzɩyʋ kiya yɔ. Ɛɛwɛnɩ ɛzɩ pɩnzɩ 25 mbʋ yɔ. George ha-m cɛɛcɛ kɩbɩnʋʋ nakʋyʋ se mosusini tɔm piyisi egeetiye nɖɩ ɖɩ-taa. Nabʋyʋ taa ye pɩɩsaŋ cɛɛcɛ saʋ ɖoli yɔ, mentiki nɛ montuyi-kʋ. Alɩwaatʋ sakɩyɛ taa lɛ, men-ɖeke monsusaɣni tɔm. Fenisi loɖo taa lɛ, maawɛnɩ Bibl kpɛlɩkɩyaa 17, nɛ pa-taa nabɛyɛ kɔm papɩsɩ Yehowa Aseɣɖe Tɩnaa. Pa-taa weyi ɛɛkɛ sɔɔja nɛ payaɣ-ɩ se Sadiq Masih yɔ, ɛsɩnɩ ma nɛ George nɛ ɖɩɖɛzɩ takayɩsɩ nasɩyɩ Urdu kʋnʋŋ ŋgʋ pɔyɔɔdaɣ Pakistan yɔ. Alɩwaatʋ wɛɛ nɛ tɩɖɛɣ lɛ Sadiq kɔɔ nɛ ɛpɩsɩ tɔm kɩbandʋ susuyu weyi ɛwɛ kpekpeka pɩdɩɩfɛyɩ yɔ.

Ðɩsʋ lɩm yɔɔ lɔɔɖɩyɛ nɖɩ payaɣ se Queen Elizabeth yɔ nɛ ɖiwoki Gileyaadɩ sukuli

Pʋwayɩ mɔnkɔm manpɩsɩ Karachi nɛ ma nɛ Ɛsɔtɔm tiyiyaa naalɛ, Henry Finch nɛ Harry Forrest, mba paalɩnɩ Gileyaadɩ sukuli taa kpaagbaa nɛ pɔkɔɔ yɔ ɖisusi tɔm egeetiye nɖɩ ɖɩ-taa. Pawɩlɩ-m ɛzɩma mala teokrasɩ tʋma camɩyɛ yɔ. Kɩyakʋ nakʋyʋ ma nɛ koobu Finch ɖiwobi Pakistan nɛ hayo kiŋ se ɖisusi tɔm. Ðɩtalɩ peeɖe pʋŋ yɔɔ lɛ, ɖɩkatɩ Urdu kʋnʋŋ yɔɔdɩyaa sakɩyɛ. Paawɛnɩ tɩ luzuu nɛ pɛwɛɛnɩ Bibl taa toovenim lɔkɔtʋ siŋŋ. Pɩnzɩ naalɛ wayɩ lɛ, paha-m waɖɛ se ma ɖɔɖɔ mowolo Gileyaadɩ sukuli nɛ pʋwayɩ lɛ, papɩsɩnɩ-m Pakistan nɛ mala egeetiye yɔɔ cɔnɩyʋ tʋmɩyɛ alɩwaatʋ pazɩ. Ɛsɔtɔm tiyiyaa ɖɩɣa ŋga kaawɛ Lahore yɔ, ka-taa maawɛɛ. Ma nɛ Ɛsɔtɔm tiyiyaa naadozo ɖɩɩwɛnɩ peeɖe.

MALƖ KAÐƐ SƆSƆÐƐ NAÐƖYƐ TAA

Pɩlabɩ pʋtɔdɩyɛ se pɩnaɣ 1954 taa lɛ, tɔm kɔm Ɛsɔtɔm tiyiyaa mba ma nɛ wɛ ɖɩɩwɛɛ yɔ pɛ-hɛkʋ taa, ɛzɩma pɛ-wɛtʋ kaawɛ ndɩ ndɩ yɔ pʋyɔɔ. Piiyeba nɛ Ɛgbɛyɛ Piliŋa lɛɣzɩ-wɛ tʋma. Ɛzɩma mantaatɩlɩ mɔ-nɔɔ ɖʋʋ tɔm ndʋ tɩ-taa yɔ pʋyɔɔ lɛ, paawɩlɩ mɛ-ɛsɩndaa niye siŋŋ. Piitibi-m yɔɔɔ nɛ mamaɣzaɣ se fezuu taa lɛ, mɔn-tɔm tɛma. Pɩlabɩ mbʋ lɛ, manpɩsɩ Karachi nɛ pʋwayɩ lɛ, mɛnɖɛɛ Lɔndrɩ, Aŋgletɛɛrɩ ɛjaɖɛ taa. Mañɩnaɣ se mankpa ɖoŋ fezuu taa.

