Kɔ o sɔɔŋ lebolloŋ sakpo

Kɔ o sɔɔŋ lebolloŋ sakpo

SUƐI LEBOLII 20

“Mi Diom Ndɔɔ Hiau Lachi a Pɛŋgɛlaŋndo” Mi Che Bɛɛ Simullo Wa

“Mi Diom Ndɔɔ Hiau Lachi a Pɛŋgɛlaŋndo” Mi Che Bɛɛ Simullo Wa

Mi Che Bɛɛ Simullo Wa Nyɛ Pɔɔl nda Apɔlɔɔ tosa le yooŋgu kɛndɔɔ hivioo lachi wo

O tɔlnuŋ o Walta Kiilaa 18:​23–19:​41 choo

1, 2. (a) Kpundɛi kuɛɛ komallɛ Pɔɔl nda chaaŋaa nduaa o Ɛfisɔɔ niŋ? (b) Yɛɛ naŋ cho yɛ pɛɛku o suɛi lebolle hei niŋ?

 MI NƐILA bɛndulaŋ o Ɛfisɔɔ niŋ kpou la pia cha a chaŋndaŋ, vɛlɛ a wooluŋ wooluŋ waŋnda chieeya. Puaa dɛnɛwɔɔŋaa baluŋ o nɛiya dɔɔnuŋ diompilɛ okoŋ ma mal sɔŋgɔɔ! Ma bii chaaŋaa ŋiɔɔŋaa Pɔɔl wa, nduyɛ ma sasu nda. Mi wanaa wa pisioo wa kpou fula o fondaŋnda ndala pisiaa laŋ niŋ, okoŋ ma wa kiltaŋ a siooŋnde le kɔlaŋ luɛiyɔɔ o toŋgo bɛndu wa o chioo niŋndo. Nduyɛ toŋgoo hoo ndoo chua waŋnda 25,000. Wanaa bɔɔbɔɔ ndaa sina mɛɛ sɔŋgɔɔ hoo looku kandɔŋ yɛ le. Kɛ ma saaluŋ maa toŋgo maaŋ ndaa, a mɛlɛka nda laandoo Atɛmii, cho o kpundɔɔ niŋ. Lelaŋ mi nda kpou kandu deŋioo choo choo diompilɛ aa: “A cho bɔɔ o bɛndu Atɛmii, mɛlɛka Ɛfisiaŋnda!”—Walta. 19:​34.

2 O Suɛi hei niŋ, ŋ tiuba miŋ che mɛɛ Setana soliŋ vɛlɛ puaa dɛnɛwɔɔŋaa kelaŋ o nɛiya kpeku le yooŋgu kɛndɛ leMasaa kuunaa yɛ. Kɛ o cho ko sɔŋgɔɔ le Setana soliŋ kpeku le. O suɛi lebolle hei niŋ, ŋ cho pɛɛku a nɛila Setana soliŋ kpeku le wali dimiaa yooŋgu kɛndɔɔ kuunaa laŋ okɔɔ, vɛlɛ a nyɛ wa kɔl nyulu Kilisiɔŋnda o wɔsiŋ kɛmɛ tasoŋ niŋ paaliaŋndo wo. I hiou wa i sɔvɛ ve, ŋ cho pɛɛku maa mi tuula Setanalaŋ kpou la tambu. Kɛ “a kpaaya Chɛhowa wo, mi diom ndɔɔ hiau lachi a pɛŋgɛlaŋndo ba o ba fee, nduyɛ mbo chɔɔlu kpaayaa sɔla.” (Walta. 19:​20) Le yɛɛ Kilisiɔŋnda haa sɔla yɛ batiuwaa? Sabu pilɛ kpe tosa hau miŋ sɔla batiuwaa wo tosa ni, ma sɔla batiuwaa. Chɛhowa tosa ni miŋ sɔla batiuwaa, kɛ o cho naapila le. Maa Kilisiɔŋnda o wɔsiŋ kɛmɛ tasoŋ niŋ, naa bɛɛ nɔ miŋ tol nɛila chɔmaala naŋ sɔla laŋ kɔɔli. Kɛ a mala nyina diandaa Chɛhowaa, ŋ tiuba miŋ sɔla suliŋnda mala naa le batiuwaa sɔlaa o yooŋgu kɛndɔɔ dimioo niŋndaŋ. Ŋ yaasiaŋndɔ fɛŋ tamasi Apɔlɔɔ wo.

“Ndoo Sina Nyɛ Cho o Yau Mɛlɛkaa Niŋndo Tau” (Walta Kiilaa 18:​24-28)

3, 4. Yɛɛ Akuila nda Pilisila ndaa saaluŋ yɛ maa Apɔlɔɔ sina le, nduyɛ vɛɛ nda mala yɛ ndu?

