Sikʼ li naʼlebʼ

Sikʼ li xtusulal naʼlebʼ

NAʼLEBʼ RE TZOLOK 1

«Ebʼ li nekeʼxsikʼ li Qaawaʼ maakʼaʼ taamajeloʼq rehebʼ»

«Ebʼ li nekeʼxsikʼ li Qaawaʼ maakʼaʼ taamajeloʼq rehebʼ»

«Ebʼ li nekeʼxsikʼ li Qaawaʼ maakʼaʼ taamajeloʼq rehebʼ» (SAL. 34:11).

BʼICH 4 «Jehová es mi Pastor»

RUʼUJIL LI TZOLOM a

Usta yook chaq xnumsinkil li chʼaʼajkilal, laj David kixye naq maakʼaʼ namajeloʼk re. (Chaawil li raqal 1 toj 3). d

1. Kʼaru li chʼaʼajkilal yook chaq xnumsinkil laj David?

 LAJ David yook chi elelik, xbʼaan naq laj Saúl, li awabʼej li jwal kaw ribʼ re Israel, naraj xkamsinkil. Xbʼaan naq maakʼaʼ xwa, kiwulak saʼ li tenamit Nob, bʼarwiʼ kixpatzʼ oobʼ xwa (1 Sam. 21:1, 3). Moqon, aʼan ut ebʼ li winq li nekeʼochbʼenink re xeʼxmuq ribʼ saʼ jun li ochoch pek (1 Sam. 22:1). Kʼaʼut naq yook xkʼulbʼal aʼin laj David?

2. Chanru kixkʼe ribʼ laj Saúl saʼ chʼaʼajkilal? (1 Samuel 23:16, 17).

2 Naq laj Saúl kiril naq laj David nawbʼil ru chiʼus ut naqʼaxok u saʼ li yalok, kʼajoʼ naq kixkaqali. Naxnaw ajwiʼ naq kiʼisiik joʼ awabʼej ut kisikʼeʼk ru laj David re naq t-awabʼejinq saʼ xbʼeen li tenamit Israel xbʼaan naq inkʼaʼ kiʼabʼink chiru li Jehobʼa (taayaabʼasi 1 Samuel 23:16, 17). Abʼan, laj David kiʼelelik re xkolbʼal ribʼ xbʼaan naq laj Saúl toj wank joʼ awabʼej saʼ xbʼeen li tenamit Israel, naabʼal ebʼ laj puubʼ naxjolomi ut naabʼal li nekeʼtenqʼank re. Ma kixkʼoxla laj Saúl naq naru tixqʼet ribʼ chiru li kixye li Jehobʼa chirix laj David? (Is. 55:11). Li Santil Hu inkʼaʼ naxye, abʼan chʼolchʼo chiqu aʼin: yook chaq xkʼebʼal ribʼ saʼ chʼaʼajkilal. Li nekeʼxqʼet ribʼ chiru li Yos, moko us ta nekeʼelk.

3. Usta laj David yook chaq xkʼulbʼal aʼin, chanru kirekʼa ribʼ?

3 Laj David aʼan chaq jun li winq li naxkubʼsi ribʼ. Moko kixsikʼ ta awabʼejink saʼ xbʼeen li tenamit Israel; li Jehobʼa bʼan kixaqabʼank re (1 Sam. 16:1, 12, 13). Joʼkan naq, laj Saúl kiraj xkamsinkil laj David, xbʼaan naq qʼaxal xikʼ naril. Abʼan laj David moko kixye ta naq saʼ xkʼabʼaʼ li Jehobʼa yook chi xkʼulbʼal aʼin. Moko kiwechʼok ta naq xmajeloʼk li xtzakahemq ut naq naxkol ribʼ saʼ jun li ochoch pek. Maare naq wank chaq saʼ li ochoch pek kixtzʼiibʼa li chʼinaʼusil bʼich li natawmank saʼ li xjolomil li tzolom aʼin: «Ebʼ li nekeʼxsikʼ li Qaawaʼ maakʼaʼ taamajeloʼq rehebʼ» (Sal. 34:11).

