Wolo ɖenɖe tɔm wɛɛ yɔ

Wolo tɔm ñʋŋ ɖeɖe

1918—Pɩlabɩ pɩnzɩ mɩnʋʋ

1918—Pɩlabɩ pɩnzɩ mɩnʋʋ

1er janvier 1918 Feŋuu Tilimiye paɣzɩnɩ tɔm tʋnɛ: “Ɛbɛ pɩnaɣ 1918 kaɣ-ɖʋ kɔnʋʋ?” You kaasa miŋ Erɔɔpɩ ajɛɛ taa, ɛlɛ mbʋ pɩlabɩ pɩnaɣ 1918 ɖɩbazɩyɛ yɔ, pɩha lidaʋ Bibl kpɛlɩkɩyaa nɛ ɛyaa lalaa ɖɔɖɔ se pɩtɩla yɔ laŋhɛzɩyɛ wɩzɩ kɔm.

PƐWƐƐ NƐ PƆYƆƆDƲƲ LAŊHƐZƖYƐ TƆM PAA LE

8 janvier 1918, Etaazuunii ɛjaɖɛ ñʋʋdʋ Woodrow Wilson yɔɔdɩ kediɣzaɣ sɔsɔɔ nakɛyɛ taa lɩmaɣza 14 wena, ɛ-naʋ taa lɛ, apɩzɩɣ nɛ akɔnɩ “laŋhɛzɩyɛ nɖɩ ɖɩpɩzɩɣ nɛ ɖileɖi yɔ” a-tɔm. Ɛyɔɔdaa se pɩcɛyaa se ɖama nɩnʋʋ ɛwɛɛ ajɛɛ hɛkʋ taa, papasɩ you wondu lubu, nɛ paɖʋ ɖɔɖɔ “ajɛɛ kɩkpɛndʋʋ ɛgbɛyɛ naɖɩyɛ” nɛ nɖɩ kaɣnɩ sɩnʋʋ “ajɛɛ wena akɛ ɖoŋ ñɩna nɛ wena akɛ ajamaa yɔ.” Pʋwayɩ palabɩnɩ ɛ-lɩmaɣza hiu nɛ naanza ana tʋmɩyɛ alɩwaatʋ ndʋ paɖʋwaɣ ajɛɛ kɩkpɛndʋʋ ŋgʋ payaɣ se Société des Nations nɛ ɖama nɩnʋʋ kediɣzaɣ ŋga payaɣ se Traité de Verasilles yɔ nɛ piyele nɛ you sɔsɔʋ ŋgʋ kɩsɩɩ tɩnaɣ.

ÐƖWABƖ MBA PAKAƔÐAƔNƖ-ÐƲ YƆ

Paa pɩɩlabɩ kaɖɛ siŋŋ pɩnaɣ ŋga kɛɖɛwa yɔ ka-taa yɔ, * mbʋ pɩlabɩ Watch Tower Bible and Tract Society pɩnaɣ taa kediɣzaɣ taa yɔ, pɩwɩlaa se Bibl kpɛlɩkɩyaa kaawɛnɩ lidaʋ se laŋhɛzɩyɛ alɩwaatʋ ñɔtɩ kpam.

