Kɔ o sɔɔŋ lebolloŋ sakpo

Kɔ o sɔɔŋ lebolloŋ sakpo

BUŊGƐI HIƆƆLUEI

Nɛɛ Cho yɛ Chiisu Kiliti?

Nɛɛ Cho yɛ Chiisu Kiliti?
  • Wali teŋgeŋ kuɛɛ Chiisu nɔ yɛ?

  • Kuɛɛnɛ o chɛŋ yɛ?

  • Wana suu maa vɛɛ o wa yɛ?

1, 2. (a) Le yɛɛnɛ wana nɔ tɔɔ wo sinaa chɔm naa maa a sina ndu kpeekpei le? (b) Kɔndɔfili yɛɛ waŋnda nɔ yɛ a Chiisu okɔɔ?

WANAA fula tɔɔ wa cho hau a hɔbɛi o chieeŋndo choo. Apum, waŋnda sina nda bɔɔ o chalta ndalaŋ. Apum yɛ, o chiee nda cho ichali wo, te koŋ te, o lɛŋnde ndaleŋ niŋ nda sina nda ni. Apum waŋnda o chieeŋndo choo kpou sina nda. Kɛ te a sina pɛ wana tɔɔ diolaŋ, koŋ chɔm naa maa a sina ndu kpeekpei le. Koŋ chɔm vɛlɛ naa maa a sina suɛi kɛ kɛ fee a ndu okɔɔ le, kɛlɛŋgaa niŋ te kɔɔlima nduaŋ.

2 Mi che bɛɛ naa faŋaŋ Chiisu wo o chieeŋndo choo cho niŋ suɛi wɔsila 2000, kɛ waŋnda o chieeŋndo choo kpede tuei niŋ isɔɔ a ndu okɔɔ. Kɔndɔfillo cho wanaa bɔɔbɔɔ kanifuule, a sina wana suu kpeekpei Chiisu cho wo le. Apum dimi maa wana kɛndɔɔ ko o wa ni. Waŋnda apum dimi maa wana suaa le Mɛlɛka wo o wa ni. Apum nɔ laalaŋndo maa Chiisu cho Mɛlɛka ni, nduyɛ maa o bɛnda miŋ piɛi ndu. A tonya, o bɛnda pa miŋ piɛi ndu?

3. Le yɛɛ o cho yɛ suɛi sɔwɛ le Chɛhowa sinaa vɛlɛ a Chiisu Kiliti?

3 O cho suɛi sɔwɛ le tonyaa sinaa a Chiisu okɔɔ. Le yɛɛ? Kanifuule Baabuiyo dimi aa, “Yoomu kpeekpeiyo hoo ndu cho yɛ ni, waŋndo sinaa maa num pilɛ kpe cho Mɛlɛka ni, nduyɛ, mbo sina vɛlɛ Chiisu Kiliti, wana ŋ vem ndo.” (Chɔŋ 17:​3) Lekɛndɛi, sinaa tonya cho a Chɛhowa okɔɔ vɛlɛ a Chiisu Kiliti wo, ke naa yoomu nɔ lamɛɛlu le wo o kpele hɛnɛkiɔɔ niŋ o lɛŋndeŋ choo. (Chɔŋ 14:​6) Mi Chiisu kɛsi tamasi kɛndɔɔ a mɛɛ naŋ nɔ miŋ wa yɛ, nduyɛ a mɛɛ naŋ nɔ miŋ bii acheleŋnda yɛ. (Chɔŋ 13:​34, 35) O buŋgɛi tasei o yauwo hoo niŋ, miŋ suaa a tonya cho a Mɛlɛka okɔɔ wo. Mɛɛ ŋ yaasiaa niko nyɛ kpeekpei Baabuiyo pɛɛku a Chiisu okɔɔ wo.