3 Mɛɛ Pɔɔl wa kɔlaŋ Ɛfisɔɔ o balɔɔ ndɔ lemisiɔnaluei yaa ndɔɔ niŋ, mi Chuunɔ pilɛ diolaŋ aa Apɔlɔɔ kua o chiee koŋ niŋ. O chiee bɛndoo Alɛkisandiliaa o Ichipi niŋ ndoo fula ni. Apɔlɔɔ ndoo nɔ suliŋnda sɔvɛlaŋ lapum. Ndoo chaa bɔɔ suɛi. Kɛ o fulawɔ o koŋ kɔɔli, “ndoo sina nyɛ cho o Yau Mɛlɛkaa niŋndo tau.” Le handɔɔ lechoo, “mi nyina Mɛlɛkaa tosa mbo nɔ dialuŋ fulaŋ tau.” Le mɛɛ ndoo nɔ dialuŋ fulaŋ muŋ yɛ, mi Apɔlɔɔ sim Chuuwa o hɔl o chiɛi ndaa piɛi Mɛlɛka wo niŋ le suɛi, o yɔŋ isiooŋ te.—Walta. 18:​24, 25.

4 Mɛɛ Akuila nda Pilisila che Apɔlɔɔ “waŋnda pɛɛkoo nyɛkɛndɛi a sɔɔŋ cho a Chiisu okɔɔ woŋ,” i cho kpendekele maa ma naŋ kɔl tau. Nduyɛ sɔɔŋ ndoo dimi a Chiisu okɔɔ woŋ kpou wa tonya. Mi che bɛɛ sɔɔŋ tonyaŋ o wa pɛɛkoo a Chiisu okɔɔ ni, kɛ mi Akuila nda Pilisila saaluŋ maa Apɔlɔɔ ndoo sina a suɛi sɔvɛi ipum te. “A yiŋɔɔ Chɔŋ ndo okɔɔ kinɛi ndoo sina wɔ ni.” Pɔnɔɔ a lanɔ ndaa toosiaa haa tɛndiilaŋ, nduyɛ ma nɔ kaa tusiaŋndo wa, tembu kɔl le mɛɛ Apɔlɔɔ ndoo chaa suɛi ɔɔ mbo wa wana sinaa dɛnɛ yɛ le. Kɛ, “ma kua a ndu o lesɔŋgi ma tɛɛsial ndu nɛi Mɛlɛkaa nyɛkɛndɛ kɛndɛi.” (Walta. 18:​25, 26) Yɛɛ po sinaa dɛnɛ ndoo chaa hoo suɛiyo tosa yɛ? O kpeekpei niŋ, mbo chɔm suliŋ sɔvɛ sɔvɛ Kilisiɔŋnda kpou nɔ ma nɔ wo. Ndu cho yɛ tusiŋndo ni.

5, 6. Yɛɛ mala yɛ Apɔlɔɔ mi Chɛhowa hiau lachi a ndu soliŋndo kpeku, nduyɛ yɛɛ naŋ pɛɛku yɛ o tamasi ndɔɔ niŋ?

5 Le mɛɛ Apɔlɔɔ chɛl mala Akuila nda Pilisila ke ndu wo yɛ, mbo simnuŋ buɛi kɛndɛ kɛndɛ le Chɛhowa. Okoŋ mbo kua Akeya, nduyɛ mbo ‘mala wanaa laalaŋnda loŋ tau.’ Mi yooŋgu kɛndɛ o dimi wo timbi seileŋ o Chuuwa lo a wa o tanda koŋ niŋ ma dimi maa o cho Chiisu le cho Mɛsayanɔɔ le wa. Mi Luku poonyiaa aa: “Le mɛɛ o wa suɛi a dialuŋ fulaa yɛ, mbo nɔla Chuuwa a sondo waŋnda kpede o hɔl. O wa nda chɔmndo o Yau Mɛlɛkaa niŋ maa Chiisu cho Kiliti ni.” (Walta. 18:​27, 28) Nuawɔ se mɛɛ Apɔlɔɔ wa wana sɔvɛ o kundaa niŋ yɛ! Mɛɛ o dimi niŋ, ndu bɛɛ wa saboo opilɛ o tosa mi “diom Chɛhowaa” hiau lachi a pɛŋgɛlaŋndo ba o ba fee wo. Yɛɛ naŋ pɛɛku yɛ o tamasi Apɔlɔɔ wo niŋ?

6 Kilisiɔŋnda kpou nɔ ma nɔ kaa tusiaŋndo. Nduyɛ naa kpou nɔ kelaŋ yɛyɛ. Lapum a laŋ naŋ veluŋ niŋ, lapum yɛ o suɛi yɔŋnaŋnde niŋ, ɔɔ kɔl kaloo naŋ sɔla o suɛi ipum niŋ ni. Kɛ, tusiŋ naa nɔ mbo hiou kela naalaŋ. Te o cho lende le, mi kela naalaŋ la wou naa o kpundɔɔ niŋ, nduyɛ mi la tosa miŋ simnuŋ wanaa heelaŋnda. (1 Kɔliŋ. 4:​7; Chemi. 4:​6) Te ŋ nɔ pɛ kaa tusiaŋndo, keŋ cho naa mala miŋ che acheleŋnda maa a bɛnda ma hiau naa. (Filipi. 2:​3) I mala naa vɛlɛ miŋ chɛl silaa, nduyɛ a le mi acheleŋnda pɛɛku naa. I tosa vɛlɛ ŋ beŋnuŋ o sinapɛŋgu naa choo le, te nyina diandaa Chɛhowaa yɔŋgu pɛ nɛi chɔmaa sɛnɛiyo o kɔɔnaa niŋ. Te o yɔŋ pɛ miŋ hiou lachi a tusiŋndo, Chɛhowa nda Po ndɔɔ cho hiouwɔɔ lachi a naa soliŋndo kpeku.—Luku 1:​51, 52.