Palabɩ kediɣzaɣ ŋga 5 janvier 1918. Ka-taa lɛ, Betɛɛlɩ tʋmlaɖaa mba paawɛnɩ wala sɔsɔna ɛgbɛyɛ taa nɛ pʋwayɩ pɔɖɔɔnɩ-wɛ yɔ, pañaɣ pana se ye pɩsaŋ yɔ ɛgbɛyɛ pɩsɩ pa-ñɩnɖɛ nɛ peɖiyi-ɖi. Egeetiye yɔɔ cɔnɩyʋ Richard H. Barber paɣzɩnɩ kediɣzaɣ ŋga nɛ adɩma. Pewelisi pɩnaɣ ŋga kɛɖɛwa yɔ ka-taa tʋma akɔnta nɛ pɩtɛ lɛ, pɔtɔ caca nɛ palɩzɩ ɛgbɛyɛ ñʋndɩnaa kɩfama. Koobu Barber kaalɩzɩ koobu Joseph Rutherford nɛ koobiya lalaa loɖo. Peeɖe lɔyaa weyi ɛɖʋwaɣ nesi mba pakaɖaɣnɩ-ɖʋ yɔ, ɛlɛ kʋyaa nɛ ɛlɩzɩ ɛyaa lʋbɛ nɛ esuyi kajalaɣ ñɩma yɔɔ nɛ pa-taa lɛlʋ kaakɛ weyi pɔɖɔɔnɩ-ɩ Betɛɛlɩ taa yɔ. Ɛlɛ patɩlɩzɩ mba esuyaa yɔ, pa-taa nɔɔyʋ. Caca ŋgʋ palaba yɔ, koobu Rutherford nɛ koobiya siɣsiɣ ñɩma loɖo ɛyaa sakɩyɛ lɩzaa se pɛkɛ ɛgbɛyɛ ɖiyiyaa.

Mba powobi kediɣzaɣ ŋga yɔ, pɔyɔɔdaa se “kediɣzisi nzɩ payɩ paawoba yɔ, kanɛ kɔ-yɔɔ Yehowa kɩlɩ wazʋʋ.” Ɛlɛ taa leleŋ weyi paawɛna yɔ, ɩɩkaɣ leɖuu.

LE MYSTÈRE ACCOMPLI TAKAYAƔ KƆNƖ KAÐƐ LƐƐÐƐ

Bibl kpɛlɩkɩyaa kpaɣ fenasɩ cabɩ nɛ patayɩɣ Le mystère accompli takayɩsɩ. Laŋa kɩbana tɩnaa kaamʋ Bibl taa toovenim tɔm ndʋ tɩwɛ ka-taa yɔ nɛ taa leleŋ.

E. F. Crist weyi ɛkɛ egeetiye yɔɔ cɔnɩyʋ Kanadaa ɛjaɖɛ taa yɔ, ɛyɔɔdaa se abalʋ nɔɔyʋ nɛ ɛ-halʋ pakalɩ Le mystère accompli takayaɣ nɛ pɛtɛ lɛ, petisi toovenim tɔm ndʋ tɩwɛ ka-taa yɔ tɩ-yɔɔ kpɩtaŋ kagbanzɩ taa ɖeke! Ɛyɔɔdaa se: “Abalʋ ɛnʋ nɛ ɛ-halʋ pa-taa tɛmnɩ ndʋ pɛkpɛlɩkaa yɔ siŋŋ nɛ pɛɖɛɣnɩ ɛsɩndaa camɩyɛ fezuu taa.”

Abalʋ nɔɔyʋ mʋ takayaɣ ŋga lɛ, ɛpaɣzɩ tɔm ndʋ ɛwɛɛ nɛ ɛkpɛlɩkɩɣ yɔ heyuu ɛ-taabalaa kpaagbaa. Tɔm ndʋ ɛkalɩ ka-taa yɔ, titukuni ɛ-laŋɩyɛ siŋŋ. Ɛyɔɔdaa se: “Maawɛɛ nɛ mɔnɖɔŋ habɩyɛ nɖɩ payaɣ se 3e avenue yɔ ɖɩ-yɔɔ lɛ, nabʋyʋ tii nɛ pɩyaɣ ma-hazaɣ yɔɔ nɛ mamaɣzaɣ se pɩkɛnɩ filiki nakʋyʋ, ɛlɛ pɩtɩkɛ mbʋ. ‘Le mystère accompli’ takayaɣ tɔlɩnɩ mɔ-yɔɔ. Nɛ mankpaɣ-kɛ nɛ mowoni ɖɩɣa lɛ, mankalɩ ka-tɩŋa. . . . Mɔnkɔm nɛ manɩɩ se tɔm susuyu nɔɔyʋ . . . mʋnɩ pana nɛ ɛkɛzɩ takayaɣ ŋga nɛ ɛlɔnɩ mondoɖebɔʋ . . . Ɛ-pana lakasɩ nzɩ maapɩtɩɣ se siyeba nɛ ɛyaa sakɩyɛ wɛɛnɩ lidaʋ siŋŋ nɛ pɩkpaɖɩ e-wezuu caɣʋ taa lakasɩ tɩŋa. . . . Pɩtɩŋnɩ tɔm susuyu ɛnʋ ɛ-pana yɔɔ lɛ, sɔnɔ ɖɩwɛɛ nɛ ɖɩsaŋ Ɛsɔ.”