Ɛgbɛyɛ nɖɩ ɖɩ-taa maawɛ Lɔndrɩ yɔ, Betɛɛlɩ hɔʋ taa ñɩma sakɩyɛ kaawɛ ɖɩ-taa. Pryce Hughes weyi ɛlakaɣ tʋmɩyɛ ɛgbɛyɛ piliŋa taa nɛ ɛwɛɛnɩ camɩyɛ lakasɩ yɔ, ɛfalɩsɩ-m camɩyɛ nɛ sɔɔlɩm. Kɩyakʋ nakʋyʋ eheyi-m se alɩwaatʋ natʋyʋ taa Joseph F. Rutherford weyi ɛcɔŋaɣnɩ ɛjaɖɛ kpeekpe yɔɔ tɔm susuu tʋmɩyɛ yɔɔ yɔ ɛɛwɩlɩ ɛ-ɛsɩyɛ taa niye ɖɔɖɔ. Koobu Hughes ñɩnaɣ se ɛwɩlɩ se ɛwɛnɩ toovenim lɛ, koobu Rutherford kalɩ-ɩ siŋŋ. Pɩɩɖɩɣzɩ-m kpem se koobu Hughes tɔzɩ tɔm ndʋ tɩ-yɔɔ nɛ amʋʋya. Eheyi-m se kajalaɣ taa lɛ, pɩɩwɩzɩ-ɩ. Ɛlɛ pʋwayɩ ɛkɔm eɖiɣzina se pɩɩpɔzaa se pakalɩ-ɩ nɛ pɩɩkɛnɩ nʋmɔʋ ŋgʋ kɩ-yɔɔ Yehowa tɩŋnaa nɛ ɛwɩlɩ-ɩ ɛ-sɔɔlɩm yɔ. (Ebr. 12:6) Tɔm ndʋ ɛkɛdɩ-m yɔ, titukuni ma-laŋɩyɛ nɛ tɩsɩnɩ-m nɛ mowolo pɩ-yɔɔ nɛ mala fezuu taa tʋma nɛ taa leleŋ.

Pʋbʋ taa lɛ, mon-ɖoo kaakɔma nɛ ɛwɛɛ Lɔndrɩ nɛ etisi se ɛ nɛ koobu John E. Barr weyi ɛkɔm ɛla tʋmɩyɛ Nɔɔɖɛyaa Ɛgbɛyɛ taa pʋwayɩ yɔ, papaɣzɩ Bibl kpɛlɩkʋʋ. Ɛɖɛnɩ ɛsɩndaa fezuu taa lɛɛ lɛɛ nɛ ɛha ɛ-tɩ nɛ pamɩyɩsɩ-ɩ lɩm pɩnaɣ 1957 taa. Pʋwayɩ mɔnkɔm manɩɩ ɖɔɖɔ se pʋcɔ nɛ man-caa sɩkɩ lɛ, ɛ nɛ Yehowa Aseɣɖe Tɩnaa paapaɣzɩ Bibl kpɛlɩkʋʋ.

1958 taa lɛ, ma nɛ koobu Lene weyi ɛɛkɛ Taanemarkɩ tʋ nɛ ɛkɔɔ ɛwɛɛ Lɔndrɩ yɔ, ɖɩɖɔkɩ nesi. Pɩnaɣ sɩŋaa lɛ, Yehowa wazɩ-ɖʋ nɛ ɖɩlʋlɩ halɩbɩɣa. Pʋwayɩ ɖɩtasɩ lʋlʋʋ piya naanza. Paha-m wala sakɩyɛ ɖɔɖɔ Fulham ɛgbɛyɛ nɖɩ ɖɩ-taa ɖɩɩwɛɛ yɔ. Ɛlɛ ɛzɩma ɖɩɩwɛ niŋkaɣ ɛjaɖɛ taa nɛ pɩwɩɣ Lene ɖoŋ ɖoŋ yɔ pʋyɔɔ lɛ, pɩɩpɔzaa se ɖɩlɛɣzɩ tɛtʋ nɛ ɖiwolo ɖenɖe helim soŋ camɩyɛ yɔ. Pʋyɔɔ pɩnaɣ 1967 taa lɛ, ɖɩkʋyaa nɛ ɖiwolo Adelaide tɛtʋ taa, Ositralii ɛjaɖɛ taa.