7. Vɛɛ Pɔɔl nda Apɔlɔɔ kɛsullɛ naa tamasi kɛndɔɔ le kaa tusiaŋndo nɔɔ?

7 Mi tusiŋndo mala naa miŋ fafaŋ tuuŋgaŋndo a acheleŋnda. Yiyaŋndɔ a mɛɛ Setana wa a dialuŋfulaa le Kilisiɔŋnda o wɔsiŋ kɛmɛ tasoŋ niŋ piɔuwaŋndo lueiyo tɛɛŋ yɛ. O wa wa a kɔl kɛndɛ te ndoo che pɛ mi puaa dialuŋfulaa haa, Apɔlɔɔ nda Pɔɔl ndaa chɛl mi kaa tuuŋgaŋndo ndoo luɛi nda tɛɛŋ. Naapum kaa paŋalɛiyo wa tosa mi opilɛ ndoo dimi aa, ya hiou wa o sɔvɛ o kundaa niŋ. I wa wa bɛɛŋ bɛɛŋ le mi ndaa tosa hei. Mi Kilisiɔŋnda apum Kɔliŋ kandu dimioo aa, “Ya le Pɔɔl ya cho ni,” mi apiliaa wa dimioo aa, “Ya le Apɔlɔɔ ya cho ni.” Baa mi Pɔɔl nda Apɔlɔɔ toolu pa yiyaŋ wɔɔŋ waa nuaa? Sako! Mi Pɔɔl sina toolula Apɔlɔɔ wa yɔŋgoo le wallo laŋ. Le sabu koŋ mbo chɔɔlu ndu vɛlɛ dilakeŋnaŋnda cheleŋ. Nduyɛ mi Apɔlɔɔ tual nɛila chɔmaala Pɔɔl laŋ kɔɔli. (1 Kɔliŋ. 1:​10-12; 3:​6, 9; Tai. 3:​12, 13) Nuawɔ se tamaselii kɛndɛ i cho le naa le diompilɔɔ nɔɔ wo!

“Mbo . . . [Kindiŋ] le Nda Kɔltaŋ Mulioo Ma Laalaŋ a Masale Mɛlɛkaleŋ” (Walta Kiilaa 18:​23; 19:​1-10)

8. A nɛi kuɛɛ Pɔɔl kei yɛ le kɔlaŋ Ɛfisɔɔ, nduyɛ le yɛɛ?

8 Mi Pɔɔl dimul puaapiliaa maa o cho miiŋgu Ɛfisɔɔ. Nduyɛ mbo lo o lediom. a (Walta. 18:​20, 21) Ŋ tofaŋndɔ mɛɛ o looku miiŋgu yɛ. Teleŋ naŋ mɛɛlu isɔɔ a ndu okɔɔ wo, o wa Aŋtiɔɔ o Siiliaa niŋ. Le kɔlaŋ Ɛfisɔɔ, ndoo tiuba mbo chua tiŋ biŋgioo le kɔlaŋ Sɛluusiaa, okoŋ mbo luɛi o dɛndɔɔ niŋ le kɔlaŋ sakpo naa o wa o yiya wa. Kɛ mbo lo balɔɔ o “fondaŋnda ŋpembu laŋ,” haaa mbo fuuluu Ɛfisɔɔ. Wana che pɛ maa balɔɔ Pɔɔl lo hoo, a mɛɛ yau Walta Kiilaa 18:​23 a 19:​1 dimi yɛ, ndoo wa le mɛɛliilaŋ 1,000. Le yɛɛ Pɔɔl ndoo chua yɛ tiŋ vilɛi waa nuaa? Kanifuule, kpeleŋ ndɔɔ wa le “wanaa laalaŋnda kpou yoomuaŋ lueiyo” ni. (Walta. 18:​23) Maa balɔɔ ndɔ lemisiɔnaluei tasoo a o diiŋ ndɔɔ, o yaa ndɔɔ hoo bɛɛ, Pɔɔl ndoo nɔ sɔɔŋ tau le tosaa. A koŋ kpou, mbo chua ndi isɔvɛ. Kaa waa nuaa koni buɛiyaa ibuŋgaa a laandaa ndaa nɔ hau ni. Baa ŋ nɔ miŋ chɔm balika melaa le kaa sala soliaŋ waŋnda haa nɔ wo le?

