Inda koshikalimo

Inda koshikalimo

Ovaisrael vonale ova li hava kufa ombinga moita, omolwashike fye ihatu kufa ombinga muyo?

Ovaisrael vonale ova li hava kufa ombinga moita, omolwashike fye ihatu kufa ombinga muyo?

OMUNAMBELEWA umwe waNazi okwa li a lombwela ongudu yEendombwedi daJehova pefimbo lOita Itivali yOunyuni a ti: “Ngeenge umwe womunye okwa anye oku ka lwifa France, ile England, amushe otamu ka likola eemeke!” Nonande ovakwaita vaNazi va homata nokomayoo ova li popepi navo va teelela, kape na nande oumwe womovamwatate a li e liyandja. Ovamwatate kava li tuu va ulika ouladi! Oshihopaenenwa osho otashi ulike etaleko letu tu li Eendombwedi daJehova, olo kutya: Ihatu kufa ombinga moita, oyo i li mounyuni ou. Ihatu kufa ombinga momalipumomumwe omounyuni ou, nonande otu ningilwe omatilifo e na sha nokudipawa.

Ashike nande ongaho, haaveshe ovo have liti kutya Ovakriste tava tu kumwe nasho. Vahapu ova itavela kutya Omukriste ota dulu okwaamena oshilongo shavo noku na oku shi ninga. Otashi dulika va tomhafane tava ti: ‘Ovaisrael vonale ova li oshiwana shaKalunga, ashike ova li hava lu oita, ndele omolwashike Ovakriste vehe na okulwa oita kunena?’ Oto ka nyamukula ngahelipi? Oto dulu okuyelifa kutya onghalo yOvaisrael vonale oya yooloka ko filufilu kwaayo yoshiwana shaKalunga kunena. Natu ka taleni komayoolokafano opatano.

1. OSHIWANA SHAKALUNGA NALE OSHA LI ASHIKE SHA DJA MOSHIWANA SHIMWE

Mefimbo lonale, Jehova okwa li a hoolola oshiwana shimwe, osho shi ninge ovapiya vaye, oshiwana shaIsrael. Okwa li a ifana Ovaisrael ve li ‘oshiwana shaye mwene.’ (Ex. 19:5) Kalunga okwa li yo e va pa oshitukulwa shedu she likalekelwa. Onghee eshi Kalunga a li a lombwela Ovaisrael va ye moita va ka lwife oiwana imwe, kava li hava ka lwifa, ile va ka dipae ovaitaveli vakwao. *

Kunena, ovalongelikalunga vashili ova dja “moiwana, momihoko, movanhu nomomalaka aeshe.” (Eh. 7:9) Ngeenge oshiwana shaKalunga osha kufa ombinga moita, kungaho otashi dulika shi lwife nokudipaa nokuli ovalongelikalunga vakwao.

2. JEHOVA OKWA LI A LOMBWELA OVAISRAEL VA YE KOITA

Mefimbo lonale, Jehova okwa li ha tokola kutya onaini Ovaisrael va li va pumbwa okuya koita. Pashihopaenenwa, Jehova okwa li a lombwela Ovaisrael va ye koita, opo va wanife po etokolo laye li na sha nOvakanaan, ovo va li hava longele eendemoni, hava i momilele inadi koshoka nohava ningi omaxwikiloyambo ounona. Jehova okwa li a lombwela Ovaisrael va kombe mo enwefemo olo inali koshoka, medu olo e va udanekela. (Lev. 18:24, 25) Konima eshi Ovaisrael va fika mEdu lEudaneko, Kalunga okwa kala he va lombwele omafimbo nomafimbo va ye koita, opo ve lipopile komafininiko ovatondi. (2 Sam. 5:17-25) Ashike nande ongaho, kape na apa Jehova a li a pitika Ovaisrael va tokole kuvo vene okuya koita. Ngeenge va li va ninga ngaho, ova li hava hangwa koilanduliko inyikifa oluhodi. — Num. 14:41-45; 2 Omaf. 35:20-24.

Kunena, Jehova iha pitike ovanhu va ye koita. Oiwana ohai i koita omolwouwa wovanhu, ndele hawaKalunga. Otashi dulika vaye koita nelalakano lokunyeka ko edu, ile va likole oimaliwa ihapu, ile va xumife komesho omaetepo opapolotika. Ndele ongahelipi shi na sha naavo hava ti kutya otava lu medina laKalunga, opo va popile elongelokalunga lavo, ile va dipae ovatondi vaKalunga? Jehova ota ka amena ovalongeli vaye vashili nota ka hanauna po ovatondi vaye moita yomonakwiiwa, oita yaArmagedon. (Eh. 16:14, 16) Moita ya tya ngaho, Kalunga ota ka longifa etangakwaita laye lomeulu, olo la fikama po moishitwa yopamhepo, ndele havapiya vaye vopanhu. — Eh. 19:11-15.

3. OVAISRAEL OVA LI HAVA XUPIFA OVO VA ULIKA EITAVELO MUJEHOVA

Mbela kunena Kalunga ota lwile oshiwana shonhumba, ngaashi a li e shi ningila Ovaisrael muJeriko?

Mefimbo lonale, etangakwaita lOvaisrael luhapu ola li hali file onghenda ovo va ulika eitavelo muKalunga, nova li ashike hava dipaa ovo Jehova a li a tala ko kutya ova wana okudipawa. Natu taleni koihopaenenwa ivali. Nonande Jehova okwa li a yandja elombwelo, opo Jeriko shi hanaunwe po, Ovaisrael ova li va xupifa Rahab noukwaneumbo wavo, omolweitavelo laye. (Jos. 2:9-16; 6:16, 17) Lwanima, oshilando ashishe shaGibeon osha li sha xupifwa, molwaashi Ovagibeon ova li va ulika kutya ohava tila Kalunga. — Jos. 9:3-9, 17-19.