WANA MƐLƐKA CHUA BUŊGƐI MAA O CHO VIOMƆƆ WO

4. Veeloo hoo “Mɛsaya” ɔɔ “Kiliti” yɛɛ o sim yɛ?

4 Tuupa mi Chiisu vialuŋ, mi Baabuiyo dimi maa Mɛlɛka cho wana piŋiaa viomɔɔ. Wana koŋ cho yɛ Mɛsaya ni, ɔɔ Kiliti. Diomndo hoo “Mɛsaya”, o Hibuluiye niŋ o fula ni. “Kiliti” yɛ, o Kilikiiye niŋ o fula ni. Diomnda tiɔɔŋ ndaŋ kpou la sim ni maa “Wana Mɛlɛka pɔya” a nyina ndɔ diandaa wo. Mɛlɛka nɔ le hunɔɔ wana o vem hoo wo pɔyaa. Hoo sim ni maa ndu Mɛlɛka cho yulɔɔ iso ni le foofo teŋgeŋndo. O buŋgaŋ cho lachi woŋ o yauwo hoo niŋ, ŋ cho hunɔɔ chɔɔlu pɛɛku a Mɛsaya hoo okɔɔ, vɛlɛ a wali sɔwɛ o nɔ le tosaa wo le mɛila Mɛlɛkalaŋ peeloo. Ŋ cho vɛlɛ pɛɛku a tɔnɔla naŋ sɔla o Chiisu niŋ suŋsuŋ ndaŋ. Tuupa mi Chiisu vialuŋ, mi kaamaa bii wanaa siaama ma nyuna aa, ‘Nɛɛnɛ cho yɛ wa wana Piŋiaa hoo?’

5. Yɛɛ buɛiyaa Chiisuaa ndaa laalaŋ yɛ a ndu Chiisu okɔɔ?

5 O wɔsiŋ kɛmɛ tasoŋ niŋ boondii Chiisu ve, mi buɛiyaa Chiisuaa sina maa ndu kpeekpei cho Mɛsaya ni, o fula hoo Naasaluɛiyo. (Chɔŋ 1:​41) O buɛiyaa nduaa haa tɛɛŋ, po pilɛ wa loŋ diolaŋ aa Saimɔŋ Pitɛ. Mbo dimul Chiisu kpendekele aa, “Num cho Kiliti ni.” (Maatiu 16:​16) Vɛɛ buɛiyaa nduaa haa ndaa looku yɛ sina maa lekɛndɛi ndu cho Mɛsaya ni? Nduyɛ, vɛɛ naa bɛɛ ŋ laalaŋ yɛ hau maa Chiisu kpeekpei cho Mɛsaya nda dimi maa o cho hunɔɔ wo ni?

6. Tuuwɔ nyɛ Chɛhowa tosa wo le wanaa laalaŋnda malaa ma sina maa Chiisu cho Mɛsaya ni.

6 Tuupa mi Chiisu vialuŋ, mi wanaa suaa le Mɛlɛka wa dimi sɔɔŋ bɔɔbɔɔ a ndu okɔɔ. Sɔɔŋ muŋ cho wanaa cheleŋ mala ni le ma sina ndu. Le miŋ bii ndi bila, ŋ tuuwɔ ndi naa. Te o yɔŋ pɛ ma vem num o lɔɔ niŋ le ma kɔ huŋ a miallo o bɛɛ, miallo hoo yɛ paale pilɛ bɛɛ la chiikaŋndɔ le, kɛ te a tɛɛsial num pɛ vɛ vɛ mɛɛ o cho yɛ, a nɔla ma sina ndu le? Mɛɛ lende ko icho a Chiisu ni. Mi Chɛhowa tɛɛsial wanaa suaa le ndu wa vɛ vɛ a ndu okɔɔ. Mbo chɔm nda sɔɔŋ o tosa niŋndoŋ, vɛlɛ a nyɛ keeku niŋ ndu choo wo. Te sɔɔŋ dimiŋ muŋ a ndu okɔɔ woŋ peeluŋ pɛ, koŋ cho wanaa laalaŋnda mala ni ma sina kpendekele maa Chiisu cho Mɛsaya ni.