4. Kʼaru ebʼ li patzʼom tqasume ut, kʼaʼut naq wank xwankil?

4 Naabʼal ebʼ laj kʼanjel chiru li Jehobʼa saʼebʼ li qakutan namajeloʼk li xtzekemqebʼ malaj li naʼajmank chiruhebʼ. b Ut aʼan tzʼaqal li xkʼulmank chiru li nimla yajel COVID-19. Ut qʼaxal tnimanq li chʼaʼajkilal naq yook chaq chi nachʼok li nimla rahilal (Mat. 24:21). Saʼ xkʼabʼaʼ chixjunil aʼin, tqasume kaahibʼ li patzʼom: kʼaʼut kiyeemank naq maakʼaʼ kimajeloʼk re laj David?, kʼaʼut naq sahaq saʼ qachʼool rikʼin li kʼaru wank qe?, kʼaʼut naq chʼolchʼooq chiqu naq li Jehobʼa maajunwa tooxkanabʼ? ut, chanru tqakawresi qibʼ choʼq re li kutan chalk re?

«MAAKʼAʼ TAAMAJELOʼQ CHIWU»

5, 6. Chanru nokooxtenqʼa li Salmo 23:1-6 chi xtawbʼal ru kʼaʼut naq laj David kixye naq ebʼ laj kʼanjel chiru li Jehobʼa «maakʼaʼ taamajeloʼq rehebʼ»?

5 Kʼaru kiraj xyeebʼal laj David naq kixye naq ebʼ laj kʼanjel chiru li Jehobʼa «maakʼaʼ taamajeloʼq rehebʼ»? Li ttenqʼanq qe chi xtawbʼal ru chiʼus, aʼan xtzʼilbʼal rix li natawmank saʼ li Salmo 23 (taayaabʼasi Salmo 23:1-6). Laj David naxtikibʼ li salmo chi joʼkaʼin: «Li Qaawaʼ [“Jehobʼa”, TNM] aʼan laj kʼaakʼalehom we: maakʼaʼ taamajeloʼq chiwu». Saʼ li xkomon chik li salmo aʼin, laj David naʼaatinak chirix li naʼlebʼ li qʼaxal wank xwankil: li osobʼtesihom li naxkʼul saʼ li xpaabʼal xbʼaan naq li Jehobʼa aʼan laj Kʼaakʼalenel re. Laj David kixye chirix li Jehobʼa: «Nikinxbʼeres saʼ li tiikil bʼe» ut naq junelik kitenqʼaak. Laj David chʼolchʼo chiru naq tixkʼul li rahilal usta nabʼeresiik «saʼ raxil pachʼayaʼ» xbʼaan li Jehobʼa. Maare wank sut tchʼinaaq xchʼool, chanchan tawiʼ naq yook chi bʼeek saʼ «qʼoqyinkil taqʼa» ut naxye naq wank xikʼ teʼiloq re. Xbʼaan naq li Jehobʼa aʼan laj Kʼaakʼalenel re, laj David kixye: «Maakʼaʼ kʼaru tinxiwa laaʼin».

6 Abʼanan, kʼaʼut naq kixye laj David naq maakʼaʼ kimajeloʼk re? Xbʼaan naq maakʼaʼ kipaltoʼk re saʼ li xpaabʼal. Moko aʼ ta li kʼaʼaq re ru nakʼehok chaq re xsahil xchʼool. Sa bʼan saʼ xchʼool rikʼin li nakʼeheʼk re xbʼaan li Jehobʼa. Li qʼaxal wank xwankil chiru laj David, aʼan naq naʼosobʼtesiik ut naʼileʼk xbʼaan li Xyos.

7. Joʼ naxye saʼ Lucas 21:20-24, kʼaru li chʼaʼajkilal xeʼxnumsi laj paabʼanel re Judea saʼ xkutankilebʼ li apóstol?

7 Li kixye laj David naxkʼut chiqu naq qʼaxal wank xwankil chanru tqil ebʼ li kʼaʼaq re ru. Yaal, maakʼaʼ reekʼ naq wanq li kʼaru qe, abʼan inkʼaʼ tqakʼe chiʼubʼej saʼ li qayuʼam. Li naʼlebʼ aʼin keʼxtaw ru laj paabʼanel li wankebʼ Judea saʼ xkutankilebʼ li apóstol (taayaabʼasi Lucas 21:20-24). Li Jesús ak kixye naq saʼ jun kutan li tenamit Jerusalén «sutsuuq xbʼaanebʼ laj puubʼ». Naq tkʼulmanq aʼin, teʼeleliq saʼatqebʼ li tzuul. Wi teʼxbʼaanu, teʼkoleʼq, abʼan teʼxkanabʼ li xkʼihal li kʼaru rehebʼ. Wiibʼ oxibʼ chihabʼ chaq anaqwan, li hu Laj Kʼaakʼalehom kixye: «Xeʼxkanabʼ li rochoch, li xchʼochʼ, chi moko xeʼxkʼam ta bʼayaq li kʼaru rehebʼ. Kʼojkʼo xchʼoolebʼ naq li Jehobʼa ttenqʼanq rehebʼ, keʼxkʼe xbʼeenwa saʼ li xyuʼam xloqʼoninkil ru li Jehobʼa, chiru yalaq kʼaru».

