Inda koshikalimo

Inda koshikalimo

Onghedi omo Jehova ha dimine po otai ti shike kwoove?

Onghedi omo Jehova ha dimine po otai ti shike kwoove?

‘Kalunga omunanghenda, omunefilonghenda, omunanheni, ou ta dimi po omanyonauno nomatauluko nomatimba.’ — EX. 34:6, 7.

1, 2. (a) Jehova okwa li ha ungaunga ngahelipi noshiwana shaIsrael? (b) Epulo lilipi hatu ka nyamukula moshitukulwa eshi?

PEFIMBO laNehemia, ongudu yOvalevi oya li ya dimina meilikano lomoipafi kutya ooxekulululwa ova li “va anya okudulika” lwoikando koipango yaJehova. Ndele nande ongaho, Jehova okwa kala ‘he va dimine po, he va file onghenda nolune, e na onheni nomunene mouwanghenda.’ Okwa li a twikila okuulikila olune ovo va li va aluka moupongekwa pefimbo laNehemia. — Neh. 9:16, 17.

2 Keshe umwe womufye ota dulu okulipula kutya, ‘Ongahelipi handi dulu okumona ouwa monghedi omo Jehova ha dimine po ovanhu?’ Opo tu nyamukule epulo olo, natu ka konakoneni onghedi omo Kalunga a li a ungaunga neehamba mbali, David naManasse, odo da li da mona ouwa monghedi omo Jehova ha dimine po.

OMANYONO ADAVID A KWATA MOITI

3-5. Osha enda ngahelipi opo David a nyone sha kwata moiti?

3 Nonande David okwa li omutilikalunga, okwa li a nyona omanyono a kwata moiti. Naavali omuo okwa li a kwatela mo ovalihomboli vavali, Uria naBatseba, noilanduliko oya li iyahameka kwaaveshe ovo va kwatelwa mo. Ndele onghedi omo Kalunga a pukulula David otai tu hongo shihapu shi na sha nediminepo laYe. Natu ka taleni osho sha li sha ningwa po.

4 David okwa li a tuma etangakwaita laIsrael li ka kwate ko oshilandopangelo shOvaammoni shedina Rabba. Oshilando osho osha li eekilometa 80 okudja muJerusalem koushilo kombinga ikwao yomulonga waJordan. Fimbo David a li kombada yonduda yaye, okwa li a mona omukainhu omuhombolwa, Batseba, te likosho. Pefimbo opo Uria okwa li a ya kolwoodi. David okwa li a haluka Batseba  ndele ta tumu a etwe keumbo laye nokwa nangala naye. — 2 Sam. 11:1-4.

5 Eshi David a kundana kutya Batseba okwa ninga oufimba, okwa yandja elombwelo kutya Uria ne uye kuJerusalem, ta diladila kutya ngeenge okwe uya ota ka nangala nomukulukadi waye. Ndele Uria ina ya ko keumbo laye nonande David okwa kala te mu ladipike a ye ko. Onghee hano, ohamba oya li ya shangela meholeko omuwiliki wetangakwaita opo Uria a ‘tulwe monhele yokomesho molwoodi lipyu’ ofimbo ovakwaita vakwao tava shuna monima. Kungaho, Uria okwa li a dipawa diva molwoodi, ngaashi David a pangela. (2 Sam. 11:12-17) Hano ohamba kaya li ashike ya ya moluhaelo, ndele oya li yo ya dipaifa omulumenhu ehe na etimba.

DAVID OKWA LI A LUNDULULA OIKALA YAYE

6. Kalunga okwa li a ninga po shike eshi David a nyona, naasho otashi tu hongo shike kombinga yaYe?

6 Jehova okwa li a mona ashishe osho David a li a ninga. (Omayel. 15:3) Nonande ohamba oya li ya hombola po Batseba konima yefyo laUria, oya li ya ‘ninga osho shii momesho Omwene.’ (2 Sam. 11:27) Mbela Kalunga okwa li a ninga po shike? Okwa li a tuma ko omuprofeti waye Natan. Molwaashi Jehova oha dimine po, okwa li ta tale ngeenge David okwe livela ngoo ombedi shili opo e mu file onghenda. Mbela onghedi omo Jehova a li a ungaunga naDavid itai hekeleke? Ka li e mu fininika a hepaulule omatimba aye, ponhele yaasho, okwa li a tuma Natan e mu hokolole ehokololo olo tali faneke nghee enyono laye la kwata moiti. (Lesha 2 Samuel 12:1-4.) Oyo oya li onghedi ya denga mbada yokumona nghee David a li e udite shili.