Kunena, oiwana oyo i li moita ihai xupifa ovo hava ulike eitavelo. Nomafimbo amwe, ovakwashiwana ovo vehe na ondjo ohava dipaelwa momalipumomumwe, oo haa kala pokati koiwana.

4. OVAISRAEL OVA LI HAVA SHIKULA EEMHANGO DAKALUNGA DOMOITA

Mefimbo lonale, Jehova okwa li a teelela ovakwaita vOvaisrael va lwe oita tava shikula omalombwelo aye. Pashihopaenenwa, Kalunga okwa li e va lombwela va lombwele tete oshilando osho tava lwifa va ‘kalafane nombili.’ (Deut. 20:10) Jehova okwa li a teelela ovakwaita vaIsrael va kale va koshoka palutu nopaenghedi nokukaleka yo onhanda ya koshoka. (Deut. 23:9-14) Ofimbo omatangakwaita oiwana oyo ya li ye va dingilila a li haa kwata onghonga ovakainhu vomoilando oyo va kwata ko, Jehova okwa li a kelela Ovaisrael vaha ninge ngaho. Shikwao vali, kava li ve na okuhombola omukainhu onghwate, fiyo osheshi pa pita omwedi, konima eshi va kwata ko oshilando osho. — Deut. 21:10-13.

Kunena, oilando ihapu ohai shaina eudafanotwokumwe lopaiwana li na sha neemhango donhumba dokulwa oita. Nonande eemhango odo ohadi kala da nuninwa okwaamena ovakwashiwana, luhapu oilongo ohai di tauluka.

5. KALUNGA OKWA LI A LWILA OSHIWANA SHAYE

Mbela ovo ve na eitavelo ohava xupu moita kunena, ngaashi Rahab noukwaneumbo wavo va li va xupa moita yaJehova, oyo ya li ya luwa muJeriko?

Mefimbo lonale, Jehova okwa li a lwila Ovaisrael nokwa li e va pa efindano lwoikando pashikumwifilonga. Pashihopaenenwa, ongahelipi Jehova a li a kwafela Ovaisrael va finde oshilando shaJeriko? Metwokumwe nelombwelo laJehova, eshi Ovaisrael ‘va ingida unene, ohotekuma oya ngumauka po,’ osho she shi ningifa shipu kuvo okukwata ko oshilando osho. (Jos. 6:20) Ongahelipi va li va findana molwoodi, eshi va li tava lwifa Ovaamori? Ombiibeli oya ti: “Omwene okwa ufila kombada yavo omamanya eemhawe a dja keulu, . . . Ava va dipawa keemhawe ova li vahapu ve dule ava va dipawa keongamukonda lOvaisraeli.” — Jos. 10:6-11.

Kunena, Jehova iha lwile oshiwana shonhumba shokombada yedu. Ouhamba waye, oo Jesus e li Ohamba yao, “kau fi oshitukulwa shounyuni ou.” (Joh. 18:36) Mepingafano naasho, Satana oye ta pangele omapangelo aeshe opanhu. Oita inyanyalifi, oyo tai luwa mounyuni, otai ulike oukwatya waye mwii. — Luk. 4:5, 6; 1 Joh. 5:19.

OVAKRISTE VASHILI OHAVA PANGE OMBILI

Ngaashi twe shi mona, onghalo yetu kunena oya yooloka ko filufilu kwaayo yaIsrael shonale. Ashike omayooloko oo, hao aeke tu na, eshi ihatu kufa ombinga moita. Ope na vali omatomheno makwao. Pashihopaenenwa, Kalunga okwa xunganeka kutya momafiku axuuninwa, ovo va hongwa kuye itave ke ‘lilonga vali oukwaita.’ Onghee itava ka kufa ombinga muyo. (Jes. 2:2-4) Shikwao vali, Kristus okwa popya kutya ovahongwa vaye ‘kave li oshitukulwa shounyuni.’ Itava ka kufa ombinga momalipumomumwe, oo e li mounyuni. — Joh. 15:19.

Kristus okwa ladipika yo ovashikuli vaye va ninge shihapu. Okwe va lombwela va henuke oikala oyo tai dulu oku va ningifa va kwate onghone, va handuke nova ye moita. (Mat. 5:21, 22) Okwe va honga va kale “hava pange ombili” novanhu vakwao nokukala ve hole ovatondi vavo. — Mat. 5:9, 44.

Ongahelipi shi na sha nafye pauhandimwe? Otashi dulika ihatu i moita, ndele mbela otwa didilika kutya otu na outondwe momitima detu, oo tau dulu okweetifa omalipumomumwe, ile etukauko meongalo? Onghee hano, natu longeni noudiinini, opo tu dude mo eliudo lii keshe olo la mena omidi mufye. — Jak. 4:1, 11.

Ponhele yokuwaimina omalipumomumwe, oo e li pokati koiwana, ohatu xumifa komesho ombili nosho yo ohole mokati ketu. (Joh. 13:34, 35) Natu kale twa tokola toko okuhakufa ombinga, ofimbo twa teelela efiku olo Jehova ta ka xulifa po oita fiyo alushe. — Eps. 46:9.

^ Omafimbo amwe, omapata aIsrael okwa li haa lwifafana, nonande oita ya tya ngaho oya li hai udifa nai Jehova. (1 Eeh. 12:24) Peemhito dimwe, Jehova okwa li ha pitike omalipumomumwe a tya ngaho, molwaashi omapata amwe okwa li hae mu tukululile oshibofa, ile a nyona omanyono makwao a kwata moiti. — Ovatok. 20:3-35; 2 Omaf. 13:3-18; 25:14-22; 28:1-8.