9. Le yɛɛ buɛiyaa Chiisuaa apum ndaa nɔ yɛ ma sɔla vɛlɛ yiŋɔɔ, nduyɛ yɛɛ naŋ pɛɛku yɛ nda o ba?

9 Mɛɛ o fuuluu Ɛfisɔɔ, mi Pɔɔl saaluŋ waŋ piaanduaa 12 a ndaa wa paandu buɛiya le Chɔŋ wana Yiŋaa wo. Ma sɔla yiŋɔɔ o kɛɛsiaa ve lɛ wali kposoŋ te wo bɛŋgu. Ndu wa yɛ yiŋɔɔ Chɔŋ ndo ni. Le handɔɔ lechoo, naapum ndaa sina nyɛ o nyɛ a nyina diandaa okɔɔ le. Mi Pɔɔl tɛɛsial nda le sabu ndaa nɔ ma sɔla yiŋɔɔ o diola Chiisulaŋ niŋndo. Nduyɛ maa Apɔlɔɔ, nda bɛɛ ndaa nɔ kaa tusiaŋndo a yeemɛi le pɛɛkoo. Mɛɛ nda sɔla yiŋɔɔ o diola Chiisulaŋ niŋ, ma sɔla nyina diandaa nduyɛ a kpaayaa le walta kaamaalaŋ tosaa. A tonya, te ŋ hiou pɛ lachi a nɛila chɔmaala kɔɔna Chɛhowaa tolɔɔ kɔɔli, mi hei tosa miŋ sɔla salalaŋ tau.—Walta. 19:​1-7.

10. Le yɛɛ Pɔɔl faŋaŋ yɛ o chiɛi Chuuwa piɛi Mɛlɛka wo niŋ mbo kua o toŋgo bɛndu sukuuwo niŋ, nduyɛ vɛɛ naŋ tuallɛ tamasi ndɔɔ kɔɔli o yooŋgu kɛndɔɔ dimioo niŋ?

10 Mi hiouwɔɔ lachi cheleŋ o yɔŋnuŋ vɛlɛ. Mi Pɔɔl dimi yooŋgu kɛndɔɔ o chiɛi Chuuwa piɛi Mɛlɛka wo niŋ le paŋgoŋ ŋgaa a dialuŋfulaa. Mi che bɛɛ o “wa kindiŋndo le nda kɔltaŋ mulioo ma laalaŋ a Masale Mɛlɛkaleŋ,” kɛ mi apum kɛɛ le laalaŋndo, nduyɛ ma simul ndu. Pɔɔl tɛɛmbuu teleŋ ndɔɔ le wanaa wa “sɔɔŋ wɔɔŋndoŋ dimioo a Nɛi Tonyaa okɔɔ” wa yooŋgu kɛndɔɔ dimullo le. Kɛ mbo tosa kɛɛsiaa le mbo kuɛŋnuŋ yooŋgu kɛndɔɔ dimioo o toŋgo bɛndu sukuuwo niŋ. (Walta. 19:​8, 9) Wanaa ndaa yeema ma pɛɛku a Mɛlɛka okɔɔ wa ndaa nɔ ma faŋaŋ o chiɛi Chuuwa piɛi Mɛlɛka wo niŋ, okoŋ ma kuɛ o toŋgo bɛndu sukuuwo niŋ. Maa Pɔɔl, mi naa bɛɛ kɛɛ le baltaŋ lapum dɔwɔɔ a wanaa naŋ komal o yooŋgu kɛndɔɔ dimioo niŋ nda te a ve naa lani yaŋɔɔ le, ɔɔ ma yeema sɛɛŋgiaŋndo a naa. Nduyɛ waŋnda cho wɔ tau a yeema ma tuei a yooŋgu kɔl dɛɛniaa hoo okɔɔ wa!

11, 12. (a) Vɛɛ Pɔɔl kɛsullɛ naa tamasi kɛndɔɔ le yɛlɛmiaalaŋ a wallo tosaa? (b) Vɛɛ Seiyaa Chɛhowaa kindiŋ yɛ niŋ le yɛlɛmiaalaŋ a wallo tosaa kalaŋ o wali dimiaa yooŋgu kɛndɔɔ niŋ?

11 Naapum mi Pɔɔl ndoo soo o waŋnda lo o toŋgo bɛndu sukuuwo niŋ chɔŋ 11:​00 idiiyo, haaa 4:​00 a paale yɔŋgaŋ ndeŋ. (Walta. 19:​9) Wana che pɛ maa o hawɛilaŋ ndaŋ bɛŋgu paaleŋ lee tuulu ŋama ŋama ni, nduyɛ mi waŋnda ndaa mal walta ndalaŋ le pɛŋgioo a nyɛdiaa dioo. Yiyaŋndɔ maa mi Pɔɔl ndoo tosa hei le wɔsilaŋ latiɔɔŋ kpulukuu. Koŋ cho ni, naapum o wa chua hawɛilaŋ 3,000 le waŋnda pɛɛkoo. b Hei sim ni maa, ipaŋgu o ipaŋgu hawɛilaŋ 125 o wa chua ni. Sabu cheleŋ cho vɛlɛ hoo ni mi diom Chɛhowa wo hiau lachi a pɛŋgɛlaŋndo ba o ba fee, nduyɛ mbo chɔɔlu kpaayaa sɔla. Mi Pɔɔl tosa wallo kalaŋ, nduyɛ mbo tosa yɛlɛmiaalaŋ a mɛɛ bahawɛilaŋ la wa yɛ. Mbo tosa yɛlɛmiaalaŋ o sɔɔŋ ndoo tosa woŋ niŋ le halikpeŋ mbo tiuba le wanaa wa o tandaa niŋnda yooŋgu kɛndɔɔ dimullo. Yɛɛ wa yɛ fulamakɔɔlioo? “Mi wanaa wa o tanda Eesiaa wo niŋnda kpou, Chuuwa ni, Kilikiiya ni, tuɛi yooŋgoo a Masanɔɔ okɔɔ.” (Walta. 19:​10) Nuawɔ se mɛɛ o dimi yooŋgu kɛndɔɔ nyɛkɛndɛi yɛ!