7. David okwa li e linyenga ngahelipi eshi a uda ehokololo laNatan?

7 Ohamba oya li ya mona kutya osho sha ningwa mehokololo laNatan kashi li pauyuki. Oya li nokuli ya handukila oshipuna shomehokololo olo ndele tai ti kuNatan: “Oshili ngaashi Omwene e nomwenyo, omulumenhu ou e shi ninga, e nokufya!” Oya ti yo kutya omulumenhu oo a longelwa okuhena ouyuki kwa tya ngaho oku na okufutwa. Opo nee Natan okwa tya kuyo: “Omulumenhu ou oove!” David okwa li a lombwelwa kutya “eongamukonda” itali ka efa epata laye noukwaneumbo waye otau ka hangwa komaupyakadi nokwa li yo ta ka fifwa ohoni moipafi omolweenghatu daye. Okwa li a mona kutya okwa nyona sha kwata moiti nokwa dimina ta ti: “Ame nda nyona kOmwene!” — 2 Sam. 12:5-14.

DAVID OKWA LI A ILIKANA NDELE KALUNGA TE MU DIMINE PO

8, 9. Ongahelipi David a li a ulika nghee e uditile omanyono aye mEpsalme 51, naasho otashi tu hongo shike kombinga yaJehova?

8 Lwanima David okwa ka shanga Epsalme 51 olo tali ulike kutya okwe livela ombedi shili. Okwa li a pula Jehova e mu kwafele, nokwa li a ninga shihapu shihe fi ashike okudimina enyono laye. Okwa li yo e livela ombedi omolwomanyono aye nokwa li unene e na ko nasha nekwatafano laye naKalunga. Okwa ilikana kuJehova ta ti: ‘Shitile nge omutima wa yela nomeni lange tula mo omhepo ipe i neenghono. Hafife nge vali, ndi hafele exupifo loye, Ove yambidide nge nomhepo yeduliko.’ (Eps. 51:3-6, 9-14) Mbela ngeenge to lombwele Jehova omanyono oye, oho mu lombwele ngoo oshili notashi di komutima ngaashi David a li a ninga?

9 Jehova ka li a amena David koilanduliko inyikifa oluhodi yokunyona kwaye, ndele oya li tai ke mu shikula monghalamwenyo yaye aishe. Molwaashi David okwa li e na ‘omutima wa teyauka nowa alamekwa,’ ile tu tye e livela ombedi shili, Jehova okwa li e mu dimina po. (Lesha Epsalme 32:5; Eps. 51:19) Kalunga omunaenghono adishe oku shii omaliudo nosho yo omalinyengotomheno oo haa ningifa omunhu a nyone. Ponhele yokweefa ovanyoni  vohombo ovo va tokolelwe efyo pamhango yaMoses kovatokoli vopanhu, okwa li a ungaunga naDavid naBatseba ye mwene omolwonghenda yaye. (Lev. 20:10) Kalunga okwa li nokuli a ninga omonamati wavo Salomo ohamba yaIsrael. — 1 Omaf. 22:9, 10.

10. (a) Etomheno limwe vali lilipi tashi dulika Jehova a li e na lokudimina po David? (b) Oshike osho omunhu e na okuninga opo Jehova e mu dimine po?

10 Etomheno limwe vali olo tashi dulika le linyengifa Jehova a dimine po David ololo kutya naye okwa li a ungaunga naSaul nonghenda. (1 Sam. 24:5-8) Jesus okwa yelifa kutya Jehova oha ungaunga nafye monghedi omo hatu ungaunga navamwe. Okwa ti: “Inamu tokola, opo mu ha tokolwe; osheshi etokolo eli tamu li tokolifa, nanye yo otamu li tokolifwa; noshiyelekifo eshi tamu shi yelekifa, nanye yo otamu ke shi yelekifwa.” (Mat. 7:1, 2) Itashi hekeleke tuu okushiiva kutya Jehova ote ke tu dimina po omanyono etu, kutya nee oyoo a kwata moiti ngaashi oluhaelo ile okudipaa! Ndele ote ke tu dimina po ashike ngeenge ohatu dimine po vamwe, hatu hepaulula omatimba etu kuye, hatu lundulula oikala yetu nokutala ko omanyono monghedi omo Jehova he a tale ko. Ngeenge ovanyoni ove lidilulula shili, Jehova ohe va pe “omafimbo omahekeleko,” ile tu tye, he va kwafele va kale ve na eliudo la koshoka. — Lesha Oilonga 3:19, 20.