KAÐƐ NÐƖ ÐƖHA-M LAŊWƐƐKƖYƐ SIŊŊ

Ɛgbɛyɛ nɖɩ ɖɩ-taa ɖɩwɛ Adelaide yɔ, ɖɩ-taa koobiya 12 kaakɛ koobiya patam numwaa mba pasʋtʋyaa yɔ. Pɛɖɛɣaɣ-ɖʋ nɔɔ nɛ posusuu tɔm nɛ kpekpeka. Pitileɖi lɛ, fezuu taa tʋma labʋ malɩnɩ-ɖʋ.

1979 lɛ, ɖɩlʋlɩ ɖa-tɩnʋʋ, Daniel. Ɛɛkɛ kʋdɔndʋ. Ɛwɛɛnɩ kʋdɔŋ ŋgʋ payaɣ se trisomie * yɔ. Nɛ pʋyɔɔ lɛ, ɖɩtaawɛɛnɩ lidaʋ se ɛkaɣ caɣʋ wezuu nɛ pɩɖaɣlɩ. Halɩ nɛ sɔnɔ pɩwɛ-m kaɖɛ se mɛnkɛdɩ ɖeyi ɖeyi wɩzasɩ nzɩ ɖɩɩnɩwa yɔ. Ðɩɩlabɩ mbʋ ɖɩpɩzɩɣ yɔ nɛ ɖɩcɔnɩ ɛ-kɩcɛyɩm ɖeɖe nɛ ɖitiyele ɖɔɖɔ ɖe-piya lɛɛsɩ yɔɔ cɔnʋʋ. Nabʋyʋ taa, feziŋ ɛɛtalɩɣ Daniel nɛ halɩ efiɣniɣ nɛ pɩpɔzaa se ɖɩkpaɣ-ɩ lɛɛ lɛɛ nɛ ɖiwoni fɛɖaa tɛ. Ɛlɛ paa ɛɛkɛ kʋdɔndʋ yɔ, ɛɛsɩm lɔŋ siŋŋ nɛ ɛsɔɔlɩ ɛyaa tɔm. Ɛɛsɔɔlɩ ɖɔɖɔ fezuu taa wondu tɔm pɩdɩɩfɛyɩ. Alɩwaatʋ ndʋ ɖɔ-hɔʋ kaatɩmɩɣ se pʋcɔ kɩtɔɔ tɔɔnaɣ lɛ, ekpiikiɣ e-nesi nɛ ɛyakɩ ɛ-ñʋʋ nɛ ɛyɔɔdʋʋnɩ ɛ-laŋɩyɛ pilim nɛ nɔɔ kɩkʋyaɣ se “Amɛn!” Ɛlakɩ mbʋ pʋcɔ nɛ ɛtɔɔ ɛ-tɔɔnaɣ.

Daniel kɔma nɛ ɛwɛɛnɩ pɩnzɩ naanza lɛ, ɛwɛɛnɩ ɖɔɖɔ calɩm kʋdɔŋ ŋgʋ payaɣ se leucémie aiguë yɔ. Piitibi ma nɛ Lene ɖo-toma taa yɔɔɔ nɛ pɩha-ɖʋ lɩmaɣza siŋŋ. Pɩlakaɣ-m ɛzɩ nɩɣzɛ kʋdɔŋ caɣ-m kpaʋ yɔ. Nɛ alɩwaatʋ ndʋ piitibi-ɖʋ yɔɔɔ kpem yɔ, ɖoo naayɛ taa lɛ, ɖe-egeetiye yɔɔ cɔnɩyʋ, Neville Bromwich kɔma nɛ ɛkɔtɩ ɖɔ-nɔnɔɔ. Ekpibi-ɖʋ nɛ ɛsɩtɛɣlɩm nɛ ɖa-tɩŋa ɖɩkpɛndɩ ɖiwii. Sɔɔlɩm mbʋ ɛwɩlɩ-ɖʋ nɛ ɛ-tɔm pee kɩbana yɔ, pɩkpazɩ-ɖʋ ɖoŋ pɩdɩɩfɛyɩ. Ɛwɛɛ ɖɔ-cɔlɔ nɛ pɩkɔɔ pɩma ñɩɣyʋʋ kʋɖʋmʋʋ nɛ pʋcɔ nɛ ɛɖɛɛ. Pitileɖi lɛ, sɩm kpaɣ Daniel. Ɛ-sɩm kɛnɩ kala sɔsɔna wena ɖɩkatɩ ɖe-wezuu caɣʋ taa yɔ a-taa nɖɩ ɖɩkpaɖaa yɔ. Paa mbʋ yɔ, ɖɩɖɔkɩ ɖa-tɩ kpam nɛ ɖa-taa tɛma se nabʋyʋ, paa sɩm maɣmaɣ, ɛɛpɩzɩɣ nɛ pɩwɛɛkɩ Daniel nɛ Yehowa pa-taabalɩyɛ. (Roma 8:38, 39) Ðɩɖaŋ kpam se ɖa nɛ ɩ ɖɩɖaɣnɩ wezuu caɣʋ alɩwaatʋ ndʋ Ɛsɔ feziɣ-i ɛjaɖɛ kɩfaɖɛ taa yɔ.​—Yoh. 5:28, 29.