7. Sɔɔŋ sala tiɔɔŋ kuɛɛ peeluŋ yɛ a Chiisu okɔɔ?

7 Tofawɔ tamaseliilaŋ la tiɔɔŋ. O tasoo cho ni, tuupa mi Chiisu vialuŋ, mi wana suaa le Mɛlɛka wo diolaŋ aa Makal dimi isɔɔ a ndu okɔɔ. Mbo dimi maa wana Mɛlɛka chua buŋgɛi maa o cho viomɔɔ le waŋnda piŋioo wo nɔ le violɔŋndo. Mbo dimi maa Bɛtilihɛm o nɔ le violɔŋndo ni, chiee pɔmbɔɔ o lɛŋnde Chudiaaleŋ niŋ. Wɔsilaŋ le 700 la hiou fɛŋ malaŋ suɛi Makal dimi hei ve peeluŋ. (Makal 5:​2) Kuɛɛnɛ kpeekpei Chiisu ndoo veluŋ yɛ? O chiee koŋ niŋ kpeekpei nda velu ndu ni. (Maatiu 2:​1, 3-9) O diiŋ ndɔɔ cho ni, mi wana suaa le Mɛlɛka wo diolaŋ Daaniɛɛ poonyiaa a ndu okɔɔ o Daaniɛɛ 9:​25 niŋ. Mbo chɔm wɔsi Chiisu nɔ le simnɔŋndo Mɛsaya wo. Mbo dimi maa o wɔsi 29 niŋ o boondii Chiisu ve niŋ. * Tuupa mi nyɛ Daaniɛɛ poonyiaa hoo wo yɔŋnuŋ, wɔsiŋ bɔɔbɔɔ hiou fɛŋ. Sɔɔŋ dimiŋ muŋ a Chiisu okɔɔ nduyɛ miŋ peeluŋ ndoŋ, vɛlɛ a ŋ cheleŋndoŋ kpou chɔm ni maa Chiisu cho Mɛsaya ni.

Paale Chiisu yiŋndeŋ, o simnuŋ Mɛsaya, ɔɔ Kiliti ni

8, 9. Yɛɛnɛ ndoo yɔŋnuŋ yɛ paale Chiisu yiŋndeŋ le chɔmndo maa ndu cho Mɛsaya ni?

8 O wɔsiŋ 29 woŋ mɛɛlulaŋ boondii Chiisu ve, mi nyɛ cheleŋ yɔŋnuŋ. Mi nyɛ yɔŋnuŋ koŋndo chɔm kpendekele maa Chiisu cho Mɛsaya ni. O wɔsi koŋ niŋ Chiisu kuɛ naa Chɔŋ wana yiŋaa cha ni le mbo yiŋ ndu o Pioo Chɔɔdaŋ. Mi Chɛhowa chɔm Chɔŋ tamasi yɔŋnuŋ niŋndo le sinaa maa Chiisu cho Mɛsaya ni. Mi Chɔŋ cha tamasi koŋ o yiŋɔɔ o wa Chiisu wo. Nyɛ Baabuiyo dimi maa mbo yɔŋnuŋndo cho ni, “Dimioo nuaa aa Chiisu fula o mɛŋndaŋ niŋ . . . , mi halaa kumbiŋ. Mi Chiisu cha mi Nyina Mɛlɛkaa tual o ikaŋgbo. Mi diomndo suaa o fondaŋ Mɛlɛkaa aa, ‘Po nuu cho hoo ni. I kaala ndu. Nduyɛ, I hini kɔl a ndu.’” (Maatiu 3:​16, 17) Mɛɛ Chɔŋ tuei nduyɛ mbo cha nyɛ yɔŋnuŋndo, mbo laaŋlaŋ maa Chiisu kɛsɛ cho wana Mɛlɛka vemndo ni. (Chɔŋ 1:​32-34) Paale nyina Mɛlɛkaa tol Chiisu choo leŋ, paale leŋ o simnuŋ Mɛsaya ni ɔɔ Kiliti. Paale leŋ ko Mɛlɛka yulu ndu iso ni le mbo wa Masaa a Simlachinɔɔ.—Timoti Tasoo 6:​13, 14.