8. Kʼaru li naʼlebʼ li qʼaxal wank xwankil naqatzol chirix li xeʼxkʼul laj paabʼanel re Judea?

8 Kʼaru li naʼlebʼ li qʼaxal wank xwankil naqatzol chirix li xeʼxkʼul ebʼ laj paabʼanel re Judea? Li hu Laj Kʼaakʼalehom li ak xooʼaatinak chirix, naxye: «Maare tqanumsi li yalbʼaʼix chirix chanru naqil ebʼ li kʼaʼaq re ru. Ma qʼaxal wanq xwankil aʼin chiqu, malaj qʼaxal wanq xwankil naq teʼkoleʼq li inkʼaʼ nekeʼtzʼeqtaanank re li Yos? Maare tqakʼul li chʼaʼajkilal naq tooʼeleliq ut tmajeloʼq li kʼaru qe. Tento naq kawresinbʼilaqo re xbʼaanunkil chixjunil li t-ajmanq chiqu, joʼ xeʼxbʼaanu laj paabʼanel re Judea, saʼ xkutankil ebʼ li apóstol». c

9. Chanru naxwaklesi aachʼool li naʼlebʼ li kixkʼe li apóstol Pablo rehebʼ laj Hebreo?

9 Qʼaxal xeʼchʼaʼajkoʼk tana chiruhebʼ laj paabʼanel aʼan xkanabʼankil chixjunil li kʼa ru rehebʼ ut teʼxtikibʼ wank saʼ jalan chik naʼajej chi maakʼaʼ nayoʼlaak rehebʼ. Tento naq kʼojkʼooqebʼ xchʼool naq li Jehobʼa tixkʼe rehebʼ li naʼajmank chiruhebʼ. Abʼan, oobʼ chihabʼ rubʼelaj aʼin naq ebʼ laj Roma teʼxsut li tenamit Jerusalén, li apóstol Pablo kixye rehebʼ li rechpaabʼanel li naʼlebʼ li ttenqʼanq rehebʼ: «Mexrahink li bʼihomal, kʼojkʼooq bʼan eechʼool rikʼin li kʼaru wank eere xbʼaan naq li Yos kixye: “Inkʼaʼ tatinkanabʼ chi moko tatintzʼeq chirix inchʼool”. Joʼkan naq naru tqaye chi anchal qachʼool: “Li Qaawaʼ aʼan aj tenqʼahom we; inkʼaʼ tinxiwaq. Kʼaru truuq xbʼaanunkil we junaq yal winq?”» (Heb. 13:5, 6). Chanru xeʼelk laj paabʼanel li xeʼxpaabʼ li kixye li apóstol Pablo naq maajiʼ nasuteʼk li tenamit Jerusalén xbʼaanebʼ laj Roma? Chʼolchʼo naq moko xeʼchʼaʼajkoʼk ta chiru kʼayk saʼ li akʼ naʼajej aʼan. Nekeʼxnaw naq li Jehobʼa tixkʼe rehebʼ li t-ajmanq chiruhebʼ. Li kixye laj Pablo naxkʼut chiqu naq naru naq kʼojkʼooq ajwiʼ qachʼool rikʼin li Jehobʼa.

«KʼOJKʼOOQ QACHʼOOL RIKʼIN AʼAN»

10. Kʼaru kixtzʼiibʼa laj Pablo li naru tooxtenqʼa?

10 Laj Pablo kixkʼe li naʼlebʼ aʼin choʼq re laj Timoteo, ut nakʼanjelak ajwiʼ choʼq qe. Kixtzʼiibʼa: «Wi wank qatzekemq ut qabʼaatal, kʼojkʼooq qachʼool rikʼin aʼan» (1 Tim. 6:8). Ma naraj xyeebʼal aʼin naq inkʼaʼ tqayal xsahil junaq li chaabʼil tzekemq, junaq li chaabʼil ochoch malaj xloqʼbʼal li qaqʼ joqʼeqil? Moko aʼin ta kiraj xyeebʼal laj Pablo. Li kiraj xyeebʼal aʼan naq sahaq saʼ qachʼool rikʼin li kʼaru wank qe (Filip. 4:12). Aʼan li kitenqʼank chaq re laj Pablo. Li qʼaxal oxloqʼ chiqu aʼan naq nokoowank saʼ amiiwil rikʼin li Yos, maawaʼ rikʼin li kʼaru wank qe (Hab. 3:17, 18).