Pɩtɩkɛ tɔm susuyu ɛnʋ e-ɖeke takayaɣ ŋga kaaɖʋ pana. 12 février 1918 lɛ, Kanadaa ɛjaɖɛ ñʋndɩnaa ɖʋ paɣtʋ se nɔɔyʋ ɛtaatasɩ takayaɣ ŋga labɩnʋʋ tʋmɩyɛ mbʋ pʋyɔɔ yɔ kɔyɔɔdʋʋ ndʋ tɩkɔŋnɩ ñam ñam lakasɩ yɔ nɛ kakaɖɩɣnɩ ɖɔɖɔ you labʋ. Pitileɖi lɛ, Etaazuunii ɛjaɖɛ ñʋndɩnaa ñala mbʋ ɖɔɖɔ. Komina ɖʋ ɛyaa se pañɩnɩ Betɛɛlɩ nɛ ɛgbɛyɛ tʋma ɖɩlaɖɛ lona lɛɛna wena awɛ Niyuu Yɔrɩkɩ, Pennsylvania nɛ Kalifɔrnii yɔ a-taa nɛ pana se mba kɛ ɛgbɛyɛ ñʋndɩnaa. 14 mars 1918 lɛ, Etaazuunii tɔm hʋʋ kʋjɔŋ sɔsɔʋ ɖʋ paɣtʋ se pataatasɩ labɩnʋʋ tʋmɩyɛ Le mystère accompli mbʋ pʋyɔɔ yɔ kɛkɛ takayaɣ ŋga kaaseɣtiɣ ɛyaa se pala you yɔ, nɛ kɔyɔɔdʋʋ ndʋ yɔ, tɩwɩlɩɣ se ka-mayaa kɛnɩ pɛ-ɛjaɖɛ cɔŋɩyaa.

PAÐƲ-WƐ SALAKA!

7 mai 1918 lɛ, Etaazuunii ñʋndɩnaa ha waɖɛ tɔm hʋʋ kʋjɔŋ sɔsɔʋ se kɩkpa koobiya panɛ: Giovanni DeCecca, George Fisher, Alexander Macmillan, Robert Martin, Frederick Robison, Joseph Rutherford, William Van Amburgh, nɛ Clayton Woodworth. Pakpa-wɛ se “pɛkɛ mba pɛwɛ ñʋʋ taa ɖoŋ nɛ pamaɣnɩ ɛjaɖɛ paɣtʋ yɔɔ nɛ peseɣtiɣ kaañamtʋ lakasɩ nɛ pekiziɣni ɛyaa se pataala sɔɔjatʋ Etaazuunii ɛjaɖɛ taa yɔ.” Papaɣzɩ pɔ-tɔm hʋʋ 3 juin 1918 nɛ ɛyaa taapɩtɩɣ se pakaɣ-wɛ salaka ɖʋʋ. Ɛbɛ yɔɔ?