Miŋ kindiŋ le waŋnda komallo ba o ba nda wa pɛ

12 Hau bɛɛ, mi Seiyaa Chɛhowaa tosa wallo kalaŋ, nduyɛ ma tosa yɛlɛmiaalaŋ a mɛɛ bahawɛilaŋ la wa yɛ. Miŋ kindiŋ le kɔlaŋ o waŋnda lo ba o ba naŋ saaluŋ nda pɛ, nduyɛ a teleŋ kɛ kɛ. Miŋ dimi yooŋgu kɛndɔɔ o nɛila bɛndulaŋ choo, o lɔɔlaŋ niŋ, a o fondaŋ mɔmbiltaŋ la simndo. Miŋ dimul waŋnda yooŋgu kɛndɔɔ sanaa a yaulaŋ poonyiaa, ɔɔ o foŋndaŋ choo. Nduyɛ le wali dimiaa yooŋgu kɛndɔɔ tosaa chiɛiyo a chiɛiyo, miŋ kindiŋ kpoke le kɔlaŋ o waŋnda lo a teleŋ naŋ saaluŋ nda o la nda lo bɛɛ wo.

‘Mi Diom Chɛhowa Wo Pɛŋgɛlaŋ, Mbo Chɔɔlu Kpaayaa Sɔla Mi Che Bɛɛ Nyinaa Wɔɔŋnda Wa Ndu Simullo’ (Walta Kiilaa 19:​11-22)

13, 14. (a) Kpaaya yɛɛ Chɛhowa ndoo ke yɛ Pɔɔl? (b) Biondɔŋ yɛɛ puaa Siiva wa ndaa tosa yɛ, nduyɛ vɛɛ wanaa bɔɔbɔɔ o piɛiyii lachoowɛi niŋ cho yɛ hau biondɔŋ waa lende tosaa?

13 Mi Luku dimi maa yooŋgu kɛndɛ Pɔɔl ndoo dimi wo wa bɔɔ teŋgeŋ kanifuule, le mɛɛ Chɛhowa ke ndu kpaayaa le “walta kɔndɔfiltaŋ tosaa” yɛ. Mi ndaa kuɛ a nyɛla Pɔɔl ndoo wounuŋ ndaŋ vɛlɛ a kolala ndɔla ŋpɛŋgɛlaŋ o wanaa lanaa wa lo le mi ndaa sɔla sioŋgɔɔ. Nduyɛ mi nyinaa wɔɔŋnda bɛɛ ndaa faŋaŋ waŋnda kɔɔli te ndaa tosa pɛ hei. c (Walta. 19:​11, 12) Mi batiuwaa Pɔɔl ndoo sɔla hoo nyinaa wɔɔŋnda choo wo, tosa mi wanaa bɔɔbɔɔ yaŋ ndu nilaŋ.

14 Mi ‘Chuuwa apum, a wa balɔɔ nyinaa wɔɔŋnda touwɔɔ waŋnda kɔɔli’ wa ndaa kindiŋ le kaamaalaŋ tosaa maa Pɔɔl. Mi ndaa kindiŋ le diola Chiisulaŋ, a la Pɔɔl laŋ soliŋndo kpeku le nyinaa wɔɔŋnda touwɔɔ waŋnda kɔɔli. Mi Luku dimi maa mi puaa ŋɔmmɛu waa Siiva wa, a wa wana soliaa lasalaa wa kindiŋ le hei tosaa. Nduyɛ mi nyina wɔɔŋ koŋ ndoo dimul nda aa: “I sina Chiisu nda Pɔɔl. Kɛ nya wanaa maavɛɛ nya cho yɛ?” Mi po nyina wɔɔŋndo wa hoo kɔɔli wo del nda choo a sɔŋgɔɔ maa visi biyaa, mbo booluu nda, okoŋ ma fuuliaa chiɛiniŋ a kiltaŋ kɔɔle fondo. (Walta. 19:​13-16) Batiuwaa kɛsɛ “diom Chɛhowaa” ndoo sɔla hoo ni, le teŋgeŋndo chɔmndo kpaaya Pɔɔl ndoo sɔla wo tɛɛŋ a Chuuwaa ndaa nɔ haa kpaaya kposoŋ te wa. Hau, waŋnda o miiliɔŋndaŋ niŋ nɔ yiyaŋndo maa veeloo diola Chiisulaŋ, ɔɔ veelɔŋndo ndapila aa “Kilisiɔŋnda” cho letuu. Kɛ a mɛɛ Chiisu dimi yɛ, wanaa cho hɛnaŋ finya ndɔ wo tosaa wa kinɛi nɔ tiindaŋ kpeekpeiyo ni le chilaŋ.—Maa. 7:​21-23.