Ebʼ laj Israel maakʼaʼ keʼmajeloʼk chiru naq keʼwank 40 chihabʼ saʼ li chaqichʼochʼ. Ut laaʼo? Ma sa saʼ qachʼool rikʼin li kʼaru wank qe? (Chaawil li raqal 11). e

11. Kʼaru naqatzol rikʼin li kixye laj Moisés rehebʼ laj Israel?

11 Maare naqakʼoxla naq wank kʼaru naʼajmank chiqu, abʼan moko aʼan ta li naxkʼoxla li Jehobʼa. Qilaq li kixye laj Moisés rehebʼ laj Israel naq ak xnumeʼk 40 chihabʼ xwanjikebʼ saʼ li chaqichʼochʼ: «Li Qaawaʼ laaYos xatrosobʼtesi saʼ chixjunil laakʼanjel; xatril chiru laabʼeenik saʼ li nimla chaqichʼochʼ aʼin, ut ak kaʼkʼaal chihabʼ anaqwan naq li Qaawaʼ laaYos wank aawikʼin chi maakʼaʼ xmajeloʼk aawe» (Deut. 2:7). Li Jehobʼa kixkʼe li maná choʼq xtzekemqebʼ chiru 40 chihabʼ. Li raqʼ li keʼroksi naq xeʼelk chaq Egipto inkʼaʼ kiqʼeloʼk (Deut. 8:3, 4). Maare wiibʼ oxibʼ aj Israel keʼxkʼoxla naq maakʼaʼ ajwiʼ li nakʼemank rehebʼ, abʼan laj Moisés kixjultika chiruhebʼ naq tzʼaqal rikʼin aʼan. Li Jehobʼa sahaq xchʼool qikʼin wi laaʼo sa qachʼool rikʼin li kʼaru wank qe, aʼin naraj xyeebʼal, naq naqoxloqʼi li naxkʼe qe usta bʼabʼay, naqil joʼ jun li osobʼtesihom ut nokoobʼanyoxink chiru.

CHʼOLCHʼOOQ CHIQU NAQ LI JEHOBʼA MAAJUNWA TOOXKANABʼ

12. Kʼaʼut naqanaw naq laj David naxkʼojobʼ chaq xchʼool rikʼin li Jehobʼa ut inkʼaʼ rikʼin li naxnaw xbʼaanunkil?

12 Laj David naxnaw chaq naq li Jehobʼa maajunwa natzʼeqtaanank ut naq naxkʼe xchʼool chirixebʼ li nekeʼrahok re. Usta li xyuʼam wank chaq saʼ xiwxiwal naq kixtzʼiibʼa li Salmo 34, li xpaabʼal qʼaxal kaw ut narekʼa naq chanchan tawiʼ li xʼánjel li Jehobʼa yook chi kʼaakʼalenk re (Sal. 34:8). Laj David kixjuntaqʼeeta li xʼánjel li Jehobʼa rikʼin jun laj puubʼ li ajʼaj ru chi kʼaakʼalenk wi nawulak junaq li xikʼ naʼilok rehebʼ. Usta laj David kaw chaq ribʼ chi yalok ut li Jehobʼa kixye re, naq twanq joʼ awabʼej, abʼan moko kixkʼojobʼ ta xchʼool rikʼin li naxnaw xbʼaanunkil, joʼ xkutbʼal chiʼus li pek malaj roksinkil chiʼus li chʼiichʼ re xqʼaxbʼal ruhebʼ li xikʼ nekeʼilok re (1 Sam. 16:13; 24:12). Kixkʼojobʼ bʼan xchʼool rikʼin li Yos ut naq li xʼánjel naxkolebʼ li nekeʼabʼink chiru. Yaal, laaʼo naqanaw naq li Yos moko troksi ta junaq li sachbʼachʼoolej re qakolbʼal. Abʼan li naqanaw, aʼan naq maajun laj kʼanjel chiru, li naxkʼojobʼ xchʼool rikʼin, inkʼaʼ ta tixkʼul li junelik yuʼam usta tkamq anaqwan.