Etaazuunii tɔm hʋyʋ sɔsɔ ya paɣtʋ ndʋ komina tɔŋ se koobiya manɩ tɩ-yɔɔ yɔ se “you wonuu kɩbaŋʋ ŋgʋ papɩzɩɣ nɛ pawabɩnɩ mba pasandɩɣ tɔm natʋyʋ yɔ.” 16 mai 1918 lɛ, tɔm hʋʋ kʋjɔŋ kizini koobiya mba se pɛfɛyɩnɩ waɖɛ se pɛhɛyɩ nabʋyʋ nɛ pɩsa nɛ pataaɖʋ-wɛ salaka, paa tɔm ndʋ pama takayaɣ ŋga ka-taa yɔ, “tɩkɛ toovenim nɛ lɩmaɣza kɩbana yɔɔ pama-tʋ yɔ.” Tɔm hʋʋ mbʋ pɩ-taa lɛ, Le mystère accompli takayaɣ tɔm pɛɖɛzɩ nɔɔ. Etaazuunii takayaɣ nakɛyɛ yɔɔdɩ Le mystère accompli tɔm se: “Ɛzɩma pɛwɛɛ nɛ palʋkɩ pa-lɩmaɣza nɛ pa-wɩlɩtʋ yɔɔ yɔ, kala sɔsɔna wena pɩkɔnaa yɔ a-taa lɛɛɖɛ lɛ, kaɖɛ nɖɩ takayaɣ ŋga payaɣ se Le mystère accompli yɔ kɔkɔnaa yɔ. . . Takayaɣ ŋga ka-kaɖʋwa sɔsɔɔ lɛ se keyele nɛ sɔɔjanaa kaɖɩnɩ komina ɖʋtʋ nɛ peyele ɖɔɖɔ sɔɔjatʋ tʋmɩyɛ.”

20 juin 1918 lɛ, pakʋ koobiya lutozo waa mba pɔ-tɔm. Tɛʋ fema lɛ, tɔm hʋyʋ yɔɔdɩ se: “Ɛsɔ sɛtʋ wɩlɩtʋ ndʋ ɛyaa panɛ pɛwɛɛ nɛ palʋkɩ tɩ-yɔɔ nɛ posusuu-tʋ paa le yɔ . . . tɩkɔŋnɩ ɖɛ-ɛjaɖɛ kaɖɛ nɖɩ yɔ, ɖɩkpaɖɩ nɖɩ Caama sɔɔjanaa pɩlʋʋ pɩzɩɣ nɛ kɩkɔna yɔ. . . . Pɩwɛɛ se pɔhɔ pa-nɩŋgbaaŋ siŋŋ.” Kpɩtaŋ naalɛ wayɩ lɛ, paɖʋ koobiya lutozo waa panɛ salaka sɔsɔɔ ŋga kɛwɛ Atlanta, Georgie ɛjaɖɛ taa nɛ paɖʋ se pɛwɛɣ salaka taa peeɖe kpaɣnɩ pɩnzɩ 10 nɛ puwolo 20.

POWOBI TƆM SUSUU TƲMƖYƐ YƆƆ

Alɩwaatʋ ndʋ tɩ-taa pakaɖaɣnɩ Bibl kpɛlɩkɩyaa pɩdɩɩfɛyɩ. Ɛgbɛyɛ nɖɩ payaɣ se Bureau fédéral des recherches criminelles (FBI) yɔ, ɖɩtazɩ Bibl kpɛlɩkɩyaa tʋma taa nɛ ɖɩma takayɩsɩ kudokiŋ sakɩyɛ. Takayɩsɩ nzɩ sɩwɩlɩɣ se koobiya kaatɛm pa-taa se pɛwɛɣ tɔm susuu yɔɔ.

Floride ɛjaɖɛ taa tɛtʋ ndʋ payaɣ se Orlando yɔ, tɩ-yɔɔ cɔnɩyʋ ma takayaɣ FBI se: “ [Bibl kpɛlɩkɩyaa] wɛɛ nɛ pɔcɔʋ nɛ pɛcɛyɩɣ ɛyaa kpaɣ ɖɩɣa nɛ ŋwolo ɖɩɣa, nɛ ɖoo [taa] pakɩlɩɣ labʋ pa-tʋmɩyɛ nɖɩ. . . Pɛtɛm pa-taa se pɛwɛɣ pa-tʋmɩyɛ nɖɩ ɖɩ-labʋ yɔɔ nɛ pɛwɛɛ ɛyaa cɛyʋʋ yɔɔ tam.”