OMANYONO AMANASSE A KWATA MOITI NELIVELOMBEDI LAYE

11. Ongahelipi ohamba Manasse ya li ya ninga osho inashi yuka momesho aKalunga?

11 Ombibeli oya popya vali oshihopaenenwa shimwe osho tashi ulike kutya Jehova oha dimine po nehalo liwa nokuli nomanyono a kwata moiti. Konima yomido 360 lwaapo okudja eshi David a li ta pangele, Manasse okwa li a ninga ohamba yaJuda. Okwa li a pangela omido 55, ndele Jehova ka li e mu hokwa omolwoixuna oyo a li a longa pefimbo lepangelo laye. Pashihopaenenwa, okwa li a dikila Baal oiyambelo, e linyongamena ‘eengudu adishe dokeulu,’ a endifa ovana vaye ovamati momundilo nokwa li a xumifa komesho oumhulile. “Okwa ninga shihapu osho inashi yuka momesho Omwene.” — 2 Omaf. 33:1-6.

12. Osha enda ngahelipi opo Manasse a alukile kuJehova?

12 Manasse okwa li a kwatwa po ndele ta tulwa modolongo muBabilon. Fimbo a li oko, okwa li a dimbuluka eendjovo daMoses odo a li a lombwela Ovaisrael, tadi ti: ‘Ngeenge mu li momafininiko noinima aishe oyo tai mu hange pexulilo lomafiku, nye otamu ka alukila kOmwene Kalunga keni nokupwilikina ondaka yaye.’ (Deut. 4:30) Okudja opo Manasse okwa li a alukila kuJehova. Ngahelipi mbela? Ombibeli  oya ti: ‘Okwe lininipika shili koshipala shaKalunga kooxe, ndee te mu indile.’ (ngaashi sha ulikwa mefano pepandja 21). (2 Omaf. 33:12, 13) Ombibeli inai tumbula kondadalunde eendjovo odo Manasse a longifa eshi a li ta ilikana, ndele oshi na oupu da faafana naado dohamba David, odo di li mEpsalme 51. Kashi na nee mbudi kutya Manasse okwa li a longifa omautumbulilo a tya ngahelipi, otu wete kutya okwa li a lundulula filufilu oikala yaye.

13. Omolwashike Jehova a li a dimina po Manasse?

13 Jehova okwa li a ninga po shike eshi Manasse e mu ilikana? Ombibeli oya ti: “Okwe mu uda ndee ta pwilikine omaindilo aye.” Ngaashi David, Manasse naye okwa li a dimina omanyono aye a kwata moiti nokwa li e livela ombedi shili. Onghee hano, Jehova okwa li e mu dimina po noku mu shunifa mouhamba waye muJerusalem. Oshidjemo, ‘Manasse okwa li a hepaulula kutya Omwene oye Kalunga.’ (2 Omaf. 33:13) Itashi hekeleke tuu eshi tu na oumbangi oo tau ulike kutya Kalunga ketu omunefilonghenda noha dimine po ovo ve livela ombedi shili!

Manasse okwa li a shuna mouhamba waye muJerusalem omolwediminepo laJehova

MBELA JEHOVA OHA DIMINE PO ALUSHE?

14. Oshike tashi ka ufa kutya Jehova ota ka dimina po omunyoni ile hasho?

14 Ovapiya vaKalunga vahapu kunena itava ka nyona omanyono a kwata moiti ngaashi aDavid naManasse. Ndele molwaashi Jehova okwa li a dimina po eehamba odo mbali, otashi tu kwafele tu ude ko kutya Kalunga ketu okwa halelela okudimina po omunyoni oo e livela ombedi shili nonande okwa nyona sha kwata moiti.

15. Otu shi shii ngahelipi kutya Jehova iha dimine po ashike ngahenya ovanhu aveshe omatimba avo?

15 Itatu dulu okufika pexulifodiladilo kutya Jehova oha dimine po ashike ngahenya ovanhu aveshe omatimba avo. Moshinima osho, natu ka taleni koikala yaDavid naManasse oyo ya li ya yooloka ko filufilu kwaayo yoshiwana shaIsrael naJuda oshitangalali. Kalunga okwa  li a tuma Natan kuDavid noku mu pa omhito a lundulule oikala yaye. David okwa li a pandula nokwa li e livela ombedi. Eshi Manasse a li monghalo idjuu, osha li she mu linyengifa e livele ombedi shili. Ndele luhapu oshiwana shaIsrael naJuda kasha li hashi livele ombedi. Onghee hano, Jehova ka li e shi dimina po, ndele ponhele yaasho, okwa kala noku shi tumina ovaprofeti vaye ve shi lombwele nghee e uditile elihumbato lasho lii. (Lesha Nehemia 9:30.) Naashi sha li sha alukila keduumbo lasho okudja moupongekwa kuBabilon, Jehova okwa kala noku shi tumina ovatumwa ovadiinini, ngaashi omupristeri Esra nomuprofeti Malakia. Ndele ngeenge ovanhu va li va dulika kuJehova, ova li hava kala va hafa neenghono. — Neh. 12:43-47.

