Isikiɛɛ 18:1-32

  • Wana o wana cho kalaŋ ndɔɔ siilɔŋ le haki ndɔɔ (1-32)

    • Wana tosa hakioo wo sɔla piɔmndo ni (4)

    • A nɔ ma bii poleŋ tɔɔyaŋ le haki finya ndɔ wo le (19, 20)

    • Wana ve a kɔl kɛndɛ le piɔm wana dɛnɛ wɔɔŋndo le (23)

    • Wookɔŋndo tosa ma wa yoomu (27, 28)

18  Mi Chɛhowa suaa vɛlɛ naa ya chua aa:  “Mi la dimi taloo o Isɔluɛi niŋ aa, ‘Finyaa de kilepiima waalɛiyaŋ, kɛ puaa ndaa chiŋndoŋ waala ni.’ Yɛɛnɛ taloo hoo sim yɛ?  “‘Mɛɛ i cho kpendekele maa I cho yoomu yɛ, la cho lɛ wa taloo hoo dimi o Isɔluɛi niŋ te.’ Ya Chɛhowa, Mɛlɛka Kpuluŋguma Bɛndoo dimi lende ni.  ‘Yoomulaŋ* kpou, ya nɔ laŋ ni. Yoomu finyaa vɛlɛ a yoomu poleŋ, ya nɔ laŋ ni. Yoomu* tosa hakioo wo, ndu wu ni.  “‘Yiyaŋndɔ maa waŋndo cho sakpo nduyɛ mbo tosa sɔɔŋ o nɛi sakpoo choo.  O di nyɛdiaa lasooluuwo o pembuŋ bɛndoŋ choo le, o sooluu piɔmaa nɔɔlɛiyaa* waŋnda Isɔluɛi sooluu wa le, o suunda a lanɔ pila le, nduyɛ o ve a wana lanɔ cho teleŋ ndɔɔ chɔɔ wo le.  O tosal wana suɛi wɔɔŋ te. Te waŋndo lendul ndu pɛ nyɔɔ o ba, mbo miŋgul ndu. O chiimbuu wana o wana le, kɛ mbo ke wanaa yiaaŋ ma cho nɛiyo wa nyɛdiaa. Nduyɛ mbo yɔŋgu wanaa cho o fɛlioo niŋndo nyɛlaŋ le wounɔŋndo.  O wuu wana kuee mbo handu nyɛ lechoo le, nduyɛ mbo soli balaŋ o kafalaŋ niŋ. Mbo kelu waŋnda yamaŋ tɛɛŋ o nɛi sakpoo choo.  Mbo hiou lachi a sawala nilaŋ diikɔŋndo, vɛlɛ a nɛila nila chɔmaalaŋ tolɔɔ kɔɔli, le halikpeŋ mbo tosa sɔɔŋ o nɛi sakpoo choo. Wana sakpoo wana waa nuaa cho ni. Nduyɛ a tonya, o cho hiouwɔɔ lachi a waa yoomu.’ Ya Chɛhowa, Mɛlɛka Kpuluŋguma Bɛndoo dimi lende ni. 10  “‘Kɛ yiyaŋndɔ maa o velu poo, mi po koŋ simnuŋ viinɔɔ ɔɔ wana diyaa,* ɔɔ mbo tosa sɔɔŋ muŋ i pilɛ, 11  (mi che bɛɛ finya ndɔ tosa i kɛ kɛ le) mbo de nyɛdiaa lasooluuwo o pembuŋ bɛndoŋ choo, mbo suunda a lanɔ pilaa, 12  mbo bii wanaa bala fonduaa biyɔɔ wɔɔŋndo, mbo chiimbuu nyɛm pilaŋ, te waŋndo ke ndu pɛ landei o miŋgi le, mbo sooluu piɔmaa nɔɔlɛiya, mbo luei balaŋ o sɔɔŋ nɔɔlɛiyoŋ tosaa niŋ, 13  