You tʋmɩyɛ ɖɩlaɖɛ ñʋʋdʋ nɔɔyʋ ma takayaɣ FBI nɛ ɛyɔɔdɩ tʋmɩyɛ nɖɩ koobu Fredrick W. Franz weyi ɛkɔma nɛ ɛla tʋmɩyɛ Nɔɔɖɛyaa ɛgbɛyɛ taa yɔ, ɛwɛɛ nɛ ɛlakɩ yɔ ɖɩ-tɔm se: “F. W. Franz. . . wɛɛ nɛ ɛpɛdɩɣ ‘Le mystère accompli’ takayɩsɩ ɛzɩ kudoku mbʋ yɔ nɛ kpekpeka.”

Charles Fekel weyi ɛkɔma nɛ ɛla tʋmɩyɛ Nɔɔɖɛyaa ɛgbɛyɛ taa ɖɔɖɔ yɔ, panazɩ-ɩ ɖɔɖɔ siŋŋ. Komina kpa-ɩ se pʋyɔɔ ɛwɛɛ nɛ ɛtayɩɣ Le mystère accompli nɛ papaɣzɩ kalʋʋ takayɩsɩ nzɩ payɩ pamaɣ-ɩ alɩwaatʋ ndʋ ɛwɛ salaka taa yɔ. Paɖʋ-ɩ salaka Baltimore tɛtʋ taa, Maryland ɛjaɖɛ taa fenaɣ kʋɖʋmaɣ se ɛkɛ “koyindu weyi ɛlɩnɩ Otirisi yɔ.” Ecosaɣ mba pɛwɛɛ nɛ pɔpɔzʋʋ-ɩ tɔm yɔ nɛ abalɩtʋ lɛ, ɛlabɩnɩ tʋmɩyɛ tɔm ndʋ Pɔɔlɩ yɔɔdɩ 1 Kɔrɛntɩ 9:16 taa yɔ se: “Meleba, ye mantisusi tɔm kɩbandʋ yɔ.” *

Pɩtasɩna se Bibl kpɛlɩkɩyaa wɛɛ nɛ posusuu tɔm nɛ kpekpeka lɛ, pɛwɛɛ nɛ pɔpɔzʋʋ ɛyaa ɖɔɖɔ se pañɩɣ nesi takayɩsɩ nasɩyɩ taa nɛ pɩha nʋmɔʋ nɛ komina yele koobiya mba paɖʋ-wɛ salaka Atlanta yɔ. Anna K. Gardner kɛdaa se: “Ðɩɩwɛnɩ tʋmɩyɛ naɖɩyɛ nɛ ɖɩlakɩ paa ɛzɩmtaa. Alɩwaatʋ ndʋ koobiya kaawɛ salaka taa yɔ, ɖa-tʋmɩyɛ lɛ se ɖiwoni takayɩsɩ ɛyaa nɛ pañɩɣ sɩ-taa nesi. Ðiwokaɣ kpaɣ ɖɩɣa nɛ ŋwolo ɖɩɣa. Ɛyaa kudokiŋ sakɩyɛ kaañɩɣ nesi takayɩsɩ nzɩ sɩ-taa. Ðiheyaɣ ɛyaa se mba pɔtɔ-wɛ salaka mbʋ yɔ, pɛkɛnɩ Krɩstʋ ñɩma siŋŋ nɛ pomuli-wɛ kimuluu nɛ pɔtɔ-wɛ salaka.”

