Mateo 16:1-28

  • Xeʼxye re li Jesús naq tixbʼaanu jun li sachbʼachʼoolej (1-4)

  • Xchʼamal xqʼemebʼ laj pariseey ut ebʼ laj saduseey (5-12)

  • Li xlaawil li Xʼawabʼejilal li choxa (13-20)

    • Saʼ xbʼeen li pek li tkabʼlaaq wiʼ li chʼuut (18)

  • Li Jesús naxye chi rubʼelaj li xkamik (21-23)

  • Li tento tixbʼaanu junaq li qas qiitzʼin re naq tixtaqe li Jesús (24-28)

16  Aran ebʼ laj pariseey ut ebʼ laj saduseey xeʼjilok chixkʼatq li Jesús. Ut re xyalbʼal rix, xeʼxye re, naq tixbʼaanu jun li sachbʼachʼoolej saʼ xkʼabʼaʼ li Yos.  Aʼan kixsumehebʼ ut kixye: «Naq naʼewuuk, nekeeye “Wulaj chaabʼilaq li kutan xbʼaan naq kaq kaq ru li choxa”.  Ut naq nasaqewk, nekeeye “Hoon, kehaq ut habʼaq ru li kutan xbʼaan naq kaqmoyink ru li choxa”. Laaʼex, nekeenaw chanruhaq li kutan rikʼin rilbʼal li choxa, abʼan inkʼaʼ nekeetaw ru li yook chi kʼulmank anaqwan.  Li tenamit li wank chiruhebʼ li kutan aʼin li kixtzʼeqtaana li Yos ut maaʼus xnaʼlebʼ junelik naxpatzʼ jun li sachbʼachʼoolej, abʼan inkʼaʼ tkʼemanq re, kaʼajwiʼ li sachbʼachʼoolej chirix laj Jonás». Tojaʼ naq kixkanabʼebʼ ut xkoho.  Chirix chik aʼin, xeʼnumeʼk junpakʼal li palaw, aʼut li xtzolom xeʼsach saʼ xchʼool xkʼambʼal li kaxlanwa.  Li Jesús kixye rehebʼ: «Teehomaq chiʼus xsaʼ leeru ut weent teebʼaanu re naq inkʼaʼ teebʼon eeribʼ rikʼin xchʼamal xqʼemebʼ laj pariseey ut ebʼ laj saduseey».  Joʼkan naq xeʼok xyeebʼal chiribʼilebʼ ribʼ: «Inkʼaʼ xqakʼam chaq li kaxlanwa».  Naq li Jesús kixkʼe reetal aʼin, kixye rehebʼ: «Ex winq kachʼin ru leepaabʼal, kʼaʼut yookex xyeebʼal cheeribʼil eeribʼ naq maakʼaʼ eekaxlanwa?  Ma toj maajiʼ nekeetaw ru li yookin xyeebʼal? Ma inkʼaʼ jultik eere naq rikʼin oobʼ chi kaxlanwa xinchʼolani oobʼ mil chi winq ut chixjunil li chakach li xeexok? 10  Ut ma ak xsach saʼ leechʼool naq rikʼin wuqubʼ chi kaxlanwa xinchʼolani kaahibʼ mil chi winq ut chixjunil ebʼ li nimla chakach li xeexok? 11  Chanru naq inkʼaʼ xeekʼe reetal naq moko yookin ta chi aatinak chirix li kaxlanwa? Li xinye eere aʼan naq weent teebʼaanu re naq inkʼaʼ teebʼon eeribʼ rikʼin xchʼamal xqʼemebʼ laj pariseey ut ebʼ laj saduseey». 12  Toj aran xeʼxtaw ru naq inkʼaʼ yook xyeebʼal rehebʼ naq weent teʼxbʼaanu chirix xchʼamal li kaxlanwa, yook bʼan chi aatinak chirix li xkʼutumebʼ laj pariseey ut ebʼ laj saduseey. 13  Naq kiwulak li Jesús saʼ xteepal Cesarea re Filipo, kixpatzʼ rehebʼ li xtzolom: «Ani li Ralal li Winq naq nekeʼxye ebʼ li qas qiitzʼin?». 