9 Sɔɔŋ Baabuiyo dimi miŋ yɔŋnuŋ ndoŋ, vɛlɛ a nyɛ Chɛhowa pila dimi wo chɔm kpendekele maa Chiisu cho Mɛsaya ni, wana Mɛlɛka chua buŋgɛi maa o cho viomɔɔ wo. Kɛ Baabuiyo mulul naa vɛlɛ nyunalaŋ la tiɔɔŋ a Chiisu Kiliti okɔɔ. Laŋ la cho ni, Kuɛɛnɛ Chiisu chɛŋ yɛ? Nduyɛ, wana suu maa vɛɛ o wa yɛ?

KUƐƐNƐ CHIISU CHƐŊ YƐ?

10. Yɛɛ Baabuiyo dimullɛ naa a wa achal Chiisu wo okɔɔ tuupa mbo huŋ o lɛŋndeŋ choo?

10 Baabuiyo dimul naa maa Chiisu wa fɛŋ o choo choo niŋ tuupa mbo huŋ o lɛŋndeŋ choo. Mi Makal dimi maa Bɛtilihɛm Mɛsaya nɔ le violɔŋndo ni. Mbo dimi vɛlɛ maa “sindɛ pa” yoomu ndɔɔ kanduŋ ni. (Makal 5:​2, NW) Teleŋ Chiisu wa o chieeŋndo choo wo, mbo dimi teleŋnda bɔɔbɔɔ maa o wa fɛŋ o choo choo niŋ tuupa ma vialu ndu o iwanachieeya. (Nuawɔ Chɔŋ 3:​13; 6:​38, 62; 17:​4, 5) Boondii o wa choo choo o inyinaya ve, o wa o chaŋyɛi teŋgeŋnde niŋ a Finya ndɔ.

11. Vɛɛ Baabuiyo chɔm yɛ naa maa Chiisu cho Po kaalaa bɛndu Chɛhowa ni?

11 Chiisu cho Po kaalaa bɛndu Mɛlɛkaa ni. Nduyɛ, le sabu sɔwɛɔ pila o kaala ndu ni. Ndu fɛŋ Mɛlɛka toosiaa tuupa mbo toosiaa nyɛ o nyɛ cheleŋ. * (Kolosiaŋnda 1:​15, NW) Sabu cheleŋ cho o tosa mi Chiisu wa wana teŋgeŋndo. Ndu cho Mɛlɛka “Po ndɔ pilɔɔ kpe” ni. (Chɔŋ 3:​16) Koŋ chɔm ni maa, ndupilɛ kpe Mɛlɛka toosiaa a ba ndɔ ni. Ndu Mɛlɛka soliŋ kpeku ni le nyɛm cheleŋndoŋ kpou toosiaa. (Kolosiaŋnda 1:​16) Ndu ko nda veelu vɛlɛ ni aa “Diomndo.” (Chɔŋ 1:​14) Hei cho naa chɔmndo maa ndu cho sondo suaa le Mɛlɛka ni. Ndu Mɛlɛka ke yooŋgulaŋ ni a silalaŋ le chuauwaa nduaa cheleŋ cho o choo choo niŋ o inyinaya wa. Ndu ko o ke vɛlɛ yooŋgulaŋ a silalaŋ le chuauwaa ŋwaŋndachiee lɛŋ naŋ ni.

12. Vɛɛ naŋ looku yɛ sina maa Chiisu sulaŋ nda Mɛlɛka le?

12 Baa Chiisu sulaŋ pa nda Mɛlɛka, a mɛɛ waŋnda apum laalaŋ yɛ? O cho lende le Baabuiyo dimi le. A mɛɛ naŋ pɛɛku o pɛl naŋ laŋga hiou wo niŋ yɛ, toosiaa Mɛlɛka toosiaa Chiisu ni. Mɛɛ ŋ dimi maa Chiisu nɔ kandɔŋndo. Kɛ Chɛhowa ndu o nɔ kandɔŋ te, nduyɛ o nɔ lamɛɛlu le. (Sɔɔŋ Chɔɔmaŋndoŋ 1:​8) Paale pilɛ bɛɛ Chiisu kindiŋ le suliaŋndo nda Finya ndɔ le. Baabuiyo chɔm kpendekele maa Finyaa hiou a Poleŋ. (Nuawɔ Chɔŋ 14:​28; Kɔliŋtiaŋ Tasoo 11:​3) Chɛhowa cho Mɛlɛka kpou kpou wo ni. (Chɛnɛsee 17:​1) Lelaŋ, o nɔ sulaŋ te. *