nduyɛ te waŋndo bii ndu pɛ kuoo o ba o hendul ndu nyɛ lechoo. Po waa nuaa hiu lachi a waa yoomu le. Le mɛɛ o tosa sɔɔŋ nɔɔlɛiyoŋ muŋ kpou yɛ, o nɔ mbo sɔla piɔmndo. Ndupila kooma nduaŋ ma cho wa o lebol ni. 14  “‘Kɛ yiyaŋndɔ maa poo che finya ndɔ sɔɔŋ muŋ kpou tosaa, mi ndu wou laba o muŋ tosaa niŋ te. 15  O di nyɛdiaa lasooluuwo o pembuŋ bɛndoŋ choo le, o sooluu piɔmaa nɔɔlɛiyaa waŋnda Isɔluɛi sooluu wa le, o suunda a lanɔ pila le, 16  o tosal wana suɛi wɔɔŋ te, o kukaŋ nyɛ nda lendul ndu o ba wo choo le, o chiimbuu wana o wana le, kɛ mbo ke wanaa yiaaŋ ma cho nɛiyo wa nyɛdiaa, nduyɛ mbo yɔŋgu wanaa cho o fɛlioo niŋnda nyɛlaŋ le wounɔŋndo. 17  O tusi wanaa bala fonduaa nyɛpalaa choo le, o wuu wana kuee mbo handu nyɛ lechoo le, mbo diikuŋ sawala nilaŋ, nduyɛ mbo kuɛ o nɛila nila chɔmaalaŋ choo. Wana waa nuaa sɔla piɔmndo le biondɔŋ finya ndɔ wo le. O cho hiouwɔɔ lachi a waa yoomu. 18  Kɛ le mɛɛ finya ndɔ tosa kafalaŋ, viileŋ, nduyɛ mbo tosa suɛi wɔɔŋnde wanaa niaa tɛɛŋ yɛ, o cho piɔmndo sɔla le biondɔŋ ndɔɔ. 19  “‘Kɛ mi la dimi dɔɔ aa: “Le yɛɛnɛ poleŋ le nɔ mi le sɔla dɛnɛ palaa le biondɔŋ finya ndɔ tosa wo le?” Le mɛɛ poleŋ le tosa sɔɔŋ o nɛi sakpoo choo nduyɛ mbo diikuŋ sawala nilaŋ kpou yɛ, o cho hiouwɔɔ lachi a waa yoomu. 20  Yoomu* tosa hakioo wo, ndu wu ni. Tɔɔyaŋ nɔ mbo wa poleŋ choo le haki finya ndɔ tosa wo le, nduyɛ tɔɔyaŋ nɔ mbo wa finyaa choo le haki po ndɔɔ tosa wo le. A cho wana cho sakpo wo yamɛi kilul a mɛɛ sakpoyɛi nduɛi cho yɛ, nduyɛ ma kilul wana dɛnɛ wɔɔŋndo yamɛi a mɛɛ dɛnɛ wɔɔŋ ndɔɔ cho yɛ. 21  “‘Kɛ te wana dɛnɛ wɔɔŋndo mulul pɛ sɔɔŋ wɔɔŋ o wa tosaa woŋ kpou kɔɔ, mbo hiou lachi a sawala nilaŋ biyɔɔ nduyɛ mbo tosa nyɛ cho sakpo wo pɛ, o cho hiouwɔɔ lachi a waa yoomu. O cho wu le. 22  Sɔɔŋ wɔɔŋ o tosa woŋ kpou, i pilɛ bɛɛ cho lɛ ndu wa kuee le.* O cho hiouwɔɔ lachi a waa yoomu le mɛɛ o tosa sɔɔŋ sakpo yɛ.’ 23  “‘Baa yeemɛi nii i cho ni le mi wana dɛnɛ wɔɔŋndo vi? Baa o cho yeemɛi nii le cho le mbo mulul yɔŋ ndɔ wɔɔŋndo kɔɔ, okoŋ mbo hiou lachi a waa yoomu le?’ Ya Chɛhowa, Mɛlɛka Kpuluŋguma Bɛndoo dimi lende ni. 24  “‘Kɛ te wana cho sakpo wo mal pɛ sɔɔŋ cho sakpo woŋ tosaa mbo muliŋ sɔɔŋ wɔɔŋndoŋ* tosaa, baa mbo wa pa yoomu? Sɔɔŋ kɛndɛŋ o tosa woŋ kpou, i pilɛ bɛɛ I loonuŋ ndi le. Le mɛɛ o kɛɛ le waa sakpo nduyɛ mbo tosa hakioo yɛ, o cho piɔmndo sɔla. 25  “‘Kɛ mi la dimi dɔɔ aa: “Chɛhowa tosa sɔɔŋ o nɛi sakpoo choo le.” Oo waŋnda Isɔluɛi, yandii la yaŋ nilaŋ! Baa ya tosa sɔɔŋ o nɛi sakpoo choo le ni? Baa o cho nya le kɛɛ le sɔɔŋ tosaa o nɛi sakpoo choo le? 26  “‘Te wana cho sakpo wo mal pɛ sɔɔŋ cho sakpo woŋ tosaa mbo mbo muliŋ sɔɔŋ wɔɔŋndoŋ tosaa, okoŋ mbo vi le sɔɔŋ wɔɔŋ o tosa woŋ, mɛɛ sɔɔŋ muŋ cho tosa ni mbo sɔla piɔmndo. 27  “‘Te wana dɛnɛ wɔɔŋndo mal pɛ dɛnɛ ndɔ wɔɔŋndo mbo muliŋ nyɛ cho sakpo wo tosaa, o cho yoomu* ndɔɔ manda. 28  Te o miiŋgu pɛ o ndupila niŋ, mbo mulul sɔɔŋ wɔɔŋuŋ o wa tosaa woŋ kpou kɔɔ, o cho wa yoomu. O cho wu le. 29  “‘Kɛ mi waŋnda Isɔluɛi dimi dɔɔ aa: “Chɛhowa tosa sɔɔŋ o nɛi sakpoo choo le.” Oo waŋnda Isɔluɛi, baa ya kpeekpei tosa sɔɔŋ o nɛi sakpoo choo le ni? Baa o cho nya le kɛɛ le sɔɔŋ tosaa o nɛi sakpoo choo le?’ 30  “‘Lelaŋ, nya waŋnda Isɔluɛi, I cho wana o wana yamɛi kilul a mɛɛ kelala ndɔlaŋ la cho yɛ. La mulul sɔɔŋ wɔɔŋ nya cho tosaa woŋ kpou kɔɔ, yɔŋii ŋ simnuŋ pou boŋaa tosa mi dɛnɛ palaa tol nya choo wo.’ Ya Chɛhowa, Mɛlɛka Kpuluŋguma Bɛndoo dimi lende ni. 31  ‘Oo waŋnda Isɔluɛi, le yɛɛnɛ mi la sɔla piɔmndo? La soli balaŋ o sɔɔŋ wɔɔŋ nya tosa woŋ niŋ kpou, mi la nɔ* kɔlta sɛnɛilaŋ a yiyaŋnda sɛnɛilaŋ.’ 32  “‘I nɔ iyeema o piɔm wana o wana niŋ te. Lelaŋ, la mulul yɔŋ wɔɔŋndo kɔɔ okoŋ mi la wa yoomu.’ Ya Chɛhowa, Mɛlɛka Kpuluŋguma Bɛndoo dimi lende ni.”

Tɛɛsiaalaŋ

Tofa Tɛɛsiaa.
Ɔɔ “Wana.” Tofa Tɛɛsiaa.
Diom maHibului nda soliŋ kpeku wo chiɛɛliaŋ lepum a “poolaŋ.” Nduyɛ ma soliŋ ndu kpeku le nyɔɔ pɛɛsaa.
Hibuluiye, “wana soli koowaŋ ndo.”
Ɔɔ “Wana.”
Hibuluiye, “I loonuŋ lɛ le.”
Ɔɔ “kafalaŋ.”
Tofa Tɛɛsiaa.
Hibuluiye, “toosiaa.”