Thiĩ harĩ ũhoro

Thiĩ harĩ ũhoro ũrĩa wĩ thĩinĩ

Ciũmbe cia Kĩĩroho ti Andũ Arĩa Maatũũraga Gũkũ Thĩ Magĩcoka Magĩkua

Ciũmbe cia Kĩĩroho ti Andũ Arĩa Maatũũraga Gũkũ Thĩ Magĩcoka Magĩkua

Nĩ kũrĩ ciũmbe cia kĩĩroho! Gũkoragwo na ciũmbe cia kĩĩroho njega na njũru. Hihi icio nĩ andũ maatũũraga gũkũ thĩ magĩcoka magĩkua?

Aca. Rĩrĩa mũndũ akua, ndathiaga gũtũũra ciikaro-inĩ cia kĩĩroho ta ũrĩa andũ aingĩ meciragia. Tũmenyaga atĩa ũndũ ũcio? Tondũ ũguo nĩguo Bibilia yugaga. Bibilia nĩ ibuku rĩa ma kuuma kũrĩ Ngai ũrĩa ũmwe wa ma, ũrĩa wĩtagwo Jehova. Jehova nĩwe wombire andũ; nĩ oĩ wega ũrĩa kũhaanĩkaga harĩ o rĩrĩa makua.—Thaburi 83:18; 2 Timotheo 3:16.

Adamu ooimire tĩri-inĩ, na aacokire o tĩri-inĩ

Bibilia yugaga atĩ Ngai oombire mũndũ wa mbere Adamu, “kuuma rũkũngũ-inĩ rwa thĩ.” (Kĩambĩrĩria 2:7) Akĩmũiga Paradiso, mũgũnda-inĩ wa Edeni. Korũo Adamu nĩ aathĩkĩire watho wa Jehova-rĩ, ndangĩakuire; angĩtũire muoyo gũkũ thĩ o nginya ũmũthĩ. No rĩrĩa Adamu aagararire watho wa Ngai-rĩ, Ngai aamwĩrire ũũ: “Ũgaacoka tĩri-inĩ, tondũ nĩkuo warutirũo. Nĩ gũkorũo wee ũrĩ rũkũngũ na ũgaacoka o rũkũngũ-inĩ.”—Kĩambĩrĩria 3:19.

Ũguo nĩ kuuga atĩa? Adamu aarĩ kũ mbere ya kũũmbwo nĩ Jehova kuuma rũkũngũ-inĩ? Ndaarĩ kuo. Ndaarĩ kĩũmbe kĩa roho kũũrĩa igũrũ. Ndaatũũraga. Kwoguo-rĩ, rĩrĩa Jehova eerire Adamu “ũgaacoka tĩri-inĩ,” onanagia atĩ Adamu nĩ angĩakuire. Adamu ndaathiire gũikara ciikaro-inĩ cia kĩĩroho. Thutha wa gũkua, Adamu aatuĩkire mũndũ ũtarĩ muoyo; agĩtiga gũkorũo kuo. Gũkua nĩ mũgarũ wa gũkorũo muoyo.

Ĩ nao andũ angĩ arĩa makuĩte? Hihi nĩ kuuga atĩ o nao gũtirĩ kũndũ makoragwo? Bibilia yugaga ũũ:

  • “Othe [andũ na nyamũ] mathiaga kũndũ kũmwe. Othe moimĩte rũkũngũ-inĩ, na othe macokaga rũkũngũ-inĩ.”—Kohelethu 3:20.

  • “Arĩa makuĩte gũtirĩ ũndũ moĩ.”—Kohelethu 9:5.

  • “Wendo wao na rũmena rwao na ũiru wao nĩ ithirĩte.”—Kohelethu 9:6.

  • “Gũtirĩ wĩra kana mĩbango kana ũmenyo o na kana ũũgĩ thĩinĩ wa Mbĩrĩra kũrĩa werekeire.”—Kohelethu 9:10.

  • “[Mũndũ] agacoka tĩri-inĩ; Mũthenya o ro ũcio meciria make magathira.”—Thaburi 146:4.

No andũ arĩa me muoyo mangĩhota gwĩka maũndũ ta maya

Hihi nĩ ũrona ũrĩ ũndũ mũritũ gwĩtĩkia ũrĩa maandĩko macio moigaga? Angĩkorũo nĩguo-rĩ, ta wĩcirie ũndũ ũyũ: Thĩinĩ wa famĩlĩ nyingĩ, mũthuri nĩwe ũcaragia mbeca cia mabataro ma mũciĩ wake. Kaingĩ famĩlĩ nĩ ĩthĩnĩkaga mũthuri angĩkua. Rĩmwe na rĩmwe mũtumia na ciana ciake no maage mbeca cia kũgũra irio. Hihi o na thũ cia mũthuri no imeeke ũũru. Rĩu ta wĩyũrie ũũ: ‘Angĩkorũo mũthuri ũcio arĩ muoyo ciikaro-inĩ cia kĩĩroho-rĩ, agaga gũthiĩ na mbere gũteithia famĩlĩ yake nĩkĩ? Agaga kũgitĩra famĩlĩ yake kuuma kũrĩ andũ oru nĩkĩ?’ Nĩ tondũ maandĩko maragia ũhoro wa ma. Mũndũ ũcio ndarĩ muoyo, gũtirĩ ũndũ angĩhota gwĩka.—Thaburi 115:17.

Andũ arĩa makuĩte matingĩteithia andũ arĩa ahũũtu kana arĩa marekwo ũũru

Hihi ũguo nĩ kuuga atĩ arĩa makuĩte matigaacoka muoyo rĩngĩ? Aca. Nĩ tũkwarĩrĩria ũhoro wa kũriũka thutha-inĩ. No ũguo nĩ kuuga atĩ arĩa makuĩte matiũĩ ũrĩa ũreka. Matingĩkuona, gũkũigua, o na kana gũkwarĩria. Ndũrabatara kũmetigĩra. Matingĩgũteithia, na matingĩgwĩka ũũru.—Kohelethu 9:4; Isaia 26:14.