Saʼ li nimla rahilal, maare laj Gog re Magog, jun chʼuut chi tenamit, tixyal qarahobʼtesinkil saʼ li qochoch. Abʼan naxkʼojobʼ qachʼool xnawbʼal naq li Jesús ut ebʼ li xʼánjel teʼril li yooq chi kʼulmank ut tooʼeʼxkol. (Chaawil li raqal 13).

13. Naq laj Gog re Magog tooxrahobʼtesi, kʼaʼut tixkʼoxla naq moko chʼaʼajkaq ta qakamsinkil abʼan, kʼaʼut naq inkʼaʼ tooxuwaq? (Chaawil li jalam u chiru li hu).

13 Chi seebʼ, tyalmanq rix ma relik chi yaal naqapaabʼ naq li Jehobʼa truuq qakolbʼal. Naq tooxrahobʼtesi laj Gog re Magog, jun chʼuut chi tenamit, maare tqakʼoxla naq tooʼeʼxkamsi. Joʼkan naq, chʼolchʼooq chiqu naq li Jehobʼa truuq qakolbʼal ut tixbʼaanu. Choʼq re li tenamit, chanchanaqo li karneer li maaʼani nakolok re (Ezeq. 38:10-12). Teʼxkʼoxla naq moko chʼaʼajkaq ta qakamsinkil, xbʼaan naq maakʼaʼ qapuubʼ chi moko tzolbʼilo ta re yalok. Moko teʼril ta li tqil laaʼo saʼ xkʼabʼaʼ li qapaabʼal: jun chʼuut ebʼ li ánjel li yoʼon wanqebʼ chi xkolbʼal li xtenamit li Yos. Chan ta bʼiʼ naq teʼruuq rilbʼal aʼin ebʼ li tenamit wi inkʼaʼ nekeʼxpaabʼ li Jehobʼa? Sachso xchʼool teʼkanaaq naq ebʼ li xʼánjel li Jehobʼa teʼkʼulunq chi qakolbʼal! (Apoc. 19:11, 14, 15).

QAKAWRESIQ QIBʼ ANAQWAN CHOʼQ RE LI KUTAN CHALK RE

14. Chanru tooruuq xkawresinkil qibʼ choʼq re li kutan chalk re?

14 Chanru tooruuq xkawresinkil qibʼ choʼq re li kutan chalk re? Xbʼeenwa, naq inkʼaʼ t-xik qachʼool chirix li kʼaʼaq re ru ut xjultikankil naq saʼ jun kutan maakʼaʼ tqakʼam. Joʼkan ajwiʼ, tento naq sahaq saʼ qachʼool rikʼin li kʼaru wank qe ut naq wanko choʼq ramiiw li Jehobʼa. Wi naqanaw ru chiʼus li Qayos, qʼaxal kʼojkʼooq qachʼool naq aʼan truuq qakolbʼal naq laj Gog re Magog tooxrahobʼtesi.

15. Kʼaʼut chʼolchʼo chiru laj David naq maajunwa tkanabʼaaq xbʼaan li Jehobʼa?

15 Qilaq kʼa chik ru kitenqʼank re laj David chi xnumsinkil ebʼ li chʼaʼajkilal. Kixye: «Yalomaq ut kʼehomaq reetal: makachʼin xchaabʼilal li Qaawaʼ! Us xaq rehebʼ li nekeʼmuhenk rikʼin» (Sal. 34:9). Ebʼ li aatin aʼin naxkʼutbʼesi kʼaʼut naq chʼolchʼo chiru laj David naq ttenqʼaaq xbʼaan li Jehobʼa. Kokʼaj xsaʼ naxkʼojobʼ xchʼool rikʼin li Xyos ut junelik kitenqʼaak. Naq toj saaj chaq, laj David kiyalok rikʼin laj Goliat, jun aj Filistea, ut kixye re: «Anaqwan ajwiʼ li Qaawaʼ tatxqʼaxtesi saʼ wuqʼ» (1 Sam. 17:46). Moqon, naq laj David yook chaq chi kʼanjelak chiru li awabʼej Saúl, aʼin kiraj xkamsinkil naabʼal sut, abʼan «li Qaawaʼ wank rikʼin laj David» (1 Sam. 18:12). Saʼ xkʼabʼaʼ naq ak kiril chanru kitenqʼaak xbʼaan li Jehobʼa, chʼolchʼo chiru naq junelik ttenqʼaaq. Aʼin ajwiʼ ttenqʼanq qe re naq tooruuq xnumsinkil ebʼ li yalbʼaʼix.