15. Te o hiŋ pɛ a walta nyinaa wɔɔŋnda okɔɔ, vɛɛ naŋ tuallɛ tamasi waŋnda Ɛfisɔɔ kɔɔli?

15 Mi siɔmbula puaa Siiva wa sɔlaŋ laŋ la tosa mi waŋnda nɔ siooŋii Mɛlɛkɛi, nduyɛ ma soli balaŋ o sɔɔŋ nyinaa wɔɔŋnda niŋ. Le hei, mi wanaa bɔɔbɔɔ simnuŋ wanaa laalaŋnda. Naamula Ɛfisiaŋnda la wa la piaa cha a sɔɔŋ nyinaa wɔɔŋnda. I wa tɛtɛlɛ o fondaŋndo hoo niŋ le mi waŋnda ndaa tosa maŋgalaa, mi ndaa yɔŋgul waŋndo, ɔɔ mi ndaa handu waŋndo sendioo choo. Mi Ɛfisiaŋaa bɔɔbɔɔ ndaa tosa maŋgalalaŋ ndaŋ nda chuuŋgiaa yaula ndalaŋ kpou naapilɛ ma luam ndaŋ chilikɔ waŋnda o hɔl. Nduyɛ te a chɔm pɛ baa yaulaŋ ndaŋ laa nɔ wo o kaniŋ naŋ niŋ hau, ndii wa le kanii mapuuluei o waalaŋ niŋ. d Mi Luku dimi aa: “A kpaaya Chɛhowa wo, mi diom ndɔɔ hiau lachi a pɛŋgɛlaŋndo ba o ba fee, nduyɛ mbo chɔɔlu kpaayaa sɔla.” (Walta. 19:​17-20) Nuawɔ se batiuwaa bɛndu Kilisiɔŋaa tonyaa sɔla piɛiyii lachoowɛi a nyinaa wɔɔŋnda choo wo! Mi wanaa laalaŋnda haa kɛsi tamasi kɛndɔɔ le naa hau. Naa bɛɛ cho hau o chieeŋ cho o piaa cha a sɔɔŋ nyinaa wɔɔŋnda woŋ niŋ. Maa waŋnda Ɛfisɔɔ, te naa bɛɛ sina pɛ maa ŋ nɔ nyɛ o nyɛ chiɛɛliaŋ a nyinaa wɔɔŋnda, ŋ nɔ miŋ keleŋa ndu faŋaŋ o ba! Maa ŋ hiounuŋ lachi a sɔɔŋ wɔɔŋndoŋ muŋ fafaŋndo, mɛɛ mɛɛ la wa.

“Mi Sɛɛŋgiaŋndo Del Waŋnda Tɛɛŋ” (Walta Kiilaa 19:​23-41)

“Chaaŋaa niaa, nyapila sina kɛsɛ maa nyɛsɔlaa pila naŋ sɔla o wallo hoo niŋ ni.”—Walta Kiilaa 19:​25

16, 17. (a) Tɛɛsiaawɔ mɛɛ Dɛmituluisi looku tosa mi sɛɛŋgiaŋndo kanduŋ Ɛfisɔɔ yɛ. (b) Vɛɛ Ɛfisiaŋnda ndaa chɔm yɛ maa a nɔ sɛmbɔɔ le piɛile ndale lachoowaleŋ?

16 Ŋ tofaŋndɔ vɛlɛ nɛi kaŋgalaa cheleŋ Setana ndoo soliŋ kpeku wo. Mi Luku suaa a ndu okɔɔ aa: “Mi sɛɛŋgiaŋndo del waŋnda tɛɛŋ a nɛi Chiisu chɔm waŋnda le waa lechoo wo okɔɔ.” O cho kuundiaa le Luku wa suɛi hei le. e (Walta. 19:​23) Po pilɛ diolaŋ aa Dɛmituluisi, o ndoo tosa wallo a kaniŋ humboŋ ndo kandu sɛɛŋgiaŋndo hoo ni. Mbo tosa hei sanaa a chaaŋaa nduaa walla dimullo maa o piɔmnda pisioo niŋ ndaa sɔla nyɛsɔlaa ni. Mbo dimi maa yooŋgu kɛndɛ Pɔɔl wa dimioo wo ndoo bɛnda kposoŋ le yulale ndaleŋ te. Kanifuule Kilisiɔŋnda sooluu piɔmnda le. Okoŋ mbo dimul chaaŋaa nduaa pilachieeyaa ndaa nɔ haa kaa yoŋgaa le lɛŋndeŋ ndaleŋ nda maa a cho mɛlɛka nda laandoo Atɛmii pɛɛsa, nduyɛ ma chua maaŋ nda sooluu ndu leniŋndo “nyɛ fondoo fuu.”—Walta. 19:​24-27.

