Sikʼ li naʼlebʼ

Sikʼ li xtusulal naʼlebʼ

Li kuyuk ibʼ: aajel ru re xsahobʼresinkil xchʼool li Jehobʼa

Li kuyuk ibʼ: aajel ru re xsahobʼresinkil xchʼool li Jehobʼa

«Naq li ralal li wikan xʼok inchoqinkil xinchap chi xkux ut xinʼok xyatzʼbʼal, xwaj raj xkamsinkil» (Paul).

«Saʼ li wochoch yalaq kʼaru naxkʼe chaq injosqʼil. Ninkuti chi najt li meex, li tem, li bʼatzʼuul ut yalaq kʼaru li wank chiwu» (Marco).

Maare moko naxik ta xbʼeen li naqabʼaanu laaʼo. Abʼan wank sut nachʼaʼajkoʼk chiqu xkuybʼal qibʼ. Kʼaʼut? Saʼ xkʼabʼaʼ naq xqechani li xmaak laj Adán (Rom. 5:12). Wiibʼ oxibʼ li kristiʼaan nachʼaʼajkoʼk chiruhebʼ xkuybʼal li xjosqʼilebʼ joʼ laj Paul ut laj Marco. Junchʼol chik nekeʼxkʼe xchʼool chi xqʼaxbʼal ru li nekeʼxxuwa malaj li naxchʼina xchʼoolebʼ. Ut, jun siir chik nachʼaʼajkoʼk chiruhebʼ xkuybʼal ribʼebʼ chiru li muxuk ibʼ, li kalaak malaj roksinkil li bʼan li nakanobʼresink u.

Ebʼ li inkʼaʼ nekeʼxkuy ribʼ chiru li nekeʼxkʼoxla, li nekeʼrekʼa ut li nekeʼxbʼaanu nekeʼxkʼam chaq li rahilal saʼ xbʼeenebʼ. Kʼaru tqabʼaanu re naq inkʼaʼ tqakʼul aʼin? Tento tqayuʼami li kuyuk ibʼ. Re naq tooruuq xbʼaanunkil aweʼ, qatzʼilaq rix oxibʼ li patzʼom. Xbʼeen, kʼaru li kuyuk ibʼ? Xkabʼ, kʼaʼut naq jwal aajel ru? Ut rox, chanru tooruuq xyuʼaminkil li naʼlebʼ aʼin «li naruuchin li Musiqʼej»? (Gál. 5:22, 23). Tqil ajwiʼ kʼaru tqabʼaanu wi wank sut inkʼaʼ naqakuy qibʼ.

KʼARU LI KUYUK IBʼ?

Li poyanam li naxkuy ribʼ moko saʼ junpaat ta naxbʼaanu li naraj. Naxkuy bʼan ribʼ re naq inkʼaʼ tixye malaj tixbʼaanu junaq li naʼlebʼ li tixrahobʼtesi xchʼool li Yos.

Li Jesús kixyuʼami chi tzʼaqal re ru li kuyuk ibʼ.

Li Jesús kixkʼutbʼesi rikʼin li xbʼaanuhom chanru xyuʼaminkil li kuyuk ibʼ. Li Santil Hu naxye: «Naq kihobʼeʼk, inkʼaʼ kisumenk rikʼin hobʼok; naq kirahobʼtesiik, inkʼaʼ kimajewank, kixqʼaxtesi bʼan ribʼ saʼ ruqʼ Li naraqok aatin saʼ tiikilal» (1 Ped. 2:23). Li Ralal li Yos kixyuʼami li chaabʼil naʼlebʼ aʼin naq tʼuytʼu chaq chiru li cheʼ ut naq ebʼ li xikʼ nekeʼilok re yookebʼ chaq retzʼunkil (Mat. 27:39-44). Kixkʼutbʼesi ajwiʼ naq ebʼ li xikʼ nekeʼilok re xeʼxsikʼ «chan raj ru naq teʼxchap li Jesus saʼ aatin» (Mat. 22:15-22). Ut jwal chaabʼil li eetalil kixkanabʼ naq jun chʼuut aj Judiiy xeʼraj raj xrumbʼal chi pek. Moko kixkʼe ta reqaj li kixkʼul, «kixmuq [bʼan] ribʼ ut kiʼelk saʼ rochoch li Yos» (Juan 8:57-59).

Ma tooruuq xbʼaanunkil li kixbʼaanu li Jesús? Chʼolchʼo naq tooruuq, abʼan moko chi tzʼaqal ta re ru joʼ kixbʼaanu aʼan. Li apóstol Pedro kixtzʼiibʼa: «Li Kriist kixkʼul rahilal saʼ eekʼabʼaʼ: kixkʼam eebʼe re naq teetaaqe li xnums» (1 Ped. 2:21). Usta laaʼo aj maak, naru naqabʼaanu chixjunil li wank saʼ quqʼ re xkʼambʼal qe rikʼin li Jesús. Kʼaʼut aajel ru naq tqabʼaanu aʼin?