14  Ebʼ aʼan xeʼxye re: «Wiibʼ oxibʼ nekeʼxye naq aʼan laj Juan, aj Kubʼsihomhaʼ. Wankebʼ nekeʼxye naq aʼan laj Elías. Ut jalanebʼ chik nekeʼxye naq aʼan laj Jeremías malaj jun chik li propeet». 15  Li Jesús kixye rehebʼ: «Ut laaʼex, anihin naq nekeeye?». 16  Kichaqʼok laj Simón Pedro ut kixye re: «Laaʼat li Kriist, li Ralal li yoʼyokil Yos». 17  Li Jesús kixye re: «Osobʼtesinbʼilat at Simón ralal laj Jonás xbʼaan naq moko winq ta xkʼutuk chaawu aʼin, Linyuwaʼ bʼan li wank saʼ choxa. 18  Ninye ajwiʼ aawe: laaʼat laj Pedro, ut saʼ xbʼeen li pek aʼin tinkabʼla linchʼuut ut inkʼaʼ tqʼaxeʼq ru xbʼaan li kamk.* 19  Laaʼin tinkʼe aawe xlaawil li Xʼawabʼejilal li choxa. Li taabʼakʼ saʼ ruuchichʼochʼ ak bʼakʼbʼo chaq saʼ choxa. Ut li taahit* saʼ ruuchichʼochʼ ak hitho* chaq saʼ choxa». 20  Tojaʼ naq li Jesús kixye rehebʼ chi chʼolchʼo ru naq maaʼani ajʼe teʼxye naq aʼan li Kriist. 21  Chalen chaq aran, li Jesús kiʼok xchʼolobʼankil chiruhebʼ li xtzolom naq tento txik Jerusalén ut tixkʼul naabʼal li rahilal saʼ ruqʼebʼ li cheekel winq, ebʼ li xbʼeenil aj tij ut ebʼ laj tzʼiibʼ. Tkamsiiq ajwiʼ ut saʼ rox kutan twaklesiiq chi yoʼyo. 22  Tojaʼ naq laj Pedro kirisi xjunes ut kiʼok xqʼusbʼal: «Maaye aʼan Qaawaʼ! Maajoqʼe taakʼul aʼin». 23  Aʼut li Jesús kixbʼalqʼusi ribʼ ut kixye re laj Pedro: «Elen chinkʼatq at aj Tza! Yookat xrambʼal chiwu xbʼaanunkil li rajom li Yos xbʼaan naq moko yookat ta chi kʼoxlak joʼ nakʼoxlak li Yos, yookat bʼan chi kʼoxlak joʼ nakʼoxlak li winq». 24  Tojaʼ naq li Jesús kixye rehebʼ li xtzolom: «Li naraj wank choʼq intzolom, inkʼaʼ chik twanq joʼ naraj aʼan, tento tixkʼulubʼa li rahobʼtesiik* ut mixkanabʼ intaqenkil. 25  Xbʼaan naq li naraj xkolbʼal xyuʼam tixsach, abʼan li tixsach xyuʼam saʼ inkʼabʼaʼ, tixtaw xyuʼam. 26  Kʼaru rusilal tixtaw junaq winq wi xbʼaan xtawbʼal li kʼaʼaq re ru li wank saʼ ruuchichʼochʼ tixsach li xyuʼam? Malaj kʼaru truuq xkʼebʼal junaq winq choʼq reqaj li xyuʼam? 27  Xbʼaan naq li Ralal li Winq tchalq rikʼin xloqʼal li Xyuwaʼ rochbʼeenebʼ li xʼánjel, tojaʼ naq tixqʼajkamu li junjunq aʼ yaal chanru li xyeehom xbʼaanuhom. 28  Relik chi yaal ninye eere naq wiibʼ oxibʼ rehebʼ li wankebʼ arin maajoqʼe teʼkamq wi toj maajiʼ nekeʼril chi chalk li Ralal li Winq saʼ li Xʼawabʼejilal».

Xtzʼaqobʼ ebʼ li naʼlebʼ

Saʼ griego «Hades». Taawil xchʼolobʼankil li aatin, Hades.
Malaj «li taakʼix».
Malaj «ak kʼixkʼo».
Malaj «tixpaqo li cheʼ re rahobʼtesiik». Taawil xchʼolobʼankil li aatin, cheʼ re rahobʼtesiik.