17 Mi nyɛ Dɛmituluisi dimi wo huŋ a fulamakɔɔli ndoo yeema wo. Mi chaaŋaa nduaa ndaa tosa wallo a kaniŋ humboŋ nda deŋi choo choo aa: “A cho bɔɔ o bɛndu Atɛmii, mɛlɛka Ɛfisiaŋnda!” Okoŋ, mi chioo kpou yɔŋnuŋ wooluŋ wooluŋ le mɛɛ puaa dɛnɛwɔɔŋaa baluŋ o chioo choo wa mal sɔŋgɔɔ yɛ. A sɔŋgɔɔ hoo okɔɔ kpeekpei naŋ soo suŋ o suɛi lebolle hei kandɔŋndo ni. f Le mɛɛ Pɔɔl ndoo nɔ kaa sala soliaŋndo yɛ, ndoo yeema kɔlaŋ suɛi o faŋgaa hoo lo o toŋgo bɛndu sukuuwo niŋ. Kɛ mi buɛiyaa Chiisuaa apiliaa kuuna ndu le mbo fafaŋ kpundɔɔ. Okoŋ mi Alɛkisanda pum sim faŋga koŋ o hɔl, okoŋ mbo kindiŋ le suɛi. Le mɛɛ o wa Chuunɔɔ yɛ, kɛlɛŋgaa ndoo nɔ yeemɛi tau le teŋgeŋndo chɔmndo Chuuwa tɛɛŋ a buɛiyaa Chiisuaa. Kɛ hei ve wa i sɔvɛ kposoŋ faŋga koŋ o hɔl te. Kɛ mɛɛ nda sina maa Chuunɔɔ o cho ni, ma kuuna ndu suɛi. Okoŋ ma deŋioo choo choo aa: “A cho bɔɔ o bɛndu Atɛmii, mɛlɛka Ɛfisiaŋnda!” Nduyɛ le hawɛilaŋ latiɔɔŋ kpulukuu a wa deŋioo choo choo. Chɔŋ o sindɔɔ niŋ, sɛmbɛ waŋnda nɔ le piɛiyii ndɛiyo siŋgaŋndɔ le. O kpeekpei niŋ, mi hei tosa mi waŋnda o kaaŋnde niŋ kɛɛ le sɔɔŋ bɛnda woŋ tosaa.—Walta. 19:​28-34.

18, 19. (a) Vɛɛ wana bɛndu pilɛ o Ɛfisɔɔ niŋ kpaa yɛ faŋga bɛndoo? (b) Vɛɛ masaa lelɛŋnda manda yɛ hau wanaa Chɛhowaa teleŋndaŋ lapum, nduyɛ vɛɛ naa bɛɛ yɔŋgu yɛ malaa o hei niŋ?

18 O mɛɛlulaŋ kpɔŋ, mi wana bɛndu pilɛ o chiee koŋ niŋ kpaa faŋga bɛndu koŋ. Mi finya kɔl kalu bɛndoo hoo dimul faŋga koŋ maa, o cho pɛɛsa le wanaa laalaŋnda ndaa pɛɛsa mɛlɛka nda laandoo Atɛmii a maaŋ ndaa le. Nduyɛ maa Pɔɔl nda chaaŋaa nduaa tosa nyɛ o nyɛ wɔɔŋ a maaŋ mɛlɛka nda laandoo Atɛmii le. Mbo dimul nda vɛlɛ maa ndoo yɔŋ bɛɛ aa a tɛɛmbuu isɔɔ, nɛi sɔviɔɔ wa le keŋ toosiaa. Naapum mbo dimul faŋga koŋ maa sawa maLuomaŋndo tiuba mbo kɔɔsa a nda le mɛɛ nda tɛɛmbuu sawaa le chuuŋgiaŋ koŋ tosaa yɛ. Okoŋ mɛɛ o chii sɔɔŋ muŋ dimi, mbo pial faŋgaa. Mi che bɛɛ mi kɔltaŋ la tuulu faŋgaa hoo ŋama ŋama, kɛ ma pɔlul kɔl mɛɛ poo hoo dimul nda diomnda sɔvɛlaŋ ndaŋ.—Walta. 19:​35-41.

19 O cho teleŋ tase le cho hoo mi wana kɔl kalu nɔ foofo lemasaa wo suaa le buɛiyaa Chiisuaa mandaa le. O ve niŋ vɛlɛ lamɛɛlu le. Nduyɛ pɛɛŋ mi kiilanɔɔ Chɔŋ cha o yilaŋnde niŋ maa, o palɛi mɛɛlɛi niŋ, masɛi chieeŋnde cho mala le nyɛpalaa Setana handu buɛiyaa Chiisuaa choo wo faŋaa. (Sɔɔŋ. 12:​15, 16) Nduyɛ hei cho hau yɔŋnuŋndo. O sɔɔŋ bɔɔbɔɔ niŋ, wanaa kialaa ŋyamaa manda niŋ dila Seiyaa Chɛhowaa nɔ laŋ le chuuŋgiaŋndo diompilɛ le Chɛhowa piɛiyo, a kɔlaŋ acheleŋnda yooŋgu kɛndɔɔ dimullo. A tonya, mi kaa kɛndɛ naŋ nɔ wo bɛɛ mala le batiuwaa sɔlaa o sɔɔŋ waa nuaa niŋ. Naapum mi kaa kɛndɛ Pɔɔl ndoo nɔ wo tosa mi masaa lelɛŋnda o Ɛfisɔɔ niŋ ke ndu bɛɛleŋ tau. Le saboo hoo, ndaa nɔ yeemɛi tau le ndu mandaa. (Walta. 19:​31) Maa sandii nɛi, a bɛɛle naŋ chɔm ndeŋ le tosa mi wanaa naŋ komal o wali pollo niŋnda nɔ bɛɛle naaleŋ tau. Ŋ sina niŋ kpeekpei naa naŋ sɔla niŋ fulamakɔɔli kɛndɔɔ wa le.