KʼAʼUT NAQ JWAL AAJEL RU LI KUYUK IBʼ?

Wi naqaj xsahobʼresinkil xchʼool li Jehobʼa, tento naq tqayuʼami li kuyuk ibʼ. Usta naabʼal chihabʼ qokik chi kʼanjelak chiru, abʼan wi inkʼaʼ naqabʼaanu weent rikʼin li naqaye ut li naqabʼaanu naru naqakanabʼ wank choʼq ramiiw.

Qilaq li kixkʼul laj Moisés, li «qʼaxal tuulan chik chiruhebʼ chixjunil li wankebʼ saʼ ruuchichʼochʼ» (Núm. 12:3). Chiru naabʼal chihabʼ kixkuy rabʼinkil li wechʼink li nekeʼxbʼaanu ebʼ laj Israel. Abʼan, saʼ jun kutan inkʼaʼ chik kixkuy ribʼ ut qʼaxal kijosqʼoʼk rikʼinebʼ xbʼaan naq keʼok wiʼ chik chi choqink saʼ xkʼabʼaʼ naq maakʼaʼ li haʼ. Saʼ josqʼil kixye rehebʼ: «Abʼihomaq, ex qʼetqʼet aj tenamit. Ma nekekʼoxla naq truuq taaqisi haʼ saʼ li saqoonak aʼin?» (Núm. 20:2-11).

Moko kixyuʼami ta li kuyuk ibʼ laj Moisés. Naq li Jehobʼa kixbʼaanu li sachbʼachʼoolej re xkʼebʼalebʼ xhaʼ moko kixkʼe ta xloqʼal (Sal. 106:32, 33). Saʼ xkʼabʼaʼ aʼin, li Jehobʼa moko kixkanabʼ ta chi ok saʼ li naʼajej yeechiʼinbʼil chaq rehebʼ (Núm. 20:12). Chʼolchʼo naq toj saʼ xkutankil li xkamik, laj Moisés ra kirekʼa naq inkʼaʼ kixkuy ribʼ (Deut. 3:23-27).

Kʼaru naqatzol chirix aʼin? Naq maakʼaʼ naxye jarubʼ chihabʼ qokik chi kʼanjelak chiru li Yos maajunwa tqakanabʼ roxloqʼinkilebʼ li nekeʼxchiqʼ qajosqʼil malaj naʼajmank xqʼusbʼalebʼ (Efes. 4:32; Col. 3:12). Yaal, naq nokootixk wank sut inkʼaʼ chik naqayuʼami li kuyuk ibʼ. Abʼan qajultikaq li kixkʼul laj Moisés. Inkʼaʼ naqaj xtzʼajninkil ru li qakʼanjel chiru li Yos li xqabʼaanu chiru naabʼal chihabʼ yal saʼ xkʼabʼaʼ naq inkʼaʼ xqayuʼami li kuyuk ibʼ. Joʼkan bʼiʼ, chanru tqatzol xyuʼaminkil li chaabʼil naʼlebʼ aweʼ li qʼaxal wank xwankil?

CHANRU TOORUUQ XYUʼAMINKIL LI KUYUK IBʼ?

Qatzʼaamaq saʼ li qatij li santil musiqʼej. Kʼaʼut naq tento tqabʼaanu aʼin? Xbʼaan naq li kuyuk ibʼ aʼan li naruuchi li xsantil musiqʼej li Yos ut aʼan naxkʼe re li natzʼaamank re (Luc. 11:13). Rikʼin li xsantil musiqʼej, li Yos nokooxtenqʼa re naq tooruuq chi xyuʼaminkil li chaabʼil naʼlebʼ aʼin (Filip. 4:13). Joʼkan ajwiʼ, tooxtenqʼa chi xyuʼaminkil ebʼ li junchʼol chi naʼlebʼ li naruuchi li santil musiqʼej, joʼ li rahok li nokooxtenqʼa chi xkuybʼal qibʼ (1 Cor. 13:5).

Qatzʼeqtaanaq chixjunil li inkʼaʼ tooxtenqʼa chi xkuybʼal qibʼ.