16. Chanru tooruuq xyalbʼal naq li Jehobʼa qʼaxal chaabʼil?

16 Wi naqasikʼ xtenqʼ li Jehobʼa anaqwan, chʼolchʼooq chiqu naq saʼ li kutan chalk re tooxtenqʼa. Jun eetalil, aajel ru naq wanq qapaabʼal ut naq kʼojkʼooq qachʼool rikʼin li Jehobʼa naq tqapatzʼ qaleseens re li qapatron re naq tooxik saʼebʼ li nimla chʼutam malaj xpatzʼbʼal naq tixjal li xhoonal li qakʼanjel re naq inkʼaʼ tqakol ebʼ li chʼutam ut li puktesink. Ut qayehaq naq inkʼaʼ tixkʼulubʼa li naqapatzʼ re ut tqatzʼeq li qakʼanjel. Ma kʼojkʼooq qachʼool naq li Jehobʼa maajunwa tooxkanabʼ ut naq junelik tixkʼe qe li naʼajmank chiqu? (Heb. 13:5). Naabʼal li hermaan li nekeʼxkʼe chixjunil li xhoonal saʼ li xkʼanjel li Yos, naru nekeʼxseeraqʼi chanru li Jehobʼa kixtenqʼahebʼ naq kiʼajmank chiruhebʼ. Li Jehobʼa maajunwa tooxkanabʼ.

17. Bʼar wank li xraqal li Santil Hu re li chihabʼ 2022 ut, kʼaʼut naq qʼaxal tkʼanjelaq chiqu?

17 Wi li Jehobʼa wank qikʼin, moko tooxuwaq ta rikʼin li tkʼulmanq moqon. Naq naqakʼe chiʼubʼej saʼ li qayuʼam, maajunwa tooxtzʼeqtaana. Ebʼ li Nekeʼjolomink re Xmolam li Jehobʼa nekeʼraj xjultikankil chiqu naq tqakawresi qibʼ choʼq re li kutan li qʼaxal chʼaʼaj li yook chaq chi nachʼok ut naq kʼojkʼooq qachʼool naq li Jehobʼa maajunwa tooxkanabʼ, joʼkan naq keʼxsikʼ li Salmo 34:11 choʼq re li xraqal li Santil Hu re li chihabʼ 2022: «Ebʼ li nekeʼxsikʼ li Qaawaʼ maakʼaʼ taamajeloʼq rehebʼ».

BʼICH 38 Aʼan tatxkawresi

a Li xraqal li Santil Hu re li chihabʼ 2022 natawmank saʼ Salmo 34:11: «Ebʼ li nekeʼxsikʼ li Qaawaʼ maakʼaʼ taamajeloʼq rehebʼ». Abʼan, naabʼal aj kʼanjel chiru li Jehobʼa namajeloʼk li kʼaru rehebʼ. Abʼanan, kʼaʼut naqaye naq «maakʼaʼ taamajeloʼq rehebʼ»? Li tzolom aweʼ tooxtenqʼa chi xtawbʼal ru li raqal aʼin, re naq chi joʼkan kawresinbʼilaqo choʼq re li kutan chalkebʼ re li jwal chʼaʼaj.

b Chaawil li tasal «Xpatzʼom ebʼ laj ilol hu» saʼ li hu Laj Kʼaakʼalehom 15 re septiembre 2014, maakʼaʼ saʼ qʼeqchiʼ.

c Chaawil li hu Laj Kʼaakʼalehom 1 re mayo 1999, perel 19, maakʼaʼ saʼ qʼeqchiʼ.

d XCHʼOLOBʼANKIL LI JALAM U: Usta laj David kixmuq ribʼ saʼ li ochoch pek xbʼaan li awabʼej Saúl, kixbʼanyoxi chixjunil li kikʼeheʼk re xbʼaan li Jehobʼa.

e XCHʼOLOBʼANKIL LI JALAM U: Naq ebʼ laj Israel xeʼelk Egipto, li Jehobʼa kixkʼe li maná choʼq xtzekemqebʼ ut inkʼaʼ kixkanabʼ naq tqʼeloʼq li raqʼebʼ.