13. Le yɛɛ Baabuiyo dimi yɛ maa ‘velaŋ Mɛlɛka wanachiee chi hoo a lehɔl te wo’ Chiisu cho ni?

13 Mi Chɛhowa nda Po ndɔ tasoo hoo tuɛi chaŋyɛi yeela ndapila tɛɛŋ le wɔsila bɔɔbɔɔ. Teleŋ koŋ ndoo toosiaa wɔ bɛɛ choo choo a lɛŋndeŋ te. Numpila yiyaŋndɔ niko mɛɛ kaalaa wa nda tɛɛŋ yɛ. (Chɔŋ 3:​35; 14:​31) Po kaalaa hoo, maa Finya ndɔ ko o wa ni. Le sabu koŋ Baabuiyo veelu ndu ni aa, ‘velaŋ Mɛlɛka wanachiee chi hoo a lehɔl te wo.’ (Kolosiaŋnda 1:​15) Mɛɛ po wanachioo vial naa finya ndɔ o nɛila bɔɔbɔɔ niŋ yɛ, lende ko Poo hoo o choo choo niŋ vel Finya ndɔ a suiliŋnda ndɔlaŋ ni.

14. Vɛɛ Chiisu looku yɛ violɔŋ lɛŋ naŋ maa wanachiee?

14 Mi Chiisu chɛl Chɛhowa diom le faŋaŋndo choo choo mbo tol lɛŋ naŋ le waa maa wanachiee. Kɛ mi kɔndɔfillo bii num dɔɔ ma nyuna aa, ‘Vɛɛ hei looku yɛ yɔŋnɔŋ? Vɛɛ nyɛ yoomaa cho o inyinaya wo vialuŋ yɛ mbo simnuŋ wanachiee?’ Le mi hei yɔŋnuŋ, mi Chɛhowa tosa kaamaa. Mɛɛ o chua yoomu Po ndɔ tasoo hoo o choo choo niŋ, okoŋ mbo wou ndu chua laandu ndoo sina wɔ suɛi wana pɔnɔ le wo o dembe. Diola chuaa hoo la cho Meele ni. Okoŋ, mi Meele vialu poo ma ke ndu diolaŋ aa Chiisu. Poo hoo waŋnuŋ walaŋ. Lelaŋ, ndoo nɔ haki le, kanifuule, o cho wanachiee le yɔŋgu foli ndɔ le.—Luku 1:​30-35.

WANA SUU MAA VƐƐ CHIISU WA YƐ?

15. Le yɛɛ naŋ dimi yɛ maa Chiisu tosa ni miŋ sina Chɛhowa nyɛkɛndɛi?

15 Teleŋ Chiisu wa o lɛŋndeŋ choo wo, mbo dimi sɔɔŋ tau, nduyɛ mbo tosa sɔɔŋ bɔɔbɔɔ. Koŋ mala naa ni miŋ sina ndu nyɛkɛndɛi. O fulawɔ o koŋ kɔɔli, Chiisu tosa ni miŋ sina Chɛhowa nyɛkɛndɛi. Le yɛɛ naŋ dimi yɛ lende? Loonuŋ maa velaŋ Mɛlɛka wo Chiisu cho ni. Le sabu koŋ Chiisu dimul buɛiyaa nduaa opilɛ ni aa, “Wana o wana che ya pɛ, mɛɛ o chii Finya nuu chɔ.” (Chɔŋ 14:​9) Yaula chɔm naa a Chiisu okɔɔ laŋ la hiɔɔlu la cho o Baabuiyo niŋ ni. Yaula laŋ la cho laŋ ni, Maatiu, Maki, Luku, a Chɔŋ. Laŋ la chɔm naa yoomu ndɔɔ, wali ndoo tosa wo, vɛlɛ a suiliŋnda ndɔlaŋ okɔɔ ni.