Qatzʼeqtaanaq chixjunil li inkʼaʼ nokooxtenqʼa chi xkuybʼal qibʼ. Qatzʼeqtaanaq ebʼ li naʼajej saʼ Internet malaj jalan chik li ajsibʼaal u li naxkʼut li yibʼ aj naʼlebʼ (Efes. 5:3, 4). Relik chi yaal, tento naq tqanajtobʼresi qibʼ chiru li naʼlebʼ li tooxkʼam chi xbʼaanunkil li moko us ta (Prov. 22:3; 1 Cor. 6:12). Jun eetalil, jun li kristiʼaan li inkʼaʼ naxkuy ribʼ chi xbʼaanunkil li tzʼaj aj naʼlebʼ, us raj naq inkʼaʼ tril ebʼ li tasal hu ut li pelikula bʼarwiʼ nakʼutunk li payok ibʼ.

Maare jwal tchʼaʼajkoʼq chiqu xpaabʼankil ebʼ li naʼlebʼ aʼin. Abʼan, wi naqayal qaqʼe, li Jehobʼa tooxtenqʼa re naq tooruuq chi xkuybʼal qibʼ (2 Ped. 1:5-8). Tooxtenqʼa chi taqlank saʼ xbʼeen li naqakʼoxla, li naqaye ut li naqabʼaanu. Rikʼin li tenqʼ aʼin, laj Paul ut laj Marco li xooʼaatinak wiʼ saʼ xtiklajik, xeʼxtzol xkuybʼal li xjosqʼilebʼ. Aatinaqo chirix jun li hermaan winq li napoʼk saʼ junpaat naq yook chi xbʼeresinkil li xbʼelebʼaal chʼiichʼ, ut naxchoqi ribʼ rikʼinebʼ li naxtawebʼ saʼ xbʼe. Kʼaru kixbʼaanu re xjalbʼal li xnaʼlebʼ? Aʼan naxye: «Rajlal kutan nintijok chi anchal inchʼool. Nintzol li qatasal hu li naʼaatinak chirix li kuyuk ibʼ ut ninkʼula saʼ linchʼool ebʼ li xraqal li Santil Hu li naru natenqʼank we. Usta ak naabʼal chihabʼ wokik chi xyalbʼal inqʼe chi xkuybʼal wibʼ, wulaj wulaj ninkʼe inqʼe chi wank saʼ tuqtuukilal ut aʼin kʼajoʼ naq nikinxtenqʼa. Naq wank jun inbʼe, ninkʼe inchʼool chi elk eqʼla re naq tinxik saʼ xyaalal».

UT WI NACHʼAʼAJKOʼK CHIQU XKUYBʼAL QIBʼ?

Wank sut inkʼaʼ tqakuy qibʼ. Naq tkʼulmanq aʼin maare tqakʼoxla naq moko qakʼulubʼ ta chik tijok chiru li Jehobʼa. Abʼan, aʼan tzʼaqal li hoonal bʼarwiʼ naʼajmank naq tootijoq. Joʼkan naq moobʼayk chi xbʼaanunkil. Chooʼelajinq chiru li Jehobʼa re naq tixkuy qamaak, qatzʼaamaq chiru naq tooxtenqʼa ut qakʼehaq qaqʼe re naq inkʼaʼ tootʼaneʼq wiʼ chik saʼ li qapaltil (Sal. 51:11-13). Aʼan moko tixtzʼeqtaana ta li qatij wi chi anchal qachʼool naqapatzʼ re naq truxtaana qu (Sal. 102:18). Li apóstol Juan naxjultika qe naq li xkikʼel li Ralal li Yos «nokooxchʼajobʼresi chiru chixjunil li maak» (1 Juan 1:7; 2:1; Salmos 86:5). Misach saʼ qachʼool naq li Jehobʼa naxye qe naq junelik tookuyuq maak. Joʼkan bʼiʼ, kʼojkʼooq qachʼool naq joʼkan ajwiʼ tixbʼaanu qikʼin (Mat. 18:21, 22; Col. 3:13).

Inkʼaʼ kiwulak chiru li Jehobʼa naq laj Moisés inkʼaʼ kixyuʼami li kuyuk ibʼ saʼ li chaqichʼochʼ. Abʼan kixkuy xmaak. Ut saʼ li Santil Hu nayeemank naq qʼaxal kaw chaq xpaabʼal laj Moisés (Deut. 34:10; Heb. 11:24-28). Yaal naq li Jehobʼa moko kixkanabʼ ta chi ok saʼ li naʼajej yeechiʼinbʼil chaq, abʼan saʼ li kutan chalk re tixkanabʼ chi wank saʼ li Chʼinaʼusil Naʼajej ut naru tixkʼul li junelik yuʼam. Laaʼo ajwiʼ naru naqataw li maatan aʼin wi naqakʼe qaqʼe chi xyuʼaminkil li kuyuk ibʼ (1 Cor. 9:25).