16. (a) Okuhelidilulula kwoshiwana shaIsrael okwe shi etela oilanduliko ilipi? (b) Jehova okwa pa oohandimwe vomoshiwana shaIsrael shopambelela omhito ilipi?

16 Eshi Jesus a li a tumwa kombada yedu a ninge eyambo la wanenena, kungaho Jehova okwa li a pingena po omayambo oinamwenyo oo a li haa yambwa kOvaisrael. (1 Joh. 4:9, 10) Eshi Jesus a li kombada yedu, okwa li a ulika etaleko laXe eshi a ti: “Jerusalem, Jerusalem, ove ho dipaa ovaprofeti ndele ho dipaa nomamanya ava ve ku tuminwa, olungapi nda hala okwoongela ovamwoye, ngaashi oxuxwa hai ongele ouxuxwena vayo koshi yomavava ayo! Ndele onye inamu hala. Tala, ongulu yeni otai mu fiilwa i kale ongaho.” (Mat. 23:37, 38) Oshiwana osho shilunde noinashi livela ombedi osha li sha pingenwa po kuIsrael shopamhepo. (Mat. 21:43; Gal. 6:16) Ndele ongahelipi shi na sha noohandimwe vomoshiwana shaIsrael shopambelela? Jehova okwa hala oku va fila onghenda noku va dimina po ngeenge ova ulike eitavelo muye nomekuliloyambo laJesus Kristus. Omhito ya tya ngaho otai ka pewa yo ovo va fya inave livela ombedi omolwomatimba avo eshi tava ka nyumuninwa mounyuni wa kosholwa. — Joh. 5:28, 29; Oil. 24:15.

MONA OUWA MEDIMINEPO LAJEHOVA

17, 18. Otu na okuninga shike opo Jehova e tu dimine po?

17 Molwaashi Jehova oku na ehalo oku tu dimina po, oshike tu na okuninga? Nopehe na omalimbililo, ohatu ka ninga ngaashi David naManasse va li va ninga. Otu na okudimina kutya otu li ovalunde, okulivela ombedi nokupula Jehova e tu dimine po noku tu kwafele tu kondjife omahalo mai. (Eps. 51:12) Ngeenge otwa nyono sha kwata moiti, otu na yo okukonga ekwafo lopamhepo kovakulunhuongalo. (Jak. 5:14, 15) Kashi na nee mbudi kutya otwa nyona sha kwata moiti shi fike peni, otashi hekeleke okudimbuluka osho Jehova a li a lombwela Moses kutya ye ‘oKalunga omunefilonghenda, omunanghenda, omunanheni, nomunene mouwanghenda, nomoudiinini, nouwanghenda waye te u diinine kovanhu omayovi, ou ta dimi po omanyonauno nomatauluko nomatimba.’ Jehova osho e li ngaho fiyo onena, ina lunduluka. — Ex. 34:6, 7.

18 Jehova okwa li a udanekela Ovaisrael ovo ve livela ombedi kutya ote ke va dimina po filufilu omatimba avo nande naa kale a ‘tilyana a fa ohonde’ otaa ka toka ngaashi “eemhawe.” (Lesha Jesaja 1:18.) Ongahelipi hatu dulu okumona ouwa mediminepo laJehova? Ohatu dulu okudiminwa po filufilu omanyono etu shimha ashike hatu ulike olupandu nelivelombedi lashili.

19. Oshike hatu ka kundafana moshitukulwa tashi landula?

19 Molwaashi Jehova ohe tu dimine po, ongahelipi hatu dulu oku mu hopaenena eshi hatu ungaunga novanhu vakwetu? Ongahelipi hatu dulu okuhenuka oikala yokuhadimina po vamwe ovo va nyona sha kwata moiti nonande ove livela ombedi shili? Oshitukulwa tashi landula ko otashi ke tu kwafela tu likonakone opo tu dule okuhopaenena Tate yetu, Jehova, oo e ‘nonghedi iwa noku yadi ekufilo.’ — Eps. 86:5.