16. A yɛɛ okɔɔ Chiisu ndoo pɛɛku yɛ waŋnda? Nduyɛ, kuɛɛ nyɛ ndoo pɛɛku wo chɛŋ yɛ?

16 Waŋnda ndaa sina Chiisu nyɛkɛndɛi maa wana pɛɛkaa o wa ni. (Chɔŋ 1:​38; 13:​13) Yɛɛ ndoo pɛɛku yɛ? O tasoo cho ni, “yooŋgu kɛndɔɔ” a Masale Mɛlɛkaleŋ okɔɔ. O choo choo niŋ masale leŋ le cho ni. Kpaaya ndɔɔ tiu niŋ o lɛŋndeŋ choo silɔ, nduyɛ wanaa tuisiaŋnda cho hunɔɔ tɔnɔɔ sɔla o nɔ lamɛɛlu loo. (Maatiu 4:​23) O nɛɛnɛ lo yooŋgoo hoo ndoo chɛŋ yɛ? Mi Chiisu pila dimi aa, “Mɛlɛka o vem ya wo, o ndu lo pɛɛku ya I pɛɛku waŋnda wo o chɛŋ ni. O cho pɛɛku ni ya pila le.” Wana koŋ cho yɛ Chɛhowa ni. (Chɔŋ 7:​16) Mi Chiisu sina kɛsɛ maa Finya ndɔ yeema mi waŋnda tuei yooŋgu kɛndɛ leMasaa hoo. O Buŋgɛi 8 ve niŋ, ŋ cho hunɔɔ pɛɛku a Masale Mɛlɛkaleŋ ndeŋ okɔɔ, vɛlɛ a nyɛ le tosa niŋndo.

17. Kuɛɛ Chiisu ndoo pɛɛku yɛ waŋnda? Nduyɛ, le yɛɛ ndoo wou yɛ sɛmbɔɔ le waŋnda pɛɛkoo?

17 Kuɛɛ Chiisu ndoo pɛɛku yɛ waŋnda? Ba o ba fee ndoo saaluŋ pɛ waŋnda, mi ndoo pɛɛku nda. O lɛŋnde mɛɛlulaŋ ni, o chieeŋ bɛndoŋ niŋ ni, o lɔɔlaŋ niŋ ni, vɛlɛ a chiɛila ndalaŋ. Chiisu ndoo chum mi waŋnda hiŋ o ndu lo le. Ndu ndoo kua o ndalo ni. (Maki 6:​56; Luku 19:​5, 6) Le yɛɛ Chiisu ndoo wou yɛ sɛmbɛ waa naa kpɛ? Nduyɛ, le yɛɛ o soliŋ yɛ teleŋ ndɔɔ kpeku le waŋnda yooŋgu kɛndɔɔ dimullo vɛlɛ a nda pɛɛkoo? Hɛnaŋ Mɛlɛkaa o wa koŋ tosaa ni. Hɛnaŋ Finya ndɔ wo Chiisu ndoo tosa lɔɔlɔɔ ni. (Chɔŋ 8:​28, 29) Kɛ sabu cheleŋ wa vɛlɛ le nyɛ ndoo dimi yooŋgu kɛndɔɔ wo. Mi nyɛiye ndii bii ndu le wanaa ndaa huŋ naa ndu cha wa. (Nuawɔ Maatiu 9:​35, 36.) Simlachiaa o piɛiyii ndɛi niŋ ndaa nɔ ni ma pɛɛku nda a Mɛlɛka okɔɔ vɛlɛ a sabula ndɔlaŋ, kɛ a ve keŋ tosa le. Ma mal nda. Mi Chiisu sina maa waŋnda haa yeema bɔɔ ma tuei yooŋgu kɛndɔɔ a Masale Mɛlɛkaleŋ okɔɔ.