LALAA SƖNƲƲ HA-M TAA LELEŊ

Sɔnɔ, paa pɩwɩ-m siŋŋ tam nabʋlɛ yɔ, menɖiɣni labʋ ɛgbɛyɛ taa ɛzʋtʋyʋ tʋmɩyɛ mbʋ. Mbʋ pɩ-taa mantɩŋnaa yɔ, pɩsɩnɩ-m nɛ mɛnkpɛlɩkɩ ɛzɩma mana lalaa pʋtɔdɩyɛ nɛ manɩɩ ɖɔɖɔ pe-siziŋ yɔ, kɔzɩ kɔzɩ mba pakatɩɣ kala yɔ. Maañɩnɩɣ se mahʋʋnɩ-wɛ tɔm, ɛlɛ mɔnpɔzʋʋ ma-tɩ se: ‘Mbʋ pakatɩ pe-wezuu caɣʋ taa yɔ, ɖoŋ weyi pɩwɛnɩ pa-lakasɩ nɛ pa-lɩmaɣza yɔɔ? Ɛzɩma manpɩzɩɣ nɛ mawɩlɩ-wɛ se menkeŋni-wɛ? Ɛzɩma manpɩzɩɣ nɛ mankpazɩ-wɛ ɖoŋ nɛ mansɩnɩ-wɛ nɛ pala Yehowa sɔɔlɩm?’ Toovenim taa lɛ, mɔnsɔɔlɩ ninɖiɣyu tʋmɩyɛ labʋ ɛgbɛyɛ taa pɩdɩɩfɛyɩ. Alɩwaatʋ ndʋ mankpazɩɣ lalaa ɖoŋ nɛ mɛhɛzɩɣ pa-laŋa fezuu taa lɛ, pɩhɛzɩɣ ma-mamaɣ ma-laŋɩyɛ nɛ pɩkpazɩɣ-m ɖoŋ ɖɔɖɔ.

Menɖiɣni hiɣu taa leleŋ siŋŋ alɩwaatʋ ndʋ menkilimiɣ koobiya yɔɔ nɛ mankpazɩɣ-wɛ ɖoŋ yɔ

Ɛzɩ keɣa maɖʋ ɛnɛ ɛyɔɔdʋʋ yɔ: ‘Man-kʋñɔmɩŋ kɩlɩ-m nɛ puhuuzuu mɔ-yɔɔ lɛ, Yehowa kɔmna nɛ ɛhɛzɩ man-laŋɩyɛ yɔɔ yɔɔ.’ (Keɣa 93:19) Yehowa ɖʋ-m nesi kala wena mankataa, kpaɣnɩ ɖooo man-pɩjatʋ nɛ pɩkɔɔ pɩtalɩ alɩwaatʋ ndʋ manɖʋ hɔʋ nɛ sɔnɔ yɔ. A-taa naayɛ lɛ, ɛzɩma pakaɖɩnɩ-m se mantaasɛɛ Yehowa yɔ, alɩwaatʋ ndʋ pitikaɣ-m yɔɔ yɔ, nɛ nɩɣzɛ alɩwaatʋ taa. Toovenim, Yehowa kɛnɩ man-Caa!

^ tay. 19 Ðooo lɛ, Pakistan wɩsɩ ɖɩɖʋyɛ (ɖenɖe payaɣ sɔnɔ se Pakistan) nɛ wɩsɩ ɖɩlɩyɛ (ɖenɖe payaɣ sɔnɔ se Bangladesh) yɔ, paakpɛndaa nɛ pɩkɛ ɛjaɖɛ kʋɖʋmɖɩyɛ.

^ tay. 29 Kalɩ Réveillez-vous! Juin 2011 taa tɔm ñʋʋ L’éducation d’un enfant trisomique: Les difficultés, les joies.