20. (a) Vɛɛ ŋ yiyaŋ yɛ a mɛɛ diom Chɛhowa wo pɛŋgɛlaŋ o wɔsiŋ kɛmɛ tasoo niŋ yɛ, nduyɛ a mɛɛ o cho hiouwɔɔ lachi a pɛŋgɛlaŋndo hau yɛ? (b) Yɛɛ ŋ kɛɛsiaŋ yɛ o kɔl le tosaa te o hiŋ pɛ a batiuwaa wanaa Chɛhowa cho sɔlaa o palɛi nɛi niŋndo?

20 Baa i cho suɛi kɔl kɛndɛ le sinaa maa “mi diom [Chɛhowa wo] hiau lachi a pɛŋgɛlaŋndo ba o ba fee, nduyɛ mbo chɔɔlu kpaayaa sɔla” o wɔsiŋ kɛmɛ tasoŋ niŋ te? I cho bɔɔ suɛi kɔl kɛndɛ le chɔɔ mɛɛ Chɛhowa cho naa malaa le batiuwaa waa nuaa sɔlaa o palɛi nɛi niŋ yɛ. Baa a yeema pa ma sɔla dikeŋnaŋndo le waa o wanaa cho haa batiuwaa sɔlaa wa tɛɛŋ? Mɛɛ tol tamaseliila naŋ laŋga pɛɛku laŋ ndaŋ kɔɔli. Hiou lachi a kaa tusiaŋndo nɔɔ, ma hiou lachi a nɛila chɔmaala kɔɔna Chɛhowaa cho yɔŋgoo laŋ tolɔɔ kɔɔli, ma tosa wallo kalaŋ le walta nyinaa wɔɔŋnda fafaŋndo, nduyɛ ma kindi kindiŋ le ma timbi seileŋ a kaa num kɛndɔɔ.

a Tofa kɔfoo hoo “ Ɛfisɔɔ​—Chiee Bɛndoo le Eesiaa.”

b O Ɛfisɔɔ niŋ Pɔɔl poonyiaa vɛlɛ yau Kɔliŋtiaŋ Tasoo ni.

c Naapum nyɛ wɔɔsaa ilallo Pɔɔl ndoo yiinuŋ o itendu ni yɔŋii lalle ndii del ndu o lahɔl. Nyɛla nda cho suɛi okɔɔ maa mi Pɔɔl wounuŋ ndaŋ la cho kolala ŋpɛŋgɛlaŋ ni. Wounɔŋ Pɔɔl ndoo wounuŋ ndaŋ a teleŋ waa nuaa wo chɔm maa mi ndoo tosa wali la tɛndiiyo a teleŋ o wa pɛŋgioo wo, naapum idii pum.—Walta. 20:​34, 35.

d Mi Luku dimi maa nyɛsɔlaa hoo ndoo wa le kaniŋ humboŋ 50,000. Te o yɔŋ pɛ a dinaluɛiyoŋ okɔɔ Luku wa suɛi ni, mɛɛ hei sim ni maa waŋndo nɔ mbo tosa wallo lepaa o lepaa o lɔɔ tɛɛŋ le palɛi 50,000. Koŋ cho ni, o nɔ mbo tosa wallo le wɔsilaŋ 137 le kaniei hei sɔlaa.

e Waŋnda apum dimi maa, a suɛi hei okɔɔ Pɔɔl ndoo poonyial waŋnda Kɔliŋ ni aa: “Ŋ ve kɔl maa ŋ cho chinda le.” (2 Kɔliŋ. 1:​8) Kɛ naapum a suɛi wɔɔŋ cheleŋ okɔɔ Pɔɔl wa yiyaŋndo ni. Mi Pɔɔl dimi maa mbo “sɔŋga . . . a visiaa yonduaa o Ɛfisɔɔ niŋ.” Dimioo o wa koŋ ni maa, mbo sɔla simul kala kalaa waŋnda chieeya o ba a teleŋ o wa Ɛfisɔɔ wo. (1 Kɔliŋ. 15:​32) Nyɛ yɔŋnuŋ Pɔɔl lo, a nyɛ nda soo a ndu okɔɔ wo kpou tiuba miŋ yɔŋnuŋ.

f Naapum chaŋyɛi wa puaa ndaa tosa wallo a kaniŋ humboŋ nda tɛɛŋnde wa ikala poŋ. Le tamaseliiyo, naapum mɛɛ wɔsioŋ hiou kɛmɛ, mi kunda ndoo toosiaa beediiyo wo mal sɔŋgɔɔ o Ɛfisɔɔ niŋ.