18. Suiliŋnda kuɛɛ Chiisu ndoo nɔ yɛ mi la hɛnaŋ num tau?

18 Wana ndoo nɔ nyɛiye nduyɛ mbo sina bahawɛi waŋndachieeya wo Chiisu wa ni. Mi wanaa cheleŋnda bɛɛ sina maa wana kɛndɔɔ o cho ni nduyɛ, mbo chɛl mi waŋnda sɔɔŋguu ndu ikɛi. Chuaambuaa bɛɛ, ndaa yɔŋ isiooŋ le Chiisu sɔɔŋguu wo ikɛi le. (Maki 10:​13-16) Chiisu ndoo hɛli wana o wana le. Ndoo tul delɔɔ choo wo vɛlɛ a kafalaŋ leyɛ. (Maatiu 21:​12, 13) O teleŋndaŋ lapum niŋ, waŋlaanduaa ndaa sɔla lebɛɛ kposoŋ te. Nduyɛ, ndaa ke nda ko di o sɔɔŋ pum niŋ te. Kɛ mi Chiisu ndu ke nda bɛɛleŋ a mɛɛ o chɛl le ma soo o ndulo yɛ. (Chɔŋ 4:​9, 27) Wana tuisiaŋndo pila Chiisu wa ni. O wa o paale pilɛ choo, mbo pulu buɛiyaa nduaa peloŋ. Wali buɛiyo ndoo nɔ mbo tosa wo Chiisu tosa koŋ ni.

Mi Chiisu ndoo dimul waŋnda yooŋgu kɛndɔɔ ba o ba o komal nda pɛ

19. Tamasi kuɛɛ chɔm yɛ maa Chiisu ndoo keleŋa bɔɔ bahawɛila waŋndachieeya sina?

19 Chiisu ndoo keleŋa bɔɔ bahawɛila waŋndachieeya sina. Hei cho tonya kanifuule, kpaaya nyina Mɛlɛkaa wa ndu choo. Le saboo hoo, mbo tosa kaamaalaŋ a mɛɛ o siŋgi wanaa lanaa yɛ. (Maatiu 14:​14) Le tamaseliiyo, mɛɛ po ndoo nɔ lɛlɔŋndo hiŋ naa Chiisu cha, mbo dimul ndu aa, “A nɔla ma siŋgi ya, te o wa pɛ ma chɛl.” Mi Chiisu sinaŋ mɛɛ poo hoo wa o saŋgaa niŋ yɛ. Le hei, mi nyɛiye bii ndu, okoŋ mbo siɛndi ba ndɔɔ mbo pilaŋ poo hoo. Mbo dimul ndu aa, “I chɛl mi siŋgi num! Lelaŋ, sioŋgu ma simnuŋ vɛlɛ o diandaa.” (Maki 1:​40-42) Numpila yiyaŋndɔ niko mɛɛ po koŋ wa a nyaale yɛ.

CHIISU LO O LAALAŊNDO CHOO TEI MBO WU

20, 21. Vɛɛ naŋ lo yɛ o diikɔŋndo choo naa Mɛlɛka cha maa Chiisu?

20 Chiisu lo Mɛlɛka diikɔŋndo tei mbo wu. O feŋaŋ lechoo le. Tamasi kɛndɔɔ o kɛsul naa koŋ ni le miŋ tol ndu kɔɔli. Mi che bɛɛ naa kpɔkɔsilaŋ, simultaŋ, vɛlɛ a nyɛpalaa suu o suu wa ndu komallo, kɛ a koŋ kpou, mbo lo o laalaŋndo choo o Finya ndɔ lo. Mi Chiisu sim vɛlɛ o kala poŋ le tɔɔndaŋ Setana chuu ndu wo, nduyɛ mbo tiuba le tɔɔndaŋ koŋ yomɔɔ. (Maatiu 4:​1-11) O teleŋ pum niŋ, mi wanayaŋ ndɔŋ kɛsɛ kɛsɛ bɛɛ kɛɛ laalaŋndo dɔuwɔɔ o ndu niŋ. Ma dimul ndu pɛŋ aa “O cho ko sɔɔŋ tosaa maa wana seemɛi.” (Maki 3:​21) Kɛ Chiisu chɛl mi keŋ tɛɛmbuu ndu kɔl te. Nduyɛ, o vi vɛlɛ ŋdial te. O wa tuŋ hiouwɔɔ lachi a wali Mɛlɛkaa tosaa. A diomnda tuu nda wa laŋ ndu dimullo laŋ kpou, Chiisu kindiŋ le mbo miŋgi maa le. Kɛ mbo bii kɔl ndɔɔ kpiŋ.—Pitɛ Tasoo 2:​21-23.