KIGBEƔLIŊ SƆSƆŊ

Kaɖɛ alɩwaatʋ ndʋ tɩ-taa lɛ, palabɩ kigbeɣliŋ sɔsɔŋ sakɩyɛ nɛ pakpazɩnɩ koobiya ɖoŋ fezuu taa. Feŋuu Tilimiye yɔɔdaa se: “Pɩnaɣ taa . . . kigbeɣliŋ weyi palaba yɔ, ɩcɛzɩ nɩɩnaza . . . Pɔyɔɔdaɣ ɛzɩma Kewiyaɣ tʋma wɛɛ nɛ aɖɛɣnɩ ɛsɩndaa yɔ kigbeɣliŋ sɔsɔŋ ɛnɩ ɩ-taa, nɛ pɩkpazɩɣ koobiya ɖoŋ. Kajalaɣ taa lɛ, fenasɩ naalɛ yaa naadozo ɖeke taa palakaɣ pɩnaɣ taa kigbeɣliŋ tɩŋa, ɛlɛ lɛɛlɛɛyɔ lɛ, paa fenaɣ ŋga.”

Laŋa kɩbana tɩnaa wɛɛ nɛ pamʋʋ toovenim. Kigbeɣluu ŋgʋ palabɩ Cleveland, Ohio ɛjaɖɛ taa yɔ, ɛyaa ɛzɩ 1200 kaawobini-kʋ nɛ pamɩyɩsɩ lɩm 42, nɛ abalɩbɩɣa nakɛyɛ kaawɛ pa-taa. “Ɛzɩma kaanɩ Ɛsɔtɔm taa camɩyɛ nɛ kaha-ɩ ka-tɩ yɔ, pɩɩkɛ fɛyɛ tɔm ɛyaa sɔsaa mba paatisiɣ Ɛsɔ yɔɔ yɔ.”

MBƲ PƖLABƖ PƲWAYƖ YƆ

Pɩnaɣ 1918 wɩzɩ tɛm lɛ, Bibl kpɛlɩkɩyaa ɖaɣnɩ katʋʋ kala lɛɛna. Pɛpɛdɩ ɖɩsɩ nzɩ sɩɩwɛ Brooklyn yɔ sɩ-taa nasɩyɩ nɛ powoni tʋmɩyɛ ɖɩlaɖɛ sɔsɔɖɛ Pittsburgh, Pennsylvanie. Alɩwaatʋ ndʋ ɛgbɛyɛ ñʋndɩnaa kaawɛ salaka taa yɔ, koobiya labɩ ɖʋtʋ se palakɩ pɩnaɣ taa kediɣzaɣ 4 janvier 1919. Ɛbɛ kaɣ labʋ kediɣzaɣ ŋga ka-taa?

Ðo-koobiya wobi pa-tʋmɩyɛ yɔɔ. Pataapɩtɩɣ kaaʋ se pakaɣ wabʋ, pʋyɔɔ palɩzɩ pɩnaɣ 1919 mayaɣ se: “Paa wonuu ŋgʋ poluba se poyooni-ŋ kɔyɔ, falaa.” (Izaayii 54:17) Lɛɛlɛɛyɔ, pɩtalaa se lɛɣzɩtʋ sɔsɔtʋ natʋyʋ ɛla nɛ pɩkpazɩ pe-tisuu ɖoŋ nɛ papɩzɩ nɛ pala tʋmɩyɛ sɔsɔɖɛ nɖɩ ɖɩwɛnɩ ɛsɩndaa yɔ.

^ tay. 6 Kalɩ Annuaire des Témoins de Jéhovah 2017 hɔɔlʋʋ 172-176 yɔɔ tɔm ñʋʋ: “Il y a cent ans: 1917.”

^ tay. 22 Kalɩ tɔm ñʋʋ Les joies que procure la persévérance dans toute bonne œuvreŋgʋ kɩwɛ Feŋuu Tilimiye 15 Novembre 1970 taa yɔ, nɛ ŋtɩlɩ Charles Fekel wezuu caɣʋ tɔm.