21 Chiisu lo o laalaŋndo choo tei mbo sɔla piɔmndo. Nduyɛ, piɔm o sɔla wo wa bɔɔ piɔm imɔnɔ. Yaamɔɔwaa nduaa saaŋgiaa ndu fɛŋ puɛɛ malaŋ o wu. (Nuawɔ Filipiaŋnda 2:​8, NW.) Tofawɔ sɔɔŋ o biunuŋ o paale o sɔla piɔmndo leŋ choo wo. Mɛɛ nda bii ndu, ma timbul ndu seile lakafaleŋ. Mi wanaa kialaa ŋyamaa kilul ndu yamɛi lakafɛi. Mi puaa chɔuwa mam ndu, nduyɛ ma saaŋgiaa ndu. Okoŋ kɔɔli, ma baŋ ndu o yɔmndo choo. Mɛɛ o chua yoomuma mɛɛlaŋ kpɔŋ, mbo deŋi choo choo kpeleŋ aa, “Nyɛ o nyɛ chuu yɔŋnɔŋ.” Okoŋ, mbo malnuŋ kɔl. (Chɔŋ 19:​30) Kɛ mɛɛ palɛi hiou iyaa o piɔm ndɔɔ kɔɔli, mi Finya ndɔ soli ndu o sɛiyo niŋ. Mbo ke ndu yoomu inyinayaa. (Pitɛ Tasoo 3:​18) Mɛɛ palɛi hiou 40, mbo miiŋguŋ choo choo. Mɛɛ o miiŋgu, “mbo kɔ chal o fondaŋ lebiɔɔ o ba kɛndɛ Mɛlɛkaa choo.” Loŋ o chal chumndo ni tei mi Mɛlɛka ke ndu kpaayaa le waa masa.—Hibuluiya 10:​12, 13.

22. Yɛɛ lo lechoo Chiisu wo tei mbo wu tiu yɛ ba le tosaa?

22 Yɛɛ lolechoo Chiisu wo tei mbo wu tiu yɛ ba le tosaa? O kpeekpei niŋ, piɔm Chiisu wo ke naa tiindaŋndo ni le yoomu fafɛɛŋndo sɔlaa o kpele hɛnɛkiɔɔ niŋ o lɛŋndeŋ choo. Nduyɛ, sabu Mɛlɛkaa wa koŋ o kandɔŋndo pa ni. Vɛɛ piɔm Chiisu wo looku yɛ hei tosa? Ŋ cho hunɔɔ pɛɛku a ndi okɔɔ o buŋgɛi cho lachi ve niŋ.

^ pɛl. 7 Le chɔɔloo sinaa sɔɔŋ Daaniɛɛ dimi a Chiisu okɔɔ nduyɛ miŋ yɔŋnuŋ ndoŋ, tofawɔ Yooŋgula Chɔɔlaalaŋ o pei 197 tei 199 o yauwo hoo niŋ.

^ pɛl. 11 Chɛhowa cho Finyaa ni, kanifuule ndu toosiaa nyɛ o nyɛ fee ni. (Aisaya 64:​8) Le mɛɛ Chɛhowa pila toosiaa Chiisu yɛ, nyɛ koŋ o sɔla veelɔŋndo ni aa Po Mɛlɛkaa. Le sabu pilɛ koŋ kpe, nyaa yoomaa Mɛlɛka toosiaa o inyinaya wa, vɛlɛ a Adama bɛɛ sɔla veelɔŋndo ni aa, chuauwaa Mɛlɛkaa.—Choobu 1:​6; Luku 3:​38.

^ pɛl. 12 Te a yeema pɛ ma chɔɔlu sina le sabu Chiisu sulaŋ nda Mɛlɛka le wo, tofawɔ Yooŋgula Chɔɔlaalaŋ o pei 201 tei 204 o yauwo hoo niŋ.